Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/301/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J., bývajúceho

v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., so sídlom v K.K., proti odporkyni P., so

sídlom v Š., zastúpenej spoločnosťou V., so sídlom v K.K., o nariadenie predbežného

opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2015 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením zo 7. novembra 2014 č.k. -136 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal odporkyni užívať poľovný revír J., uznaný na

základe rozhodnutia Lesného úradu Bardejov č. 123/94-poľ, z 28. marca 1994

a to v zmysle bodov č. 2 a 3 uznesení schválených zhromaždením vlastníkov pozemkov

v poľovnom revíri J., ktoré sa uskutočnilo 27. marca 2014 v K. a ktoré bolo osvedčené

notárskou zápisnicou notárky JUDr. S., so sídlom M., K., č. N X., Nz X., NCRIs X. zo 7.

apríla 2014 a následne v zmysle Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. uzatvorenej 7. augusta

2014 medzi vlastníkmi pozemkov poľovného revíru J. a odporkyňou. Navrhovateľovi uložil

v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu na súd o určenie neplatnosti bodov

č. 2 a 3 uznesení schválených zhromaždením vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri J.,

ktoré sa uskutočnilo 27. marca 2014 v K. a ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou

notárky JUDr. S., so sídlom M., K., č. N X., Nz X., NCRIs X. zo 7. apríla 2014 a následne

v zmysle Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. uzatvorenej 7. augusta 2014 medzi vlastníkmi

pozemkov poľovného revíru J. a odporkyňou. Predbežné opatrenie bude trvať do

právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že ak navrhovateľ nepodá v stanovenej

2

lehote návrh na začatie konania, predbežné opatrenie zanikne. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného

opatrenia. Bol názoru, že dočasná potreba upraviť pomery účastníkov konania vyplýva

z toho, že uzavretím zmluvy zo 7. augusta 2014 a jej evidenciou odporkyňa už fakticky užíva

poľovný revír J., pričom o elimináciu tohto užívacieho práva odporkyňou sa navrhovateľ

mieni domáhať vo veci samej určovacou žalobou. Mal na pamäti aj otázku primeranosti

zásahu, či ujmy v podobe nariadenia predbežného opatrenia, ktorá by tým mohla vzniknúť

odporkyni a ktorá nesmie byť zásadne výraznejšia ako výhoda, ktorej sa nariadením

predbežného opatrenia dostane navrhovateľovi. Uviedol, že ak by súd v konaní vo veci samej

určil, že označené uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj

zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená 7. augusta 2014 medzi splnomocnenými

zástupcami vlastníkov a odporkyňou je neplatná, právnu výhodu získa navrhovateľ. Poukázal

na skutočnosť, že zákon o poľovníctve v ustanovení § 13 ods. 5 a 6 počíta aj so situáciou, keď

by v zákonnej lehote predmetná zmluva o užívaní poľovného revíru nebola predložená a

nebol nenavrhnutý poľovný hospodár, keď v takej situácii by okresný úrad poveril

poľovnícku organizáciu za účelom zabezpečenia výkonu ochrany poľovníctva a starostlivosti

o zver. Uzavrel, že nariadením predbežného opatrenia a dočasnou úpravou pomerov bude

garantovaná aj ochrana poľovníctva a zveri, ako aj starostlivosť o ňu a zároveň tým odporkyni

nevznikne ujma, ktorá by bola zrejme neprimeraná výhode navrhovateľa. O náhrade trov

konania rozhodne súd podľa až v konaní vo veci samej.

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporkyne uznesením z 30. januára 2015 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvého stupňa unikli

okolnosti dotýkajúce sa preskúmavania podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia

a to osvedčenie potreby dočasnej úpravy a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy. Mal za to, že z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nie je možné

vyvodiť potrebu dočasnej úpravy ani osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy. Dospel k záveru, že nie je nevyhnutné do skončenia veci samej nariadiť úplný zákaz

výkonu poľovníctva podľa napadnutej zmluvy, ktorej platnosť sa má okrem iného posudzovať

vo veci samej. Vyvodil, že zmysel a cieľ výkonu práva poľovníctva má svoj význam

a to aj v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie škody na poľnohospodárskych plodinách),

pričom do rozhodnutia vo veci samej sa javí, aby sa podľa spochybnenej zmluvy výkon práva

poľovníctva vykonával s tým, že právo na náhradu škody nie je dotknuté. Uviedol,

3

že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť právneho úkonu musia byť účastníkmi všetci,

ktorí túto zmluvu uzavreli a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, nakoľko jedným

zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie jej neplatnosti je skutočnosť,

že účastníci majú vecnú legitimáciu. Javí sa preto, že účastníkmi konania nie sú tí, ktorí nimi

podľa zákona majú byť. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa podľa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním a žiadal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania navrhovateľ odôvodnil ustanovením (účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a dôvodnosť ustanovením

Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí

žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho argumentáciou ku skutočnostiam, na ktorých založil

svoje zamietavé rozhodnutie a úplne rezignoval na konfrontáciu svojich záverov

s jeho opozitnými argumentmi, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nedostatočne

odôvodnené, čím mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Odporkyňa k podanému dovolaniu vo svojom písomnom vyjadrení uviedla,

že navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom neosvedčil

potrebu dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov v dôsledku hroziacej ujmy a ani

neuviedol právo, ktoré by malo byť bez nariadenia predbežného opatrenia ohrozené, pričom

s týmto základným predpokladom sa odvolací súd náležite vysporiadal. Bola názoru,

že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom dovolaní nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné

tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním navrhovateľa napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré

sú taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým

nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa

z ustanovenia vyvodiť nemožno.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

5

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím

súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti,

že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi

a dovolateľovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

6

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/ namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Z obsahu dovolania vyplýva, že základom argumentácie dovolateľa o porušení

ním označených práv je tvrdenie, že odvolací súd sa v napadnutom uznesení žiadnym

spôsobom nezaoberal s jeho podstatnou argumentáciou, resp. ju ignoroval.

V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované

minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému

právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí

mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom

odôvodnené.

Dovolací súd poukazuje tiež na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania

o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom

opatrení. Súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom

je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia

domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné

opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv

a slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému

meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné opatrenia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých

je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené ().

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil,

že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu

požiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia spĺňa. Je z neho zrejmé, prečo odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom

rozhodovaní riadil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,

že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Dovolací súd poznamenáva, že pri uzneseniach o nariadení predbežného opatrenia,

aj s prihliadnutím na dočasnosť takéhoto rozhodnutia, je z hľadiska náležitostí

jeho odôvodnenia postačujúce stručné vysvetlenie, prečo súd rozhodol tak ako rozhodol.

Tento záver podporuje aj znenie , podľa ktorého ak súd návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi

dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení

9

a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. V zmysle rozhoduje súd o nariadení

predbežného opatrenia len na základe návrhu a skutočností v ňom preukázaných alebo

osvedčených žalobcom, v súlade s účelom tohto inštitútu sa tu neuplatňuje zásada

kontradiktórnosti konania v tom zmysle, že súd rozhodne o nariadení predbežného opatrenia

aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov a v prípade, že ho zamietne nedoručuje sa návrh

ostatným účastníkom vôbec ( ). Ako už bolo vyššie uvedené odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

účastníka konania.

V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím

odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť dovolateľa konať pred súdom a konanie

nie je zaťažené vadou v zmysle ustanovenia , ktorá

by odôvodňovala prípustnosť podaného dovolania.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľa ako neprípustné podľa v spojení

s , odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval

z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení ( ).

Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho

konania, t. j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová