Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)3fb/396138.3f7e90.pdf
PDF · 141.71 KB
No categories available
4Cdo/301/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 301/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J., bývajúceho
v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., so sídlom v K.K., proti odporkyni P., so
sídlom v Š., zastúpenej spoločnosťou V., so sídlom v K.K., o nariadenie predbežného
opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 C 137/2014,
o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2015 sp. zn.
21 Co 16/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením zo 7. novembra 2014 č.k. 2 C 137/2014-136 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal odporkyni užívať poľovný revír J., uznaný na
základe rozhodnutia Lesného úradu Bardejov č. 123/94-poľ, z 28. marca 1994
a to v zmysle bodov č. 2 a 3 uznesení schválených zhromaždením vlastníkov pozemkov
v poľovnom revíri J., ktoré sa uskutočnilo 27. marca 2014 v K. a ktoré bolo osvedčené
notárskou zápisnicou notárky JUDr. S., so sídlom M., K., č. N X., Nz X., NCRIs X. zo 7.
apríla 2014 a následne v zmysle Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. uzatvorenej 7. augusta
2014 medzi vlastníkmi pozemkov poľovného revíru J. a odporkyňou. Navrhovateľovi uložil
v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu na súd o určenie neplatnosti bodov
č. 2 a 3 uznesení schválených zhromaždením vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri J.,
ktoré sa uskutočnilo 27. marca 2014 v K. a ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou
notárky JUDr. S., so sídlom M., K., č. N X., Nz X., NCRIs X. zo 7. apríla 2014 a následne
v zmysle Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. uzatvorenej 7. augusta 2014 medzi vlastníkmi
pozemkov poľovného revíru J. a odporkyňou. Predbežné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že ak navrhovateľ nepodá v stanovenej
lehote návrh na začatie konania, predbežné opatrenie zanikne. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. Bol názoru, že dočasná potreba upraviť pomery účastníkov konania vyplýva
z toho, že uzavretím zmluvy zo 7. augusta 2014 a jej evidenciou odporkyňa už fakticky užíva
poľovný revír J., pričom o elimináciu tohto užívacieho práva odporkyňou sa navrhovateľ
mieni domáhať vo veci samej určovacou žalobou. Mal na pamäti aj otázku primeranosti
zásahu, či ujmy v podobe nariadenia predbežného opatrenia, ktorá by tým mohla vzniknúť
odporkyni a ktorá nesmie byť zásadne výraznejšia ako výhoda, ktorej sa nariadením
predbežného opatrenia dostane navrhovateľovi. Uviedol, že ak by súd v konaní vo veci samej
určil, že označené uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj
zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená 7. augusta 2014 medzi splnomocnenými
zástupcami vlastníkov a odporkyňou je neplatná, právnu výhodu získa navrhovateľ. Poukázal
na skutočnosť, že zákon o poľovníctve v ustanovení § 13 ods. 5 a 6 počíta aj so situáciou, keď
by v zákonnej lehote predmetná zmluva o užívaní poľovného revíru nebola predložená a
nebol nenavrhnutý poľovný hospodár, keď v takej situácii by okresný úrad poveril
poľovnícku organizáciu za účelom zabezpečenia výkonu ochrany poľovníctva a starostlivosti
o zver. Uzavrel, že nariadením predbežného opatrenia a dočasnou úpravou pomerov bude
garantovaná aj ochrana poľovníctva a zveri, ako aj starostlivosť o ňu a zároveň tým odporkyni
nevznikne ujma, ktorá by bola zrejme neprimeraná výhode navrhovateľa. O náhrade trov
konania rozhodne súd podľa § 145 O.s.p. až v konaní vo veci samej.
Krajský súd v Prešove na odvolanie odporkyne uznesením z 30. januára 2015 sp. zn.
21 Co 16/2015 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvého stupňa unikli
okolnosti dotýkajúce sa preskúmavania podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia
a to osvedčenie potreby dočasnej úpravy a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Mal za to, že z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nie je možné
vyvodiť potrebu dočasnej úpravy ani osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Dospel k záveru, že nie je nevyhnutné do skončenia veci samej nariadiť úplný zákaz
výkonu poľovníctva podľa napadnutej zmluvy, ktorej platnosť sa má okrem iného posudzovať
vo veci samej. Vyvodil, že zmysel a cieľ výkonu práva poľovníctva má svoj význam
a to aj v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie škody na poľnohospodárskych plodinách),
pričom do rozhodnutia vo veci samej sa javí, aby sa podľa spochybnenej zmluvy výkon práva
poľovníctva vykonával s tým, že právo na náhradu škody nie je dotknuté. Uviedol,
že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť právneho úkonu musia byť účastníkmi všetci,
ktorí túto zmluvu uzavreli a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, nakoľko jedným
zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie jej neplatnosti je skutočnosť,
že účastníci majú vecnú legitimáciu. Javí sa preto, že účastníkmi konania nie sú tí, ktorí nimi
podľa zákona majú byť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 220 O.s.p. a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním a žiadal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania navrhovateľ odôvodnil ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a dôvodnosť ustanovením
§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí
žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho argumentáciou ku skutočnostiam, na ktorých založil
svoje zamietavé rozhodnutie a úplne rezignoval na konfrontáciu svojich záverov
s jeho opozitnými argumentmi, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nedostatočne
odôvodnené, čím mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odporkyňa k podanému dovolaniu vo svojom písomnom vyjadrení uviedla,
že navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčil
potrebu dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov v dôsledku hroziacej ujmy a ani
neuviedol právo, ktoré by malo byť bez nariadenia predbežného opatrenia ohrozené, pričom
s týmto základným predpokladom sa odvolací súd náležite vysporiadal. Bola názoru,
že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom dovolaní nezakladajú prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďže v prejednávanej veci je dovolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré
sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým
nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa
z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku
či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím
súdom nebola v konaní zistená.
So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi
a dovolateľovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom
na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p. namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Z obsahu dovolania vyplýva, že základom argumentácie dovolateľa o porušení
ním označených práv je tvrdenie, že odvolací súd sa v napadnutom uznesení žiadnym
spôsobom nezaoberal s jeho podstatnou argumentáciou, resp. ju ignoroval.
V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované
minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému
právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí
mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané
príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom
odôvodnené.
Dovolací súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná
úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania
o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom
opatrení. Súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom
je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia
domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné
opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
a slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné opatrenia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých
je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené (IV. ÚS 257/2010).
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu
požiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa. Je z neho zrejmé, prečo odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom
rozhodovaní riadil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,
že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).
Dovolací súd poznamenáva, že pri uzneseniach o nariadení predbežného opatrenia,
aj s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska náležitostí
jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol.
Tento záver podporuje aj znenie § 76 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak súd návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení
a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. V zmysle § 75 O.s.p. rozhoduje súd o nariadení
predbežného opatrenia len na základe návrhu a skutočností v ňom preukázaných alebo
osvedčených žalobcom, v súlade s účelom tohto inštitútu sa tu neuplatňuje zásada
kontradiktórnosti konania v tom zmysle, že súd rozhodne o nariadení predbežného opatrenia
aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov a v prípade, že ho zamietne nedoručuje sa návrh
ostatným účastníkom vôbec (§ 75 ods. 6 O.s.p.). Ako už bolo vyššie uvedené odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
účastníka konania.
V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím
odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť dovolateľa konať pred súdom a konanie
nie je zaťažené vadou v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá
by odôvodňovala prípustnosť podaného dovolania.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa § 234b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval
z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi
účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení (§ 145 O.s.p.).
Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho
konania, t. j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová