Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a77/396266.2f42af.pdf
PDF · 111.94 KB
No categories available
3Ndob/11/2015
Najvyšší súd 3Ndob/11/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F., CSc., N.,
Bratislava, proti žalovanému: B., spol. s r.o., M., Nitra, IČO: X., v konaní o zaplatenie
65 134,17 eur s príslušenstvom, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre vo
veciach vedených pod sp. zn. 26Cob/99/2014 a 15Ncb/2/2015, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E. n i e s ú
v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Krajskom súde v Nitre
pod sp. zn. 26Cob/99/2014 a 15Ncb/2/2015.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca v podaní doručeným Okresnému súdu v Nitre dňa 10. 02. 2014 vzniesol
námietku zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E..
Podanú námietku odôvodnil tým, že sudcovia rozhodujú svojvoľne a arbitrárne, v príkrom
rozpore s výslovným znení zákona. O zaujatosti namietaných sudcov sa dozvedel dňa 22. 01.
2015 z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/99/2014 zo dňa 20. 11. 2014, ktorým
odvolací súd jednohlasne odmietol odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre
zo dňa 26. 08. 2014 č. k. 31Cb/9/2014 vydané vyššou súdnou úradníčkou. Podľa jeho názoru
bol súd povinný skonštatovať, že uznesenie napadnuté jeho odvolaním neexistuje, nakoľko
bolo podaním jeho odvolania zrušené.
Uviedol aj, že konajúci sudca a odvolací senát krajského súdu konajú úmyselne
a sústavne nezákonne v konaní o jeho škode vo výške 86 628 eur. Sudcovia konajú
v prospech žalovaného, zastúpeného advokátom, ktorý je synom predsedu Okresného súdu
Nitra – JUDr. E.. Je toho názoru, že popísaná zaujatosť sudcov nie je náhodná. Aj ostatní
sudcovia (napr. A., JUDr. Ľ. a Mgr. D.) vo veciach, v ktorých zastupuje E. strácajú dobré
mravy, odbornosť a prestávajú plniť svoje zákonné povinnosti. Sudcovia JUDr. O., JUDr. J.,
JUDr. P. a JUDr. E. sa pokúsili zneužiť svoje právomoci nezákonnými tvrdeniami,
pri ktorých sa spoliehali na nedostatok žalobcovho právneho vedomia, ktorý mu mal zabrániť
v tom, aby odhalil nezákonnosť ich rozhodnutí.
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E. sa k podanej námietke
zaujatosti vyjadrili tak, že nemajú žiadny vzťah k veci, k účastníkom konania, resp. ich
zástupcom a vo veci sa necítia byť zaujatí. JUDr. J. a JUDr. E. poukázali aj na skutočnosť, že
pri rozhodovaní dňa 20. 11. 2014 neboli členmi senátu 26Cob, čo vyplýva z pripojeného
Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre v platnom znení ku dňu 22. 01. 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený podľa § 16 O. s. p.
po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie sú dôvody pre vylúčenie sudcov
JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E..
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, možno mať
pochybnosti o ich zaujatosti.
Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach.
Citované zákonné ustanovenia predpokladajú taký vzťah vlastného záujmu sudcu
na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, ďalej len „dohovor“) je garancia toho, aby vo veci
rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosť medzi súdom, ktorý je
založený na zákone, jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 dohovoru („každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu“), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú
nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany
v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces (článok 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ďalej len „listina“, článok 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, ktoré články dávajú každému možnosť – právo –
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v zákone určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky), do ktorého tiež
zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi
a že príslušnosť súdu ustanoví zákon. Ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadruje zhodu na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu
s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať
nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce
príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by na to
nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti
zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom
predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného
sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý
– nie nestranný – sudca.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O. s. p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu
(§ 15 O. s. p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie
veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci
pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom
na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku
z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok
38 ods. 1 listiny, článok 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj
závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je
nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.
ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti
sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.
Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack
proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov
vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.
Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej
nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.
Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz
o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však
(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré
môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje tzv. teória zdania zaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť
poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it
must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký aj objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je
založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho
vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.
Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti
alebo necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý
mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti sudcu je to, či
obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom
prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu
(pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu) teda, či je tu relevantná obava z nedostatku
nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívnych kritérií sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľné
skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri Fey
proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je
nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce,
určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Teda za objektívne
nemožno považovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne
(ne)existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.
V prvom rade vzhľadom na namietanú zaujatosť vo veci konajúcich sudcov tunajší
súd preskúmal námietku zo subjektívnej stránky, pričom dospel k záveru, že zo subjektívnej
stránky sa ich zaujatosť nepreukázala. Nadriadený súd vychádzal z ich vyjadrenia o tom, že sa
vo veci necítia byť zaujatí, a zo skutočnosti, že niet dôkazov, ktoré by svedčili o opaku.
Najvyšší súd tak pristúpil k preskúmaniu nestrannosti namietaných konajúcich sudcov
z objektívneho hľadiska, pri ktorom sa zameral na dôvody uvedené žalobcom v jeho námietke
zaujatosti. Žalobca zaujatosť sudcov vyvodzuje z „nezákonného“ rozhodnutia o jeho
odvolaní, zo vzťahu sudcov k právnemu zástupcovi žalovaného.
Z vyjadrenia namietaných sudcov súd zistil, že účastníkov konania ani ich zástupcov
nepoznajú a nemajú k veci, k účastníkom ani ich zástupcom žiaden vzťah, ktorý by
ovplyvňoval ich nezaujatosť.
Po zhodnotení zistených skutočností nadriadený súd má za to, že v danom prípade nič
nenasvedčuje tomu, že by postup namietaných sudcov bol akýmkoľvek spôsobom
ovplyvnený žalovaným.
Z predloženého spisu tak nemožno vyvodiť záver, že u namietaných sudcov krajského
súdu, ktorým bola vec pridelená na rozhodnutie, by bol osobný záujem k veci, k účastníkom
alebo zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť ich
objektivitu. Dôvody uvádzané žalobcom vo vznesenej námietke zaujatosti neboli osvedčené
ako relevantný dôvod prípadného vylúčenia sudcov odvolacieho súdu. Na preukázanie
dôvodne vznesenej námietky zaujatosti je potrebné, aby ten kto námietku
vzniesol pomer konajúceho sudcu k veci, účastníkom konania, alebo ich právnym
zástupcom, ktorý by vyplýval z právneho záujmu konajúceho sudcu k prejednávanej veci
jednoznačne preukázal.
Dôvod uvádzaný žalobcom – nezákonné rozhodnutie o jeho podanom odvolaní, je
bez pochyby námietkou týkajúcou sa rozhodovania sudcu v iných veciach. Odvolací súd aj
preto s poukazom na § 14 ods. 3 O. s. p. označil tento dôvod za bezpredmetný, nakoľko
nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na vylúčenie sudcov
Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E. z prejednávania a rozhodovania veci
vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26Cob/99/2014 a 15Ncb/2/2015, nevyhovel.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave, 17. júna 2015
JUDr. Katarína Pramuková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: K.