Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/69/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ R. P.,

bývajúci N., 2/ R. P., bývajúci N., 3/ E. P., bývajúci N., 4/ Š. P., bývajúci B., žalobcovia 1/ až

4/ zastúpení JUDr. D. S., advokátom v B., proti žalovanému : S., o nahradenie vôle

žalovaného na udelenie súhlasu k prijatiu žalobcov za členov poľovníckeho

združenia, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. apríla 2011 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. apríla 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom (v poradí tretím) z 29. apríla 2010 č.k.

-151 nahradil vyhlásenie vôle žalovaného za členskú schôdzu tak, že udelil súhlas

s prijatím za členov Poľovného združenia žalobcov 1/ až 4/. Žalovanému uložil zaplatiť

žalobcom trovy konania. Právne posúdil vec podľa ustanovení § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 14

ods. 1 až 4 zákona o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je daná právomoc súdu na prejednanie nároku

žalobcov ako aj naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe. Čo sa týka dôvodnosti

podaného návrhu z hľadiska hmotného práva uzavrel, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že

žalobcovia sú spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré patria do poľovného revíru žalovaného, ani že

sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jeho území, a že sú členmi

Slovenského poľovníckeho zväzu, držiteľmi platného poľovného lístka a zbrojného preukazu,

a že podali žiadosť o prijatie za čakateľov a členov žalovaného za účelom výkonu ich práva

poľovníctva, pričom žalovaný o žiadosti rozhodol tak, že ich za členov neprijal. Spornou

otázkou zostalo posúdenie charakteru prednostného práva vlastníka pozemku v poľovnom

2

revíri na vznik členstva v poľovníckom združení. Zákon o poľovníctve ako predpis verejného

práva zvýhodňuje poľovnícke spoločenstvá na úkor vlastníkov poľovných pozemkov (§ 2

ods. 2 zákona o poľovníctve). Ide vlastne o obmedzenie vlastníctva zákonom. Z tohto dôvodu

zákonodarca zrejme v snahe poskytnúť určitú nemajetkovú náhradu vlastníkom poľovných

pozemkov za obmedzenie ich vlastníckeho práva v ustanovení § 14 ods. 4 zákona

o poľovníctve zakotvil prednostné právo vlastníka takéhoto pozemku na členstvo

v poľovníckom združení a tým zabezpečiť jeho účasť na výkon práva poľovníctva

na pozemkoch, ktorých je vlastníkom. Nepriznanie tohto práva vlastníkovi poľovného

pozemku by znamenalo odňatie vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. Takýto postup

by bol v rozpore s článkom 20 SR, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok,

vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Uvedený postup by bol v rozpore aj

s dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý

v čl. 1 zakotvuje, že každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok, nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto

ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili

užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných

poplatkov alebo pokút. Zákon o poľovníctve ani iný všeobecne záväzný právny predpis

nezveruje poľovníckej organizácii právomoc rozhodovať o tom, kto môže vykonávať právo

poľovníctva a už vôbec nie, právo rozhodovať o práve poľovníctva vlastníkov pozemkov

patriacich do poľovného revíru. Naopak, zákon o poľovníctve zakotvuje prednostné právo

vlastníka pozemku v poľovnom revíri na vznik členstva v poľovnom združení. Toto

prednostné právo je potrebné vykladať tak, že po splnení zákonom o poľovníctve stanovených

podmienok má vlastník pozemku patriaceho do poľovného revíru právo na vznik členstva

v poľovníckom združení. Žalobcovia splnili všetky zákonné podmienky na vznik členstva

u žalovaného, ktorý ich napriek tomu za svojich členov neprijal. Vzhľadom k tomu súd

poskytol žalobcom súdnu ochranu a určil, že žalobcom vzniká členstvo u žalovaného dňom

právoplatnosti rozsudku a tak nahradil súhlas členskej schôdze žalovaného s prijatím žalobcov

za členov žalovaného. Námietky žalovaného, že o prijatí čakateľov a aj členov rozhoduje

členská schôdza a nie súd a že žalobcovia musia byť najskôr čakateľmi a až následne

na základe rozhodnutia členskej schôdze sa môžu (ale nemusia) stať členmi, aj keď splnia

zákonné podmienky, nebolo možné akceptovať. Aj keď stanovy žalovaného zakotvujú

3

oprávnenie členskej schôdze rozhodovať o prijatí čakateľov a členov poľovníckeho združenia,

pokiaľ pri takomto rozhodovaní nie je rešpektované zákonné prednostné právo vlastníkov

poľovných pozemkov na vznik členstva, potom sú v rozpore so všeobecne záväzným

právnym predpisom, a preto na ne nebolo možné pri rozhodovaní prihliadať.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. apríla 2011 č.k.

-172 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh žalobcov 1/ až 4/ zamietol.

Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa

správne postupoval, keď v rámci zisťovania podmienok konania ustálil, že je daná právomoc

súdu v občianskom súdnom konaní na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcov 1/ až 4/

na nahradenie prejavu vôle žalovaného na vznik členstva žalobcov 1/ až 4/ v poľovníckom

združení žalovaného. Aj keď súd správne prijal záver o svojej právomoci, vec však nesprávne

právne posúdil. Jeho nesprávne právne posúdenie sa týka samotného nároku žalobcov

uplatňovaného v tomto konaní. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd

prvého stupňa rozhodol o návrhu žalobcov napadnutým rozsudkom dňa 29. apríla 2010.

V tomto čase však už vzťahy týkajúce sa výkonu poľovníckeho práva upravoval zákon

č. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len neskorší

zákon), preto právne vzťahy medzi účastníkmi konania bolo potrebné posudzovať už podľa

novej právnej úpravy, teda podľa zákona o poľovníctve účinného od 1.9.2009. Tento zákon

komplexne upravuje vzťahy, predtým upravené o poľovníctve.

Okrem iných zmien týkajúcich sa napr. legálnych definícií vymedzených zákonom, zákon

upravuje aj otázky týkajúce sa vzniku, registrácie a zániku poľovníckej organizácie, ktoré

otázky poľovníckych organizácií boli upravené o združovaní

občanov. Z neskoršieho zákona vyplýva, že zákonodarca zvolil pri úprave „užívacieho“ práva

výkonu poľovníctva namiesto zákonného pojmu „prenájom výkonu poľovníckeho práva“,

pojem „postúpenie práva poľovníctva“, ktoré ako také sa zakladá zmluvou o užívaní

poľovného revíru. Neskorší zákon upravuje v § 15 „náhrada za užívanie poľovného revíru“,

v ktorých ustanoveniach konkretizuje, že dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru

patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných

pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru. Zákonodarca teda „modernizuje“ úpravu

spoločenských vzťahov týkajúcich sa práva poľovníctva, upravuje náhradu za užívanie

poľovných pozemkov vlastníkov. Podľa bolo určitou satisfakciou už

spomínané prednostné právo vlastníka pozemku na vznik členstva a v prípade ak k takémuto

právu nebolo vyhovené, mohol sa domáhať súdnej ochrany pred všeobecným súdom, ktorý

mohol pre účastníkov zaväzujúcim výrokom nahradiť vyhlásenie prejavu vôle združenia,

ktoré odmietalo umožniť členstvo takýmto vlastníkom. V medziach týchto okolností sa aj

žalobcovia domohli svojho práva, pričom súd im v napadnutom rozsudku vyhovel a nahradil

prejav vôle žalovaného. Pre takýto postup však prvostupňový súd v čase vyhlásenia svojho

rozsudku nemal zákonný podklad, pretože pôvodný nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovenia

zanikol neskoršou právnou úpravou (lex posterior derogat legi

priori), keďže neskorší zákon deroguje skorší zákon. Aj keď pôvodne žalobcom svedčilo

právo, ktorého sa domáhali, v priebehu súdneho konania im toto právo zaniklo, preto v čase

vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa súd nemal a nemohol aplikovať príslušné

ustanovenia , pretože tento zákon bol ako celok ustanovením

neskoršieho zákona zrušený, pričom intertemporalitu neskorší zákon vo vzťahu k ustanoveniu

nijako neupravuje a nová právna úprava takéto ustanovenia

neobsahuje. Pre právny podklad nároku je v zásade rozhodujúci stav v čase, kedy je o tomto

nároku rozhodované. Keďže tento podklad zrušením zákona zanikol, nebolo možné, aby súd

prednostné právo v podobe nahradenia prejavu vôle žalobcom priznal. Pre tento prípad teda

platí pravidlo, že žalobcovia aj keď pôvodne mali, resp. mohli mať nárok vyplývajúci z práva

prednostného vzniku členstva v združení, tento nárok stratili zmenou zákona.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ až 4/, ktorého

prípustnosť odôvodnili ustanovením a dôvodnosť ustanovením

ods. 2 písm.c/ , teda že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Mali za to, že ustanovenie sa nedotýka hmotnoprávnych predpisov,

ktorých vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností viažu na určitý okamih. Sú toho názoru,

že právny nárok sa spravuje zákonom, ktorý je v čase jeho vzniku v zásade prístupný,

predvídateľný, platný a účinný a aj naďalej tento právny nárok existuje, ak bol uplatnený

na súde. Ak právny nárok žalobcov nezanikol, vychádzajú zo zásady aretroaktivity právnych

noriem, čo znamená, že právne normy pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti. Zastávajú

názor, že súd mal postupovať podľa hmotného práva platného a účinného v čase, keď ako

žalobcovia podali návrh o nahradenie vôle žalovaného na udelenie súhlasu k prijatiu žalobcov

za členov poľovníckeho združenia. Ich právny nárok je potrebné posudzovať podľa

pôvodného ustanovenia o poľovníctve a opačný postup znamená

porušenie základných ústavných práv žalobcov, hlavne vlastníckeho práva. Navrhli, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237 písm.f/

(prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

6

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008 ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh žalobcov posudzoval podľa ustanovení

o poľovníctve v znení neskorších predpisov a žalobe vyhovel.

Odvolací súd právne vzťahy medzi účastníkmi konania posúdil už podľa novej právnej

úpravy podľa zákona o poľovníctve účinného od 1.9.2009 č. a návrh

žalobcov zamietol. Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd považoval

predmetné ustanovenia za rozhodujúce pre rozhodnutie veci. V súlade s ustanovením § 213

ods. 2 mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich možnému použitiu vyjadrili.

Zo spisu ale nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval a žalobcom nevytvoril procesnú

možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup v dôsledku

toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcov

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. marca 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová