Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e65/396288.2e9c87.pdf
PDF · 158.97 KB
No categories available
4Cdo/576/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 576/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I., bývajúceho v Š.Š.,
zastúpeného JUDr. E., advokátom v N., proti ţalovanej A., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr.
D., advokátkou v S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13 C 219/2006, na dovolanie ţalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. mája 2014 sp. zn. 6 Co 119/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 10. januára 2014 č.k. 13 C 219/2006-434
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.
Š., Obec Š., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom na LV č. X. ako
2
parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 m, parc. č. X. – zastavané plochy
22
a nádvoria o výmere 85 m, parc. č. X. – záhrady o výmere 857 m, dom súp. č. X. na parc. č.
X., letná kuchyňa súp. č. X. na parc. č. X. a vyporiadal ho tak, ţe všetky nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanej s povinnosťou titulom vyporiadania zaplatiť
ţalobcovi sumu 5.416,66 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanej zároveň uloţil
zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 892,07 eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobcovi vrátil zálohu zloţenú na znalecké dokazovanie
v sume 165,97 eur prostredníctvom učtárne Okresného súdu Nové Zámky po právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané,
ţe účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a zrušeniu
podielového spoluvlastníctva nič nebráni, keď reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza
do úvahy. Za účelné povaţoval prikázanie nehnuteľností v celom rozsahu do výlučného
vlastníctva ţalovanej, ktorá tieto nehnuteľnosti dlhodobo uţíva a je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 5/6 a ţalobca v podiele 1/6. Z dôvodu, ţe ţalovaná v priebehu
konania bránila prístupu na nehnuteľnosti a znemoţnila ich ocenenie, tým aj určeniu trhovej
hodnoty, súd určil hodnotu v súlade s § 136 O.s.p. podľa vlastnej úvahy. Priemerná trhová
cena takýchto nehnuteľností predstavuje sumu 32.500 eur a z tejto sumy ako trhovej ceny
preto súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal. Keďţe podiel ţalobcu
je 1/6, ţalovanej uloţil titulom vyporiadania zaplatiť mu sumu 5.416,66 eur, pričom
neprihliadol na ţalobkyňou tvrdené ňou vloţené investície do nehnuteľnosti, pretoţe o tom
nepredloţila ţiadne dôkazy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a ţalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na súdnom poplatku a právnom
zastúpení.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. mája 2014 sp. zn.
6 Co 119/2014 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Konštatoval, ţe v konaní bolo preukázané, ţe účastníci
sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre kat. úz. Š.,
pričom podiel ţalovanej predstavuje 5/6 a podiel ţalobcu 1/6, tieţ to, ţe ich reálne rozdelenie
nie je moţné vzhľadom na narušené vzťahy účastníkov a ţiaden z nich nemá záujem
v podielovom spoluvlastníctve zotrvať. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi tak, ţe nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva ţalovanej, keď v tomto smere ani ţalovaná nemala
námietky a jej námietky sa týkali len ceny, ktorú má zaplatiť ţalobcovi za jeho podiel.
Vzhľadom na námietky ţalovanej odvolací súd skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu
moţnosti ţalovanej konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru,
ţe ţalovaná nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa takéto pochybenie. Uviedol, ţe pokiaľ súd
prvého stupňa 10. januára 2014 prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti ţalovanej
a jej zástupkyne, postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 v spojení s § 119
ods. 3 O.s.p., pretoţe ţalovaná ani jej právna zástupkyňa neprítomnosť na tomto pojednávaní
neospravedlnila ani neoznámila včas dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemôţe zúčastniť.
Pokiaľ ţalovaná namietala tú skutočnosť, ţe súd neprerušil konanie do skončenia dedičského
konania po neb. A., matke účastníkov, ani týmto postupom súd prvého stupňa neodňal
ţalovanej moţnosť konať pred súdom, pretoţe predmetné dedičské konanie nemá ţiaden
súvis s prejednávanou vecou. Pokiaľ ţalovaná namietala, ţe súd prvého stupňa pri určení ceny
nehnuteľnosti nezohľadnil ňou vloţené investície, ani táto námietka nie je dôvodná, pretoţe
ţalovaná na svoje tvrdenie neposkytla súdu ţiaden dôkaz. Napokon odvolací súd povaţujúc
napadnuté rozhodnutie za vecne správne aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania,
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe si ju neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Prípustnosť
dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. majúc za to, ţe postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred ním konať. Poukázala na to, ţe jej nebolo
doručené predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom, o termíne pojednávania nebola
informovaná, nebola jej doručená výzva, či súhlasí, aby sa odvolacie konanie uskutočnilo bez
jej prítomnosti, v dôsledku čoho jej bolo znemoţnené zúčastniť sa pojednávania. V danom
prípade sa nejednalo o prípad podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a preto mala byť na pojednávanie
predvolaná. Takýmto postupom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod
jej dovolania. Navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a keďţe aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa má vady, ţiada, aby dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (?). Zároveň ţiada odloţiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia.
Ţalobca navrhol dovolanie ako neprípustné a nedôvodné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie
vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka
dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
týmto opravným prostriedkom.
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení
s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom
konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní
procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O.s.p. (I. ÚS 4/2011).
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne
uvedeným v zákone (por. § 238 O.s.p., pokiaľ ide o rozsudok a § 239 O.s.p., pokiaľ ide
o uznesenie), alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných
procesných vád (por. § 237 O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci samej predtým ešte
nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľka
nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces a odňatie moţnosti
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Existenciu uvedených vád vidí v postupe
odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania bez toho,
aby s takým postupom vyjadrila súhlas a zrejme aj v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu,
ale aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať.
Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý
má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 251/04).
Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Ústavný súd uţ viackrát vo svojich rozhodnutiach konštatoval, ţe podstata práva
na spravodlivý proces spočíva v práve subjektu domôcť sa oprávnenia, či povinnosti
v procese, ktorý spĺňa predovšetkým právne (ústavné a zákonné) aspekty spravodlivosti, ktoré
by mali byť súčasťou samotnej existencie demokratického a právneho štátu, ktoré
sú rozvinuté aj do ďalšieho práva účastníka, a to, aby vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods.2 ústavy). Zároveň
konštatoval, ţe k prirodzeným právam kaţdého človeka a občana patrí právo, aby v zloţitom
procese hľadania práva a spravodlivosti mu aspoň raz bolo umoţnené predstúpiť pred
nezávislý súd so svojou vecou, teda, aby bol vypočutý.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred
ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie moţnosti konať pred súdom ţalovaná
vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd prejednal jej odvolanie a meritórne rozhodol bez nariadenia
pojednávania, bez jej súhlasu.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý bol platný a účinný
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných
prípadoch môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Z vyššie citovaných ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, ţe (len) v prípadoch
uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných
prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom,
či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené
odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.
V predmetnej veci ako vyplýva zo spisu odvolací súd v záujme zrýchlenia
a zefektívnenia konania o opravnom prostriedku rozhodol o odvolaní ţalovanej bez nariadenia
pojednávania. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 21. mája 2014 (č.l. 447, 457 p.v.) vyplýva,
ţe v danom prípade odvolací súd 21. mája 2014 vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci
bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretoţe prejednanie odvolania
na pojednávaní nepovaţoval za nevyhnuté ani za potrebné, keďţe vo veci nevykonával
dokazovanie a ani to nebolo v rozpore s verejným záujmom. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p.
o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní
pred jeho vyhlásením. Tento procesný postup bol v danom prípade zachovaný – účastníci
konania boli o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom
zodpovedajúcim § 156 ods. 3 O.s.p. (por. „Oznam o verejnom vyhlásení rozhodnutia“
zaloţený v spise na č.l. 456b), keď oznam bol na úradnej tabuli Krajského súdu v Nitre
zverejnený 14. mája 2014. Pochybenie v tomto smere dovolací súd nezistil.
Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu
moţnosti dovolateľky konať pred súdom. Neopodstatnená je preto jej námietka,
ţe namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ţalovaná mala v úmysle namietať aj nesprávnosť právneho posúdenia veci
súdmi, treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený
skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada
konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov
je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie
(por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi
niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia
dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),
dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad
ale v prejednávanej veci nešlo).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti
dovolania ţalovanej. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanej ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní si ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová