Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/309/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom P., X. Bratislava, IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou: F., s. r. o.,

so sídlom G., X. Bratislava, IČO: X., proti povinnému: I., nar. X., bytom B., X. Myjava,

(adresa pre doručovanie: T., X. Myjava) o vymoženie 844,45 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. júna 2013, č. k.

-39 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04. mája 2007, sp. zn.

SR 2400/07, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom

2

Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Následne bola vec postúpená na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, ktorý

uznesením z 24. apríla 2012, č. k. -14 exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa vymáha plnenie

zo Zmluvy o úvere č. 3241207 uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa

23. mája 2006 (ďalej len „zmluva o úvere“). Uvedenú zmluvu o úvere súd posúdil ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských

úveroch. Súd zistil, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je v bode

17. obsiahnutá rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 1

. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako

taká je teda v zmysle neplatná. Ďalej uviedol, že

rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná

a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská

doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na uvedené, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyhlásil

za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým uznesením na odvolanie

oprávneného, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie

konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia si odvolací súd osvojil dôvody uznesenia

súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) poukázal. Na zdôraznenie správnosti dodal, že správny bol

záver súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský

vzťah. K námietke oprávneného, že exekučný súd rozhodoval nad rámec jemu zverenej

právomoci a bez návrhu odvolací súd uviedol, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie

3

exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd prvého stupňa preto správne skúmal

zmluvu o úvere, ktorá v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakotvuje

riešenie sporov – rozhodcovskú doložku. Odvolací sú sa stotožnil so záverom súdu prvého

stupňa, že predmetnú rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ individuálne nedojednal a pri jej

akceptácii nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ďalšími podmienkami zmluvy.

Celú zmluvu o úvere mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú

zmluvu odmietnuť. Za týchto okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská

doložka je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, a preto je absolútne neplatná.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa poukázal

na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a uviedol, že exekučné konanie v zásade nemožno

prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napr. § 14 ods. 5 písm. b/

). Tiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok

Súdnemu dvoru EÚ považoval odvolací súd za nedôvodný. Uviedol, že je úlohou

vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať

za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy, a následne v prípade

kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho

práva s cieľom, aby spotrebiteľ nebol takouto podmienkou viazaný. Ďalej uviedol, že

predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený sa týkajú posúdenia nekalosti

konkrétnej zmluvnej podmienky – rozhodcovskej doložky. Toto posúdenie spadá výlučne

do pôsobnosti vnútroštátnych súdov.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,

ktoré odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, ustanovením , že v tej istej veci sa už

právoplatne rozhodlo, ustanovením , že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením , že súd svojím

postupom odňal možnosť konať pred súdom, ustanovením , že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

ustanovením , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby

dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná

prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel

právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh

na začatie konania o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené

všetky podmienky pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti

pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali

s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie nedostatočne

odôvodnili, že vo veci nevytýčili pojednávanie, hoci tak boli povinné urobiť a že exekučný

súd neumožnil oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu

argumentáciu k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom

právnom posúdení rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Oprávnený navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval do troch bodov.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu a odvolaniu oprávneného nevyjadril.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie

proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. ) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len

rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

5

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je

rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a

ods. 1 a 2 ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým,

že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal

včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. , z 18. júna 2014 sp. zn.

, z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. mája 2014 sp. zn.

a zo 14. augusta 2014 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti

a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (

a Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dovolací súd návrh oprávneného

na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

6

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.

Napriek tomu, že odvolací súd v danom prípade zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že

exekúciu zastavil, uvedené nemožno považovať za zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu

v zmysle Išlo len o pojmovú nepresnosť a nejde o zmeňujúce

uznesenie odvolacieho súdu vo veci samej, ktoré by menilo samotný obsah rozhodnutia súdu

prvého stupňa, resp. jeho právne závery. Z obsahu uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že

ide o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, nakoľko odvolací súd v ňom súhlasil

so všetkými závermi súdu prvého stupňa a zopakoval ich. Dovolanie oprávneného preto

podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. apríla 2013 sp. zn. , z 11. apríla 2013 sp. zn.

, z 12. marca 2014 sp. zn. , z 12. mája 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. , z 09. júna 2014 sp. zn.

, z 18. júna 2014 sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn.

, z 29. mája 2014 sp. zn. a zo 14. augusta 2014 sp. zn.

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú

plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než

tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul,

8

návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe

posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu

a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako

celku (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PLz. prijaté na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď bod 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že pokiaľ súd

prvého stupňa v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa uvedeného

ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa v danom

prípade exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil uznesením zo dňa

24. apríla 2012. Z uvedeného je zrejmé, že súdu prvého stupňa v danom prípade zo zákona

nevyplývala povinnosť nariadiť pojednávanie, nakoľko uvedený zákon nadobudol účinnosť až

09. augusta 2012, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď pojednávanie nenariadil.

Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením ,

ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako nebol

splnený ani jeden z ostatných dôvodov (, a ), pre ktoré

predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že

nariadenie pojednávania bolo v danom prípade na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

9

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne

úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech

v dovolacom konaní nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky povinnému nepriznal náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, pretože nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. septembra 2015

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.