Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
54c/395520.a42d03.pdf
PDF · 147.81 KB
No categories available
2Tost/18/2015
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 18/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu na verejnom
zasadnutí dňa 11. júna 2015 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenej D.
K. pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona
o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica zo dňa 5. júna 2015, sp. zn. 1Tp 10/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica (ďalej len ŠTS), uznesením zo dňa 5. júna 2015, sp. zn. 1 Tp 10/2015, podľa § 72
ods. 3 Trestného poriadku nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 104/15/1000-8 zo dňa 4. júna
2015 a nevzal do väzby obvinenú D. K., ktorú prepustil zo zadržania na slobodu.
Uznesenie odôvodnil tým, že orgány prípravného konania zabezpečili v potrebnom
rozsahu dôkazy, ktoré potvrdzujú samotnú dôvodnosť trestného stíhania obvinenej, avšak,
čo sa týka dôvodov väzby u obvinenej, sudca pre prípravné konanie po vyhodnotení všetkých
zistených skutočností dospel k záveru, že niet v prejednávanej veci, ani v návrhu prokurátora,
a najmä v už spomenutom vyšetrovanom spise takých skutočností, ktoré by potvrdzovali
aspoň obavu z možnosti, že obvinená bude alebo by mohla konať kolúznym spôsobom.
Proti tomuto uzneseniu podal do zápisnice o výsluchu obvinenej dňa 5. júna 2015
sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ktorú však do začiatku verejného zasadnutia neodôvodnil. Na podporu návrhu
na vzatie do väzby obvinenej D. K. však predložil listiny a uznesenia o vznesení obvinenia
a vzatí do väzby obvinenej A. M., z ktorých však vyplynulo len tvrdenie obvinenej A. M., že
s prerokúvanou trestnou vecou nemá nič spoločné, je len kamarátkou obvinenej D. K., ktorú
vozila na aute z dôvodu, že mala o ňu strach, pretože často bola pod vplyvom alkoholu.
Osoby uvádzané v návrhu prokurátora na jej vzatie do väzby nepozná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a vychádzajúc z doposiaľ vykonaného
dokazovania dospel k týmto záverom:
Obvinená D. K. je trestne stíhaná pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom období, od novembra 2014 do dňa 2. júna 2015, na doposiaľ
presne neustálených miestach, prevažne v Košiciach a Bratislave, a na ďalšom doposiaľ
nezistenom mieste vo Viedni, Spolková republika Rakúsko, na osobných stretnutiach, potom
čo sa dozvedela o prebiehajúcich trestných konaniach v pôsobnosti Policajného zboru a
ďalších doposiaľ nezistených konaniach vedených na Finančnej správe Slovenskej republiky,
týkajúcich sa právnickej osoby B.. a.s., so sídlom H., B., IČO: X. (ďalej len „B."), sa rozhodla
uvedenú skutočnosť využiť vo svoj prospech, pričom dňa 17. apríla 2015, v Bratislave, v
Hoteli M., na osobnom stretnutí, vyžiadala od Ing. P. M., člena predstavenstva B., finančnú
hotovosť vo výške 3.000.000,- € ako úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon
právomoci doposiaľ presne nezisteného orgánu činného v trestnom konaní a doposiaľ presne
nezisteného pracovníka Finančnej správy Slovenskej republiky, aby bolo zmarené dosiahnutie
účelu trestných a správnych konaní týkajúcich sa právnickej osoby B., pričom svoju
požiadavku v období od dňa 17. mája 2015 do dňa 2. júna 2015, na ďalších najmenej štyroch
osobných stretnutiach s Ing. P. M., uskutočnených na Letisku Košice, zopakovala a potvrdila.
Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku môže byť obvinený vzatý do väzby len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že
a) ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin , o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Podľa článku 17 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy)
nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
Podľa článku 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len dohovoru) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť
slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanoveného
zákonom:
a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom,
b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia
vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti
stanovenej zákonom,
c) zákonné zatknutie, alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný
súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to
dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo
úteku po jeho spáchaní,
d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom
výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia
pred príslušný súdny orgán,
e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,
alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov.
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo
jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o
vypovedaní alebo vydaní.
Každé pozbavenie slobody musí byť zákonné, t.j. musí byť vykonané v súlade
s konaním ustanoveným zákonom a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec
pozbavený slobody, musí byť zlučiteľné s účelom článku 17 ústavy, ktorým je ochrana
jednotlivca proti svojvôli (tiež I. ÚS 165/02, ale aj II. ÚS 55/98, I.ÚS 177/03, III. ÚS 7/00,
I.ÚS 115/07).
Z vyšetrovacieho spisu a v ňom obsiahnutých doposiaľ zadovážených dôkazov
vyplynulo, že obvinená D. K. je dôvodne trestne stíhaná. Z jej výpovede a výpovede svedka
Ing. P. M. vyplynulo, že žiadala 3.000.000,- € za to, že sprostredkovane cez ďalšie osoby
stojace za A. M., ktoré nepoznala a neprichádzala s nimi do styku (kontaktovala sa podľa
vlastného vyjadrenia len s A. M.), ovplyvní prebiehajúce daňové a trestné konania týkajúce sa
právnickej osoby B.. a.s., so sídlom H., B., IČO: X.X., v prospech tejto spoločnosti.
Vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o väzbe, ako správne uviedol sudca pre prípravné
konanie, sa nerozhoduje o vine alebo nevine obvinenej tak, ako tomu je pri dokazovaní
na hlavnom pojednávaní, nie je nevyhnutné, aby vina obvinenej bola z doposiaľ
zadovážených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Navyše
sudca pre prípravné konanie nemohol, rovnako ako senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, zadovážené dôkazy podrobiť kontradiktórnemu procesu skúmania tak, ako je to pri
vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, teda nemohol odstraňovať prípadné rozdiely,
či rozpory vo výpovediach svedkov a nemohol tieto osoby žiadať o odstránenie rozporov
v ich výpovediach. Aj preto bolo celkom predčasné hodnotiť dôkazy ako definitívne zistený
skutkový stav veci. V tomto štádiu konania, pri rozhodovaní o vzatí, či nevzatí obvinenej
do väzby je však povinnosťou súdu doposiaľ zadovážené dôkazy hodnotiť z toho pohľadu,
či skutočne obsahujú také závažné skutočnosti, ktoré v rovine rozumnej istoty podporujú
záver o dôvodnosti trestného stíhania alebo obsahujú skutočnosti, ktoré dôvodnosť trestného
stíhania proti konkrétnej osobe nepotvrdzujú alebo priamo vylučujú.
V prerokúvanom prípade tomu tak je, pretože okrem výpovede oznamovateľa a teraz
svedka Ing. P. M., ktorý bol požiadaný o poskytnutie úplatku sa obvinená D. K. aj sama
priznala k spáchaniu skutku, ktorého sa mala dopustiť a ktorý napĺňa v tomto štádiu konania
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie podľa
§ 336 ods. 1 Trestného zákona.
Rozhodnutie o väzbe ako rozhodovanie o závažnom zásahu do osobnej slobody
obvineného nie je rozhodovaním o vine či nevine. Väzba je len zabezpečovací inštitút, nemá
mať sankčnú povahu, nemá ani výchovné poslanie, a preto, ak je možné účel väzby dosiahnuť
iným zákonným inštitútom procesného práva, je potrebné ho aplikovať. Inak povedané,
väzobné stíhanie vo veci je v podstate výnimkou a možno k nemu pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.
Z vyšetrovacieho spisu a z výpovedí obvinenej a svedka Ing. P. M. a zadovážených
prepisov ich vzájomných rozhovorov nevyplynula žiadna skutočnosť svedčiaca o tom, že by
obvinená, čo i len mala možnosť ovplyvniť nejakú osobu, ktorá bola účastná páchania trestnej
činnosti, o ktorej obvinená vypovedala. Zo spisu vyplýva a vzhľadom na uvedené (o možnosti
skúmania a hodnotenia dôkazov v tomto štádiu konania) niet dôvodu tvrdeniam svedka
a obvinenej neveriť, že obvinená bola sprostredkovateľkou A. M., ktorú sa doposiaľ
nepodarilo pre účely trestného konania ani vypočuť, nekontaktovala sa priamo s osobami,
ktoré mohli ovplyvniť výsledok daňového konania a trestného konania v prospech B., a.s. Ani
z prokurátorom predložených listín (v konaní o sťažnosti) nevyplynuli skutočnosti, ktoré by
takýto záver, po vzatí do väzby obvinenej A. M., zmeniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si z tohto dôvodu osvojil logický záver sudcu
pre prípravné konanie o tom, že v danom štádiu konania a podľa doposiaľ dostupných
dôkazov nebolo preukázané, aby obvinená mala možnosť ovplyvňovať priebeh vyšetrovania,
čiže dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Doposiaľ bolo preukázané
iba to, že jedinou osobou, ktorá bola reálne ovplyvňovaná čo má robiť bola, obvinená D. K. a
mala ju ovplyvňovať - ukladať jej úlohy - A. M.. Tá už bola neprávoplatne vzatá do väzby.
Vzhľadom na to, že ničím nebola preukázaná možnosť obvinenej D. K. ovplyvňovať
svedkov, znalcov či spoluobvinených a tým mariť objasňovanie skutočností závažných pre
trestné stíhanie najvyšší súd sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. júna 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková