Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/466/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MUDr. R., bývajúceho

v N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. E., so sídlom v N., proti ţalovanej M.,

bývajúcej v Ţ., zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., so sídlom v Ţ., o zaplatenie 117,74

eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 30. apríla 2014 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume

29,52 Eur do troch dní k rukám advokáta.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 31. júla 2013 č.k. -102 ţalobu ţalobcu,

ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 117,74 eur s 9% úrokom z omeškania

od 1. októbra 2012 zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania

vo výške 169,09 eur na účet advokátky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanovením a , vecne tým,

ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe ţalovaná znemoţnila 29. septembra 2012 stretnutie

ţalobcu – otca – s maloletou dcérou N. tým, ţe ho včas neinformovala o objektívnej prekáţke,

ktorá bránila uskutočneniu jeho styku s maloletou. Súd mal v konaní preukázané vykonaným

dokazovaním, ţe ţalovaná ţalobcovi oznámila, ţe nebude moţné realizovať styk mimo miesta

bydliska, avšak mu poslala správu, podľa ktorej umoţňuje stretnutie v byte, kde býva

maloletá. V konaní neboli preukázané skutočnosti, podľa ktorých by ţalovaná vedela

o ochorení maloletého dieťaťa vopred, a teda nebolo preukázané, ţe by mala moţnosť

s dostatočným predstihom ţalobcovi oznámiť, ţe nie je moţné realizovať styk mimo miesta

2

bydliska maloletej. V konaní bolo preukázané, ţe stretnutie sa realizovalo pred dverami bytu

na chodbe, a správanie matky, ktorá po 20 minútach ukončila takéto stretnutie, nemoţno

povaţovať za porušenie povinnosti podľa rozhodnutia súdu, nakoľko s prihliadnutím

na zdravotný stav maloletého dieťaťa je zrejmé, ţe takáto realizácia styku na chodbe pred

dverami sa mohla negatívne prejaviť na zdravotnom stave dieťaťa. Ţalobca však neuniesol

dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť, ani skutočnosť,

ţe pouţil motorové vozidlo, ktorého osvedčenie o evidencii predloţil a ţe výška škody

je suma 117,74 eur, nakoľko predloţil len vyúčtovanie cesty bez predloţenia príslušných

dokladov, na základe ktorých by boli preukázané skutočné náklady spojené s pouţitím vozidla

29. septembra 2012. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil a vznikom

trov na právnom zastúpení.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 30. apríla 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, ţe okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol, svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením a preto v jednotlivostiach

naň poukázal a obmedzil sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia

( ). Vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe predpokladom

vzniku nároku na náhradu škody v intenciách posudzovanej veci by bola skutočnosť,

ţe sa styk s maloletým dieťaťom bezdôvodne nerealizoval a zavinenie za takýto stav by bolo

moţné pričítať odporkyni. Zo zhodných tvrdení účastníkov pritom vyplýva, ţe ţalobca

sa dostavil k bytu matky s cieľom stretnúť sa so svojím dieťaťom, čo mu bolo aj umoţnené.

Ak pri stretnutí vznikla konfliktná situácia, bolo na ţalobcovi, aby túto riešil a trval

na stretnutí s maloletou v priestoroch bytu ţalovanej, ktorá takýto postup navrhla. Krajský súd

nemal dôvod neakceptovať tvrdenia ţalovanej, ktorá síce o zhoršenom zdravotnom stave

vedela uţ deň pred stykom, avšak vzhľadom na dlhotrvajúce problémy dieťaťa, túto okolnosť

nepovaţovala za takú, aby sa stretnutie neuskutočnilo. Treba zdôrazniť, ţe dieťa môţe vnímať

prítomnosť rodiča aj v chorobe, ktorý stav nevylučoval, aby stretnutie riadne prebehlo, hoci

obmedzene – v domácom prostredí dieťaťa. K námietkam ţalobcu vo vzťahu k moţnému

pouţitiu uviedol, ţe v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy

konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( )

a len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. O trovách

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

3

ods. 1 a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy odvolacieho konania

v sume 29,57 eur.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z , pretoţe rozsudok odvolacieho súdu

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ). Uviedol, ţe súdy obidvoch stupňov pojem marenie nesprávne

vyhodnotili, čo v konečnom dôsledku znamenalo nesprávne zamietnutie návrhu dovolateľa.

Pojem marenie nemoţno vykladať reštriktívne a to tak, ţe styk sa v takomto prípade

nerealizuje, alebo ho realizovať nemoţno, ale v zmysle odbornej literatúry pod pojem marenie

styku moţno subsumovať aj tie prípady, kedy sa styk realizuje za podstatne sťaţených

podmienok. V konaní bolo preukázané, akým spôsobom prebiehal styk otca s maloletou,

resp., ţe sa realizoval za podstatne sťaţených podmienok. Styk prebiehal na chodbe

v bytovom dome, trval ani nie 20 minút a uskutočňoval sa za absolútne pre maloleté dieťa

nevhodných podmienok. Súdy sa nevysporiadali s tvrdením ţalovanej, ktorá priznala,

ţe maloletá bola chorá uţ v piatok a toto mu oznámila aţ v čase, keď sa malo realizovať

stretnutie. Je toho názoru, ţe vyššie uvedené vady tak konania pred súdom prvého stupňa,

ako aj pred súdom odvolacím, mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a sú dovolacím dôvodom, nakoľko môţu byť tzv. inou vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.sp.). Ţiadal zároveň odloţil

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Ţalovaná nepovaţovala podané dovolanie za dôvodné, preto navrhla dovolanie

odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania vo výške 59,14 eur za dva úkony

právnej pomoci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

4

1. januárom 2015)], po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ),

zastúpený v súlade s veta druhá , prejednal dovolanie bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým

môţe dovolací súd zasiahnuť do uţ odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej

istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúţi na nápravu

akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád,

ktorých závaţnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania

(). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je „treťou

inštanciou“, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom nejde ani o jeden z potvrdzujúcich rozsudkov

uvedených v ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu

z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ písm. g/ .

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle , ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd však nezistil

existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v Nezistil ani

podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré poukazoval dovolateľ.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

normami a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ţalobca namietal, ţe konanie je postihnuté vadou tejto povahy z dôvodu absencie

dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v dôsledku

6

nezaoberania sa jeho námietkami prezentovanými v podanom odvolaní a rozhodnutie

odvolacieho súdu je preto nepreskúmateľné.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril a odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne

a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé

( ).

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce

garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom

na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – porovnaj

napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť

č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti

sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci.

Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis

proti Grécku z 29. mája 1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-

III, rozsudok Higginosova a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,

ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“ a ţe „takéto

odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (por. uznesenie

z 3. júla 2003, sp. zn. ).

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa, treba

prisvedčiť jeho všeobecnej argumentácii, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako

aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo

podľa , ako aj právo podľa dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu. Podľa dovolacieho súdu ale nemoţno ţalobcovi prisvedčiť,

ţe bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu

a Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia

uzavrel, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne

ho právne posúdil; preto v zmysle sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Jeho rozhodnutie

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, keďţe je zaloţené na rovnakých

dôvodoch, aké uviedol vo svojom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných zákonných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam, podajúc postačujúcu odpoveď na všetky skutkovo a právne

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v tejto právnej veci. Rozhodnutie

odvolacieho súdu v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa umoţňuje

preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súdy v merite veci rozhodli. Ich skutkové

a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené (či zjavne neudrţateľné alebo

arbitrárne) a tak nezlučiteľné s ; odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok (v spojení s potvrdeným

rozsudkom súdu prvého stupňa) spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157

ods. 2 ). Skutočnosť, ţe ţalobca má odlišný názor, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje

ním tvrdenú nepreskúmateľnosť, resp. nedostatok náleţitostí podľa

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov netrpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktoré by malo za následok vznik vady

podľa

Pokiaľ sa ţalobca nestotoţňuje s právnymi závermi oboch súdov niţších stupňov,

dovolací súd poukazuje na to, ţe do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov ().

Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnutie v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

treba uviesť, ţe tzv. inú vadu síce povaţuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), avšak samotná táto vada

prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol

9

podľa v spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ). Úspešná

ţalovaná v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti ţalobcovi nahradiť

jej trovy konania spočívajúce v trovách jej právneho zastupovania v dovolacom konaní za dva

úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu).

S prihliadnutím na ustanovenia § 10 ods. 6, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

priznal odvolací súd ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej

pomoci v celkovej výške 29,52 eur, ktorú sumu je ţalobca povinný do troch dní zaplatiť

k rukám zástupcu ţalovanej. Za úkon právnej pomoci prevzatie a prípravu uplatnený nárok

nepriznal z dôvodu, ţe právny zástupca zastupoval ţalovanú v konaní pred súdom prvého

a druhého stupňa, uplatňovaný nárok v konaní podrobne poznal uţ z priebehu tohto konania,

preto pri poverení zastupovať ţalovanú aj v dovolacom konaní odpadol dôvod na prevzatie

a prípravu veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová