Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c91/436776.0be772.pdf
PDF · 140.35 KB
No categories available
8Cdo/632/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8 Cdo 631/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná advokát
a konateľ doc. JUDr. B., PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej M., so
sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16 C 114/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2014 sp. zn. 14 Co 870/2014 a z 26. augusta
2014 sp. zn. 14 Co 872/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2014
sp. zn. 14 Co 870/2014 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2014
sp. zn. 14 Co 872/2014 o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 6. marca 2014 č.k. 16 C 114/2012-17
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 26. augusta 2014, sp. zn. 14 Co 870/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.). V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska
obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti, za správny označil tiež následný
postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb sa na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
nevzťahuje (II. ÚS 124/2011).
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž
námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne
prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne
obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej
sa v konaní domáha. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.), po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním)
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014,
6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 104/2014, 8 Cdo 281/2014, 8 Cdo 213/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 30. mája 2014 č.k. 16 C 114/2012-73
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur,
podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych
poplatkoch.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. augusta 2014, sp. zn. 14 Co 872/2014
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol,
že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012
spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 €; v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe
vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej. Podaním odvolania vznikla žalobkyni
poplatková povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €. K namietanej
nepreskúmateľnosti uviedol, že už v samotnom výroku napadnutého uznesenia je obsiahnuté
aj jeho odôvodnenie, ktoré je primerané účelu, pre ktoré bolo uznesenie vydané,
čo nie je v rozpore s ust. § 169 ods. 1 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie
je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola
v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým
jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní
rozviedla.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,
5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,
8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2015
JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová