Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f76/393803.368cf9.pdf
PDF · 145.51 KB
No categories available
4Tost/12/2015
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 12/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci
obžalovaného B. A. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2015
o sťažnosti obžalovaného R. B. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica z 10. apríla 2015, sp. zn. BB-3T 3/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného R. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením z 10. apríla 2015,
sp. zn. BB-3 T 3/2008
I. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného R. B., nar. XY v M., trvale bytom
M.M., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica, o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obžalovaného R. B., nar. XY v M., trvale
bytom M.M., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica, dohľadom probačného
a mediačného úradníka nad obžalovaným nenahradil.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťažnosť obžalovaný R. B..
Sťažnosť bližšie neodôvodnil.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného
nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že u obžalovaného R. B.
(ako aj u ďalších odsúdených) bola uznesením špecializovaného trestného súdu z 26. januára
2015, sp. zn. BB-4 Nt 4/2013 podľa § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam z dôvodu uvedeného
v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o konaní pred ústavným súdom, povolená obnova konania
vo veci vedenej na špeciálnom súde pod sp. zn. BB-3 T 3/2008 a v zmysle § 400 ods. 1
Tr. por. u týchto odsúdených bol zrušený výrok o treste z rozsudku špeciálneho súdu
z 24. februára 2009, sp. zn. BB-3 T 3/2008 (výrok o vine zostal nedotknutý). Toto
rozhodnutie sa stalo právoplatným v ten istý deň a tak sa vec v zmysle § 404 ods. 2 Tr. por.
dostala do štádia konania, kedy sa po právoplatnom povolení obnovy konania pokračuje
v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
Následne, v rovnaký deň po vypočutí obžalovaného, prvostupňový súd uznesením
sp. zn. BB-4 Nt 4/2013 (právoplatným 30. januára 2015) ho z dôvodu uvedeného v § 71
ods. 1 písm. a/ Tr. por. vzal do väzby s tým, že táto u neho začala plynúť 26. januára 2015
o 14.30 hod.
Pred povolením obnovy konania bol obžalovaný R. B. rozsudkom vtedy Špeciálneho
súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 24. februára 2009, sp. zn. BB-3 T 3/2008
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2010, sp. zn.
2 Toš 5/2009 uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., v bode 6/ z trestného činu
všeobecného ohrozenia formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 179 ods. 1, ods. 2
písm. a/, písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení do 31. decembra 2005 účinného v čase
spáchania skutku s poukázaním na § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., z trestného činu
poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1, ods. 4
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení do 31. decembra 2005 účinného v čase spáchania skutku
s poukázaním na § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. a v bode 7/ zo zločinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z.
Za to mu bolo uložený podľa § 179 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
do 31. decembra 2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
do 31. decembra 2005 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra
2005 bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest.
Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/
Tr. por., môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného
na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
písm. c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno
účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo
odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa
osobitného predpisu.
V súlade so stavom veci a zákonom postupoval sudca, keď dospel k záveru,
že v posudzovanej veci aj v súčasnom štádiu trestného stíhania je u obžalovaného R. B. daný
dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Správne pritom prihliadol najmä na skutočnosť, že posudzovanej trestnej veci nastala
situácia, keď ide o „obnovené konanie“, kde výrok o vine zostal nedotknutý a vzhľadom
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012
publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 428/2012, došlo k zrušeniu trestu. Dôvodnosť
trestného stíhania obžalovaného je však so zreteľom na existujúcu situáciu nespochybniteľná
a preto tento materiálny dôvod väzby bližšie objasňovať nie je potrebné.
Rovnako tak správne pri posudzovaní existencie väzobných dôvodov dospel k záveru,
že u obžalovaného je daný dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,
pretože obžalovanému bol v pôvodnom konaní uložený pomerne vysoký trest a je dostatočne
odôvodnený záver, že vysoký trest mu bude uložený aj v následnom konaní. Uvedené
je preto konkrétnou skutočnosťou vyvolávajúcou dôvodnú obavu z konania obvineného
uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a v tomto smere nie je dôvod nič meniť
na predchádzajúcom väzobnom rozhodnutí.
Výstižne pritom poukázal na okolnosti posudzovanej veci spočívajúce v tom,
že obžalovaný spáchal viacero závažných trestných činov, za ktorých spáchanie mu bola
právoplatne vyslovená vina a hrozba niekoľkoročným trestom odňatia slobody nie je
už hypotetická, ale je neodvratná.
Za toho stavu dospel k logickému a odôvodnenému záveru, že je nevyhnutné
zachovať kontinuitu výkonu trestu plniaceho ním uvedené zákonné funkcie a nie je dôvod
izoláciu páchateľa prerušovať len krátkym stíhaním na slobode, po ktorom bude nepochybne
nasledovať uloženie nového trestu. Správne pritom prihliadol na skutočnosť, že riziká plynúce
z prerušenia výkonu trestu odňatia slobody sú v takomto prípade vyššie ako obvykle
a je potrebné im predchádzať.
V súlade so zákonom rozhodol sudca aj v ďalšom výroku napadnutého uznesenia,
pretože v posudzovanom prípade vzhľadom na skutočnosti výstižne uvedené v odôvodnení
napadnutého uznesenia, nemožno považovať náhradný inštitút väzby uvedený v § 80 ods. 1
písm. c/ Tr. por. za dostatočný a prijať ho.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 29. apríla 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová