Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sp-15-2013.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sp/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach rozhodol samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa D.. E. U. bytom X. X, XXXX M., Š., zast. advokátom JUDr. Pavlom Sitárom, Zvonárska 8 Košice, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Košiciach, Odbor prvostupňového rozhodovania, Popradská 78 Košice, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 503/2/2013-Kl takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozhodnutie odporcu z 29. 01. 2013 č. 503/2/2013-Kl.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon) rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky § 2 zákona, nevracia mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným PKV č. 118 k. ú. U. - XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. 838 k. ú. U. v podiele 1 a nepriznáva mu právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 zákona za pozemky uvedené vo výroku tohto rozhodnutia za podiel 1.
V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ si dňa 08. 12. 2004 u odporcu prostredníctvom advokátskej kancelárie Sitár & Straka uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným v PKV č. 118 a č. 838 k. ú. U. po pôvodnej vlastníčke G. H., N.. X.. Podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie III zriadenej nariadením č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1946 Zb., nariadení SNR zo dňa 27. 11. 1946 č. 100/46-VII bol poľnohospodársky majetok v k. ú. U. pozemno-knižnej vlastníčke G. H. konfiškovaný. Súčasne komisia udelila výnimku podľa § 3 ods. 1 a 2 tohto nariadenia v prospech syna G. H., o čom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 27. 11. 1946 č. 92/46-VII, v ktorom uvoľňuje pre R. H. z poľnohospodárskeho majetku zapísaného v pozemno-knižných vložkách č. 118 a 838 v k. ú. U. 50 ha spod konfiškácie. V revíznom rozhodnutí č. 2110/47-VI/1/B z 08. 07. 1947 a v opravnom revíznom rozhodnutí č. 6144/47-VI/1-B/II zo dňa 13. 09. 1947 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa konštatuje, že sa konfiškujú nehnuteľnosti v pozemno-knižných vložkách č. 118 a 838 k. ú. U. nad výmeru 50 ha a k nehnuteľnostiam do výmery 50 ha bude vložené vlastnícke právo na R. H.. Odporca konštatoval, že šetrením v katastri nehnuteľností, pozemkovej knihe, ako aj v Slovenskom národnom archíve a archíve Ministerstva vnútra zistil, že k prechodu vlastníckeho práva na syna pôvodnej vlastníčky J.R.. R. H. nikdy nedošlo. Na základe týchto zistení odporca dospel k záveru, že zánik vlastníckeho práva bol podľa návrhu povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12. 12. 1947 č. 4514/47, podľa ktorého nehnuteľnosti patriace, G. H. rod. X. boli konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v znení nariadenia č. 64/1945 Zb. nariadení SNR na účely pozemkovej reformy v celosti. Zápis v pozemno-knižných vložkách bol vykonaný dňa 17. 12. 1947 pod č. v. 5316. Navrhovateľ D.. E. U. je právnym nástupcom (dedičom zo závetu) D.. R. H., syna pôvodnej vlastníčky G. H., N.. X.. Tieto skutočnosti vyplývajú zo samotnej žiadosti navrhovateľa a z pripojených listinných dôkazov. Pretože navrhovateľ nie je závetným dedičom pôvodnej pozemno-knižnej vlastníčky a ani nie je v inom príbuzenskom pomere ustanovenom zákonom, navrhovateľ nie je oprávnenou osobou podľa § 2 zákona.
Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok a žiadal, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toto rozhodnutie zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že skutkový záver odporcu, ktorý uviedol v rozhodnutí nemá oporu v listinách, na ktoré sa odporca odvoláva. Predmet reštitučného nároku bol pôvodnému vlastníkovi odňatý okrem 50 ha, ktoré mali byť zapísané ako vlastníctvo J.. H.. Tým, že sa toto nezrealizovalo vzhľadom na príchod ďalšej pozemkovej reformy, došlo k odňatiu vlastníckeho práva toho, komu toto malo náležať, teda J.. H., po ktorom je navrhovateľ bezpochyby závetným dedičom a teda osobou uvedenou v § 2 ods. 2 písm. a). Z opatrnosti uvádza, že je nesporné, že je závetným dedičom po J.. R. H., ktorý je nespochybniteľným zákonným dedičom po G. H., N.. X. a tiež po jej nebohej sestre J. D., N.. X. a je teda daný právny stav dedičského práva aj v línii po týchto pôvodných vlastníčkach pozemkov, ktoré sú predmetom jeho reštitučných nárokov a preto na návrhu v celom rozsahu trvá.
Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že formálne síce bolo konštatované vyňatie z konfiškácie 50 ha pre syna G. H. - R. H., ale k správnemu orgánu nebola predložená žiadna relevantná listina, ktorá by poukazovala na reálny zápis vlastníckeho práva na R. H.. Ani v pozemno-knižných vložkách nie je zapísané vlastníctvo na R. H., či už v podiele na všetky parcely alebo pri niektorých z parciel ako zápis č. d., podľa ktorého by sa odpísali parcely pre nového vlastníka v samostatnej pozemno-knižnej vložke. vo všetkých dokladoch, ktoré si správny orgán zaobstaral, resp. do ktorých nahliadol v Bádateľni Štátneho archívu bolo konštatované konfiškovanie majetku G. H. a následné rozdelenie v rámci prídelového konania, resp. predaj jej pôvodných parciel. Správa katastra Košice v pozemkovej knihe eviduje tzv. menný register, v ktorom sú evidovaní vlastníci v jednotlivých katastrálnych územiach s uvedením ich majetku. Lustráciou v tomto odporca zistil, že meno R. H. sa v ňom nenachádza, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti po svojej matke G. H.. Zápisy v pozemkovej knihe sa vykonávali až do roku 1964. Pretože navrhovateľ je právnym nástupcom (dedičom zo závetu) J.. R. H., syna pôvodnej vlastníčky G. H., N.. X., nie je závetným dedičom pôvodnej vlastníčky, ani nie je v inom príbuzenskom pomere ustanovenom zákonom (dieťa, manžel, rodič, súrodenec, dieťa súrodenca), nebola splnená podmienka zákona uvedená v § 2.
Odporca uviedol, že J.. R. H. si uplatnil reštitučný nárok na bývalom Pozemkovom úrade Košice-mesto na parcely zapísané v PKV č. 118 a 838 k. ú. U. podľa zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento reštitučný nárok bol čiastočne vyriešený rozhodnutiami právneho predchodcu odporcu zo dňa 02. 02. 2006 č. 229/4/2006, z 27. 11. 2006 č. 229/11/2006 a zo dňa 29. 03. 2007 č. 229/7/2007, ktorými bolo navrhovateľovi ako závetnému dedičovi po oprávnenej osobe J.. R. H. priznané vlastnícke právo, resp. priznané právo na náhradu za nehnuteľnosti zapísané pôvodne v PKV č. 118 k. ú. U. po pôvodnej vlastníčke G. H. N.. X.. Parcely zapísané v PKV č. 838 k. ú. U. budú predmetom ďalšieho konania a rozhodovania podľa zák. č. 229/1991 Zb. po doložení chýbajúcich dokladov. Z týchto dôvodov odporca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Súd podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ si nárok na navrátenie vlastníctva podľa zák. č. 503/2003 Z. z. uplatnil žiadosťou z 03. 12. 2004. V žiadosti uviedol, že je právnym nástupcom (dedičom zo závetu) J.. R. H., ktorý je právnym nástupcom G.Ž. H., N.. X., pôvodnej vlastníčky nehnuteľností zapísaných v PKV č. 118 a 838 k. ú. U. v podiele 1. Konštatoval, že revíznym rozhodnutím zo dňa 08. 07. 1947 bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva orby Maďarského kráľovstva č. 123912/41 a bol obnovený pôvodný právny stav k podielu G. H. s tým, že sa skonfiškovali všetky nehnuteľnosti nad výmeru 50 ha, a k ostatným nehnuteľnostiam vo výmere 50 ha bolo obnovené vlastnícke právo právneho nástupcu G. H. J.. R. H. s tým, že do držby a užívania menovaného uviedol vtedajší ONV v Košiciach. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bolo dňa 08. 07. 1947 na základe uvedeného revízneho rozhodnutia navrátené vlastníctvo k 50 ha nehnuteľností zapísaných v pozemkovo-knižných vložkách č. 118 a 838. Podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ zo dňa 12. 12. 1947 č. 4514/47 boli nehnuteľnosti patriace G. H. skonfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zbierky nariadení SNR v znení nariadenia č. 64/1947 Zbierky nariadení SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti. Z uvedeného dôvodu vlastníctvo k pozemkom právneho predchodcu navrhovateľa prešlo na štát podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona, resp. 3 ods. 2 tohto zákona.
V administratívnom spise sa nachádza fotokópia rozhodnutia Konfiškačnej komisie III zriadená podľa Nariadenia č. 64/1946 Zbierky Nariadení SNR z 27. 11. 1946 č. 100/46-VII, podľa ktorého bol poľnohospodársky majetok v k. ú. U., ktorých spoluvlastníkom boli H. X., G. H., X. X. G. J. Y.Ö. konfiškovaný odo dňa 01. 03. 1945. V rozhodnutí sa konštatuje, že konfiškačná komisia udelila výnimku v zmysle § 3 ods. 1 a 2 cit. nariadenia v prospech syna G. H., o čom bolo vydané osobitné rozhodnutie. Rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ z 08. 07. 1947 č. 2110/47-VI/1/B bolo na žiadosť J., R. H. rozhodnuté tak, že pozbavil platnosť so spiatočnou účinnosťou a zrušil rozhodnutie Ministerstva orby Maďarského kráľovstva č. 123912/41VIIA2 a tým aj všetky zmeny v PKV č. 118, 838 v k. ú. U. vykonané na základe zrušeného rozhodnutia, pokiaľ ide o nehnuteľnosti G. H. a v dôsledku toho obnovil aj pôvodný právny stav s obmedzením, že boli tieto nehnuteľnosti nad výmeru 50 ha skonfiškované a z nich prikázaných 50 ha synovi vlastníčky J.. R. H..
Na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“ zo dňa 12. 12. 1947 č. 4514/47 dňa 17. 12. 1947 bola v PKV č. 118 pod B38 poznamenaná konfiškácia v celosti na nehnuteľnosti patriace G. H. a v PKV č. 838 bol tento zápis vykonaný pod B16 toho istého dňa. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných v týchto PKV na právneho predchodcu navrhovateľa nebolo zapísané. Ďalšie zápisy v predmetných PKV svedčia o tom, že nehnuteľnosti boli v ďalšom období pridelené do vlastníctva fyzickým a právnickým osobám v rámci prídelového konania.
Podľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky z trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 (ďalej len rozhodujúce obdobie) spôsobom uvedeným v ust. § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v ods. 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v ods. 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Navrhovateľ svoje právo na navrátenie vlastníctva podľa zák. č. 503/2003 Z. z. uplatňoval ako závetný dedič po J.. R. H., ktorý mal byť vlastníkom 50 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahovala výnimka z konfiškácie majetku pozemkovo-knižnej vlastníčky G. H., N.. X., matky poručiteľa, zapísaných vo vložkách č. 118 a 838 k. ú. U.. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nadobudol do vlastníctva v tom čase relevantným spôsobom 50 ha poľnohospodárskej pôdy, tzn. identifikovanej parc. číslami a zapísanými v príslušných PKV. Navrhovateľ nevedel konkrétne označiť, ktoré nehnuteľnosti jeho právny predchodca užíval, resp. mal vo vlastníctve.
V oboch PKV je poznamenaná konfiškácia na majetok G. H. v celosti a je pravdepodobné, že revízne rozhodnutia neboli príslušnými orgánmi realizované.
Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodnutie odporcu, ktorým rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 2 ods. 2 za správne a neodporujúce zákonu.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa J.. R. H. si uplatnil reštitučný nárok po svojej matke podľa zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a o týchto nárokoch už bolo čiastočne rozhodnuté. Po smrti R. H. vstúpil do konania navrhovateľ ako jeho závetný dedič. V konaní vedenom podľa zákona o pôde má navrhovateľ postavenie účastníka konania. O nárokoch na reštitúciu poľnohospodárskeho majetku tak bude rozhodnuté podľa už spomínaného zákona o pôde.
Vzhľadom na to, že súd považuje rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom za vydané v súlade so zákonom podľa § 250q ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie potvrdil.
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. O trovách rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.