Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/292/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., so sídlom P.,

Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., so sídlom G., Bratislava,

IČO: X., proti povinnému: A., nar. X., bytom P., Bánovce nad Bebravou, o vymoženie

269 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.

, o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 06. mája 2014 č. k. -61 a o návrhu oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03. júla 2007

sp. zn. SR 4417/07, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské

rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo dňa 16. apríla 2013 č. k.

-25 exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa

31. januára 2007 uzavretá formulárová Zmluva o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá

2

má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 upravili rozhodcovskú doložku. Dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je

v zmysle neplatná. Povinný nemal možnosť podstatným

spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné

obchodné podmienky. Povaha zmluvy o úvere je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol buď ako

celok prijať, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred

pripravený. Súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný

exekučný titul. S poukazom na uvedené, súd konanie v zmysle

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a os. 1 a 2

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) zastavil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací napadnutým uznesením návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol a na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

poukázal na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a uviedol, že exekučné konanie v zásade

nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad § 14 ods. 5

písm. b/ ). Tiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru Európskej únie považoval odvolací súd za nedôvodný. Uviedol, že je

úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať

za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy, a následne v prípade

kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho

práva s cieľom, aby spotrebiteľ nebol takouto podmienkou viazaný. Ďalej uviedol, že

predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený sa týkajú nekalosti konkrétnej

zmluvnej podmienky – rozhodcovskej doložky. Toto posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti

vnútroštátnych súdov, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Ďalej si v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd osvojil dôvody uznesenia súdu

prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) poukázal. Na zdôraznenie správnosti dodal, že správny bol

3

záver súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský

vzťah. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka

tak, ako bola dojednaná medzi účastníkmi konania znemožňuje spotrebiteľovi vyriešiť

prípadný spor medzi účastníkmi konania inak ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si

spotrebiteľ individuálne nedojednal, a pri jej akceptácii nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými podmienkami zmluvy o úvere. Celú zmluvu o úvere mohol len ako

celok prijať alebo odmietnuť. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka

sa javí ako nevyvážená a nekalá, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tým je v zmysle

neplatná. Ďalej dodal, že udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo

úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že súd prvého

stupňa v danom prípade správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný

rozhodcom, ktorý svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vyvodil z neplatnej

rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu, podal oprávnený

dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením a , že súd

rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ustanovením , že ten kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania,

ustanovením , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo,

ustanovením , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, ustanovením , že súd svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, ustanovením , že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením

, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu na základe ktorej bol vydaný. Namietal, že vo veci

vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je O., keďže v exekučnom konaní

je vedľajšie účastníctvo vylúčené (Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci

C-470/12). Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné,

aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol

podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež

boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie

možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak

nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnili, že vo veci nevytýčili pojednávanie, hoci tak boli povinné urobiť a že

exekučný súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu

argumentáciu k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

právnom posúdení rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Oprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej

únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do troch bodov.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Povinný a súdny exekútor sa dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. ) s tým, že:

a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa,

b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh

5

na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je

rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho

súdu),

c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

nie je funkčne príslušný ( a a a ). Najvyšší súd

na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa

stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a

ods. 1 ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal

včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. , z 18. júna 2014 sp. zn.

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. mája 2014 sp. zn.

a zo 14. augusta 2014 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej

únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa

, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších

stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho

zákonníka a Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie

6

konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.

Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. apríla 2013 sp. zn. , z 11. apríla 2013 sp. zn.

, z 12. marca 2014 sp. zn. , z 12. mája 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. , z 09. júna 2014 sp. zn.

, z 18. júna 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. a zo 14. augusta 2014 sp. zn.

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú

plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

7

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď. aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn.

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než

tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul,

návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe

posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu

a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako

8

celku, (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PLz. prijaté na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď. bod 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd

prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa uvedeného

ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného

poriadku bolo 01. januárom 2013 zrušené. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa

v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať

podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko súd prvého

stupňa v danom prípade exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení

s , . Pri zastavení exekúcie podľa uvedeného zákonného

ustanovenia, Exekučný poriadok nevyžaduje, a ani v čase účinnosti ustanovenia § 57 ods. 5

Exekučného poriadku nevyžadoval obligatórne nariadenie pojednávania, preto súd prvého

stupňa nepochybil, keď pojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval

v súlade s ustanovením , ak o odvolaní oprávneného rozhodol

bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných

dôvodov (, a ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu

musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo

v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.

Námietku oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. b/

tým, že vo veci vystupoval na strane povinného vedľajší účastník, ktorým je O., keďže

v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené (Rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-470/12), nepovažoval dovolací súd za dôvodnú. Z obsahu spisu

nevyplýva, že by na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, preto konanie nie je

postihnuté uvedenou procesnou vadou.

9

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa , v spojení s

písm. c/

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

, v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( , v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému nepriznal náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. júla 2015

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.