Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/242/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,

proti povinnej D. K., naposledy bývajúcej v S., zomrelej dňa X., o vymoženie 248,91 €

s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 24. júna 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 24. júna 2014

sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Galanta z 21. mája 2013 č.k.

-20 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 21. mája 2013 č.k.

-20 exekúciu zastavil podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s a

Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a zmluvných

podmienok úveru uviedol, že tieto obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prieči sa

dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje dobrým

mravom. Konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou a neplatnou

zmluvnou podmienkou podľa , a .

Dospel k názoru, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej

2

doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi,

s citovanými ustanoveniami aj ustanoveniami smernice Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na základe odvolania oprávnenej

uznesením z 24. júna 2014 sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne potvrdil podľa Odvolací súd zistil, že povinná zomrela

dňa X., t.j. ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a dedičské konanie

po povinnej (poručiteľke) vedené na Okresnom súde Galanta bolo uznesením zo 16. apríla

2010 č.k. -9 zastavené pre nemajetnosť ( ). Z uvedených

dôvodov postupoval odvolací súd podľa a vyzval oprávnenú, aby sa

vyjadrila k možnému použitiu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Oprávnená na výzvu súdu nereagovala. Odvolací súd následne potvrdil napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle , avšak z iného právneho

dôvodu, nakoľko podľa jeho názoru mala byť exekúcia správne zastavená podľa § 57 ods. 1

písm. h/ Exekučného poriadku (t.j. majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie).

Poukázal pritom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napr. sp.zn. , , ). Návrhy oprávnenej

na prerušenie konania zamietol, pretože podľa jeho názoru neboli splnené dôvody

na prerušenie konania podľa a

Proti výroku odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala

oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/), keď súd nerešpektoval jej právom

na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého

je aj výklad práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní

o prejudiciálnej otázke (m.m. ). Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď súd

nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie a Zmluvy

o fungovaní Európskej únie v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Taktiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia odvolacieho súdu podala oprávnená

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktiež navrhla, aby

dovolací súd konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej

únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky,

ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Svoje dovolanie odôvodnila tým, že súdy:

1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( v spojení s

písm. a/ ), lebo nesprávne interpretovali Exekučného poriadku a

a 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“),

bez oprávnenia preskúmali exekučný titul „metódou, ktorá im v rámci zverenej právomoci

neprináleží“, 2. rozhodli napriek tomu, že ten, kto vystupoval v konaní ako účastník konania,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže na strane povinnej vystupovalo občianske

združenie na ochranu práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník a v exekučnom konaní je

vedľajšie účastníctvo vylúčené ( v spojení s ),

3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237

písm. d/ ), lebo formálna a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým,

že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 4. konali bez návrhu

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( , v spojení

s ), . oprávnenej odňali možnosť konať (

v spojení s ), a to tým, že s ňou „nekomunikovali o jej právnych

a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky, konali bez nariadenia pojednávania

a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je

po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267. Ďalej uviedla, že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal

náležite dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou,

riadne zastúpenou ( ), v zákonnej lehote ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či jej opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( ),

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( veta druhá )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ , na ktoré musí prihliadať aj keď neboli dovolateľom namietané. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou

uvedenou v a rovnakou vadou je zaťažené aj konanie a rozhodnutie súdu

prvého stupňa v tejto veci.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať procesné práva

a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva ( ). Spôsobilosť mať práva

a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu (§ 7 ods. 1

).

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania

prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania),

aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné

procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý

čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať

procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19

). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti

podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká

u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou

fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu ( ).

Z obsahu spisu (č.l. 57) vyplýva, že povinná zomrela dňa X., t.j. pred vydaním

rozhodnutia odvolacieho súdu z 24. júna 2014 sp.zn. a ešte pred vydaním

rozhodnutia súdu prvého stupňa z 21. mája 2013 č.k. -20. Teda v čase

rozhodovania prvostupňového súdu a odvolacieho súdu povinná už nemala spôsobilosť byť

účastníkom konania. Ak súdy oboch nižších stupňov napriek tejto skutočnosti rozhodli,

zaťažili konanie vadou v zmysle (ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu

zmätočné a nesprávne (viď tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 11. augusta 2014 sp.zn. a z 8. decembra 2014 sp.zn.

a ).

6

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a keďže dospel k záveru, že aj rozhodnutie prvostupňového súdu

trpí vadou, pre ktorú zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ( a ). Vzhľadom k tomu, že ide o tak

závažnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, dovolací súd

neskúmal opodstatnenosť dovolacích a odvolacích námietok vznesených oprávnenou.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. apríla 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová