Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/340/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., s. r. o.,

so sídlom G., X. Bratislava, IČO: X., proti povinnému: D., nar. X., bytom Š., X.

Štiavnické Bane, o vymoženie 1 011,74 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. mája 2014 sp. zn.

a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţiar nad Hronom poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 24. júna 2009 sp. zn. SR 06586/09

Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a. s. (ďalej len

„označený rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Ţiar nad Hronom uznesením zo dňa 12. júla 2013 č. k. -22

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Vyslovil, ţe o trovách exekúcie rozhodne

samostatným uznesením. V odôvodnení uznesenia poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku. Exekučným titulom by mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 24. júna 2009 sp. zn.

SR 06586/09. Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky tak,

ako je tomu v predmetnej zmluve (rozhodcovská doloţka sa nachádza v prechodných

a záverečných ustanoveniach obchodných podmienok pre úver, podpisom zmluvy povinný

súčasne vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či

dopĺňať, rozhodcovská doloţka teda nebola dojednaná individuálne, v prípade sporu núti

rozhodcovská doloţka spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje

zjavný nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa), ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú, je v rozpore s vnútroštátnymi predpismi

upravujúcimi reţim spotrebiteľských zmlúv. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doloţky

je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe

neplatného ustanovenia zmluvy, bol teda vydaný v rozpore so zákonom, nie je preto

spôsobilým exekučným titulom, v danej veci teda boli splnené podmienky na zastavenie

exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa

14. mája 2014 sp. zn. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

rozhodcovskú doloţku posúdil okresný súd správne ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa neplatná.

Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými

stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok bol vydaný

v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd správne dospel

k záveru, ţe exekúciu vykonávanú na základe nevykonateľného exekučného titulu je potrebné

vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol s odôvodnením, ţe v danom prípade

nevznikla potreba obrátiť sa s predbeţnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor

EÚ.

3

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podal dovolanie oprávnený, ktorý ţiadal,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ust. , , , a , t. j., ţe rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ţe ten kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/

aţ c/ ).

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vedľajší účastník podľa

názoru dovolateľa nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo veci je daná prekáţka

právoplatne rozhodnutej veci. Povaţoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretoţe nebol podaný návrh na začatie konania

o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktieţ boli splnené všetky podmienky

pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie moţnosti pred súdom konať

vyvodzoval zo skutočnosti, ţe súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným

o jeho právnych a skutkových návrhoch, ţe svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, ţe

vo veci nevytýčili pojednávanie hoci tak boli povinné urobiť a ţe exekučný súd neumoţnil

oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu argumentáciu

k skutočnosti, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení

rozhodcovskej doloţky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej

medzi oprávneným a povinným.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým ţiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

uţ účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie

proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. ) s tým, ţe: a) odvolaním moţno napadnúť len

rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je

rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a

ods. 1 a 2 ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým,

ţe aj v preskúmavanej veci sa stotoţňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, ţe funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa uţ najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 23. apríla 2014 sp. zn. , z 12. mája 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. a z 25. augusta 2014 sp. zn.

a , na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe

s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely

ktorej opakuje, ţe Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie

5

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov

inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania.

Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov niţších stupňov o aplikáciu a interpretáciu

vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku).

Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky ţiadneho z nich.

Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa uţ najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. , z 18. júna 2014 sp. zn. ,

z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. mája 2014 sp. zn.

a zo 14. augusta 2014 sp. zn. a konštatuje, ţe právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, ţe:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

6

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekáţku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. a tieţ

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122

aţ ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môţe exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemoţňuje oprávnenému moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov neţ

tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul,

návrh na vykonanie exekúcie a ţiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe

posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu moţnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udrţateľnosť napadnutého postupu

7

a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodrţaná v konaní ako

celku (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PLz. prijaté na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď bod 1. aţ 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, ţe súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, ţe tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, ţe pokiaľ súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal

postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však je mylné. Súd prvého

stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade

exekúciu zastavil uznesením zo dňa 12. júla 2013 a uvedené ustanovenie bolo účinné len

do 31. decembra 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2

, ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dôvodov v zmysle písm. b/ aţ d/ uvedeného

ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vţdy nariadiť pojednávanie;

nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolateľ namietal aj skutočnosť, ţe v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a to konkrétne vedľajší účastník,

ktorým malo byť O., keďţe v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené. Uvedená

námietka oprávneného je neopodstatnená nakoľko v predmetnom konaní vedľajší účastník

nevystupoval.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tieţ ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

8

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, ţe sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto

konaní, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. septembra 2015

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.