Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/212/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. J. T. bytom H. 5,

B., zastúpený JUDr. Gizelou Tuhárskou, advokátkou so sídlom Radlinského 2, Bratislava,

proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť TUŠIMKA, so sídlom Pieskovcová 5/A,

Bratislava, IČO: 42 139 422, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze

žalovaného zo dňa 12.08.2014, o odvolaní člena Poľovníckej spoločnosti Tušimka MUDr. J.

T. zo dňa 17.07.2014, proti rozhodnutiu Výboru poľovníckej spoločnosti Tušimka, vydaného

pod por. č. 001, označeným vo veci ako Písomné upozornenie – kárne opatrenie

a o nesúhlase Okresného súdu Bratislava IV. s postúpením veci Krajským súdom

Bratislava , takto

rozhodol:

Nesúhlas Okresného súdu Bratislava IV. s postúpením veci j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie veci je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 16. januára 2015, č. k. -25

postúpil vec Okresnému súdu Bratislava IV. ako vecne a miestne príslušnému podľa § 250d

ods. 2 (ďalej ).

Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 12.08.2014

o odvolaní člena Poľovníckej spoločnosti Tušimka MUDr. J. T. zo dňa 17.07.2014, proti

rozhodnutiu Výboru poľovníckej spoločnosti Tušimka, vydaného pod por. č. 001, označeným

vo veci ako Písomné upozornenie – kárne opatrenie. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené

rozhodnutie výboru PS Tušimka, označené ako písomné upozornenie – kárne opatrenie,

2

ktorým bol v zmysle § 12 ods. 1 písm. b/ Stanov poľovníckej spoločnosti Tušimka, žalobca

písomne upozornený na porušenie poľovníckej disciplíny a opätovné nedodržanie povinností,

ktoré mu vyplývali z funkcie finančného hospodára PS Tušimka a upresnil kárne opatrenie,

uložené výborom PS Tušimka.

Poukazom na v spojení ako aj s

ods. 1, s a s konštatoval, že po preskúmaní návrhu

a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nie je vecne príslušný na preskúmanie

rozhodnutia o žalobe žalobcu, pretože ide o rozhodnutie a postup orgánu združenia,

a preto postúpil vec Okresnému súdu v Bratislave IV. ako súdu vecne príslušnému

na prejednanie veci.

Okresný súd Bratislava IV. nesúhlasil s postúpením predmetnej veci, namietajúc

vecnú príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky v zmysle ust. na rozhodnutie o vecnej príslušnosti.

Okresný súd v predkladacej správe konštatoval, že s postúpením veci nesúhlasí,

pretože predmetná vec sa týka výkonu práva poľovníctva a o združovaní

občanov sa s účinnosťou od 01.09.2009 v zmysle § 1 ods. 3 písm. d) tohto zákona nevzťahuje

na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. Podľa

Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov občianske združenie

registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (

o združovaní občanov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

Z uvedeného vyplýva, že pred účinnosťou o poľovníctve

a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo k úprave postavenia poľovníckych

združení (ktorým je aj žalovaný), bolo poľovnícke združenie občianskym združením

registrovaným na výkon práva poľovníctva, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia zákona

č. o združovaní občanov. Od 01.09.2009 však bola pôsobnosť tohto zákona

vylúčená.

V tejto súvislosti poukázal okresný súd tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 10.04.2014, v ktorom najvyšší súd v obdobnej veci poľovníckej

organizácie rozhodol, že na konanie je vecne príslušný krajský súd, nakoľko vecnú

príslušnosť súdu v danom prípade nie je možné posudzovať v zmysle § 15 zákona

3

č. , pretože účinnosťou dňom 1. september 2009

sa zmenila právna úprava ustanovená v , podľa

ktorej tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.

Uviedol tiež, že zo nevyplýva vôľa zákonodarcu,

ktorou by ustanovoval právomoc okresného súdu na preskúmanie rozhodnutí vydaných

na úseku poľovníctva, a preto na preskúmanie týchto rozhodnutí sú vecne príslušné krajské

súdy v zmysle ods. .

Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 22.08.2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že podľa ustanovenia § 80 ods. 9

občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva

podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona, teda aj podľa

sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy

na úseku správy poľovníctva, pričom od 1. septembra 2009 sa

nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona

č. ).

V súvislosti s podanou námietkou žalobcu proti postúpeniu veci, okresný súd poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.04.2012, v ktorom najvyšší

súd v takmer identickej veci uznal vecnú príslušnosť krajského súdu na konanie, pričom

postupoval na základe námietky účastníka konania podľa (aj keď vyslovil,

že okresný súd mal predložiť vec svojmu nadriadenému súdu). Okresný súd však vyslovil

názor, že v danom prípade nemohol predložiť predmetnú vec na základe podanej námietky

účastníka konania na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu, ktorým je Krajský súd

v Bratislave, nakoľko by o príslušnosti rozhodoval ten istý súd (toho istého stupňa),

ktorý už o nej raz rozhodoval. Navyše v zmysle je rozhodnutím

nadriadeného súdu viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu

postúpená. V prípade, ak by sa Krajský súd v Bratislave stotožnil s námietkou žalobcu proti

postúpeniu veci, bol by jeho rozhodnutím viazaný ten istý súd, ktorý už rozhodoval

o postúpení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa vety prvej v spojení

s , preskúmal vec predloženú Okresným súdom Bratislava IV.

a dospel k záveru, že nesúhlas krajského súdu s postúpením veci Okresným súdom Bratislava

IV. nie je dôvodný.

4

Podľa ust. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne

a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania,

a trvá až do jeho skončenia.

Podľa ust. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať

o veci samej.

Podľa ust. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne

alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

Podľa § 104a ods. 3 O.s.p ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením

nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

Z obsahu z predložené spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze

žalovaného zo dňa 12.08.2014, o odvolaní člena Poľovníckej spoločnosti Tušimka MUDr. J.

T. zo dňa 17.07.2014, proti rozhodnutiu Výboru poľovníckej spoločnosti Tušimka vydaného

pod por. č. 001, označeným vo veci ako Písomné upozornenie – kárne opatrenie. Týmto

rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie výboru PS Tušimka, označené ako písomne

upozornenie – kárne opatrenie, ktorým bol v zmysle §12 ods. 1 písm. b) Stanov poľovníckej

spoločnosti Tušimka, žalobca písomne upozornený na porušenie poľovníckej disciplíny a

opätovné nedodržanie povinností, ktoré mu vyplývali z funkcie finančného hospodára PS

Tušimka a upresnil kárne opatrenie uložené výborom PS Tušimka.

Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3, 6 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

5

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len

„rozhodnutie správneho orgánu“).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy,

ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy

vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa , na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné

krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa , miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo

správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak.

Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem

ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode

je všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa , o poľovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len ) na účely tohto zákona sa poľovníckou

organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou

organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných

lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich

členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná

v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia

byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky.

6

Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného

predpisu ( o združovaní občanov v znení neskorších predpisov)

je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

Poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná do 31. januára 2010 uviesť svoje

stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému obvodnému

lesnému úradu. Poľovnícku organizáciu, ktorá si túto povinnosť nesplní, obvodný lesný úrad

zapíše v registri poľovníckych organizácií s dodatkom „v likvidácii“ k 01. februáru 2010

a poľovnícka organizácia môže vykonávať len úkony smerujúce k jej zániku. Poľovnícka

organizácia je povinná do 28. februára 2010 vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému

lesnému úradu jeho meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Ak si poľovnícka

organizácia túto povinnosť nesplní, príslušný obvodný lesný úrad zapíše ako likvidátora

jej štatutárny orgán.

Do vzniku orgánov a organizačných zložiek komory vykonáva jej činnosť

Slovenský poľovnícky zväz.

Podľa , , o združovaní občanov v znení neskorších

predpisov občania majú právo slobodne sa združovať.

Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.

Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov a) v politických stranách

a politických hnutiach, b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu

určitých povolaní, c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach, d) na výkon práva

poľovníctva.

Z citovanej právnej úpravy ustanovenej v ,

vyplýva, že zákonodarca považuje za poľovnícku organizáciu právnickú osobu zriadenú

podľa , ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov

Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel

ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,

má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie

7

ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom

a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to dňom účinnosti tohto zákona.

Vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, t. j.

ktoré rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v . Podmienkou

na to, aby rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva je to, aby išlo -

o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v ustanovení .

Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku

sp. zn. zo dňa 22. augusta 2012, a preto v zmysle ods 7 senát

najvyššieho súdu v danej veci naň poukazuje a cituje jeho právne závery nasledovne:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal charakterom poľovníckeho združenia,

teda či ide o občianske združenie v zmysle alebo o orgán záujmovej

samosprávy.

Z obsahu spisu vyplýva, že Poľovnícke združenie „DOLINA“ B. (žalovaný) vznikol

za účinnosti o poľovníctve v znení účinnom do 31. augusta 2009 (ďalej

len ). Zákon o poľovníctve – či už alebo zákon

č. 274/2009 Z .z. účinný od 1. septembra 2009 – je právnou normou verejného práva. Zákon

č. definoval v úvodných ustanoveniach základné pojmy ako je poľovníctvo, právo

poľovníctva, založenie Československého poľovníckeho zväzu a poľovníckych združení.

Československý poľovnícky zväz bol dobrovoľnou spoločenskou organizáciou a konanie

pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzovalo podľa jedného poľovníckeho

a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Činnosť Československého poľovníckeho zväzu a práva a povinnosti jeho členov sa riadili

stanovami.

v ustanovení umožňoval občanom s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, združovať sa v poľovníckych

združeniach alebo iných poľovných spoločnostiach (ktoré boli ďalej uvádzané

pod legislatívnou skratkou „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali

v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie podľa citovaného zákona

je právnickou osobou, malo teda právnu subjektivitu (§ 4 ods. 1 posledná veta); právna

8

subjektivita poľovníckeho združenia sa teda odvíja od a od zákona

č. , nie od Vzorové stanovy

poľovníckeho združenia vydávalo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva po prerokovaní s Československých poľovníckym zväzom (§ 4 ods. 3 zákona

č. ). v ďalších ustanoveniach upravoval oprávnenia

a povinnosti poľovníckych združení, členov poľovníckych združení - § 14, § 16, § 21, § 31,

§ 34, § 40 a § 41.

Z uvedených skutočností vyplýva, že

(podľa ktorého vznikol aj žalovaný ako poľovnícke združenie) je vo vzťahu k zákonu

o združovaní občanov č. vo vzťahu špeciality; to znamená, že osobitným zákonom

upravujúcim vznik a činnosť poľovníckeho združenia je , kým zákon

č. je všeobecným právnym predpisom upravujúcim združovanie občanov.

Preto sa tu uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon

alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie), na základe ktorej sa charakter

poľovníckeho združenia posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva

a výkonu práva poľovníctva. Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných

na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri

ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany

a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne

obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy ( ). Právom

poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú

alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri;

právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona

a predpisov vydaných na jeho vykonanie ( ).

Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva

poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo

nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa.

Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide

o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný,

ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom,

či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými

právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva,

9

ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať

obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného . Na účely zákona o poľovníctve

č. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane

a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky

ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana

zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len

jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona

č. ). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme.

Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú

podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení

ani úmysel zákonodarcu umožniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber

zhody parožia a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný

vo vyššie uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom –

neoprávnené zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej

alebo usmrtenej zveri, zber parožia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva

rybárstva je zákonom sankcionované (bližšie pozri napríklad ).

Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu,

ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom

prípade definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa

činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou

zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú

pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom

(Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck,

2003, s. 6-7). Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú

samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny.

Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo

v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších

špecifických podmienok. Člen záujmovej korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými

právnymi predpismi, ale aj vnútornými predpismi – stanovami, štatútom, a podobne.

V podmienkach poľovníckeho združenia možno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis,

keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom

záujme, člen poľovníckeho združenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky,

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť držiteľom platného poľovného

10

lístka, prípadne môže ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy žalovaného obsahujú

ďalšie podmienky: podanie písomnej žiadosti, absolvovanie čakateľskej doby tri roky,

počas ktorých musí odpracovať minimálne 100 hodín, nárok na členský podiel. Člen

poľovníckeho združenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ale aj internými predpismi ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho združenia

a podobne. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým

združením, teda záujmovou samosprávou sui generis.

Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového

od 1. septembra 2009. Z ustanovení vyplýva, že poľovnícke združenie

je poľovníckou organizáciou založenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou,

ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov,

a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov

na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky (§ 32).

Podľa ustanovenia občianske združenie registrované

na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou

podľa tohto sa poľovnícke združenie považuje

za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. Navyše, od 1. septembra 2009

sa nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva

( ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností mal žalovaný ako orgán záujmovej samosprávy

v disciplinárnom konaní žalobcu postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku, nakoľko

osobitný predpis (, Stanovy) jeho aplikáciu nevylúčili (

Správneho poriadku).

Vo veci ide o disciplinárne previnenie žalobcu a uloženie disciplinárneho opatrenia –

vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Keďže ide o veci trestného charakteru (pozri

napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko

proti Slovenskej republiky, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , , nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. a podobne), je nevyhnutné dodržiavať rovnaký postup

v sankčných veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch

11

a preskúmať súdom v správnom súdnictve tiež v dvoch stupňoch, tak ako v iných veciach

sankčného charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty).

Okrajom považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že nemožno

bez ďalšieho považovať súdnu ochranu podľa piatej časti

(Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti

(Konanie pred súdom prvého stupňa). Skôr naopak,

keďže správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej

správy, možno povedať, že súdna ochrana, poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne

účinná. Tým viac, že konanie o žalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom

opravnom prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) je „Preskúmavanie

rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)“ zaradené do štvrtej časti s názvom

„Preskúmavanie rozhodnutí“.“

Vychádzajúc z vyššie uvedenej zákonnej úpravy a zo záverov dovolacieho senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených vo vyššie citovanom rozhodnutí, senát

najvyššieho súdu v danej veci dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie o žalobe

žalobcu je vecne príslušný krajský súd.

Zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu súčasť ktorého tvorí

administratívny spis je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania a súčasne

zrušenia rozhodnutia žalovaného Poľovníckej spoločnosti Tušimka, ktorým bolo s konečnou

platnosťou rozhodnuté o uložení žalobcovi písomného upozornenia (kárne opatrenie). Týmto

rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie výboru PS Tušimka, označené ako písomné

upozornenie – kárne opatrenie, ktorým bol v zmysle §12 ods. 1 písm. b/ Stanov poľovníckej

spoločnosti Tušimka, žalobca písomne upozornený na porušenie poľovníckej disciplíny

a opätovné nedodržanie povinností, ktoré mu vyplývali z funkcie finančného hospodára PS

Tušimka a upresnil kárne opatrenie uložené výborom PS Tušimka.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Poľovnícka spoločnosť Tušimka v danom prípade

konala a rozhodovala za účinnosti , konala a rozhodovala ako orgán

občianskeho združenia, ktorej rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa § 244 ods. 2, 3

. Zo nevyplýva vôľa zákonodarcu,

ktorou by ustanovoval právomoc okresného súdu na preskúmanie rozhodnutí vydaných

12

na úseku poľovníctva, a preto na preskúmanie týchto rozhodnutí sú vecne príslušné krajské

súdy v zmysle . Vecnú príslušnosť súdu v danom prípade nie je možné

posudzovať v zmysle , pretože účinnosťou zákona

č. dňom 1. september 2009 sa zmenila práva úprava ustanovená v ,

písm. d/ , podľa ktorej tento zákon sa nevzťahuje na združovanie

občanov na výkon práva poľovníctva.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval nesúhlas

Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Okresným súdom Bratislava IV. za nedôvodný

a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2015

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Karin Fedorová