Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/17/2014

Identifikačné číslo spisu: 1013200404 Dátum vydania rozhodnutia: 17.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Poláčková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu R.. M. J., Z.., bytom Q. X, F., proti žalovanému Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 14. februára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -30 zo dňa 13. februára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -30 zo dňa 13. februára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. februára 2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14. januára 2013 č. OMPaL/901/2206/2013 potvrdené. Rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14. januára 2013 č. OMPaL/901/2206/2013 neboli žalobcovi požadované informácie sprístupnené z dôvodu, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciami.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 7.6.2011 žalobca požiadal o sprístupnenie informácií:

a) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava? b) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie o pridelení služobného bytu?

c) či ak sa dostatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v platnosti?

Správny orgán rozhodnutie o nesprístupnení informácií odôvodnil tým, že požadované informácie nie sú podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“) informáciou nie sú výklady právnych noriem - zákonov, smerníc a ostatných predpisov, stanoviská, vyjadrenia a právne názory, dotazy na subjektívne názory ani dotazy na vytváranie nových informácií, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa. K nezákonnosti vydania rozhodnutia miestneho orgánu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka podpísaného prednostom Miestneho úradu, ktorú žiadateľ namietal v odvolaní, žalovaný uviedol, že osoby povinné sprístupňovať informácie podľa zákona o slobode informácií sú špecifikované v citovaného zákona. Osoby príslušné na rozhodnutie o nesprístupnení informácie v prvom a druhom stupni sú špecifikované v ustanovení zákona o slobode informácií. Podľa tohto ustanovenia o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že základnou podmienkou prístupu k informáciám povinnej osoby v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií je skutočnosť, že povinná osoba musí mať požadovanú informáciu k dispozícii. Z formulácie otázok žalobcu, na ktoré žiadal povinnú osobu zodpovedať je zrejmé, že žalobca žiadal o právne stanovisko, resp. o právny názor povinnej osoby, podľa ktorého by postupovala v prípade, ak nastane právna skutočnosť uvedená v zadaných otázkach. K námietke žalobcu, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Dúbravka nebol oprávnený rozhodovať o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, krajský súd uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií povinnou osobou sprístupňovať informácie je obec a v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona je o žiadosti o sprístupnenie informácie oprávnený rozhodovať obecný úrad alebo miestny úrad mestskej časti, ktorú riadi a organizuje prednosta. O odvolaní voči rozhodnutiu obecného úradu potom v zmysle zákona o slobode informácií rozhoduje starosta obce. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a žalobu podľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie Miestneho úradu a rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka ako nezákonné zruší podľa a vráti im vec na ďalšie konanie. Žalobca sa v odvolaní pridržiaval námietok, ktoré uviedol už v žalobe a poukázal na to, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore s platnou právnou úpravou a súd v ňom zaujal právny názor, ktorý nemá oporu v platnej právnej úprave.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyjadril tak, že sa pridržiava predchádzajúcich písomných vyjadrení k veci, uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade so o slobode informácií a o správnom konaní. Rozsudok krajského súdu č. zo dňa 13.2.2014 považoval za vecne aj právne správny a riadne odôvodnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ); odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.

Najvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú prakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.

Podľa odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne: Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. potom v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

pri sprístupňovaní informácií rozlišuje tri spôsoby vybavenia žiadosti, a to keď:

- povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 (ústne, písomne, odpis, výpis, kópia informácií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou) a v zákonom stanovenej lehote; v tomto prípade sa rozhodnutie urobí záznamom v spise a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok -

- povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti; v tom prípade vydá v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - ,

- povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu a je proti nemu prípustný opravný prostriedok - ,

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“ sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Základným pojmom zákona o slobode informácií je pojem „informácia“. Zákon neobsahuje výslovnú definíciu tohto pojmu, ale význam pojmu informácia jednoznačne vyplýva z kontextu ustanovení zákona a z iných právnych dokumentov. Pojem informácia používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku.

Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. novembra 2011).

Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s rozhodnutím správneho orgánu o neposkytnutí informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení , ani porušenie práva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle . Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje postup a rozhodnutie žalovaného za súladný so a .

Odvolací súd súhlasí s názorom krajského súdu, že informácie, ktorých sprístupnenie žalobca žiadal nemali povahu informácií podľa zákona o slobode informácií. Žalobca vo svojej žiadosti žiadal správny orgán, aby mu oznámil, ako by postupoval v prípade, ak by hypoteticky nastali nejaké situácie a teda žiadal od správneho orgánu informácie, ktorými tento reálne nedisponoval. Ak mal žalobca záujem informovať sa o postupe správneho orgánu v konkrétnych veciach, mal aj konkrétne formulovať svoje otázky a nie žiadať správny orgán o právne posúdenia.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

Podľa o obecnom zriadení obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o obecnom zriadení prácu obecného úradu riadi starosta.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o obecnom zriadení v obciach s väčším počtom zamestnancov môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o obecnom zriadení ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o obecnom zriadení prednosta obecného úradu je zamestnancom obce, ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Spolu s ním podpisuje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta ustanovuje o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, podľa ktorého Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len ""). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len "samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom.

Podľa zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje ov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom

zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len "štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave miestnymi orgánmi sú miestne zastupiteľstvo a starosta.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o hlavnom meste Bratislave odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh miestnych orgánov plní miestny úrad. Organizáciu miestneho úradu, náplne činností útvarov miestneho úradu a počet zamestnancov mestskej časti ustanovuje organizačný poriadok miestneho úradu, ktorý vydá starosta.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o hlavnom meste Bratislave prácu miestneho úradu riadi prednosta.

Z uvedeného vyplýva, že samotný zákon o hlavnom meste Bratislave stanovuje starostu ako miestny orgán. Keďže podľa zákona o slobode informácií starosta rozhoduje o odvolaní voči rozhodnutiu obecného úradu v 2. stupni, možno konštatovať, že Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka postupoval správne, ak rozhodol o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií.

Za týchto skutkových a právnych okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal v podstate už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súladný so zákonom podľa a potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení a tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.