Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/4/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ maloletej P. Š.Š.

a 2/ maloletej S. Š.Š., bývajúcich u matky, zastúpených matkou Ing. D. Š., bývajúcou v B.,

proti povinnému Ing. P. Š., bývajúcemu v B., o vymoženie výživného, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. , o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, sp.zn. ,

uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 22. marca 2013, č.k. -142 a

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013 sp.zn. takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012, sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 22. marca 2013,

č.k. -142 z a s t a v u j e .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013 sp.zn.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 19. marca 2012, sp.zn. -21

návrh povinného na povolenie odkladu exekučného konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava II pod sp.zn. a u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu

pod sp.zn. Ex 3267/2011 zamietol. Dospel k záveru, ţe exekúcia je opodstatnená,

uskutočnená na základe spôsobilého exekučného titulu, a preto návrh na povolenie odkladu

exekúcie ako irelevantný zamietol.

2

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. novembra 2012, sp.zn.

odvolanie povinného odmietol s poukazom na ustanovenie

Obsahom spisu mal preukázané, ţe povinnému bolo uznesenie súdu prvého stupňa doručené

do vlastných rúk 13. apríla 2012 a posledným dňom pätnásťdňovej lehoty na podanie

odvolania ( veta prvá ) bol 30. apríl 2012 (keďţe 15. deň pripadol na sobotu

28. apríla 2012). Odvolanie z 2. mája 2012 bolo podané osobne na súde prvého stupňa, teda

oneskorene. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný prvým dovolaním, ktoré

odôvodnil s poukazom na ustanovenie Odvolaciemu súdu vytýkal

nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, prieťahy v konaní, nezákonnosť matky samostatne

zastupovať maloleté deti v konaní, nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť

skutkových zistení, neoboznámenie s návrhom na začatie exekúcie a všetkými podaniami,

nedostatok náleţitostí návrhu na vykonanie exekúcie a s tým súvisiaci nesprávny postup

exekútora, neodôvodnenosť exekúcie a nesprávnosť právneho posúdenia veci. V závere

dovolania namietal aj nesprávnosť odmietnutia odvolania odvolacím súdom z dôvodu, ţe

odvolanie podal elektronicky 30. apríla 2014, teda včas. Navrhol, aby dovolací súd nariadil

prvostupňovému súdu, aby mu zaslal všetky listiny spisu a určil lehotu na vyjadrenie k nim,

ďalej aby dovolací súd dal bezodkladne na vedomie exekútorskému úradu, ţe bolo podané

vo veci dovolanie a exekútor má postupovať podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku a aby

dovolací súd nariadil súdu prvého stupňa rekonštrukciu spisu. Zároveň si uplatnil aj náhradu

trov konania.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 22. marca 2013, sp.zn. -142

námietky povinného zo 16. apríla 2012 proti exekúcii zamietol, námietky povinného

z 5. apríla 2012 proti trovám exekúcie zamietol a námietky povinného z 5. apríla 2012 proti

trovám právneho zastúpenia v exekučnom konaní zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. augusta 2013 sp.zn.

odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 22. marca 2013, sp.zn.

-142 odmietol. S poukazom na ustanovenie dospel

3

k záveru, ţe odvolanie povinného nie je prípustné. Konštatoval, ţe podľa ustálenej judikatúry

súdov Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd

v takom prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. Na základe uvedeného odvolanie

povinného v zmysle odmietol.

Proti uzneseniu okresného súdu Bratislava II uznesením z 22. marca 2013, sp.zn.

-142 podal povinný v poradí druhé dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd dal

na vedomie exekútorskému úradu, ţe bolo podané vo veci dovolanie a návrh na odklad

exekúcie, ţe exekútor má postupovať podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku a aby sa

dovolací súd obrátil na ústavný súd s tým, aby vyjadril nesúlad alebo súlad ustanovenia § 4 čl.

2 vyhlášky č. 288 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s a dohovorom

o ľudských právach.

Aj proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013 sp.zn.

podal povinný v poradí tretie dovolanie. Odvolaciemu súdu vytýkal

nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, prieťahy v konaní, nezákonnosť matky samostatne

zastupovať maloleté deti v konaní, nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť

skutkových zistení, neoboznámenie s návrhom na začatie exekúcie a všetkými podaniami,

nedostatok náleţitostí návrhu na vykonanie exekúcie a s tým súvisiaci nesprávny postup

exekútora, neodôvodnenosť exekúcie a nesprávnosť právneho posúdenia veci. Ţiadal, aby sa

dovolací súd sa obrátil na ústavný súd vo veci súladu Exekučného poriadku s

a nesúlad ustanovenia § 4 čl. 2 vyhlášky č. 288 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky s a dohovorom o ľudských právach, aby sa dovolací súd vyjadril k všetkým

dôvodom dovolania a aby zabezpečil kompletný obsah spisu okresného súdu, aby sa k nemu

mohol vyjadriť. Zároveň navrhol, aby dovolací súd dal na vedomie exekútorskému úradu, ţe

bolo podané vo veci dovolanie a návrh na odklad exekúcie, ţe exekútor má postupovať podľa

§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a nasl. ).

K dovolaniu povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra

2012, sp.zn. :

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa (

písm. b/ ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté odvolanie, teda uznesenie, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených

uznesení. Preto nie je podľa prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242

ods. 1 , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

5

uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady

konania uvedené v aţ e/ a dovolateľ nenamietal a ich existenciu

nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na povinným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, ţe konanie trpí vadou uvedenou

v Teda, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov (napr.

, , ). O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Vada konania v zmysle podľa názoru povinného spočívala

v tom, ţe odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie.

6

Podľa odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty

na podanie odvolania treba povaţovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 2 druhá veta ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo

sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to

ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo

návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,

treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe otcovi maloletých detí bolo uznesenie súdu prvého

stupňa doručené do vlastných rúk 13. apríla 2012 (č.l. 23 spisu). Posledným dňom zákonnej

pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bol 30. apríl 2012 (pondelok) z dôvodu, ţe 15. deň

zákonnej lehoty pripadol na 28. apríl 2012 (sobotu). Odvolací súd odmietol povinného

z 2. mája 2012 podané osobne na súde prvého stupňa ako oneskorene.

Dovolací súd zistil, ţe v spise medzi č.l. 44 a č.l. 45 je zaţurnalizované podanie -

výtlačok mailu v rozsahu piatich strán, odosielateľom ktorého je P.S., príjemcom

podatelnaOSBA2@justice.sk, predmetom „odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí povolenia

7

odkladu exekúcie, sp.zn. -31, IČS 221228113 zo dňa 19. marca 2012“a

prílohou „odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí povolenia odkladu exekúcie, sp.zn. 53 Er

-31, IČS 221228113 zo dňa 19. marca 2012“. Z prvej strany podania sa dá

spoľahlivo zistiť, ţe bolo odosielané 30. apríla 2012 (pondelok) o 23:05 hod. Povinný teda

podal odvolanie elektronicky v posledný deň odvolacej lehoty podľa § 204

ods. 1 , ktoré do troch dní doplnil originálom osobne na súde prvého stupňa 2. mája

2012. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné povinným urobené elektronické podanie v zmysle

povaţovať za riadne odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

Odvolací súd odňal povinnému moţnosť konať pred súdom, keď podľa § 218 ods. 1 písm. a/

toto odvolanie ako oneskorené odmietol, čím je daná prípustnosť dovolania podľa

Vzhľadom na tento dôvod, ktorý viedol k potrebe zrušiť uznesenie

odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní,

resp. vecným prieskumom rozhodnutia.

K dovolaniu povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 22. marca 2013,

sp.zn. -142:

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môţe

konať v zmysle a dospel k záveru, ţe v predmetnej veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, a preto treba dovolacie konanie zastaviť.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle a o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov

ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný

senát tohto súdu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť iba právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom preskúmavacej

8

činnosti odvolacieho súdu, ktorým môţe byť krajský súd alebo Najvyšší súd Slovenskej

republiky. V predmetnej veci však o takéto rozhodnutie nejde, keď dovolanie nesmeruje proti

takémuto rozhodnutiu, ale proti uzneseniu okresného súdu, ktorým námietky povinného

zo 16. apríla 2012 proti exekúcii zamietol, námietky povinného z 5. apríla 2012 proti trovám

exekúcie zamietol a námietky povinného z 5. apríla 2012 proti trovám právneho zastúpenia

v exekučnom konaní zamietol.

So zreteľom na uvedené treba vyvodiť, ţe na prejednanie druhého dovolania

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky chýba funkčná príslušnosť. Keďţe chýbajúca

funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, dovolacie

konanie bolo treba zastaviť podľa v spojení s ustanovením

K dovolaniu povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2013

sp.zn. :

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa (

písm. b/ ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

9

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté odvolanie, teda uznesenie, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených

uznesení. Preto nie je podľa prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242

ods. 1 neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady

konania uvedené v aţ e/ a dovolateľ nenamietal a ich existenciu

nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na povinným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, ţe konanie trpí vadou uvedenou

v Teda, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov (napr.

10

, , ). O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa názoru dovolateľa tým, ţe

odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o splnení podmienok na zamietnutie námietok povinného

zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, ţe odvolanie povinného

z dôvodu, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v zmysle

ustanovenia odmieta, a preto v zmysle judikatúry najvyššieho

11

súdu a ústavného súdu rozhodol bez toho, aby preskúmal vecnú stránku rozhodnutia súdu

prvého stupňa a jemu predchádzajúce konania. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

oprávnenej. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv povinného.

Povinný existenciu vady podľa videl aj v zbytočných prieťahoch

v konaní.

V zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo

účastníka môţe byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej

dôsledkom sú prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku

je právo účastníka obracať sa so sťaţnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťaţnosť

na Ústavný súd Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môţe

komplikovať účastníkom výkon ich procesných práv, nápravu moţno dosiahnuť iba vyššie

uvedenými prostriedkami ochrany. Pri úvahe, či prostriedkom ochrany účastníka v tomto

prípade môţe byť aj dovolanie, treba vziať na zreteľ, ţe zrušenie rozhodnutia súdu niţšieho

stupňa dovolacím súdom nesmie byť nikdy samoúčelné a musí byť vţdy spojené s moţnosťou

nápravy pochybenia, ktoré bolo dôvodom zrušenia. Pokiaľ by sa prieťahy v konaní

12

povaţovali za procesnú vadu konania v zmysle , zrušením napadnutého

rozhodnutia by sa nemohla dosiahnuť ochrana (náprava) procesných práv účastníka

dotknutých prieťahmi.

Z vyššie uvedených dôvodov prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal

procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal ani v prejednávanej veci dôvod odkloniť

sa od doterajšej judikatúry. Dodáva, ţe účel procesného práva účastníka, aby občianske súdne

konanie prebiehalo rýchlo a účinne ( ) treba vţdy vykladať aj v súlade s ústavným

princípom právnej istoty, ktorý zahrňuje poţiadavku, aby súd rozhodol vţdy (aţ) so znalosťou

všetkých významných skutkových a právnych okolností prejednávanej veci. Zo samotnej

skutočnosti, ţe dĺţka konania nezodpovedá predstave účastníka konania, nemoţno

bez ďalšieho vyvodiť existenciu procesnej vady konania, ktorá by mala za následok odňatie

moţnosti pred súdom konať, keď aj z doterajšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, ţe konanie bez zbytočných prieťahov nemoţno presne časovo ohraničiť

(, ).

Dovolateľ pri vade konania v zmysle namietal aj skutočnosť, ţe

matka maloletých detí nebola oprávnená zastupovať maloleté deti.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môţe podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie.

Podľa fyzická osoba, ktorá nemôţe pred súdom konať samostatne, musí

byť zastúpená zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výţivu a všestranný vývoj maloletého

dieťaťa,

13

b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,

c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden

z rodičov, ak druhý z rodičov neţije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv

a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo

pozastavený.

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, ţe rodičovské práva a povinnosti, a teda

aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia. Rodičovské práva a povinnosti

vykonáva, a teda aj zastupuje maloleté dieťa, len jeden z rodičov v prípadoch

predpokladaných § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Od zásahov do rodičovských práv a povinností

jedného z rodičov podľa § 38 Zákona o rodine, spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení

alebo pozbavení, treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24,

§ 25, § 36 ods. 1 Zákona o rodine spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1

Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú

obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností.

Vyţivovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe

zahŕňa právo dieťaťa na výţivu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa

vyţivovať. Z povahy výţivného vyplýva, ţe právo na výţivné je osobným právom dieťaťa;

nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyţivovaciu povinnosť

voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou,

povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným

výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výţivného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého

14

je výţivné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uloţená povinnosť platiť výţivné.

Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoţenie výţivného

od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý

rodič (R 21/1981). Matka detí teda podala návrh na vykonanie exekúcie v zastúpení svojich

maloletých detí proti povinnému, otcovi detí, ktorý bol podľa tvrdenia v návrhu v omeškaní

s platením výţivného.

Obsahom dovolania povinného je aj námietka, ţe súdy nesprávne vyhodnotili

výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú

vymedzené v ustanovení aţ c) Pre tento záver svedčí

i ustanovenie 243a ods.2, veda druhá , ktoré upravuje, ţe dovolací súd nevykonáva

dokazovanie. Súdna prax je jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nesprávne vyhodnotí,

môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj

k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nezakladá to však tzv. zmätočnosť konania, teda ani vadu

v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba

zdôrazniť, ţe do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (). K uvedenej námietke povinného treba dodať, ţe súd neodníme

účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov ( ); jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne

nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 42/1993).

Povinný taktieţ namieta, ţe súdy niţšieho stupňa nesprávne, resp. nedostatočne zistili

skutkový stav veci. K tomu je potrebné uviesť, ţe v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie

15

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Povinný odvolaciemu súdu vytýka, ţe jeho uznesenie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. K nesprávnemu

právnemu posúdeniu dochádza vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci

sa ale nezakladá procesná vada konania v zmysle I keď je právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania povinného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky tretie

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

16

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová