Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_16C-114-2012.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25; v zastúpení Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde zo dňa 27. 09. 2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 125 € z titulu majetkovej škody a sumu 330 € z titulu nemajetkovej ujmy, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, z dôvodu nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6192005 povinnou C. D. (Ex 11522/2008). Okresný súd v Rimavskej Sobote bol povinný v exekučnom konaní rozhodnúť o následnej žiadosti súdneho exekútora, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd však rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí 6 mesiacov, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty. Prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby dosiahol vecný posun v exekučnom konaní podávaním žiadosti o informácie o stave konania. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym uplynutím času došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu konania s povinným, neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených
podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu plánovaných ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR. Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však pozitívne nereagovala.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná namietala zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti, priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku na náhradu škody žalobcu.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalovaná požiadala o ospravedlnenie neúčasti, z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Žalobca a jeho právny zástupca sa na súdne pojednávanie, bez ospravedlnenia, nedostavili. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16NcC/328/2012 zo dňa 11. 10. 2012; vyjadrením žalovanej; celým obsahom spisu ako aj pripojeného spisu č. k. 20Er 3/2009 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca si uplatňuje od žalovanej náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní, kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej lehote 15 dní nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012): Ku dňu podania návrhu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) platného v čase začatia exekúcie, v znení do 31. 05. 2010: Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Podľa § 3 ods. 1 ObZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch, na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a preto sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu.
Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15- dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom 20Er 3/2009 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10. 12. 2008 a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 09. 01. 2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd dňa 15. 01. 2009 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Tvrdenie žalobcu, že od začatia konania do rozhodnutia exekučného súdu uplynulo viac ako 6 mesiacov (konanie sp. zn. 20Er 3/2009) je zavádzajúce, žalobcom tvrdená nečinnosť exekučného súdu nebola preukázaná. Naopak z pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom, je potrebné preukázanie základných potrebných predpokladov, ktorými sú: 1. Porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, preto zavinenie nie je pre vznik škody nevyhnutným predpokladom.
V posudzovanej veci žalobca nepreukázal už prvý predpoklad vzniku škody - tvrdený nesprávny úradný postup, pričom súd existenciu ďalších predpokladov neskúmal. Zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov preto, ak čo len jeden z nich chýba, nemôže dôjsť ku vzniku škody. V predmetnej veci žalobca namietal nedodržanie procesnej 15 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia s tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutím zákonom stanovenej doby, po viac ako 6 mesiacoch. Ako to vyplýva z exekučného spisu 20Er 3/2009 lehota na vydanie poverenia bola v danom prípade dodržaná, keďže
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 09. 01. 2009 a poverenie exekučný súd vydal dňa 15. 01. 2009.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania vzniku zodpovednosti za škodu. Výšku škody a nemajetkovej ujmy už súd preto ďalej neskúmal.
S poukazom na uvedené, výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi predstavujúc účelovo vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch v SR, bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového výkladu práva.
Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania. Nebol taktiež dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, v zmysle § 151 ods. 1 OSP, a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.