Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/576/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I., bývajúceho v Š.Š.,

zastúpeného JUDr. E., advokátom v N., proti ţalovanej A., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr.

D., advokátkou v S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , na dovolanie ţalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. mája 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 10. januára 2014 č.k. -434

zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.

Š., Obec Š., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom na LV č. X. ako

2

parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m, parc. č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere 85 m, parc. č. X. – záhrady o výmere 857 m, dom súp. č. X. na parc. č.

X., letná kuchyňa súp. č. X. na parc. č. X. a vyporiadal ho tak, ţe všetky nehnuteľnosti

prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanej s povinnosťou titulom vyporiadania zaplatiť

ţalobcovi sumu 5.416,66 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanej zároveň uloţil

zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 892,07 eur do

15 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobcovi vrátil zálohu zloţenú na znalecké dokazovanie

v sume 165,97 eur prostredníctvom učtárne Okresného súdu Nové Zámky po právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané,

ţe účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a zrušeniu

podielového spoluvlastníctva nič nebráni, keď reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza

2

do úvahy. Za účelné povaţoval prikázanie nehnuteľností v celom rozsahu do výlučného

vlastníctva ţalovanej, ktorá tieto nehnuteľnosti dlhodobo uţíva a je podielovou

spoluvlastníčkou v podiele 5/6 a ţalobca v podiele 1/6. Z dôvodu, ţe ţalovaná v priebehu

konania bránila prístupu na nehnuteľnosti a znemoţnila ich ocenenie, tým aj určeniu trhovej

hodnoty, súd určil hodnotu v súlade s podľa vlastnej úvahy. Priemerná trhová

cena takýchto nehnuteľností predstavuje sumu 32.500 eur a z tejto sumy ako trhovej ceny

preto súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal. Keďţe podiel ţalobcu

je 1/6, ţalovanej uloţil titulom vyporiadania zaplatiť mu sumu 5.416,66 eur, pričom

neprihliadol na ţalobkyňou tvrdené ňou vloţené investície do nehnuteľnosti, pretoţe o tom

nepredloţila ţiadne dôkazy. O trovách konania rozhodol podľa

a ţalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na súdnom poplatku a právnom

zastúpení.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. mája 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom

na ustanovenie , Konštatoval, ţe v konaní bolo preukázané, ţe účastníci

sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre kat. úz. Š.,

pričom podiel ţalovanej predstavuje 5/6 a podiel ţalobcu 1/6, tieţ to, ţe ich reálne rozdelenie

nie je moţné vzhľadom na narušené vzťahy účastníkov a ţiaden z nich nemá záujem

v podielovom spoluvlastníctve zotrvať. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď

zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi tak, ţe nehnuteľnosti

prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanej, keď v tomto smere ani ţalovaná nemala

námietky a jej námietky sa týkali len ceny, ktorú má zaplatiť ţalobcovi za jeho podiel.

Vzhľadom na námietky ţalovanej odvolací súd skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu

moţnosti ţalovanej konať pred súdom ( ) a dospel k záveru,

ţe ţalovaná nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa takéto pochybenie. Uviedol, ţe pokiaľ súd

prvého stupňa 10. januára 2014 prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti ţalovanej

a jej zástupkyne, postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 v spojení s § 119

ods. 3 , pretoţe ţalovaná ani jej právna zástupkyňa neprítomnosť na tomto pojednávaní

neospravedlnila ani neoznámila včas dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemôţe zúčastniť.

Pokiaľ ţalovaná namietala tú skutočnosť, ţe súd neprerušil konanie do skončenia dedičského

konania po neb. A., matke účastníkov, ani týmto postupom súd prvého stupňa neodňal

ţalovanej moţnosť konať pred súdom, pretoţe predmetné dedičské konanie nemá ţiaden

súvis s prejednávanou vecou. Pokiaľ ţalovaná namietala, ţe súd prvého stupňa pri určení ceny

3

nehnuteľnosti nezohľadnil ňou vloţené investície, ani táto námietka nie je dôvodná, pretoţe

ţalovaná na svoje tvrdenie neposkytla súdu ţiaden dôkaz. Napokon odvolací súd povaţujúc

napadnuté rozhodnutie za vecne správne aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania,

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia majúc za to, ţe postupom

odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred ním konať. Poukázala na to, ţe jej nebolo

doručené predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom, o termíne pojednávania nebola

informovaná, nebola jej doručená výzva, či súhlasí, aby sa odvolacie konanie uskutočnilo bez

jej prítomnosti, v dôsledku čoho jej bolo znemoţnené zúčastniť sa pojednávania. V danom

prípade sa nejednalo o prípad podľa a preto mala byť na pojednávanie

predvolaná. Takýmto postupom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod

jej dovolania. Navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a keďţe aj rozhodnutie súdu

prvého stupňa má vady, ţiada, aby dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (?). Zároveň ţiada odloţiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Ţalobca navrhol dovolanie ako neprípustné a nedôvodné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

4

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom

konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá

konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní

procesné podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,

ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne

uvedeným v zákone (por. , pokiaľ ide o rozsudok a , pokiaľ ide

o uznesenie), alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných

procesných vád (por. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci samej predtým ešte

nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

5

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces a odňatie moţnosti

konať pred súdom ( ). Existenciu uvedených vád vidí v postupe

odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania bez toho,

aby s takým postupom vyjadrila súhlas a zrejme aj v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu,

ale aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

6

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Ústavný súd uţ viackrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval, ţe podstata práva

na spravodlivý proces spočíva v práve subjektu domôcť sa oprávnenia, či povinnosti

v procese, ktorý spĺňa predovšetkým právne (ústavné a zákonné) aspekty spravodlivosti, ktoré

by mali byť súčasťou samotnej existencie demokratického a právneho štátu, ktoré

sú rozvinuté aj do ďalšieho práva účastníka, a to, aby vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ). Zároveň

konštatoval, ţe k prirodzeným právam kaţdého človeka a občana patrí právo, aby v zloţitom

procese hľadania práva a spravodlivosti mu aspoň raz bolo umoţnené predstúpiť pred

nezávislý súd so svojou vecou, teda, aby bol vypočutý.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred

ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie moţnosti konať pred súdom ţalovaná

vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd prejednal jej odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia

pojednávania, bez jej súhlasu.

Podľa v znení , ktorý bol platný a účinný

v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa v ostatných

prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, ţe (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,

či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené

odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V predmetnej veci ako vyplýva zo spisu odvolací súd v záujme zrýchlenia

a zefektívnenia konania o opravnom prostriedku rozhodol o odvolaní ţalovanej bez nariadenia

pojednávania. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 21. mája 2014 (č.l. 447, 457 p.v.) vyplýva,

ţe v danom prípade odvolací súd 21. mája 2014 vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci

bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , pretoţe prejednanie odvolania

na pojednávaní nepovaţoval za nevyhnuté ani za potrebné, keďţe vo veci nevykonával

dokazovanie a ani to nebolo v rozpore s verejným záujmom. V zmysle

o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní

pred jeho vyhlásením. Tento procesný postup bol v danom prípade zachovaný – účastníci

konania boli o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom

zodpovedajúcim (por. „Oznam o verejnom vyhlásení rozhodnutia“

zaloţený v spise na č.l. 456b), keď oznam bol na úradnej tabuli Krajského súdu v Nitre

zverejnený 14. mája 2014. Pochybenie v tomto smere dovolací súd nezistil.

Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu

moţnosti dovolateľky konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jej námietka,

ţe namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Pokiaľ ţalovaná mala v úmysle namietať aj nesprávnosť právneho posúdenia veci

súdmi, treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený

skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada

konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(por. ), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle I keby tvrdenia

dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v prejednávanej veci nešlo).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania ţalovanej. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

9

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová