Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/15/2015

Na j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Martina Bargela na neverejnom

zasadnutí v Bratislave 19. mája 2015 v trestnej veci obvineného J. H.,

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 a iné

Tr. zák., o sťažnosti obvineného J. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku z 30. apríla 2015, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného J. H.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 30. apríla 2015, sp. zn.

PK – rozhodol podľa ,

s poukazom na o ponechaní obvineného J. H. vo väzbe.

Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: “Formálne podmienky ďalšieho trvania

väzby sú u obvineného splnené. Pri posudzovaní materiálnych podmienok ďalšieho trvania

väzby v konaní pred súdom sa súd opieral o skutočnosti uvedené v obžalobe pri ich porovnaní

z predloženým spisovým materiálom. Ďalej vychádzal z pôvodných rozhodnutí sudcov

pre prípravné konanie, keď rozhodovali o vzatí obvineného do väzby, resp. o jeho ďalšom

ponechaní vo väzbe a predlžení väzby. Súd si v celom rozsahu osvojil závery

z uznesení Najvyššieho súdu SR, ktorými bola obvinenému predĺžená väzba do 21. 05. 2015.

Tiež možno konštatovať, že aj po týchto rozhodnutiach orgány činné v trestnom konaní

vo vyšetrovaní postupovali plynulo a bez neodôvodnených prieťahov, čo v konečnom

dôsledku viedlo k podaniu obžaloby v zákonnej lehote. Súd pred rozhodovaním o väzbe chcel

vykonať výsluch obvineného J. H.. Ten však využil svoje právo nevypovedať.

Aj napriek tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že J. H. je aj naďalej dôvodne podozrivý zo

spáchania trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie v obžalobe za vinu. Na základe vyššie

2

uvedených úvah súd ponechal obvineného vo väzbe. Samostatná žiadosť o prepustenie z

väzby na slobodu, resp. jej nahradenie, podaná nebola. Po zvážení všetkých uvádzaných

okolností, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, lebo dôvody

väzby tak, ako boli ustálené pri predchádzajúcom rozhodovaní súdov, sa nezmenili.“

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť obvinený J. H. prostredníctvom

svojho obhajcu. V sťažnosti poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej

republiky, podľa ktorej je nutné rozlišovať dva druhy prostriedkov nahradzujúcich väzbu, a to

na jednej strane prostriedky, ktorých obmedzujúce preventívne pôsobenie vyplýva

z existencie rizika nemateriálnej (napr. sľub obvineného) alebo materiálnej (napr. peňažná

záruka) ujmy pre obvineného v prípade, ak by sám naplnil konanie, v ktorom sa mu malo

väzbou zabrániť alebo nedodržal uložené obmedzenia. Na druhej strane rozlišuje prostriedky

nahradzujúce väzbu, u ktorých sa predpokladá len sprostredkované obmedzujúce pôsobenie

na obvineného, keďže obvinenému nehrozí žiadna bezprostredná ujma v prípade naplnenia

väzobného dôvodu alebo nedodržania obmedzení. Takáto materiálna (napr. pri peňažnej

záruke) alebo nemateriálna (pri záruke dôveryhodnej osoby) ujma naopak hrozí tretej osobe

a (aj) jej odvrátenie má byť pre ňu motiváciou, aby vplývala na obvineného v jeho konaní.

Vzhľadom na materiálnu alebo nemateriálnu ujmu, ktorá v týchto prípadoch hrozí buď

obvinenému alebo inej osobe je logické, že nahradenie väzby týmito prostriedkami

si vyžaduje ich prejav vôle a v niektorých prípadoch ( štvrtá veta ) aj súhlas

obvineného. Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným

druhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia. V tomto prípade nejde o pravú

„záruku“, keďže obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej

materiálnej či nemateriálnej ujmy seba samého alebo iných osôb. Ďalej uviedol, že podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky z citovaných ustanovení vyplýva práve to,

že dohľad probačného a mediačného úradníka nie je vôbec viazaný na výslovný návrh, resp.

prejav vôle zo strany či už obvineného alebo daného úradníka. To zodpovedá aj právnej

úprave – žiadne ustanovenia totiž neustanovuje, že by bolo povinnosťou

obvineného alebo inej osoby výslovne navrhnúť tento prostriedok nahradenia väzby. Ústavný

súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. uvádza, že súd alebo sudca

pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej

slobody vyplývajúcej z článku 5 ods. 1 Dohovoru) aj povinný skúmať, či účel väzby nemožno

rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu

za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh

nebol výslovne uplatnený. Opačný výklad ustanovenia nemožno

3

považovať za ústavne súladný. Podľa obvineného predmetný nedostatok napadnutého

uznesenia nie je možné napraviť postupom podľa , t.j. bez zrušenia

uznesenia súdu prvého stupňa, keďže chyba nespočíva len v absencii výroku, ale vo

vysporiadaní sa s predmetnou náhradou väzby. Nesplnenie formálnych požiadaviek

kladených na rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby je samo o sebe dostatočné na to, aby bolo

konštatované porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (rozhodnutie ESĽP o sťažnosti č.20251/04 zo 4. novembra 2008 vo veci Janulis

v. Poľsko). Obvinený v sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide o skúmanie jednej z materiálnych

podmienok väzby - pretrvávania dôvodnosti podozrenia, tak práve podanie obžaloby

je spravidla momentom, ktorý bez vykonania dokazovania pred senátom Špecializovaného

trestného súdu možno hodnotiť ako okolnosť potvrdzujúcu trvanie podozrenia. Obvinený je

však presvedčený, že obžaloba bola podaná napriek porušeniu jeho základných práv pri úkone

, keď mu bola predložená v podstatnom rozsahu iba kópia spisu, časti spisu boli

nesprávne číslované a vyšetrovateľka po skončení úkonu podľa vykonala

zmeny v spise bez toho, aby mu novým úkonom podľa umožnila sa s nimi

oboznámiť. Napriek nemožnosti zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmeniť

fakt prijatia obžaloby je presvedčený, že obžaloba mala byť odmietnutá podľa § 244 ods. l

písm. h) a nemalo byť rozhodnuté o jeho ponechaní vo väzbe podľa Tr.

por. S poukazom na uvedenú argumentáciu obvinený v sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd

po oboznámení sa zo spisovým materiálom, podľa

pre nesprávnosť výroku a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo,

konkrétne , , , zrušil uznesenie

špecializovaného trestného súdu z 30. apríla 2015, sp. zn. o jeho ponechaní

vo väzbe a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.“

Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,

že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Špecializovaný trestný súd doposiaľ

rozhodoval o väzbe obvinený J. H. nasledovne:

- uznesením z 24. októbra 2013 (č.l. 1036 až 1041) rozhodol o vzatí obvineného

do väzby z dôvodov pís. b/, s tým, že lehota väzby začala plynúť

4

21. októbra 2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. novembra 2013 (č.l.

1046- 1050) zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby ako nedôvodnú,

- uznesením z 10. apríla 2013 (č.l. 1066 až 1070) zamietol žiadosť obvineného J. H.

o prepustenie z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. apríla

2014 (č.l. 1071- 1074) zamietol sťažnosť obvineného proti označenému uzneseniu ako

nedôvodnú,

- uznesením zo 7. mája 2014 (č.l. 1098 až 1103) rozhodol o predĺžení lehoty väzby

obvinenému do 21. novembra 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 15. mája

2014 (č.l. 1104- 1109) zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu o predĺžení lehoty

väzby ako nedôvodnú,

- uznesením z 18. júla 2014 (č.l. 1131 až 1137) zamietol žiadosť obvineného J. H.

o prepustenie z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. augusta

2014 (č.l. - 1140) zamietol sťažnosť obvineného proti označenému uzneseniu ako

nedôvodnú,

- uznesením zo 6. novembra 2014 (č.l. 1174 až 1180) rozhodol o predĺžení lehoty

väzby do 21. mája 2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. novembra 2014

(č.l. 1181- 1184) zamietol sťažnosť obvineného ako nedôvodnú a zároveň rozhodol

o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

- uznesením z 11. februára 2015 (č.l. 1216 až 1221) zamietol žiadosť obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca

215 (č.l. 1221c - 1221j) zamietol sťažnosť obvineného proti označenému uzneseniu

ako nedôvodnú.

Dňa 17. apríla 2015 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obžalobu

na obvineného J. H. za spáchanie v bode 1/ zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 196 Tr. zák., v bode 2/ trestného činu vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/, h/ Tr. zák. č. 140/61

Zb. v znení formou účastníctva podľa Tr. zák. č.

v znení , v bode 3/ pre trestný čin vraždy podľa

spolupáchateľstvom z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2 § 8 ods. 1

5

k , , , Tr. v znení

formou účastníctva podľa Tr. v znení zákona

č. a v bode 4/ za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na § 141

písm. a/ Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolaného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. pre skutky podrobne rozvedené vo výrokovej

časti obžaloby.

Po podaní obžaloby špecializovaný trestný súd uznesením z 30. apríla 2015, sp. zn.

PK-1T 12/2015 (č.l. 6790-6802) rozhodol o ponechaní obvineného J. H. vo väzbe.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že o väzbe obvineného J. H. bolo doposiaľ

rozhodované priebežne, plynulo a urýchlene v súlade s , článkom 17 ods. 1,

ods. 2, ods. 5 a článkom 5 ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Námietku obvineného, že Špecializovaný trestný súd pochybil, keď nerozhodol aj

podľa o nahradení, resp. nenahradení väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka považuje najvyšší súd za čiastočne opodstatnenú.

Argumenty obhajoby v podanej sťažnosti opreté o Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. z 5. júna 2013, týkajúce sa potreby rozhodnúť o nahradení,

resp. nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka pri rozhodovaní

o väzbe sú dôležité i zaujímavé, nezodpovedajú však obsahu vyššie označeného nálezu.

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 5. júna 2013,

okrem už v sťažnosti uvedených záverov, vyplýva i nasledovné:

- z ustanovenia čl. 5 ods. 3 Dohovoru vyplýva pre národné súdy povinnosť odôvodniť prečo

nepovažujú alternatívy k väzbe za použiteľné. Nedostatok takéhoto odôvodnenia môže

predstavovať porušenie čl. 5 ods. 3 Dohovoru,

- súd resp. sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na

preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru) aj povinný skúmať, či účel

väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného

6

na slobodu za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade,

že takýto návrh nebol výslovne uplatnený,

- otázkou je, do akej miery sa úvahy súdu, resp. sudcu pre prípravné konanie majú odraziť

v odôvodnení uznesenia. Pri jej riešení je potrebné vychádzať z toho, že spôsob a miera

zaoberania sa týmito otázkami v uznesení závisí od spôsobu a obsahu procesných návrhov

obvineného, jeho obhajcu, resp. ich argumentácie,

- súd resp. sudca pre prípravné konanie je povinný najmä odôvodniť či a do akej miery

ponechanie obvineného na slobode (so zohľadnením účinkov dohľadu probačného

a mediačného úradníka a prípadnom uložení primeraných povinností a obmedzení podľa § 82

) zvyšuje riziko naplnenia konania.

Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. zo 16.decembra

2008 uviedol, že príslušný súd je povinný zaoberať sa a rozhodnúť o návrhu na nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

Z uvedeného možno vyvodiť a zovšeobecniť nasledovné:

Ak bol podaný návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka súd resp. sudca pre prípravné konanie je vždy povinný o takomto návrhu

rozhodnúť samostatným výrokom (). Ak takýto návrh nebol podaný súd

resp. sudca pre prípravné konanie je, s ohľadom na povahu dohľadom probačného

a mediačného úradníka, vždy povinný zaoberať sa možnosťou nahradenia väzby týmto

procesným prostriedkom a v prípade negatívneho záveru svoje stanovisko vysvetliť

v odôvodnení uznesenia ().

Je potrebné súhlasiť s obhajobou v tom, že Špecializovaný trestný súd sa pri

rozhodovaní o ponechaní obvineného J. H. nezaoberal možnosťou nahradenia väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože odôvodnenie napadnutého uznesenia

nerieši túto otázku. Rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a jeden celok,

preto možno vytýkaný nedostatok napraviť prieskumnou a rozhodovacou činnosťou

najvyššieho súdu, ktorý nižšie vysvetlí prečo nezistil podmienky na nahradenie väzby

u obvineného J. H. dohľadom probačného a mediačného úradníka.

7

Na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka musia byť splnené podmienky uvedené v a

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

písm. a) alebo c) môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo

odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitného predpisu.

Podľa tretia veta ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný

zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol

vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo

uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

Hoci doslovné znenie nepripúšťa nahradenie väzby procesnými

prostriedkami uvedenými v ustanovení a , v prípade

ak je u obvineného zistený a ustálený dôvod väzby podľa – tzv.

kolúzna väzba, v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.

, ) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 57/2005)

sa pripustila možnosť nahradenia väzby aj vo vzťahu k dôvodom tzv. kolúznej väzby, a to

s poukazom na ustanovenie článku 5 ods. 3 druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a článku 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 . Preto

rozhodovanie o nahradení väzby označenými procesnými prostriedkami aj v prípade, ak ide

o tzv. kolúznu väzbu, je v súlade s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu i najvyššieho

súdu.

Najvyšší súd pri úvahách či možno väzbu obvineného J. H. nahradiť dohľadom

probačného a mediačného úradníka dospel k negatívnemu záveru.

Menovaný je stíhaný za obzvlášť závažnú trestnú činnosť vykazujúcu znaky

„mafiánskych“ praktík. Závažnosť, rozsah a spoločenská škodlivosť protiprávnej činnosti,

pre ktorú je stíhaný, ako povaha prejednávaného prípadu neumožňuje najvyššiemu súdu

vysloviť, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a následné

8

prepustenie obvineného na slobodu, by bolo dostatočné na to, aby bol naplnený účel väzby.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený J. H. mal mať v zločineckej skupine

výnimočné, nadradené a špeciálne utajené postavenie ako jeden z najbližších ľudí „šéfovi“,

a to nielen ako jeho dôverník ale i ako pobočník starajúci sa o také záležitosti, o ktorých ďalší

členovia nemali vedomosť. Niektorí členovia zločineckej skupiny dokonca nemali vedomosť

ani o jeho existencii. Osoba obvineného teda tiež nedáva záruku, že nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka by mohlo splniť účel väzby.

Podmienenie použitia procesných prostriedkov nahradenia väzby podľa § 80 ods. 1

písm. a/, b/, c/ a výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle

a druhá veta upresňuje Článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd na účely postupov vnútroštátnych orgánov pri

rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje

dobrodenie vo forme predchádzajúceho ponechania na slobode na základe už použitých

prostriedkov nahradenia väzby (, ), alebo dokonca opätovne

vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom, čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba),

Výnimočná okolnosť prípadu sa posudzuje z hľadiska pomerov páchateľa a podstatných

okolností prípadu.

So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že ani osoba obvineného a ani

povaha prejednávaného prípadu nedávajú dostatočnú záruku na to, aby účel väzby mohol byť

dosiahnutý dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd naviac nezistil

existenciu žiadnej výnimočnej okolnosti prípadu ( tretia veta ) na pozitívne

rozhodnutie o nahradení väzby týmto procesným prostriedkom.

Najvyšší súd napravil pochybenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sám

týmto rozhodnutím.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť (opodstatnenosť)

trestného stíhania a existencia niektorého z dôvodov väzby, najvyšší súd konštatuje,

že i v súčasnom štádiu konania sú naplnené do takej miery, aby odôvodňovali ďalšie

pretrvávanie väzby.

9

Skončením vyšetrovania a podaním obžaloby sa dôvodnosť trestného stíhania

neoslabila, ale práve naopak. Najvyšší súd vychádzajúc z predloženého spisového materiálu

nemá v súčasnom štádiu konania dôvod spochybňovať kvalitu ani rozsah vykonaných

procesných úkonov, ktoré preukazujú podozrenie na spáchanie trestných činov uvedených

v obžalobe. Dôvody väzby podľa , ustálené u obvineného J. H.

súdom už pri jeho vzatí do väzby, podaním obžaloby nezanikli a ani

sa neoslabili, pričom i v predpokladane nastávajúcom súdnom konaní hrozí obava,

že obvinený by mohol obdobným, ale i iným spôsobom ako bolo zničenie dôležitého telefónu,

mariť objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Aj v súčasnom štádiu konania

hrozí obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, čo vyplýva najmä zo skutočnosti,

že trestný čin mal podľa obžaloby páchať minimálne od roku 1997, a to až do okamihu, kedy

bol vzatý do väzby, t.j. do 21. októbra 2013.

K námietke obvineného v podanej sťažnosti týkajúcej sa okolnosti, že mu nebol pri

preštudovaní spisu predložený kompletný originálny spis, sa vyčerpávajúcim spôsobom

vyjadril už prokurátor v rámci postupu podľa na č.l. 6664-6665. Najvyšší súd

považuje postup prokurátora za zákonný a adekvátny spôsob vybavenia takejto námietky

a zároveň ako podklad pre ďalší postup súdu podľa

Pokiaľ obvinený v sťažnosti namietal, že odôvodenie uznesenia Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku je nedostatočné a v dôsledku toho rozporné s ustanovením § 176

ods. 2 a tu je na mieste uviesť, že súdne rozhodnutie má byť

odôvodnené tak, aby bolo stručné, prehľadné, zrozumiteľné a presvedčivé. Odôvodnenie má

obsahovať také argumenty, ktoré sú významné pre rozhodnutie a ktoré sú rozhodné pre

komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia

súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu. Z rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu

i tohto rozhodnutia najvyššieho súdu možno, podľa názoru najvyššieho súdu, zrozumiteľne

vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o ponechaní obvineného J. H. vo väzbe.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby

bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne

práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia stavu veci

a ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (,

, , ).

10

Najvyšší súd v rámci prieskumu podľa tiež zistil, že uznesenie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. , z 30. apríla 2015

obsahuje nesprávne poučenie o možnosti podať sťažnosť v lehote do troch dní od oznámenia

uznesenia a že v konaní na neverejnom zasadnutí nebolo vyhlásené uznesenie zaznamenané

do zápisnice v plnom znení spolu s odôvodnením a poučením. Uvedené pochybenia

Špecializovaného trestného súdu však nemali na práva obvineného žiadny negatívny dopad,

pretože obvinený J. H. podal sťažnosť ihneď do zápisnice o neverejnom zasadnutí

(čl. 6785) a mal dostatok času od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia sťažnosť

odôvodniť.

K vyššie uvedenému najvyšší súd poznamenáva. Rozhodnutie súdu o väzbe podľa

(o ponechaní obvineného vo väzbe) je rozhodnutím podľa

Podľa súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe

(aj o ponechaní obvineného vo väzbe podľa ) alebo o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti

rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní

pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred

uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty,

ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak

predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným

príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.

Podľa ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby

uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone;

to platí aj pre rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje

podľa § 76 ods. 3 alebo 4.

Podľa proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu

o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len

ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom

mladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo

11

sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa § 76 ods. 3 alebo 4, ustanovenie § 186

ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva nasledovný záver a do budúcna je potrebné

v obdobných prípadoch i takto postupovať.

Pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe podľa

postupuje samosudca podľa a senát podľa a §

304 ods. 2 V upovedomení o úkone je potrebné obvineného, obhajcu

a prokurátora poučiť o tom, že „proti uzneseniu, ktoré bude v rámci úkonu

predpokladane vyhlásené bude možné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia

a o možnosti zúčastniť sa aspoň vyhlásenia uznesenia“ (). Do zápisnice

o úkone treba uznesenie zaznamenať v plnom znení s odôvodnením a poučením (§ 72

ods. 3 veta za bodkočiarkou ). V poučení uznesenia musí byť uvedené, že

sťažnosť je možné podať len ihneď po vyhlásení uznesenia (§ 83 ods. 2 veta za

bodkočiarkou ), pretože rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe je

rozhodnutím podľa

Na podklade týchto úvah najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 19. mája 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Martin Bargel

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková