Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)da1/400541.9a3814.pdf
PDF · 180.35 KB
No categories available
1MObdo/2/2014
Najvyšší súd Slovenskej lMObdo/2/2014
republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu D., A.., so sídlom
S. Ú. X., X. X. B., IČO: X. X. X., zast.l. V. M. &. P., S.S. so sídlom P. X., X. X. B., IČO: X. X. X.,
X.. J.. E. N., B., B. X.; proti odporcovi: D. S.S. so sídlom V. X., X. X. B., IČO: X. X. X., zast. C.
advokátska kancelária S.S. so sídlom P. X., X. X. B., IČO: X. X. X., o zaplatenie 299 312,37 EUR s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/65/2011, na mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
24. septembra 2012 č. k. 28 Cb 65/2011-194 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 13.
júna 2013 č. k. 1 Cob 443/2012-267, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v konaní o
mimoriadnom dovolaní vo výške 1 238,60 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 28 Cb 65/2011-194 z 24. septembra 2012 rozhodol
tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy naviac
prác, ktoré mali mať základ v zmluve o dielo medzi účastníkmi uzavretej dňa 31.05.2010. Súd vykonal
obšírne dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako zmluvou o dielo, zápisom o
odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.11.2010, faktúrou navrhovateľa č. 2010313, dobropisom
navrhovateľa č. 2011027, znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky č. 4/2011 vrátane príloh,
výsluchom účastníkov a svedkov. V súvislosti so vzneseným nárokom sa zaoberal otázkou zmluvných
dojednaní účastníkov, predovšetkým s ohľadom na zistenie určitosti a zrozumiteľnosti dojednania
účastníkov o predmete a rozsahu diela a konštatoval platnosť a určitosť dojednaní týkajúcich sa
predmetu a rozsahu diela. Pri posudzovaní otázky zmluvných dojednaní týkajúcich sa zmien diela a
2
lMObdo/2/2014
dôsledkov takýchto zmien na cenu diela súd zistil, že zmluva o dielo obsahovala ustanovenia
upravujúce postup pri zmene rozsahu diela. Vzhľadom na to, že cena diela bola dohodnutá ako pevná
a neprekročíteľná, boli dojednané aj podmienky na zmenu ceny diela. Vykonaným dokazovaním súd
prvého stupňa zistil, že nedošlo k zmene rozsahu diela stanoveným postupom. Súd posúdil aj otázku
prípadnej existencie iných dôkazov preukazujúcich vykonanie diela nad rámec zmluvne dojednaného
rozsahu a napokon uzavrel, že v priebehu konania nebolo preukázané vykonanie diela vo väčšom než
dojednanom rozsahu, čomu nasvedčuje aj konanie žalobcu, ktorý vykonanie naviac prác nenamietal
ani v priebehu zhotovovania diela a ani v čase jeho odovzdania. S ohľadom na takéto závery návrh v
celom rozsahu zamietol.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Odvolací súd rozsudkom č. k.
1 Cob 443/2012-267 zo dňa 13. júna 2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne
a právne správne potvrdil, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd potvrdzuje
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. a poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvého stupňa, ktorý správne právne vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil a len na doplnenie správnosti
uvádza vyjadrenie k odvolacím námietkam. Odvolací súd zdôraznil, že v zmluve o dielo si jej
účastníci vymedzili predmet zmluvy, pričom súčasťou záväzku žalobcu ako zhotoviteľa bolo aj
vypracovanie projektu pre zmenu stavby pred dokončením a vypracovanie realizačného projektu
stavby. Žalobca sa zaviazal uskutočniť dielo, ktoré bolo v zmluve o dielo dostatočne určite vymedzené
práve prostredníctvom príloh označených v článku 18 zmluvy, najmä projektom pre stavebné
povolenie s technickými správami, obsahom požiadavky žalovaného na zmenu stavby pred
dokončením a s tým súvisiacimi dokladmi ako aj tendrovými podmienkami. V zmluve o dielo bola
jednoznačne špecifikovaná cena diela ako cena pevná, neprekročiteľná a sú v nej obsiahnuté všetky
náklady žalobcu na zhotovenie diela. Pre prípadné naviac práce zmluva obsahovala dohodu, že zmenu
ceny spôsobuje len závažná zmena rozsahu zákazky, pričom sa dohodla písomná forma zmeny. Zmena
rozsahu predmetu diela ako aj ceny diela bola podmienená písomnou formou a existenciu takejto
dohody žalobca nepreukázal. Žalobcovi nevznikol voči žalovanému ani nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že pri nesplnení podmienok pre zaplatenie realizovaných naviac prác nejde o
plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, ale o plnenie na základe zmluvy o
dielo v situácii, keď neboli splnené v tejto zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie.
Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor v predmetnej veci mimoriadne dovolanie a
navrhol napadnuté rozhodnutia oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril, pričom žalobcovi predmetné
3
lMObdo/2/2014
vyjadrenie doručené nebolo a nemal reálnu možnosť sa k argumentom v ňom obsiahnutým vyjadriť.
Poukázal na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní
vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v
rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý
proces. Pochybenia sa dopustil aj odvolací súd, ktorý si od žalovaného uznesením z 25. apríla 2013
vyžiadal Prílohu č. 11 zmluvy o dielo a predmetná príloha nebola ako dôkaz oboznamovaná súdom
prvého stupňa a ani na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom 13. júna 2013. Žalobca nemal
možnosť sa k prílohe v rámci dokazovania vyjadriť, navrhovať dôkazy a predniesť svoju
argumentáciu. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. íl O. s. p. je tak vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť pred
súdom konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti za podmienok
stanovených v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. s poukazom na § 237
písm. íl O. s. p. považuje generálny prokurátor mimoriadne dovolanie za dôvodne podané.
K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že Občiansky
súdny poriadok neobsahuje právnu normu, ktorá by stanovovala súdu povinnosť doručovať každé
podanie účastníka ostatným účastníkom, vymedzuje doručovaciu povinnosť len v súvislosti s návrhom
na začatie konania, nariadeným predbežným opatrením, zmenou návrhu na začatie konania, odvolania
proti rozhodnutiu vo veci samej, mimoriadneho dovolania a správnej žaloby. Postupom súdu nebolo
porušené žiadne zákonné ustanovenie, nakoľko súd nemal zákonnú povinnosť zasielať vyjadrenie
žalovaného k žalobnému návrhu žalobcovi a generálny prokurátor vychádza z nesprávneho výkladu
zásad princípu rovnosti a práva na kontradiktórne konanie. Žalovaný poukázal na to, že po podaní
vyjadrenia, ktorého nedoručenie malo byť porušením princípu kontradiktórnosti konania, sa v
prvostupňovom konaní uskutočnilo viacero súdnych pojednávaní, bolo podaných viacero písomných
vyjadrení a to aj v rámci následného odvolacieho konania a predmetné vyjadrenie neobsahovalo
žiadne argumenty, ktoré by neboli obsiahnuté v akejkoľvek ďalšej jeho argumentácii. Poukázal na
rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že vyjadrenie účastníka konania napr. k odvolaniu
druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu
má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníkov by
mohol znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka
konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného
4
lMObdo/2/2014
vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. V
súvislosti s tvrdením generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní, že príloha nebola ako dôkaz
oboznamovaná súdom prvého stupňa ani na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom žalovaný
uviedol, že žalobca túto k dispozícii mal a nemožno tvrdiť, že mu nebola predložená určitá listina a
nebolo mu umožnené sa k nej vyjadriť, keď predmetnú listinu mal preukázateľne k dispozícii počas
celého konania a zároveň svoje právo vyjadriť sa k nej v priebehu konania preukázateľne realizoval.
Iná kvalifikácia by obdobne predstavovala neodôvodnený právny formalizmus, ktorý by zasahoval do
elementárnych princípov právnej istoty. Mimoriadne dovolanie žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril tak, že sa s ním
stotožnil a žiadal mu vyhovieť. Poukázal na to, že mu v rámci prvostupňového konania nebolo
doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v odvolacom konaní došlo k vyžiadaniu prílohy k zmluve
od žalovaného, o čom žalobca nebol informovaný a týmto došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP. V dôsledku takýchto vád malo dôjsť k nesprávnemu
vyhodnoteniu skutkového stavu a tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3
O. s. p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O. s.
p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) v rozsahu podľa §
243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora nie je v prejednávanej veci prípustné.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237
O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
V súvislosti s prípustnosťou mimoriadneho dovolania v prejednávanej veci do volací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 179/2013 z 18. júla 2013,
ktorý zdôrazňuje, že princíp stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou vyplýva z
princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Ústavný súd tu vyslovil,
že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu na základe mimoriadneho
5
lMObdo/2/2014
dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky len z dôvodu, pre ktorý mohol sám účastník
konania podať dovolanie, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky odchýlil od ústavne súladného
výkladu aplikovaného zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní (§ 243e ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), následkom čoho došlo k porušeniu základného práva dotknutého účastníka
konania na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Obdobne už v uznesení ÚS sp. zn. PL. ÚS 57/99 z 19. júla 2000 vyslovil ústavný súd názor,
podľa ktorého mimoriadne dovolanie možno považovať za ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Je
to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je
procesné legitimovaný iba generálny prokurátor, a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých
nemožno podať dovolanie účastníkom konania.
Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j.
vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky
zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s
výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c) OSP) alebo takéto právne prostriedky nemala k
dispozícii, tak ako to je vo veciach správneho súdnictva, kde nie je prípustné (až na výnimku) ani
odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy.
Z tohto zákonného predpokladu vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania,
ktoré zabezpečuje jeho výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného
prostriedku (PL. ÚS 57/99).
Rešpektovanie uvedených kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1
ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces
v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS
280/2010).
Tieto citované kritériá zdôraznil aj ústavný súd v stanovisku pléna Ústavného súdu SR z 18.
marca 2015 sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, kde výslovne konštatuje, že uplatnenie mimoriadneho opravného
prostriedku je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky priamo dostupné účastníkovi konania v
prípade závažných pochybení na strane súdu, a to prostredníctvom niektorého z dovolacích dôvodov
zakotvených v § 237 OSP, ktoré formuluje dôvody zmätočnosti rozhodnutia. V prípade existencie
niektorého z dovolacích dôvodov v tomto ustanovení obsiahnutom, má samotný účastník konania k
dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania, ktoré môže úspešne využiť aj v
6
prípadoch, keď je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku procesné neprípustné. Ak nejde
o takéto závažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie mimoriadneho dovolania nezlučiteľné s
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V týchto prípadoch je potrebné rešpektovať zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu
svojich práv, keď požaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky,
v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.
Ústavný súd vo svojom stanovisku uzavrel, že rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola
nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného
prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v
civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených
riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k
dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Napokon, v predmetnej veci je potrebné zdôrazniť aj ostatné rozhodnutia ESĽP vo veciach
mimoriadneho dovolania v prípadoch DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol. s r. o. proti SR a
COMPCAR, s. r. o. proti SR. ESĽP svojimi rozhodnutiami zo dňa 09.06.2015 s poukazom na svoju
ustálenú judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných
súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch na základe mimoriadnych opravných prostriedkov,
v rámci ktorej pripúšťa takýto postup len za účelom napravenia podstatných vád konania alebo omylov
vo výkone spravodlivosti, ktoré majú zásadný vplyv na právny systém a nie za účelom zabezpečenia
právnej čistoty. Pokiaľ súd nezistil žiadne „podstatné a presvedčivé okolnosti", ktoré by odôvodňovali
výnimku z princípu právnej istoty, ktorý vyžaduje nezrušiteľnosť súdnych rozhodnutí v
súkromnoprávnych sporoch, nemožno takýto mimoriadny opravný prostriedok použiť. V týchto
veciach tak došlo podľa ESĽP v dôsledku využitia inštitútu mimoriadneho dovolania k porušeniu
práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie, zaručeného článkom 6 Dohovoru. Je teda zjavné, že
právne závery ústavného súdu sú konformné so závermi Európskeho súdu pre ľudské práva a
potvrdzujú líniu doktríny pripúšťajúcej mimoriadne dovolanie ako výnimočný prostriedok ochrany
účastníka výlučne v situácii, kedy existujú podstatné a presvedčivé okolnosti umožňujúce poskytnúť
mu ochranu výlučne a bezvýhradne len prostredníctvom zásahu generálneho prokurátora. Pokiaľ
účastník má možnosť použitia iného opravného prostriedku, ktorý je v jeho vlastnej procesnej
7
lMObdo/2/2014
dispozícii, musí použiť prednostne takýto právne aprobovaný postup, t.j. cestu riadneho
dovolania.
S ohľadom na citované nálezy a stanovisko ústavného súdu a na konštantnú judikatúru ESĽP,
ktoré sú v celom rozsahu aplikovateľné aj na vec prejednávanú, musí najvyšší súd konštatovať, že
mimoriadne dovolanie nie je prípustným opravným prostriedkom z dôvodu, že generálny prokurátor sa
dovoláva preskúmania rozhodnutia všeobecných súdov výlučne z dôvodu, pre ktorý mohol sám
účastník konania podať dovolanie a dosiahnuť tak primeranú nápravu súvisiacu s tvrdeným odňatím
možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. íl O. s. p..
Je nesporné, že žalobca sa proti rozsudku okresného súdu odvolal a vzhľadom na potvrdzujúci
charakter výroku rozsudku krajského súdu, ktorý výrokom tohto rozsudku zároveň nezaložil
prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu je
zrejmé, že mohol rozsudok krajského súdu napadnúť dovolaním iba z dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. a) OSP, t. j. že v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 OSP, nie však z
dôvodov ustanovených § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP (t. j. že konanie bolo postihnuté inou vadou
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci). Žalobca dovolanie z dôvodu, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád
vymenovaných v § 237 OSP nepodal, teda nevyužil všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky
na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov.
Na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania
zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť
či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o
merite návrhu - právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či
návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex.
Uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania,
jeho opodstatnenosti, a rovnako tak aj pokiaľ ide o návrh na začatie konania o mimoriadnom dovolaní
Generálny prokurátor môže teda podať mimoriadne dovolanie na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu na základe
zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, ak to vyžaduje ochrana práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, ak túto ochranu
nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Tieto predpoklady musia byť splnené
8
lMObdo/2/2014
kumulatívne. Ak uvedené zákonné predpoklady ako celok splnené nie sú, t. j. stačí, ak niektorý z nich
chýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4 O. s. p., že v prípadoch uvedených v
§ 35 ods. 1 a 2 O. s. p. má generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez
podnetu), je treba mať za to, že generálny prokurátor nie je oprávnený podať tento mimoriadny
opravný prostriedok; ak ho napriek tomu podá, dovolací súd ho musí odmietnuť.
Vychádzajúc z dikcie ust. § 243e O. s. p. nie je mimoriadne dovolanie prípustné za
predpokladu, keď nebola splnená podmienka nemožnosti dosiahnuť ochranu práv účastníka inými
právnymi prostriedkami. Z ustanovenia § 243e O. s. p. vyplýva, že ak prokurátor na základe podnetu
účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu
zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), ak to vyžaduje ochrana práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu mimoriadne
dovolanie.
Dovolací súd konštatujúc neprípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora pre
rozpor podaného mimoriadneho dovolania s podmienkami vymedzenými v ust. § § 243e O. s. p.
mimoriadne dovolanie odmietol (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p.).
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 148a ods. 1 a 2 O. s. p., podľa
ktorého generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže
byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o
mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom
konaní tak žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý podľa odseku 2
citovaného ustanovenia podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Trovy žalovaného
spočívajú v právnom zastúpení jeho osoby advokátskou kanceláriou, ktorá vyčíslila trovy právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 1 238,60 eur. Dovolací súd žalovanému priznal
náhradu spočívajúcu v odmene za jednu právnu službu, ktorú poskytol právny zástupca žalovanému
vypracovaním písomného vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora, pričom
odmena bola vypočítaná z ceny predmetu konania 299 312,37 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov, paušálna náhrada hotových výdavkov stanovená pre rok 2014 podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky, a to v sume 8,04 eur. Spolu so zákonnou DPH vo výške 20 % (182,19 eur) podľa §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje odmena sumu 1 238,60 eur.
9
lMObdo/2/2014
Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nieje prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 16. júna 2015
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová