Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/2/2014

Najvyšší súd Slovenskej lMObdo/2/2014

republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu D., A.., so sídlom

S. Ú. X., X. X. B., IČO: X. X. X., zast.l. V. M. &. P., S.S. so sídlom P. X., X. X. B., IČO: X. X. X.,

X.. J.. E. N., B., B. X.; proti odporcovi: D. S.S. so sídlom V. X., X. X. B., IČO: X. X. X., zast. C.

advokátska kancelária S.S. so sídlom P. X., X. X. B., IČO: X. X. X., o zaplatenie 299 312,37 EUR s

príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z

24. septembra 2012 č. k. -194 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 13.

júna 2013 č. k. -267, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v konaní o

mimoriadnom dovolaní vo výške 1 238,60 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -194 z 24. septembra 2012 rozhodol

tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy naviac

prác, ktoré mali mať základ v zmluve o dielo medzi účastníkmi uzavretej dňa 31.05.2010. Súd vykonal

obšírne dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako zmluvou o dielo, zápisom o

odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.11.2010, faktúrou navrhovateľa č. 2010313, dobropisom

navrhovateľa č. 2011027, znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky č. 4/2011 vrátane príloh,

výsluchom účastníkov a svedkov. V súvislosti so vzneseným nárokom sa zaoberal otázkou zmluvných

dojednaní účastníkov, predovšetkým s ohľadom na zistenie určitosti a zrozumiteľnosti dojednania

účastníkov o predmete a rozsahu diela a konštatoval platnosť a určitosť dojednaní týkajúcich sa

predmetu a rozsahu diela. Pri posudzovaní otázky zmluvných dojednaní týkajúcich sa zmien diela a

2

lMObdo/2/2014

dôsledkov takýchto zmien na cenu diela súd zistil, že zmluva o dielo obsahovala ustanovenia

upravujúce postup pri zmene rozsahu diela. Vzhľadom na to, že cena diela bola dohodnutá ako pevná

a neprekročíteľná, boli dojednané aj podmienky na zmenu ceny diela. Vykonaným dokazovaním súd

prvého stupňa zistil, že nedošlo k zmene rozsahu diela stanoveným postupom. Súd posúdil aj otázku

prípadnej existencie iných dôkazov preukazujúcich vykonanie diela nad rámec zmluvne dojednaného

rozsahu a napokon uzavrel, že v priebehu konania nebolo preukázané vykonanie diela vo väčšom než

dojednanom rozsahu, čomu nasvedčuje aj konanie žalobcu, ktorý vykonanie naviac prác nenamietal

ani v priebehu zhotovovania diela a ani v čase jeho odovzdania. S ohľadom na takéto závery návrh v

celom rozsahu zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Odvolací súd rozsudkom č. k.

-267 zo dňa 13. júna 2013 rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne

a právne správne potvrdil, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd potvrdzuje

rozhodnutie podľa ust. a poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvého stupňa, ktorý správne právne vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil a len na doplnenie správnosti

uvádza vyjadrenie k odvolacím námietkam. Odvolací súd zdôraznil, že v zmluve o dielo si jej

účastníci vymedzili predmet zmluvy, pričom súčasťou záväzku žalobcu ako zhotoviteľa bolo aj

vypracovanie projektu pre zmenu stavby pred dokončením a vypracovanie realizačného projektu

stavby. Žalobca sa zaviazal uskutočniť dielo, ktoré bolo v zmluve o dielo dostatočne určite vymedzené

práve prostredníctvom príloh označených v článku 18 zmluvy, najmä projektom pre stavebné

povolenie s technickými správami, obsahom požiadavky žalovaného na zmenu stavby pred

dokončením a s tým súvisiacimi dokladmi ako aj tendrovými podmienkami. V zmluve o dielo bola

jednoznačne špecifikovaná cena diela ako cena pevná, neprekročiteľná a sú v nej obsiahnuté všetky

náklady žalobcu na zhotovenie diela. Pre prípadné naviac práce zmluva obsahovala dohodu, že zmenu

ceny spôsobuje len závažná zmena rozsahu zákazky, pričom sa dohodla písomná forma zmeny. Zmena

rozsahu predmetu diela ako aj ceny diela bola podmienená písomnou formou a existenciu takejto

dohody žalobca nepreukázal. Žalobcovi nevznikol voči žalovanému ani nárok z titulu bezdôvodného

obohatenia z dôvodu, že pri nesplnení podmienok pre zaplatenie realizovaných naviac prác nejde o

plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, ale o plnenie na základe zmluvy o

dielo v situácii, keď neboli splnené v tejto zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie.

Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor v predmetnej veci mimoriadne dovolanie a

navrhol napadnuté rozhodnutia oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril, pričom žalobcovi predmetné

3

lMObdo/2/2014

vyjadrenie doručené nebolo a nemal reálnu možnosť sa k argumentom v ňom obsiahnutým vyjadriť.

Poukázal na to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní

vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za

podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v

rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý

proces. Pochybenia sa dopustil aj odvolací súd, ktorý si od žalovaného uznesením z 25. apríla 2013

vyžiadal Prílohu č. 11 zmluvy o dielo a predmetná príloha nebola ako dôkaz oboznamovaná súdom

prvého stupňa a ani na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom 13. júna 2013. Žalobca nemal

možnosť sa k prílohe v rámci dokazovania vyjadriť, navrhovať dôkazy a predniesť svoju

argumentáciu. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa písm. íl je tak vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť pred

súdom konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti za podmienok

stanovených v v spojení s s poukazom na

písm. íl považuje generálny prokurátor mimoriadne dovolanie za dôvodne podané.

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že Občiansky

súdny poriadok neobsahuje právnu normu, ktorá by stanovovala súdu povinnosť doručovať každé

podanie účastníka ostatným účastníkom, vymedzuje doručovaciu povinnosť len v súvislosti s návrhom

na začatie konania, nariadeným predbežným opatrením, zmenou návrhu na začatie konania, odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej, mimoriadneho dovolania a správnej žaloby. Postupom súdu nebolo

porušené žiadne zákonné ustanovenie, nakoľko súd nemal zákonnú povinnosť zasielať vyjadrenie

žalovaného k žalobnému návrhu žalobcovi a generálny prokurátor vychádza z nesprávneho výkladu

zásad princípu rovnosti a práva na kontradiktórne konanie. Žalovaný poukázal na to, že po podaní

vyjadrenia, ktorého nedoručenie malo byť porušením princípu kontradiktórnosti konania, sa v

prvostupňovom konaní uskutočnilo viacero súdnych pojednávaní, bolo podaných viacero písomných

vyjadrení a to aj v rámci následného odvolacieho konania a predmetné vyjadrenie neobsahovalo

žiadne argumenty, ktoré by neboli obsiahnuté v akejkoľvek ďalšej jeho argumentácii. Poukázal na

rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že vyjadrenie účastníka konania napr. k odvolaniu

druhého účastníka konania by malo byť predložené odvolateľovi vtedy, pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu

má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníkov by

mohol znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka

konania k vyjadreniu druhého účastníka konania, pričom možnosť poznať obsah príslušného

4

lMObdo/2/2014

vyjadrenia je zabezpečovaná aj právom účastníka konania na nahliadnutie do súdneho spisu. V

súvislosti s tvrdením generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní, že príloha nebola ako dôkaz

oboznamovaná súdom prvého stupňa ani na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom žalovaný

uviedol, že žalobca túto k dispozícii mal a nemožno tvrdiť, že mu nebola predložená určitá listina a

nebolo mu umožnené sa k nej vyjadriť, keď predmetnú listinu mal preukázateľne k dispozícii počas

celého konania a zároveň svoje právo vyjadriť sa k nej v priebehu konania preukázateľne realizoval.

Iná kvalifikácia by obdobne predstavovala neodôvodnený právny formalizmus, ktorý by zasahoval do

elementárnych princípov právnej istoty. Mimoriadne dovolanie žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu

trov konania.

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril tak, že sa s ním

stotožnil a žiadal mu vyhovieť. Poukázal na to, že mu v rámci prvostupňového konania nebolo

doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v odvolacom konaní došlo k vyžiadaniu prílohy k zmluve

od žalovaného, o čom žalobca nebol informovaný a týmto došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a

v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP. V dôsledku takýchto vád malo dôjsť k nesprávnemu

vyhodnoteniu skutkového stavu a tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3

), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a O. s.

p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu podľa §

243i ods. 2 v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora nie je v prejednávanej veci prípustné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237

, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

V súvislosti s prípustnosťou mimoriadneho dovolania v prejednávanej veci do volací súd

poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. júla 2013,

ktorý zdôrazňuje, že princíp stability súdneho rozhodnutia vyjadrený jeho právoplatnosťou vyplýva z

princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Ústavný súd tu vyslovil,

že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu na základe mimoriadneho

5

lMObdo/2/2014

dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky len z dôvodu, pre ktorý mohol sám účastník

konania podať dovolanie, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky odchýlil od ústavne súladného

výkladu aplikovaného zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní (§ 243e ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), následkom čoho došlo k porušeniu základného práva dotknutého účastníka

konania na súdnu ochranu zaručeného , ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Obdobne už v uznesení ÚS sp. zn. z 19. júla 2000 vyslovil ústavný súd názor,

podľa ktorého mimoriadne dovolanie možno považovať za ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Je

to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je

procesné legitimovaný iba generálny prokurátor, a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých

nemožno podať dovolanie účastníkom konania.

Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j.

vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky

zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s

výnimkou dovolania - ) alebo takéto právne prostriedky nemala k

dispozícii, tak ako to je vo veciach správneho súdnictva, kde nie je prípustné (až na výnimku) ani

odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy.

Z tohto zákonného predpokladu vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania,

ktoré zabezpečuje jeho výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného

prostriedku ().

Rešpektovanie uvedených kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1

), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivý súdny proces

v súlade s hodnotami zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. , , II. ÚS

280/2010).

Tieto citované kritériá zdôraznil aj ústavný súd v stanovisku pléna Ústavného súdu SR z 18.

marca 2015 sp. zn. PLz. , kde výslovne konštatuje, že uplatnenie mimoriadneho opravného

prostriedku je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky priamo dostupné účastníkovi konania v

prípade závažných pochybení na strane súdu, a to prostredníctvom niektorého z dovolacích dôvodov

zakotvených v , ktoré formuluje dôvody zmätočnosti rozhodnutia. V prípade existencie

niektorého z dovolacích dôvodov v tomto ustanovení obsiahnutom, má samotný účastník konania k

dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania, ktoré môže úspešne využiť aj v

6

prípadoch, keď je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku procesné neprípustné. Ak nejde

o takéto závažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie mimoriadneho dovolania nezlučiteľné s

a dohovoru. V týchto prípadoch je potrebné rešpektovať zásadu

„vigilantibus iura scripta sunt", ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu

svojich práv, keď požaduje, aby svoje procesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou, teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky,

v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

Ústavný súd vo svojom stanovisku uzavrel, že rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola

nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa

Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného

prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v

civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených

riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k

dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Napokon, v predmetnej veci je potrebné zdôrazniť aj ostatné rozhodnutia ESĽP vo veciach

mimoriadneho dovolania v prípadoch DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol. s r. o. proti SR a

COMPCAR, s. r. o. proti SR. ESĽP svojimi rozhodnutiami zo dňa 09.06.2015 s poukazom na svoju

ustálenú judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných

súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch na základe mimoriadnych opravných prostriedkov,

v rámci ktorej pripúšťa takýto postup len za účelom napravenia podstatných vád konania alebo omylov

vo výkone spravodlivosti, ktoré majú zásadný vplyv na právny systém a nie za účelom zabezpečenia

právnej čistoty. Pokiaľ súd nezistil žiadne „podstatné a presvedčivé okolnosti", ktoré by odôvodňovali

výnimku z princípu právnej istoty, ktorý vyžaduje nezrušiteľnosť súdnych rozhodnutí v

súkromnoprávnych sporoch, nemožno takýto mimoriadny opravný prostriedok použiť. V týchto

veciach tak došlo podľa ESĽP v dôsledku využitia inštitútu mimoriadneho dovolania k porušeniu

práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie, zaručeného článkom 6 Dohovoru. Je teda zjavné, že

právne závery ústavného súdu sú konformné so závermi Európskeho súdu pre ľudské práva a

potvrdzujú líniu doktríny pripúšťajúcej mimoriadne dovolanie ako výnimočný prostriedok ochrany

účastníka výlučne v situácii, kedy existujú podstatné a presvedčivé okolnosti umožňujúce poskytnúť

mu ochranu výlučne a bezvýhradne len prostredníctvom zásahu generálneho prokurátora. Pokiaľ

účastník má možnosť použitia iného opravného prostriedku, ktorý je v jeho vlastnej procesnej

7

lMObdo/2/2014

dispozícii, musí použiť prednostne takýto právne aprobovaný postup, t.j. cestu riadneho

dovolania.

S ohľadom na citované nálezy a stanovisko ústavného súdu a na konštantnú judikatúru ESĽP,

ktoré sú v celom rozsahu aplikovateľné aj na vec prejednávanú, musí najvyšší súd konštatovať, že

mimoriadne dovolanie nie je prípustným opravným prostriedkom z dôvodu, že generálny prokurátor sa

dovoláva preskúmania rozhodnutia všeobecných súdov výlučne z dôvodu, pre ktorý mohol sám

účastník konania podať dovolanie a dosiahnuť tak primeranú nápravu súvisiacu s tvrdeným odňatím

možnosti konať pred súdom podľa ust. písm. íl .

Je nesporné, že žalobca sa proti rozsudku okresného súdu odvolal a vzhľadom na potvrdzujúci

charakter výroku rozsudku krajského súdu, ktorý výrokom tohto rozsudku zároveň nezaložil

prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu je

zrejmé, že mohol rozsudok krajského súdu napadnúť dovolaním iba z dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. a) , t. j. že v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , nie však z

dôvodov ustanovených a (t. j. že konanie bolo postihnuté inou vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci). Žalobca dovolanie z dôvodu, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád

vymenovaných v nepodal, teda nevyužil všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky

na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov.

Na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania

zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť

či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o

merite návrhu - právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či

návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex.

Uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania,

jeho opodstatnenosti, a rovnako tak aj pokiaľ ide o návrh na začatie konania o mimoriadnom dovolaní

().

Generálny prokurátor môže teda podať mimoriadne dovolanie na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu na základe

zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, ak to vyžaduje ochrana práv a

zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, ak túto ochranu

nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Tieto predpoklady musia byť splnené

8

lMObdo/2/2014

kumulatívne. Ak uvedené zákonné predpoklady ako celok splnené nie sú, t. j. stačí, ak niektorý z nich

chýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia , že v prípadoch uvedených v

a má generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez

podnetu), je treba mať za to, že generálny prokurátor nie je oprávnený podať tento mimoriadny

opravný prostriedok; ak ho napriek tomu podá, dovolací súd ho musí odmietnuť.

Vychádzajúc z dikcie ust. nie je mimoriadne dovolanie prípustné za

predpokladu, keď nebola splnená podmienka nemožnosti dosiahnuť ochranu práv účastníka inými

právnymi prostriedkami. Z ustanovenia vyplýva, že ak prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu, alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu

zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), ak to vyžaduje ochrana práv a

zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu mimoriadne

dovolanie.

Dovolací súd konštatujúc neprípustnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora pre

rozpor podaného mimoriadneho dovolania s podmienkami vymedzenými v ust. §

mimoriadne dovolanie odmietol ( v spojení s a

).

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa a , podľa

ktorého generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže

byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o

mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom

konaní tak žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý podľa odseku 2

citovaného ustanovenia podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Trovy žalovaného

spočívajú v právnom zastúpení jeho osoby advokátskou kanceláriou, ktorá vyčíslila trovy právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 1 238,60 eur. Dovolací súd žalovanému priznal

náhradu spočívajúcu v odmene za jednu právnu službu, ktorú poskytol právny zástupca žalovanému

vypracovaním písomného vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora, pričom

odmena bola vypočítaná z ceny predmetu konania 299 312,37 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov, paušálna náhrada hotových výdavkov stanovená pre rok 2014 podľa § 16 ods. 3

citovanej vyhlášky, a to v sume 8,04 eur. Spolu so zákonnou DPH vo výške 20 % (182,19 eur) podľa §

18 ods. 3 vyhlášky č. predstavuje odmena sumu 1 238,60 eur.

9

lMObdo/2/2014

Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nieje prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 16. júna 2015

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová