Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d54/394118.da3ee0.pdf
PDF · 110 KB
No categories available
4Cdo/248/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 248/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému R.,
bývajúcej v G., o zaplatenie 3,98 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp. zn. 6 Ro 186/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 15. decembra 2014 sp. zn. 6 Co 307/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 26. novembra 2013 č.k.
6 Ro 186/2013-16 uložil žalobkyni, aby do 8 dní zaplatila súdny poplatok 6,50 Eur v zmysle
položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach uznesením z 15. decembra 2014,
sp. zn. 6 Co 307/2014, potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. V odôvodnení sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o poplatkovej
povinnosti žalobkyne a o výške vyrubeného súdneho poplatku. Nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že žalobný návrh bol v prejednávanej veci podaný už v roku 2006, pretože mal
na základe lustrácie súdnych spisov za preukázané, že na základe doslovne totožného
žalobného návrhu podaného zo strany žalobkyne okresný súd už vo veci konal a toto konanie
zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Správne preto okresný súd nestotožňoval
návrh na začatie konania podaný v elektronickej podobe v roku 2006 s návrhom z roku 2013.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd za nedôvodnú aj námietku žalobkyne o tom,
že právo vyrubiť súdny poplatok bolo premlčané, keďže poplatková povinnosť žalobkyni
vznikla podaním návrhu v roku 2013 a lehota troch rokov uplynúť nemohla.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého
dôvodnosť a zároveň prípustnosť odôvodňovala tým, že jej v konaní pred súdmi nižších
stupňov bola odňatá možnosť konať (§ 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že žaloba vo veci podaná nebola novým žalobným návrhom, keďže
bola podaná na Okresný súd Spišská Nová Ves už v roku 2006 elektronickými prostriedkami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Súd však toto podanie odmietol prijať
a DVD nosiče so žalobami vrátil žalobkyni späť. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. II. ÚS 148/08 - 81, bol okresný súd povinný opätovne konať o podaniach
žalobkyne z roku 2006 podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom
právne účinky týchto podaní ostali zachované s účinnosťou ku dňu ich podania. Na tomto
závere podľa názoru žalobkyne nič nemení ani okolnosť, že súd z technických príčin nemohol
jej podanie spätne zaevidovať ku dňu jeho podania. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tvrdením,
že bolo jej povinnosťou preukázať, že žaloby doručované v roku 2013 boli totožné s tými
z roku 2006. Bolo totiž povinnosťou konajúceho súdu ako „škodcu“ urobiť také opatrenia,
aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol. Postup okresného súdu pri
vyrubení súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval
na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy.
Navyše podľa § 13 zákona o súdnych poplatkoch súd už ani nemal právo takýto súdny
poplatok žiadať, keďže splatnosť poplatku nastala v roku 2006. Žalobkyňa s poukazom
na uvedené žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež súdu prvého stupňa v tejto
veci zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – por. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4 Cdo 442/2014,
4 Cdo 462/2014, 4 Cdo 464/2014, 4 Cdo 474/2014, 5 Cdo 356/2014, 7 Cdo 364/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. mája 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová