Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndob/11/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F., CSc., N.,

Bratislava, proti žalovanému: B., spol. s r.o., M., Nitra, IČO: X., v konaní o zaplatenie

65 134,17 eur s príslušenstvom, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre vo

veciach vedených pod sp. zn. a , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E. n i e s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Krajskom súde v Nitre

pod sp. zn. a .

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podaní doručeným Okresnému súdu v Nitre dňa 10. 02. 2014 vzniesol

námietku zaujatosti proti sudcom Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E..

Podanú námietku odôvodnil tým, že sudcovia rozhodujú svojvoľne a arbitrárne, v príkrom

rozpore s výslovným znení zákona. O zaujatosti namietaných sudcov sa dozvedel dňa 22. 01.

2015 z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 20. 11. 2014, ktorým

odvolací súd jednohlasne odmietol odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre

zo dňa 26. 08. 2014 č. k. vydané vyššou súdnou úradníčkou. Podľa jeho názoru

bol súd povinný skonštatovať, že uznesenie napadnuté jeho odvolaním neexistuje, nakoľko

bolo podaním jeho odvolania zrušené.

Uviedol aj, že konajúci sudca a odvolací senát krajského súdu konajú úmyselne

a sústavne nezákonne v konaní o jeho škode vo výške 86 628 eur. Sudcovia konajú

v prospech žalovaného, zastúpeného advokátom, ktorý je synom predsedu Okresného súdu

Nitra – JUDr. E.. Je toho názoru, že popísaná zaujatosť sudcov nie je náhodná. Aj ostatní

sudcovia (napr. A., JUDr. Ľ. a Mgr. D.) vo veciach, v ktorých zastupuje E. strácajú dobré

mravy, odbornosť a prestávajú plniť svoje zákonné povinnosti. Sudcovia JUDr. O., JUDr. J.,

2

JUDr. P. a JUDr. E. sa pokúsili zneužiť svoje právomoci nezákonnými tvrdeniami,

pri ktorých sa spoliehali na nedostatok žalobcovho právneho vedomia, ktorý mu mal zabrániť

v tom, aby odhalil nezákonnosť ich rozhodnutí.

Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E. sa k podanej námietke

zaujatosti vyjadrili tak, že nemajú žiadny vzťah k veci, k účastníkom konania, resp. ich

zástupcom a vo veci sa necítia byť zaujatí. JUDr. J. a JUDr. E. poukázali aj na skutočnosť, že

pri rozhodovaní dňa 20. 11. 2014 neboli členmi senátu 26Cob, čo vyplýva z pripojeného

Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre v platnom znení ku dňu 22. 01. 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený podľa

po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie sú dôvody pre vylúčenie sudcov

JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E..

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, možno mať

pochybnosti o ich zaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach.

Citované zákonné ustanovenia predpokladajú taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (článok 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd, ďalej len „dohovor“) je garancia toho, aby vo veci

rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosť medzi súdom, ktorý je

založený na zákone, jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 dohovoru („každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych

3

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu“), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú

nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany

v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces (článok 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ďalej len „listina“,

Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, ktoré články dávajú každému možnosť – právo –

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v zákone určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky), do ktorého tiež

zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi

a že príslušnosť súdu ustanoví zákon. Ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadruje zhodu na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu

s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať

nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce

príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by na to

nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti

zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý

– nie nestranný – sudca.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho

4

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie

veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom

na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku

z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok

38 ods. 1 listiny, ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj

závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je

nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack

proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov

vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.

Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania zaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho

vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti

alebo necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti sudcu je to, či

5

obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu

(pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu) teda, či je tu relevantná obava z nedostatku

nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívnych kritérií sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľné

skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri Fey

proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je

nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce,

určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Teda za objektívne

nemožno považovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne

(ne)existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam

o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

V prvom rade vzhľadom na namietanú zaujatosť vo veci konajúcich sudcov tunajší

súd preskúmal námietku zo subjektívnej stránky, pričom dospel k záveru, že zo subjektívnej

stránky sa ich zaujatosť nepreukázala. Nadriadený súd vychádzal z ich vyjadrenia o tom, že sa

vo veci necítia byť zaujatí, a zo skutočnosti, že niet dôkazov, ktoré by svedčili o opaku.

Najvyšší súd tak pristúpil k preskúmaniu nestrannosti namietaných konajúcich sudcov

z objektívneho hľadiska, pri ktorom sa zameral na dôvody uvedené žalobcom v jeho námietke

zaujatosti. Žalobca zaujatosť sudcov vyvodzuje z „nezákonného“ rozhodnutia o jeho

odvolaní, zo vzťahu sudcov k právnemu zástupcovi žalovaného.

Z vyjadrenia namietaných sudcov súd zistil, že účastníkov konania ani ich zástupcov

nepoznajú a nemajú k veci, k účastníkom ani ich zástupcom žiaden vzťah, ktorý by

ovplyvňoval ich nezaujatosť.

Po zhodnotení zistených skutočností nadriadený súd má za to, že v danom prípade nič

nenasvedčuje tomu, že by postup namietaných sudcov bol akýmkoľvek spôsobom

ovplyvnený žalovaným.

6

Z predloženého spisu tak nemožno vyvodiť záver, že u namietaných sudcov krajského

súdu, ktorým bola vec pridelená na rozhodnutie, by bol osobný záujem k veci, k účastníkom

alebo zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť ich

objektivitu. Dôvody uvádzané žalobcom vo vznesenej námietke zaujatosti neboli osvedčené

ako relevantný dôvod prípadného vylúčenia sudcov odvolacieho súdu. Na preukázanie

dôvodne vznesenej námietky zaujatosti je potrebné, aby ten kto námietku

vzniesol pomer konajúceho sudcu k veci, účastníkom konania, alebo ich právnym

zástupcom, ktorý by vyplýval z právneho záujmu konajúceho sudcu k prejednávanej veci

jednoznačne preukázal.

Dôvod uvádzaný žalobcom – nezákonné rozhodnutie o jeho podanom odvolaní, je

bez pochyby námietkou týkajúcou sa rozhodovania sudcu v iných veciach. Odvolací súd aj

preto s poukazom na označil tento dôvod za bezpredmetný, nakoľko

nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na vylúčenie sudcov

Krajského súdu v Nitre JUDr. J., JUDr. P. a JUDr. E. z prejednávania a rozhodovania veci

vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. a , nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave, 17. júna 2015

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.