Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/231/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. P. st., bývajúceho

v N., 2/ R. P. ml., bývajúceho v N., 3/ E. P., bývajúceho v N., 4/ Š. P., bývajúceho v B.,

zastúpených JUDr. Danielom Sadákom, advokátom v Bratislave, Ţidovská 5, proti

ţalovanému S.“, N., zastúpenému JUDr. Martinom Valaským, advokátom v Topoľčanoch,

Škultétyho 6, o nahradenie vôle žalovaného na udelenie súhlasu k prijatiu žalobcov za

členov poľovníckeho združenia, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 7 C

90/2007, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. septembra

2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 127,95 €, na účet JUDr. Daniela Sadáka,

advokáta v Bratislave, Ţidovská 5, do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom (v poradí

tretím) z 29. apríla 2010 č.k. -151 nahradil vyhlásenie vôle ţalovaného za členskú

schôdzu tak, ţe udelil súhlas s prijatím za členov Poľovného zdruţenia ţalobcov 1/ aţ 4/.

Ţalovanému uloţil zaplatiť ţalobcom trovy konania. Právne posúdil vec podľa ustanovení

, , , aţ 4 zákona o poľovníctve

v znení neskorších predpisov. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe je daná

právomoc súdu na prejednanie nároku ţalobcov, ako aj naliehavý právny záujem

na predmetnej ţalobe. Čo sa týka dôvodnosti podaného návrhu z hľadiska hmotného práva

uzavrel, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobcovia sú spoluvlastníkmi pozemkov,

ktoré patria do poľovného revíru ţalovaného, ani ţe sú občanmi Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jeho území, a ţe sú členmi Slovenského poľovníckeho zväzu,

drţiteľmi platného poľovného lístka a zbrojného preukazu, a ţe podali ţiadosť o prijatie

2

za čakateľov a členov ţalovaného za účelom výkonu ich práva poľovníctva, pričom ţalovaný

o ţiadosti rozhodol tak, ţe ich za členov neprijal. Spornou otázkou zostalo posúdenie

charakteru prednostného práva vlastníka pozemku v poľovnom revíri na vznik členstva

v poľovníckom zdruţení. Zákon o poľovníctve ako predpis verejného práva zvýhodňuje

poľovnícke spoločenstvá na úkor vlastníkov poľovných pozemkov (§ 2 ods. 2 zákona

o poľovníctve). Ide vlastne o obmedzenie vlastníctva zákonom. Z tohto dôvodu zákonodarca

zrejme v snahe poskytnúť určitú nemajetkovú náhradu vlastníkom poľovných pozemkov

za obmedzenie ich vlastníckeho práva v ustanovení § 14 ods. 4 zákona

o poľovníctve zakotvil prednostné právo vlastníka takéhoto pozemku na členstvo

v poľovníckom zdruţení a tým zabezpečiť jeho účasť na výkon práva poľovníctva

na pozemkoch, ktorých je vlastníkom. Nepriznanie tohto práva vlastníkovi poľovného

pozemku by znamenalo odňatie vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. Takýto postup

by bol v rozpore s článkom 20 SR, podľa ktorého kaţdý má právo vlastniť majetok,

vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Uvedený postup by bol v rozpore aj

s dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý

v čl. 1 zakotvuje, ţe kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj

majetok, nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto

ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré povaţujú za nevyhnutné, aby upravili

uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných

poplatkov alebo pokút. Zákon o poľovníctve, ani iný všeobecne záväzný právny predpis

nezveruje poľovníckej organizácii právomoc rozhodovať o tom, kto môţe vykonávať právo

poľovníctva a uţ vôbec nie právo rozhodovať o práve poľovníctva vlastníkov pozemkov

patriacich do poľovného revíru. Naopak, zákon o poľovníctve zakotvuje prednostné právo

vlastníka pozemku v poľovnom revíri na vznik členstva v poľovnom zdruţení. Toto

prednostné právo je potrebné vykladať tak, ţe po splnení zákonom o poľovníctve stanovených

podmienok má vlastník pozemku patriaceho do poľovného revíru právo na vznik členstva

v poľovníckom zdruţení. Ţalobcovia splnili všetky zákonné podmienky na vznik členstva

u ţalovaného, ktorý ich napriek tomu za svojich členov neprijal. Vzhľadom k tomu súd

poskytol ţalobcom súdnu ochranu a určil, ţe ţalobcom vzniká členstvo u ţalovaného dňom

právoplatnosti rozsudku a tak nahradil súhlas členskej schôdze ţalovaného s prijatím ţalobcov

za členov ţalovaného. Námietky ţalovaného, ţe o prijatí čakateľov a aj členov rozhoduje

3

členská schôdza a nie súd a ţe ţalobcovia musia byť najskôr čakateľmi a aţ následne

na základe rozhodnutia členskej schôdze sa môţu (ale nemusia) stať členmi, aj keď splnia

zákonné podmienky, nebolo moţné akceptovať. Aj keď stanovy ţalovaného zakotvujú

oprávnenie členskej schôdze rozhodovať o prijatí čakateľov a členov poľovníckeho zdruţenia,

pokiaľ pri takomto rozhodovaní nie je rešpektované zákonné prednostné právo vlastníkov

poľovných pozemkov na vznik členstva, potom sú v rozpore so všeobecne záväzným

právnym predpisom, a preto na ne nebolo moţné pri rozhodovaní prihliadať.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 27. apríla 2011 sp.zn.

zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe návrh ţalobcov 1/ aţ 4/ zamietol.

Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcov 1/ aţ 4/ uznesením

z 28. marca 2013 sp.zn. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe odvolací súd v konaní nepostupoval v zmysle ustanovenia

, vo veci vydal tzv. prekvapivé rozhodnutie, čím konanie zaťaţil procesnou

vadou podľa

Po odstránení procesných vád konania Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“)

rozsudkom z 26. septembra 2013 sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Rozhodol, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku

za dovolanie v sume 199 € a trov právneho zastúpenia v sume 565,86 € na účet právneho

zástupcu ţalobcov JUDr. Daniela Sadáka so sídlom Bratislava, Ţidovská 5 do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa vo veci

riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďţe s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia sa stotoţnil, na tieto dôvody podľa odkázal. Súd

prvého stupňa sa pri rozhodovaní riadil názorom odvolacieho súdu, uvedeným v zrušujúcom

uznesení a podľa názoru odvolacieho súdu nekonal nad rámec samotného návrhu a rozhodol

v súlade s rozhodnutím NS SR, sp.zn. , publikovanom pod č. 58/2008

v časopise „Zo súdnej praxe“, podľa ktorého právomoc súdu v občianskom súdnom konaní

na rozhodnutie o uplatnenom nároku ţalobcov 1/ aţ 4/ na nahradenie prejavu vôle ţalovaného

na vznik členstva ţalobcov v poľovníckom zdruţení ţalovaného je daná. Vzhľadom

k odlišnému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v rozsudku z 27. apríla 2011, sp.zn.

, v inom zloţení senátu, odvolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe

ţalobcovia sa svojím návrhom domáhali vyššie uvedeného práva, ktoré im vyplývalo

zo o poľovníctve. V tomto čase, ako aj v čase do 31. augusta 2009, boli

vzťahy týkajúce sa poľovníckeho práva upravené o poľovníctve.

Počnúc od 1. septembra 2009 platí uţ nová právna úprava podľa zákona o poľovníctve

č. , ktorý nahradenie prejavu vôle ţalovaného v takomto prípade uţ neupravuje.

Rozhodujúce pre posúdenie veci potom bolo posúdenie, ktorý právny predpis je potrebné

na danú vec aplikovať. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, ţe retroaktivitou sa rozumie

spätná účinnosť zákona alebo iného právneho predpisu. Pravá retroaktivita spočíva v tom, ţe

účinnosť právneho predpisu začne skôr ako jeho platnosť, takţe sa pouţije neskorší zákon

na prípady, ktoré sa stali uţ v minulosti. Takýto postup je moţný len v prospech

subjektívnych práv a právneho postavenia príslušných právnych subjektov. Nepravá

retroaktivita súvisí s ochranou nadobudnutých práv a s problematikou zásahu do týchto práv

a je dôsledkom zmien v právnom poriadku. Pri zmene právnej úpravy musí byť vznik

právnych vzťahov, teda subjektívnych práv a právnych povinností, posudzovaný vţdy podľa

zákonov a iných prameňov práva, účinných v dobe ich vzniku, rozsah týchto práv

a povinností by však mal byť v zásade zhodný pre všetky právne subjekty a musí sa meniť

s účinnosťou nových zákonov. Nepravá retroaktivita nezasahuje do minulosti. Rieši časový

stret dvoch právnych noriem. Vznik a platnosť právnych vzťahov, právnych skutočností

a právneho chovania sa posudzuje podľa skôr platných noriem, obsah právnych vzťahov sa

posudzuje podľa normy účinnej v dobe, kedy sa o týchto právnych vzťahoch rozhoduje.

V danej veci súd rozhodoval o vzniku právnych vzťahov upravených

o poľovníctve, preto aj keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu uţ platí nová právna

úprava o poľovníctve, na vznik týchto právnych vzťahov je potrebné

pouţiť skôr platnú normu, teda Takéto právne posúdenie veci je v súlade

s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, uvedenom v Náleze ÚS SR, sp.zn.

zo 6. februára 2008, podľa ktorého zo samotného výrazu legitímne očakávanie

vyplýva, ţe účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným

mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa

spoliehali. Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ ţalobcovia v čase podania návrhu spĺňali

poţiadavky kladené na to, aby ich návrhu mohlo byť vyhovené, nemoţno

len v dôsledku zmeny právnej úpravy v priebehu konania dospieť k záveru, ţe ich návrh nie je

dôvodný, pretoţe v ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten,

kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôţe byť

vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého

jeho ustanovenia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

z 3. apríla 1996).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil v zmysle

ustanovenia , pretoţe v konaní došlo k vade podľa

vzhľadom na to, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (rozsudok

odvolacieho súdu z 27. apríla 2011 sp.zn. ). Namietal právomoc súdov vo veci

rozhodnúť, ako aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore. Podľa jeho názoru

mu bolo porušené právo na zákonného sudcu podľa Slovenskej

republiky, kedy prvýkrát (vo veci) rozhodoval senát 5 Co a druhý raz 9 Co. Uviedol, ţe

z výkladu vyplýva, ţe vlastník má prednostné právo, avšak nie

právny nárok na vznik členstva v poľovníckom zdruţení. Zaujal názor, ţe ţalobcovia

nepreukázali naliehavý právny záujem a ţalobu povaţuje za nedôvodnú, nakoľko nahradiť

vyhlásenie vôle ţalovaného moţno len v prípade, ak by niekedy v minulosti došlo medzi

ţalobcami a ţalovaným k uzatvoreniu právneho úkonu, ktorý by takýto záväzok obsahoval.

Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia súdov niţšieho

stupňa zrušil a konanie v celom rozsahu zastavil.

Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňujú

s rozhodnutím odvolacieho súdu. Sú toho názoru, ţe v konaní nedošlo k takým vadám,

pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania, riadne zastúpený ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto

mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol rozhodnutie odvolacieho súdu vydané

vo forme rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd, hoci v tejto veci rozhodoval, právny názor však nevyslovil. Rovnako

nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/

, dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle

tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Ţalovaný procesné vady konania v zmysle , , ,

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, ţe súdy v danom prípade rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich

právomoci ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bliţšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Ţalovaný v dovolaní namieta právomoc súdu prvého stupňa vo veci rozhodnúť.

Ţalobcovia sa v konaní voči ţalovanému domáhali nahradenia súhlasu členskej schôdze

ţalovaného o ich prijatí za členov ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ

vo svojom rozsudku sp.zn. , publikovanom pod č. 58/2008 v časopise

„Zo súdnej praxe“ č. 5/2008 uviedol, ţe na prejednanie a rozhodnutie veci týkajúcej sa

uplatnenia prednostného práva na vznik členstva v poľovníckom zdruţení v zmysle § 14

ods. 4 o poľovníctve v znení neskorších predpisov je daná právomoc

súdu. Keďţe predmetom tohto konania je vec týkajúca sa uplatnenia prednostného práva

na vznik členstva v poľovníckom zdruţení, súdy niţšieho stupňa správne uzavreli, ţe vo veci

majú právomoc rozhodnúť. Dovolateľom tvrdená vada podľa

preto konanie nezaťaţila.

Dovolateľ ďalej namieta, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (§ 237

ods. 1 písm. d/ ), pričom poukázal na rozsudok odvolacieho súdu z 27. apríla 2011 č.k.

.

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3

). V zmysle súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta

prvá platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť,

súd konanie zastaví.

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Ţalovaný v dovolaní tvrdí, ţe v konaní uţ odvolací súd prv právoplatne rozhodol

rozsudkom z 27. apríla 2011 sp.zn. , čo malo zaloţiť prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej. Predmetný rozsudok odvolacieho súdu bol však v rámci dovolacieho prieskumu

zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2013 sp.zn.

a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd následne vo veci

rozhodol rozsudkom z 26. septembra 2013 sp.zn. , tzn. ţe v čase opätovného

rozhodovania veci odvolacím súdom uţ neexistovalo ţiadne právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré by spôsobovalo prekáţku res iudicata. Ţalovaný preto nedôvodne

namieta, ţe v konaní došlo k vade podľa

Dovolateľ ďalej tvrdí, ţe mu bolo porušené právo na zákonného sudcu, kedy prvýkrát

rozhodoval senát 5 Co a druhý raz 9 Co ( ods. písm. g/ ).

Ani táto námietka ţalovaného nie je dôvodná. Vec bola zapísaná do senátu 9 Co v

zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre na rok 2013, časť B, oddiel II., bod 15, podľa

ktorého ak nemoţno zapísať veci pôvodnému senátu, pretoţe senát v pôvodnom zloţení

neexistuje, pridelia sa senátu, kde je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený

ako spravodajca pôvodného senátu. V danom prípade v súvislosti s vymenovaním

JUDr. Kataríny Marčekovej do funkcie predsedníčky senátu bol Dodatkom č. 7 zmenený a

doplnený Rozvrh práce Krajského súdu v Nitre na rok 2012 tak, ţe JUDr. Katarína

Marčeková bola zaradená do senátu 9 Co, v dôsledku čoho senát 5 Co 1. aprílom 2012 prestal

existovať v pôvodnom zloţení. Keďţe sudcom spravodajcom vo veci sp. zn.

bola JUDr. Katarína Marčeková, pričom uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. marca 2013 sp. zn. bol rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. apríla 2011

sp.zn. zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, následne bola zapísaná do

senátu 9 Co, ktorého je JUDr. Katarína Marčeková členkou od 1. apríla 2012 doposiaľ, t. j. i v

čase nápadu veci na krajský súd po jej zrušení najvyšším súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť,

ţe otázka tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti

dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia ţalovaného uvádzané v dovolaní, ktoré

sa týkajú pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného, sú pre prípustnosť dovolania právne

bezvýznamné.

Ďalšie námietky ţalobcu uplatnené v dovolaní (nesprávny výklad § 14 ods. 4 zákona

č. ; nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu) smerujú k spochybneniu

správnosti právneho posúdenia veci súdmi niţšieho stupňa ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného nevyplýva z aţ 3 , ani z Dovolanie preto

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobcovia mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá

v spojení s a ). Ţalobcovia si náhradu trov dovolacieho

konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ

k tomu, ţe právny zástupca ţalobcov zastupoval týchto účastníkov uţ v konaní pred obomi

niţšími stupňami súdov. Ţalobcom preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba

za jeden úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia ţalobcov

z 2. decembra 2013 k dovolaniu ţalovaného [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Odmena za jeden úkon právnej sluţby predstavuje spolu sumu 127,95 €

10

[t.j. 120,14 € (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhlášky) + reţijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje spolu 127,95 €].

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová