Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžr/58/2014

Identifikačné číslo spisu: 7013200425 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013200425.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: D., bytom X. X, M., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Sitárom, Zvonárska 8, Košice, proti odporcovi: Okresný úrad Košice, odbor pozemkový a lesný, Popradská 78, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Košiciach, Odbor prvostupňového rozhodovania z 29. januára 2013, č. 503/2/2013-Kl, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. januára 2014, č. k. -16, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. januára 2014, č. k. -16, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa potvrdil rozhodnutie právneho predchodcu odporcu z 29.01.2013, č. 503/2/2013-Kl, ktorým bolo vo veci žiadateľa (navrhovateľa) rozhodnuté tak, že nespĺňa podmienky o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ,n“) a nevracia sa mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Barca - XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a k nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Barca v podiele 1. Žiadateľovi (navrhovateľovi) nebolo priznané právo na náhradu podľa a za pozemky, uvedené vyššie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, ktorý svoje právo na navrátenie vlastníctva uplatňoval ako závetný dedič po J., ktorý mal byť vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahovala výnimka z konfiškácie majetku pozemnoknižnej vlastníčky G., rod. X., matky poručiteľa, zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. XXX a XXX, kat. úz. Barca. Krajský súd vyslovil záver, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nadobudol do vlastníctva v tom čase relevantným spôsobom 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ nevedel konkrétne označiť, ktoré nehnuteľnosti jeho právny predchodca užíval, resp. mal vo vlastníctve. V oboch pozemnoknižných vložkách je poznamenaná konfiškácia pre majetok G. v celosti a je pravdepodobné, že revízne rozhodnutia neboli príslušnými rozhodnutiami realizované. Preto krajský súd posúdil rozhodnutie právneho predchodcu odporcu, ktorý rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v za správne a neodporujúce .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť, napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie právneho predchodcu odporcu nie je v súlade so , pretože podľa ustálenej súdnej praxe ku prechodu vlastníckeho práva na štát postupom podľa nedošlo zápisom v pozemkovej knihe ale dňom faktického prevzatia nehnuteľnosti štátom alebo inou právnickou osobou (). Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého zo zbytkových statkov, ktoré už neboli vo vlastníctve pôvodného nadobúdateľa alebo jeho dedičov, sa ponechá vlastníkovi na jeho žiadosť pôda vo výmere 50 ha. Uviedol, že z citovaného ustanovenia , na základe ktorého malo dôjsť k zápisu vlastníctva na čsl. štát na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vyplýva, že v čase podania žiadosti už žiadateľ nebol vlastníkom konfiškovaných nehnuteľností a nemusel byť osobou totožnou s pôvodným nadobúdateľom, napr. jeho dedičom a tiež, že rovnako ako pri nadobúdaní vlastníctva štátom, nemuselo dôjsť k pozemnoknižnému zápisu. Mal za to, že je nesporné, že došlo k „ponechaniu“ výmery 50 ha J.. Tvrdil, že zo skutočnosti, že k realizácii vykonaním geometrického plánu, vytvoreniu nových pozemnoknižných telies a ich zápisu do pozemkovej knihy nedošlo, nemožno vyvodiť záver v tom zmysle, ako to urobil odporca a krajský súd. Ďalej uviedol, že tak pôvodný nadobúdateľ ako aj osoba, ktorej bol majetok v rozsahu 50 ha ponechaný, boli osoby rasovo prenasledované. Preto došlo ku konaniu a zápisom nie podľa ustanovení pôvodne uplatňovaných právnych predpisov (napr. nar. SNR a ) ale podľa ustanovení o revízii prvej pozemkovej reformy, pričom došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v , resp. k opomenutiu rešpektovať takýto postup. Osobou, ktorej práv sa tieto skutočnosti dotýkajú, nebol teda pôvodný nadobúdateľ ale J., ktorého právoplatným závetným dedičom je navrhovateľ.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že podľa kópií pozemnoknižných vložiek číslo XXX a číslo XXX, kat. úz. Barca bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností G. rod. X. v 1/4. Podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie III., zriadenej podľa nar. č. v znení nar. č. nar. SNR č. zo dňa 27.11.1946 bol poľnohospodársky majetok v kat. úz. Barca vd. G. konfiškovaný. Súčasne komisia udelila výnimku v prospech jej syna o čom bolo vydané rozhodnutie č. 92/46-VII zo dňa 27.11.1946, v ktorom uvoľňuje pre R. z poľnohospodárskeho majetku zapísaného v PKV 118 a PKV 838 nachádzajúceho sa v kat. úz. Barca 50 ha spod konfiškácie. V revíznom rozhodnutí č. 2110/47-VI/1/B zo dňa 08.07.1947 a opravnom revíznom rozhodnutí č. 6144/47-VI/1-B/II zo dňa 13.09.1947 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa konštatuje, že sa konfiškujú nehnuteľnosti v PKV 118 a PKV 838 kat. úz. Barca nad výmeru 50 ha a k nehnuteľnostiam do výmery 50 ha bude vložené vlastnícke právo na R.. Šetrením v katastri nehnuteľností, v pozemkovej knihe ako aj v Slovenskom národnom archíve Ministerstva vnútra SR odporca (resp. jeho právny predchodca) zistil, že k prechodu vlastníckeho práva na syna pôvodnej vlastníčky J. nedošlo. Na základe toho dospel k záveru, že zánik vlastníckeho práva bol podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.12.1947, č. 4514/47, kde nehnuteľnosti patriace vd. G. rod. X. boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. v znení nar. č. SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti. Zápis v pozemnoknižnej vložke bol vykonaný dňa 17.12.1947 pod č. d. 5316. Formálne síce bolo konštatované vyňatie z

konfiškácie 50 ha pre syna G. R., avšak správnemu orgánu (odporcovi resp. jeho právnemu predchodcovi - ďalej len správny orgán) nebola predložená žiadna relevantná listina, ktorá by poukazovala na reálny zápis vlastníckeho práva na R.. Vlastníctvo R. nie je zapísané ani v predmetných pozemnoknižných vložkách a to ani ako zápis č. d., podľa ktorého by sa odpísali parcely pre nového vlastníka R. v samostatnej pozemnoknižnej vložke. Vo všetkých dokladoch, ktoré si správny orgán zaobstaral, resp. do ktorých nahliadol v bádateľni štátneho archívu bolo konštatované konfiškovanie majetku vdove G. a následné rozdelenie v rámci prídelového konania, resp. predaj jej pôvodných parciel. Správa katastra Košice v pozemkovej knihe eviduje, tzv. Menný register, kde sú evidovaní vlastníci v jednotlivých katastrálnych územiach s uvedením ich majetku. Lustráciou v uvedenom mennom registri správny orgán zistil, že meno R. sa v ňom nenachádza, čo tiež potvrdzuje skutočnosť, že menovaný sa nikdy reálne nestal vlastníkom nehnuteľností po svojej matke G., pričom zápisy v pozemkovej knihe sa vykonávali až do roku 1964. Žiadateľ (navrhovateľ) D. je právnym nástupcom (dedičom zo závetu) J., syna pôvodnej vlastníčky G. rod X.. Nie je závetným dedičom pôvodnej vlastníčky a nie je s ňou ani v inom príbuzenskom pomere ustanovenom (dieťa, manžel, rodič, súrodenec, dieťa súrodenca), bolo rozhodnuté, že nespĺňa podmienky . Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa poukazuje na o revízii prvej pozemkovej reformy a vyvodzuje z neho určité závery, zároveň ale konštatuje, že pôvodne bol predmet reštitučných nárokov konfiškovaný ako majetok zradcov a kolaborantov nariadením č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb., odporca poukazuje na ust. o revízii prvej pozemkovej reformy, podľa ktorého sa ustanovenia tohto dekrétu prezidenta republiky zo dňa 25.10.1945, č. 108 Zb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, alebo podľa nariadenia č. v znení nariadenia č. Konštatácia, že J. bolo ponechaných 50 ha je z pohľadu reštitučného konania nevykonateľné. Nadobúdanie vlastníckeho práva je možné iba k presne špecifikovanej nehnuteľnosti (katastrálne územie, číslo parcely, číslo pozemnoknižnej vložky, výmera a podiel).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, prvá veta ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( prvá veta v spojení s a v spojení s vety prvej ). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( a v spojení s veta prvá a ).

V danej veci príslušný orgán rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľa v zmysle tak, že tak, že nespĺňa podmienky a nevracia sa mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Barca - XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a k nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Barca v podiele 1; žiadateľovi (navrhovateľovi) nebolo priznané právo na náhradu za pozemky podľa a s odôvodnením, že nie je závetným dedičom pôvodnej vlastníčky a nie je ani v inom príbuzenskom pomere, ustanovenom . Krajský súd rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v , posúdil ako správne a neodporujúce . Vyslovil záver, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nadobudol do vlastníctva v tom čase relevantným spôsobom 50 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Navrhovateľ nevedel konkrétne označiť, ktoré nehnuteľnosti jeho právny predchodca užíval, resp. mal vo vlastníctve. V oboch pozemnoknižných vložkách je poznamenaná konfiškácia pre majetok G. v celosti a je pravdepodobné, že revízne rozhodnutia neboli príslušnými rozhodnutiami realizované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danej veci v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a preto jeho dôvody nebude neopakovať ( v znení od 15.10.2008, od účinnosti novely - ). V danom konaní sa nepodarilo

preukázať zápisom v pozemkovej knihe (do 01.01.1951 platil intabulačný princíp - zápisy v pozemkovej knihe mali konštitučný charakter), ani relevantnou listinou (od 01.01.1951 do 01.04.1964 mali zápisy v pozemkovej knihe deklaratórny charakter), že právny predchodca navrhovateľa sa stal vlastníkom (časti) nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. XXX a č. XXX, kat. úz. Barca. Nie je závetným dedičom pôvodnej vlastníčky a nie je s ňou ani v inom príbuzenskom pomere ustanovenom (dieťa, manžel, rodič, súrodenec, dieťa súrodenca), správne bolo rozhodnuté, že nespĺňa podmienky .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a bol z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov, uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa , potvrdil, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dôvodmi podanej žaloby ( v spojení s ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom na výsledok odvolacieho konania podľa a v spojení s , keďže navrhovateľ nemal úspech ani v odvolacom konaní a odporcovi nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.