Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/56/2013

Potvrdené rozhodnutím 2Sži/17/2014
„Identifikačné číslo spisu: 1013200404 Dátum vydania rozhodnutia: 17.06.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Poláčková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013200404.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu R.. M. J., Z.., bytom Q. X, F., proti žalovanému Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SP-2206/2013 zo dňa 14. februára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/56/2013-30 zo dňa 13. februára 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/56/2013-30 zo dňa 13. februára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: R.. Ľ. J., Z.., bytom Q. X, F., právne zastúpený advokátom : JUDr. Jozef Horváth, Francisciho 11, Bratislava proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 14.2.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 5.3.2013 domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 14.2.2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutím Miestneho úradu MČ Bratislava - Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013 potvrdené. Rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013 neboli žalobcovi požadované informácie sprístupnené z dôvodu, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciami.

Žalobca v žalobe uviedol, že podaním doručeným Miestnemu úradu MČ Bratislava - Dúbravka dňa 7.6.2011 žiadal o sprístupnenie informácií:

a.) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?

b.) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie o pridelení služobného bytu?

c.) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v platnosti?

Miestny úrad MČ Bratislava - Dúbravka rozhodnutím č. OMPaL/901/2206/2013 zo dňa 14.1.2013 rozhodol, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobode informácií informáciami. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie z dôvodu, že z ustanovení o obecnom zriadení (ďalej len ) a ani z ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ) nevyplýva, že by Miestny úrad MČ Bratislava - Dúbravka bol oprávnený vo vlastnom mene vydať napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcu miestny (obecný) úrad nie je ani správnym orgánom a ani orgánom obce. Jeho právomoci ako servisného subjektu miestneho zastupiteľstva a starostu vyplývajú z ustanovenia . Prvostupňové rozhodnutie mohla vydať iba MČ Bratislava - Dúbravka a nie Miestny úrad MČ Bratislava

- Dúbravka a podpísať ho mohol prednosta úradu iba ako splnomocnený zástupca starostu mestskej časti, čo sa však v tomto prípade nestalo. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý poukázal na ustanovenie a

Poukázal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadosťou o sprístupnenie informácií žalobca žiadal zodpovedať ako MČ Bratislava - Dúbravka podľa vlastných predpisov postupovala, resp. postupuje pri prideľovaní služobných bytov a hospodárení s nimi a či podľa Mestskej časti Bratislava - Dúbravka platná právna úprava takýto postup umožňuje. Išlo teda o zodpovedanie otázok s odvolaním sa na konkrétne ustanovenia príslušného právneho predpisu, na základe ktorých dospela mestská časť k zaujatému právnemu postoju. Podľa žalobcu položené otázky nebolo možné chápať ako žiadosť o výklad právnych noriem a ani ako dotaz na subjektívne názory, vytváranie nových informácií, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa.

Podľa žalobcu žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím porušil ustanovenia , , , veta prvá, veta prvá, a , a a a , a , , , , , o správnom konaní (ďalej len ).

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.4.2013 a z 19.4.2013 uviedol, že sa pridržiava právneho názoru uvedeného v napadnutých rozhodnutiach, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade so o slobodnom prístupe k informáciám. K námietke žalobcu ohľadom kompetencie prvostupňového správneho orgánu uviedol, že povinná osoba postupovala v súlade s ustanovením , podľa ktorého v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po nariadení pojednávania v zmysle ust. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 14.2.2013, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013 potvrdené. Rozhodnutím Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 14.1.2013 č. OMPaL/901/2206/2013 neboli žalobcovi požadované informácie sprístupnené z dôvodu, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciami.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 7.6.2011 žalobca požiadal o sprístupnenie informácií:

a) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?

b) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie o pridelení služobného bytu?

c) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v platnosti?

Rozhodnutím č. OMPaL/901/2206/2013 zo dňa 14.1.2013 Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka podľa požadované informácie žalobcovi nesprístupnil z dôvodov, že požadované informácie nie sú podľa zákona o slobode informácií informáciami. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pre účely informáciou nie sú výklady právnych noriem - zákonov, smerníc a ostatných predpisov, stanoviská, vyjadrenia a právne názory, dotazy na subjektívne názory a ani dotazy na vytváranie nových informácií, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa (napr. rôzne rozbory, právne a iné výklady a pod).

Na základe podaného odvolania žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava

- Dúbravka rozhodnutím č. zo dňa 14.2.2013 podľa odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že povinná osoba rozhodla v súlade so , nakoľko sprístupnenie požadovaných informácií nie sú informáciami podľa , K nezákonnosti vydania rozhodnutia miestneho orgánu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka podpísaného prednostom Miestneho úradu, ktorú žiadateľ namietal v odvolaní, žalovaný uviedol, že osoby povinné sprístupňovať informácie podľa sú špecifikované v Osoby príslušné na sprístupnenie informácie na rozhodnutie o nesprístupnení informácie v prvom a druhom stupni sú špecifikované v ustanovení Podľa tohto ustanovenia o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

IV.

Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené podľa SR. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/ 2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa , a každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu , o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Zákon o slobodnom prístupe informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 zákona o prístupe k informáciám). Osobami povinnými podľa tohto zákona o sprístupňovaní informácií sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona.

Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobca žiadal od povinnej osoby, ktorou je obec

- Mestská časť Bratislava - Dúbravka sprístupniť informácie:

a) či umožňuje platná právna úprava prideliť služobný byt do nájmu osobe, ktorá je vlastníkom, alebo spoluvlastníkom bytu alebo rodinného domu a v čase podania žiadosti sa v ňom zdržiava?

b) či ak žiadateľ o služobný byt ako dôvod pridelenia služobného bytu uvádza rodinné dôvody, iné než prípad domáceho násilia, môže byť takto formulovaný dôvod považovaný za dostatočný pre rozhodnutie o pridelení služobného bytu?

c) či ak sa dodatočne zistí, že osoba, ktorej bol takýto byt pridelený, uviedla v žiadosti vedome nepravdivé údaje, môže byť od nej aj so spätnou platnosťou požadované trhové nájomné a zmluva sa ponechá v platnosti?

Základnou podmienkou prístupu k informáciám povinnej osoby v zmysle ust. je skutočnosť, že povinná osoba musí mať požadovanú informáciu k dispozícii. Z formulácie otázok žalobcu, na ktoré žiadal povinnú osobu zodpovedať je zrejmé, že žalobca žiadal o právne stanovisko, resp. o právny názor povinnej osoby, podľa ktorého by postupovala v prípade, ak nastane právna skutočnosť podmieňujúca uvedená v zadaných otázkach. Výklad zákonných ustanovení upravujúcich pridelenie služobného bytu do nájmu podľa názoru súdu si môže urobiť žalobca sám vzhľadom na to, že predmetné právne normy, ktoré dávajú odpoveď na žalobcom položené otázky, sú voľne dostupné a prístupné v Zbierke zákonov SR každému. Na otázky žalobcu formulované pod písm. b) a c) žiadosti žalovaný správny orgán ani nemohol odpovedať, pretože žalobca požadoval zodpovedať, ako bude žalovaný správny orgán postupovať v prípade, ak nastane ním formulovaná právna skutočnosť. Jedná sa o skutočnosť neistú, no v budúcnosti možnú. Išlo teda o informácie, ktoré žalovaný správny orgán jednoznačne nemal k dispozícii, a preto na ne ani nemohol zodpovedať. Krajský súd v Bratislave poukazuje na to, že žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie ( SR). Žalobca nemôže v zmysle požadovať ani informácie, ktorými sú výklady právnych noriem - zákonov, smerníc a ostatných predpisov, požadovať stanoviská, vyjadrenia a právne názory, dotazy na subjektívne názory a ani dotazy na vytváranie nových informácií, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť na základe konkrétnej žiadosti.

Podľa o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len ), Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len štatút), v tomto rozsahu má postavenie obce.

Podľa miestnymi orgánmi sú:

a) miestne zastupiteľstvo

b) starosta.

Podľa a , starosta je výkonným orgánom mestskej časti, zastupuje ju navonok. Má právo nosiť insígnie. Starosta je štatutárnym orgánom mestskej časti. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zástupcu starostu alebo zamestnanca mestskej časti. Poverený zástupca starostu alebo zamestnanec mestskej časti rozhoduje v mene mestskej časti v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Podľa odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh miestnych orgánov plní miestny úrad; je výkonným orgánom miestneho zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených miestnym zastupiteľstvom.

Podľa prácu miestneho úradu riadi a organizuje prednosta.

Podľa o obecnom zriadení (ďalej len ) starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Podľa starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Podľa , ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.

S námietkou žalobcu, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Dúbravka nebol oprávnený rozhodovať o jeho žiadosti o sprístupnenie informácie, sa Krajský súd v Bratislave nestotožnil. V zmysle ust. povinnou osobou sprístupňovať informácie je obec a v zmysle ust. je o žiadosti o sprístupnenie informácií oprávnený rozhodovať obecný úrad alebo miestny úrad mestskej časti, ktorú riadi a organizuje prednosta. O odvolaní voči rozhodnutiu obecného úradu potom v zmysle ust. rozhoduje starosta obce.

Súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie v zmysle rozhodol Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Starosta Mestskej časti rozhoduje v prípadoch stanovených v ust. a a v ust. a Podľa názoru súdu je vo vzťahu k a k lex specialis, a preto o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií v prvom stupni podľa nemohol rozhodnúť starosta mestskej časti.

Podľa ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a z uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k názoru, že žalovaný správny orgán nepochybil, keď požadované informácie žalobcovi nesprístupnil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/ );

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.