Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/22/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného V. M. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy z časti

v štádiu pokusu a z časti v štádiu dokonanom podľa § 14 ods. 1, § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 15. júla 2015 o sťažnosti obvineného V. M. proti

uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko

Banská Bystrica z 3. júla 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom

rozsahu.

II. Podľa obvineného V. M., nar. XY v T., trvale bytom

T.T., toho času v Ústave na výkon väzby v Nitre n e b e r i e do v ä z b y

a p r e p ú š ť a ho ihneď na slobodu.

O d ô v o d n e n i e :

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica (ďalej len sudca) na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) z 2. júla 2015 sp. zn.

VII/2 Gv 25/11/1000-220 uznesením z 3. júla 2015, sp. zn. , podľa ,

, , vzal do väzby obvineného V. M.. Väzba začala

plynúť 30. júna 2015 o 12.10 hod. a vykonávaná bude v Ústave na výkon väzby v Banskej

Bystrici. V zmysle , väzbu obvineného V. M. dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahrádza.

Proti uzneseniu po jeho vyhlásení obvinený zahlásil sťažnosť s tým, že ju odôvodní

po doručení rozhodnutia.

Najvyšší súd v zmysle preskúmal správnosť všetkých výrokov

napadnutého uznesenia, i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obvineného

je dôvodná.

Z obsahu uznesenia, ale aj z vyšetrovacieho (ČVS: PPZ-388/NKA-PZ-ZA-2012)

a súdneho () spisu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva

PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre z 25. augusta 2009, ČVS: KRP-110/OVK-

NR-2009 bolo začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia

podľa § 284 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. a/,

písm. j/ Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom s tým, že trestné stíhanie bolo začaté

vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu (obhliadky miesta činu v priestoroch

spoločnosti E. so sídlom ul. P., 25. augusta 2009).

Vyšetrovateľ PPZ ÚBOK, odbor západ v Trnave uznesením zo 7. februára 2011,

ČVS: PPZ-8/BOK-ZA-2010 začal trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/, písm. i/, písm. j/

Tr. zák. z časti v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. a z časti v štádiu dokonanom,

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/,

ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/, písm. h/ Tr. zák. a súčasne vzniesol

obvinenie M. P. za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2

písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. z časti v štádiu

pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. a z časti v štádiu dokonanom, zločin všeobecného

ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. i/ Tr. zák., V. M. za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. z časti v štádiu pokusu

v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. a z časti v štádiu dokonanom, zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. i/ Tr. zák., M. D. za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. h/ Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. Uznesenie bolo obvinenému V. M.

a obhajcovi doručené 7., resp. 13. marca 2013.

Prokurátor 7. februára 2011 udelil súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia

J. K. a 27. januára 2014 dal pokyn na vznesenie obvinenia. Dôvodom bolo to, že ako svedok

v iných konaniach hrubým spôsobom zavádzal orgány činné v trestnom konaní

a minimálne nepravdivo a krivo opakovane vypovedal v inej veci. Nešlo o skratové

konanie, ale o vyfabrikovanie nepravdivých dôkazov – nahrávky. Uznesením

vyšetrovateľa z 3. marca 2014, ČVS: PPZ-388/NKA-PZ-ZA-2012 bolo vznesené obvinenie

J. K. za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. z časti v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák.

a z časti v štádiu dokonanom a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/

Tr. zák., na skutkovom základe tam uvedenom.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa z 10. februára 2011, ktorým vylúčil trestnú vec

obvineného M. D. zo spoločného konania, podal sťažnosť V. M.. Prokurátor ju uznesením

z 13. apríla 2011, VII/2 Gv 25/11-26 zamietol ako nedôvodnú.

Opatrením prokurátora z 23. februára 2011, sp. zn. VII/2 Gv 25/11-15 bolo

rozhodnuté, že trestné konanie proti obvinenému V. M. sa vykoná ako proti ušlému, ktoré

bolo zrušené prokurátorom 19. februára 2013. Sudca pre prípravné konanie špecializovaného

súdu 15. apríla 2011 pod sp. zn. 36/2011 vydal na obvineného V. M. európsky zatýkací

rozkaz a súčasne aj medzinárodný zatýkací rozkaz, ktoré boli odvolané 1. marca 2013.

Vyšetrovateľ uznesením 8. decembra 2014 vylúčil trestnú vec obvineného M. P.

zo spoločného konania z dôvodu, že obvinený vo výpovediach z 22. septembra

a 27. októbra 2014 priznal účasť na spáchanom skutku, mieru svojej účasti na ňom,

motiváciu objednávateľa, ako aj priebeh prípravy – deľby práce medzi jednotlivými

obvinenými, ich úlohy a snahu utajiť ich identitu. Sťažnosti obvinených proti rozhodnutiu

zamietol prokurátor uznesením 15. januára 2015.

Opakované vylučovanie vecí zo spoločného na samostatné konanie a dočasné

odloženie vznesenia obvinenia malo za následok viacnásobné výsluchy osôb v procesnom

postavení obvinených a svedkov, resp. naopak. Tento postup spôsobil výrazné prieťahy

v konaní, v dôsledku čoho doposiaľ nie je vyšetrovanie ukončené.

Obvinený V. M. napriek tomu, že od spáchania skutku, pre ktoré sa trestné

stíhanie vedie, uplynula doba takmer piatich rokov, bol vzatý 30. júna 2015 do väzby

napadnutým uznesením. Vo väzbe bol už od 7. februára 2013 v inej veci (skutky týkajúce

sa zločineckej skupiny tzv. „S.“ a vraždy P. Č.), na podklade uznesenia sudcu pre prípravné

konanie špecializovaného súdu zo 7. februára 2013, sp. zn. 53/2012 v spojení s uznesením

najvyššieho súdu z 20. februára 2013, sp. zn. , pričom z tejto väzby

bol prepustený 4. decembra 2013 (ide o väzbu v prípravnom konaní v trvaní necelých

10 mesiacov), lebo 4. decembra 2013 trestné stíhanie prokurátor uznesením, sp. zn.

VII/1 Gv 99/2012-344, zastavil. Hneď po prepustení ešte 4. decembra 2013 bol obvinený

v inej veci (skutok týkajúci sa vraždy J. G.) vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu Nitra z 8. decembra 2013, sp. zn. v spojení

s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2013, sp. zn. a z tejto

väzby bol prepustený 30. júna 2015 (vo väzbe bol takmer 19 mesiacov, z toho v prípravnom

konaní od 4. decembra 2013 do 3. júna 2014, skoro 6 mesiacov), lebo bol oslobodený

rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2015, sp. zn. . V posudzovanej

kauze väzba začala plynúť už 30. júna 2015 hneď po prepustení z väzby v predchádzajúcej

oslobodenej veci.

Pre úplnosť treba dodať, že obvinený V. M. v konaní proti ušlému bol rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 29. júna 2012, sp. zn.

BB-3T 12/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára

2013, sp. zn. (skutok týkajúci sa vraždy J. M.) oslobodený.

Podľa , ods. 5 nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do väzby možno vziať iba

z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

V zmysle čl. 5 ods. 1, ods. 4 Dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak

stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom. Každý, kto je zatknutý alebo inak

pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene

rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné.

v zahŕňa v podstate všetky práva, ktoré vyplývajú aj z Dohovoru.

V prípade oboch ustanovení ide o ochranu osobnej slobody a o určenie jasných limitov

pre štátnu moc v prípade zásahu do osobnej slobody fyzickej osoby.

Ústavný súd 18. októbra 2001 v náleze sp. zn. uviedol, že väzba

je v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov najzávažnejším procesným zásahom

do práv a osobnej slobody jednotlivca obvineného z trestného činu. Podľa zo všetkých

orgánov činných v trestnom konaní sú to práve súdy, ktoré majú zodpovednosť za to,

či v prípade osoby obvinenej z trestného činu bude proti nej trestné konanie vedené vo väzbe

alebo na slobode.

Na prevzatie tejto zodpovednosti všeobecnými súdmi ustanovuje formu

autoritatívneho „rozhodnutia“, ktorú v spojení s požiadavkou, že „nikoho nemožno pozbaviť

slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ (čl. 17 ods. 2), treba chápať

v materiálnom, ako i vo formálnom zmysle slova.

V materiálnom zmysle slova vyžaduje, aby rozhodnutie súdu o väzbe

zodpovedalo jednak významu zaručenej osobnej slobody a jednak „dôvodom a času

ustanovenému zákonom“. Z ustanovenia je evidentné, že „rozhodnutie“,

„dôvody“ a „čas, na ktorý možno vziať do väzby“, tvoria jeden celok. Vzhľadom na to,

že „osobná sloboda“ je ústavne garantovaným princípom a „pozbavenie slobody – väzba“

je výnimkou z neho, musí úvaha súdu o existencii zákonom ustanovených dôvodov a času

väzby v konkrétnom prípade zodpovedať vždy tomuto vzťahu medzi princípom a výnimkou.

Vo formálnom zmysle slova vyžaduje, aby súd túto svoju úvahu vyjadril ešte

aj spôsobom, ktorý pre rozhodnutie o väzbe ustanovuje zákon. tak jasne dbá o to, aby

väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody bola vykonaná spôsobom poskytujúcim

obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu orgánov činných

v trestnom konaní.

Väzba v trestnom konaní má vždy formu predbežného opatrenia pre realizáciu

riadneho a spravodlivého procesu, a nie prevažne povahu preventívnu a už vôbec nie povahu

satisfakčnú, či dokonca represívnu ako trest.

Väzba ako výnimočný prostriedok zaistenia obvineného pre účely trestného konania

môže byť na neho uvalená iba v prípade zistenia skutočností ustanovených zákonom, ktoré

odôvodňujú nevyhnutnosť jej použitia v záujme včasného a náležitého objasnenia trestných

činov a spravodlivého postihu ich páchateľov. Pretože ide o dočasné obmedzenie osobnej

slobody, musí existovať nevyhnutnosť uvalenia väzby a držania obvineného v nej len pre

určitý legitímny účel, a to len po určitý čas.

V zmysle , , väzba v rámci základnej alebo predĺženej

lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný

čas.

Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom

nesmie presiahnuť:

a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac:

a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Z vyjadreného je nepochybné, že obvinený bol v bezprostrednej časovej nadväznosti

braný do väzby hneď, keď predchádzajúce trestné stíhanie obvineného neskončilo

odsudzujúcim rozsudkom. Pri prepustení z väzby na slobodu bola jeho osobná sloboda

okamžite opäť obmedzená z dôvodu skoršieho obvinenia v samostatnej veci. Postupne,

pre separátne trestné stíhania, doposiaľ bol takto vo väzbe viac ako 29 mesiacov (16 mesiacov

v prípravnom konaní a 13 mesiacov v súdnej väzbe), od 7. februára do 4. decembra 2013,

od 4. decembra 2013 do 3. júna 2014, od 3. júna 2014 do 30. júna 2015 a od 30. júna 2015

do súčasnej doby.

Obvinený V. M. bol, resp. je trestne stíhaný vo viacerých trestných veciach, v troch

z nich bol zároveň stíhaný väzobne. Do rozhodovania najvyššieho súdu sa vo väzbe

v celku nachádzal už viac ako 29 mesiacov. Priebeh väzobného konania proti obvinenému

nepochybne potvrdzuje, že ak bol v jednej trestnej veci z väzby prepustený, ihneď bol vzatý

do väzby v inej trestnej veci, a v prerokovávanom prípade sa to opakuje už po tretíkrát.

V danej väzobnej kauze úlohou sudcu bolo komplexne vyhodnotiť viac ako 29

mesačné väzobné stíhanie obvineného, a preto posúdenie nemohol obmedziť iba

na prerokúvanú vec, v ktorej bol obvinený opätovne zadržaný. Povinnosťou sudcu

pri rozhodovaní o vzatí do väzby je vždy komplexne skúmať naplnenosť zákonných

podmienok väzby (formálne i materiálne) a to nielen vo vzťahu k aktuálnej väzbe. V rámci

skúmania materiálnych podmienok sudca prehliadol dôležité skutočnosti, ktoré majú význam

pri rozhodovaní o vzatí do väzby. Nezohľadnil totiž dĺžku predchádzajúcich väzieb

a nepostrehol okolnosti, za ktorých bolo o nich rozhodované, t.j. že obvinený bol braný

do väzby vždy v bezprostrednej časovej nadväznosti po skončení predchádzajúcich trestných

stíhaní obvineného bez odsudzujúceho rozsudku a následným prepustením z väzby v týchto

veciach.

Nesprávnosť a atypickú účelovosť postupu dozorujúceho prokurátora

preukazuje i jeho pokyn z 11. júna 2015, sp. zn. VII/2 Gv 25/11/1000-210 na č.l. 3860

(ČVS: PPZ-388/NKA-PZ-ZA-2012), v ktorom nariadil, aby v prípade, že bude V. M.

prepustený z väzby na slobodu Krajským súdom Nitra v trestnej veci poškodeného

G. (verejné zasadnutie je vytýčené na 30. júna 2015), bol bezprostredne po prepustení

opätovne zadržaný a v dotknutej veci bol spracovaný návrh na vzatie do väzby.

V intenciách tohto cieľa dokonca prikázal sledovať prípadnú zmenu termínu verejného

zasadnutia.

Takýto postup sa nedá ináč hodnotiť ako nesprávna a doslova nezdravá prax orgánov

prípravného konania. U obvineného V. M. sa, za spomínaným účelom, vedú samostatné

trestné konania za viac trestných činov v rozpore s ustanovením ,

aby v prípade neodsúdenia v jednej veci mohol byť zobratý ihneď do väzby v druhej veci.

Obsah ustanovenia vyjadruje zásadu, že o všetkých trestných

činoch toho istého obvineného sa koná spoločné konanie. To je v súlade i s ustanoveniami

§ 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. o ukladaní trestu za viac trestných činov. Ide o zásadu,

že za dva alebo viac trestných činov toho istého obvineného je nutné uložiť jeden trest.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že je výrazne porušovaná aj významná ústavná zásada

zákonného sudcu vyjadrená v . Vylúčením jedného prípadu na samostatné

konanie z veci spoločnej, už o veciach, ktoré spolu súvisia, komplexne nerozhoduje ten istý

sudca, resp. senát. V týchto rozdelených veciach toho istého obvineného potom rozhodujú

viacerí sudcovia, senáty, čoho dôkazom je i posudzovaná kauza. V dôsledku toho nedochádza

ku potrebnému posúdeniu prípadov v celom rozsahu do úvahy prichádzajúcich

aspektov, osoby páchateľa, miery zavinenia, čo sa zákonite premieta i do disharmónie

ukladaných sankcii.

Rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o vylúčení veci na samostatné

konanie musí byť pre súd signálom na to, aby pri rozhodovaní o väzbe bol osobitne

dôsledne ostražitý pri skúmaní naplnenia nielen formálnych, ale najmä materiálnych

podmienok so zreteľom na to, či vylučovanie veci na samostatné konanie nemá

charakter neprocesnej účelovosti a nespôsobuje i prieťahy v konaní.

Takéto zjavne účelové praktiky sú v rozpore s obsahom ustanovení upravujúcich

rozhodovanie o väzbe, ktorá musí byť krajným a výnimočným opatrením, lebo patrí

k najintenzívnejším zásahom do jednej zo základných občianskych slobôd. Osobná sloboda

každého patrí medzi základné postuláty demokratického a právneho štátu. Rozhodnutie

o väzbe predstavuje výrazný zásah do osobnej slobody jednotlivca, a preto je pri ňom nutné

postupovať značne reštriktívne.

Odporujú aj nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2013,

č. , podľa ktorého takýto postup nelegitimizuje žiaden verejný záujem. Ústavný

súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobná sloboda každého patrí medzi základné postuláty

každého demokratického a právneho štátu ( ). Rozhodnutie o väzbe

predstavuje výrazný zásah do osobnej slobody jednotlivca, preto je pri ňom nutné postupovať

značne reštriktívne. Podmienkou ústavnosti väzby je totiž aj jej súlad s ,

podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd

nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Ústavný príkaz zladiť

trestnoprocesný inštitút väzby so zásadou prezumpcie neviny v konkrétnom prípade vyžaduje,

aby väzba skutočne trvala len po nevyhnutnú dobu. Okrem toho väzba nutne zasahuje do inak

v zásade neporušiteľných oblastí súkromia a ľudskej dôstojnosti jednotlivca. Podmienkou

ústavnosti väzby preto musí byť aj jej určenie v súlade s takými normami , ktoré

vyjadrujú všeobecné zásady vlastné právnemu štátu pri obmedzovaní základných práv

a slobôd. Takou normou je aj , podľa ktorého pri obmedzovaní

základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia

sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého človeka

a najmä jeho slobody (teda aj obvineného) zakazuje štátu rozhodovať o jednotlivcovi len ako

o prostriedku k dosiahnutiu iného účelu (v danom prípade k zľahčeniu vyšetrovania), nech

by to bolo aj pre ochranu života (zdravia) mnohých iných osôb, či iného verejného záujmu.

Zbavenie slobody bez odsudzujúceho rozsudku je totiž najvážnejším zásahom do základných

princípov individuálnej slobody a prezumpcie neviny.

Obvinený je, resp. bol stíhaný pre rôznorodú trestnú činnosť, a to samostatne

vo viacerých konaniach. Táto skutočnosť spôsobila, že obvinený je vo väzbe vo viacerých

súbežne, či následne vedených trestných veciach, už viac ako 29 mesiacov. Ustanovenie § 76

ods. 6, ods. 7 upravujúce celkovú lehotu väzby v prípravnom konaní a v konaní

pred súdom nemožno vykladať tak, že orgány činné v trestnom konaní a následne súdy

sú oprávnené držať obvineného vo väzbe pre každý z trestných činov, z ktorých je separátne

obvinený a to po maximálnu dobu 48 mesiacov (25 mesiacov pre prípravné konanie

za obzvlášť závažný zločin). Takýto prístup by mohol mať za následok, že by mohol byť

v súvislosti s jedným trestným konaním vzatý do väzby až po maximálnu dobu určenú podľa

, V prípade uplynutia maximálnej lehoty väzby, resp. pokiaľ

by došlo z rôznych dôvodov k jeho prepusteniu, mohol by byť vzatý do väzby pre iný trestný

čin, kedy by začala plynúť nová maximálna lehota stanovená pre ďalšiu väzbu, v dôsledku

čoho by obvinený mohol stráviť aj celý zvyšok života vo väzbe bez toho, že by bolo

vydané rozhodnutie súdu o jeho vine; takýto postup nelegitimizuje žiaden verejný záujem.

Pri rozhodovaní o každom návrhu prokurátora o väzbe v zmysle § 72 ods. 1

písm. a/ až písm. e/, (vzatie obvineného do väzby, zamietnutie

žiadosti o prepustenie z väzby, zmene dôvodov väzby a jej predlžovaní) je nutné

z hľadiska celkového trvania, lehotu väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom

podľa , posudzovať materiálne na platforme toho, ako keby

všetky formálne vylúčené trestné veci na samostatné konania, v ktorých

bol bezprostredne po sebe vo väzbe, sa viedli v spoločnom konaní v zmysle § 18 ods. 1

Pokiaľ by sa pripustil iný výklad, teoreticky by obvinený pri viacerých

samostatných trestných konaniach mohol byť vo väzbe aj celý život, napr. pri obzvlášť

závažnom zločine.

V posudzovanej veci sudca neprihliadol ani na dĺžku konania a na to, že doposiaľ

nebola podaná obžaloba. Trestné stíhanie a vznesenie obvinenia vo veci začalo už 7. februára

2011. Prieťahy boli spôsobené najmä orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože trestné veci

obvineného nevyšetrovali v spoločnom konaní a u niektorých spoluobvinených dočasne

odložili vznesenie obvinenia, v dôsledku čoho opakovane vypočúvali viaceré osoby v rôznom

procesnom postavení. Ani neprítomnosť obvineného nebola prekážkou na priebežné konanie,

pretože proti nemu bolo v určitej dobe trestné stíhanie vedené ako proti ušlému.

Sudca nepostrehol, že obvineného účelovo usvedčujú i svedkovia, ktorí menili

výpovede a sú na veci zainteresovaní aktívnou účasťou na spáchanom skutku. Hoci jeden

z týchto svedkov obvineného v dvoch veciach usvedčoval, došlo v jednej k zastaveniu

trestného stíhania a v druhej k oslobodeniu spod obžaloby pre nepravdivú výpoveď, za čo bol

už svedok aj právoplatne odsúdený. Prokurátor práve v dôsledku jeho nepravdivých výpovedí

zrušil súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia. V tomto štádiu konania takéto

skutočnosti tiež oslabujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený.

Ani dôvody väzby, tak ako ich navrhol prokurátor a ako ich ustálil sudca, sa nedajú

akceptovať. Pobyt obvineného v cudzine nie je možné hodnotiť ako útek a skrývanie sa pred

spravodlivosťou, pretože k takémuto záveru chýbajú adekvátne dôkazy. Samotná hrozba

druhom trestu a trestnou sadzbou nepostačuje, musí k tomu vždy pristúpiť aj ďalšia zákonná

podmienka a to preukázaný útek alebo skrývanie sa. Od spáchania skutku uplynula už dlhšia

doba, po ktorú obvinený mohol pôsobiť na svedkov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Po celú dobu trestného stíhania

takáto aktivita obvineného nebola zistená a preukázaná. Dôvodná obava, že by mohol

pokračovať v trestnej činnosti, nebola potvrdená, lebo orgány činné v trestnom konaní takéto

konanie nezaznamenali.

Na podklade zistených pochybení je zrejmé, že ďalšie väzobné trestné stíhanie

obvineného by bolo predlžovaním nezákonnosti v trestnom konaní.

Na základe vyjadreného najvyšší súd bol povinný napadnuté uznesenie zrušiť v celom

rozsahu v zmysle Ustanovenie

bráni nadriadenému súdu vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd preto sám rozhodol tak, ako sa to uvádza vo výroku uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie prípustná.

V Bratislave 15. júla 2015

JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová