Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/3/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina

Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina, na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 26. januára 2016 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného Ing. F. M.,

pre trestný čin podvodu podľa , účinného do 1. januára

2006, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, z 9. februára 2015, sp. zn. BB-3 Nt 2/2014, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť odsúdeného Ing. F. M. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, podľa zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy

konania vo veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn.

PK-2T 33/2008, ktorá skončila právoplatným odsudzujúcim rozsudkom z 3. mája 2011

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2012, sp. zn.

, z dôvodu, ţe nezistil podmienky obnovy konania podľa

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal

odsúdený sťaţnosť. Túto dodatočne sám i prostredníctvom obhajcu JUDr. J. T. písomne

odôvodnil tým, ţe súd vo svojom rozhodnutí uvádza skutočnosti, ktoré netvrdil. Poukazoval

na to, ţe z hľadiska právneho postavenia znalca postavenie Ústavu súdneho inţinierstva

Ţilinskej univerzity (ďalej len „ÚSI ŢU“) pri rozhodovaní v pôvodnom konaní nikto

neskúmal. Dôvodom, prečo sa obţalovaný obrátil na Expertízny a edukačný inštitút+ (ďalej

len „EEI+“), boli pochybnosti o tom, ţe výrok rozsudku, pokiaľ ide o číselné údaje,

bol postavený na záveroch znaleckého posudku ÚSI ŢU, ktoré sú podľa neho nepravdivé.

Záver, ţe o nesprávnosti posudku ÚSI ŢU mohol rozhodovať len iný ústav, je v rozpore

so zákonom, a posudok mohol podľa neho spochybniť hociktorý iný znalec. V uvedenom

prípade ide o spor medzi odborným posúdením tých istých skutočností, ktorý je moţné

odstrániť len pri obnovení konania. Posudok EEI+ je nový dôkaz, ktorý vylučuje tvrdenia

uvedené vo výroku rozsudku. Novosť tohto dôkazu spočíva v tom, ţe závery EEI+

na hlavnom pojednávaní neodzneli, teda sa ani neprejednávali (tieto závery v odôvodnení

sťaţnosti podrobne rozoberá). Obnova konania mala byť povolená ex lege s poukazom

na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 44/2013.

Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je podľa sťaţovateľa odkaz na argumentáciu

prokurátora v odôvodnení rozhodnutia.

Rovnopis odôvodnenia sťaţnosti bol doručený na vyjadrenie Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý sa k podanej sťaţnosti

písomne nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd nadriadený po preskúmaní veci zistil, ţe sťaţnosť proti

napadnutému rozhodnutiu je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou

osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste

( ).

Na základe podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Obţalovaný Ing. F. M. bol v pôvodnom konaní rozsudkom Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku z 3. mája 2011, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2012, sp. zn. , uznaný za vinného

zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

účinného do 1.1.2006 na tom skutkovom základe, ţe

- v dobe od 01. 01. 1999 do 30.12.1999, ako konateľ obchodnej spoločnosti D.D.,

v jej sídle v B. a v pobočkách tejto obchodnej spoločnosti na rôznych miestach v Slovenskej

republike, i prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení dlţníka obchodnej

spoločnosti D.D. zmluvy o pôţičke s vystavením vlastných zmeniek tejto spoločnosti

na dlţnú sumu, ktoré mali zabezpečovať splnenie záväzku vrátiť poţičané peňaţné

prostriedky spolu so sľubovaným zhodnotením, a to tak, ţe peňaţné prostriedky vylákal

od fyzických osôb zneuţívajúc pritom ich dôveru, nedostatok skúseností a dôverčivosť,

keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, v mnohých printových a elektronických médiách

dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou reklamou, vytvárajúcou

dojem o spoločnosti D.D. ako dynamickej a prosperujúcej spoločnosti, a súčasne sľubujúcou

zhodnotenie poţičaných peňazí aţ vo výške 20 % - 31 %, v závislosti od dĺţky poskytnutia

pôţičky, a to s trojnásobnou garanciou, hoci na základe interných ekonomických informácií

a nízkych hospodárskych výsledkov spoločnosti vedel, ţe sľubované záväzky nebude moţné

splatiť z jej podnikateľských aktivít, čím na škodu 1 367 fyzických osôb získal na základe

1 512 zmlúv o pôţičke peňaţné prostriedky vo výške 237 739 896,- Slovenských korún,

v prepočte 7 891 518,82 euro, ktoré boli pouţité na vyplácanie predchádzajúcich vkladateľov

a krytie vlastných nákladov spoločnosti v skupine D.,

- v dobe od 01. 01. 2000 do 24. 02. 2002, ako predseda predstavenstva B. a súčasne

generálny riaditeľ a predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti D., a. s., v sídle v B.

a v pobočkách obchodnej spoločnosti D., a. s. na rôznych miestach v Slovenskej republike,

prostredníctvom splnomocnených osôb, uzatváral v zastúpení druţstva, po prechádzajúcom

prijatí fyzickej osoby za člena B. a prijatí ďalšieho členského vkladu, predstavujúceho istinu,

zmluvy o budúcej darovacej zmluve, zmluvy o prevode cestovného šeku, dohody o vrátení

ďalšieho členského vkladu s vystavením cestovného šeku, dodatky k zmluve o prevode

cestovného šeku a k zmluve o budúcej darovacej zmluve, následne darovacie zmluvy,

dodatky k darovacej zmluve a potvrdenia o prevzatí cestovného šeku, predmetom ktorých

bol sľúbený výnos a vrátenie ďalšieho členského vkladu, a to tak, ţe peňaţné prostriedky

vylákal od fyzických osôb zneuţívajúc pritom ich dôveru, nedostatok skúseností

a dôverčivosť, keď ich ekonomické správanie ovplyvnil, v mnohých printových

a elektronických médiách dlhodobo a v často opakujúcich sa frekvenciách, prezentovanou

reklamou, vytvárajúcou dojem o spoločnosti D., a.s. ako dynamickej a prosperujúcej

spoločnosti, a súčasne sľubujúcou zhodnotenie poţičaných peňazí aţ vo výške 15 % - 31 %,

v závislosti od dĺţky dohodnutého času poskytnutia peňaţných prostriedkov,

a to so štvornásobnou garanciou a rizikovým stupňom nula, hoci na základe interných

ekonomických informácií a nízkych hospodárskych výsledkov vedel, ţe sľubované záväzky

nebude moţné splatiť z podnikateľských aktivít spoločností skupiny D., čím na škodu 23 834

fyzických osôb získal na základe 28 617 zmlúv peňaţné prostriedky vo výške 3 729 415 732,-

Slovenských korún, v prepočte 123 793 923,26 euro, ktoré boli pouţité na vyplácanie

predchádzajúcich vkladateľov a krytie vlastných nákladov spoločností v skupine D.

Podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 bol odsúdený na trest odňatia

slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov a podľa § 39a ods. 2 písm. a/ za pouţitia § 39a

ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 bol pre výkon trestu zaradený do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine,

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloţenia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle

, súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich

etapách : v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané

také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní

o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou súdu

skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci

dôkazom, ale ktorý môţe mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10

, alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie

základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez moţnosti nápravy jeho negatívnych

dôsledkov ( ). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý

do pôvodného konania, t.j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne

ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia

nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, ţe o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide,

prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy osebe

alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému

výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Aţ v prípade,

ţe sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môţe obnovu konania v zmysle

citovaného ustanovenia povoliť, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne

pre nesplnenie zákonných predpokladov. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1

teda nemôţe byť kaţdá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie,

ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste,

pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá

podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce

a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi ()

alebo hodnotením dôkazov ().

V posudzovanej veci prvostupňový súd správne postupoval, keď po dokazovaní

na verejnom zasadnutí zistil, ţe nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy

konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal dôkazom,

vykonanie ktorého navrhol odsúdený, tento vyhodnotil v intenciách

a dospel k zákonnému záveru, ţe navrhovaný dôkaz nemôţe sám o sebe ani v spojení

s uţ doteraz vykonanými dôkazmi v pôvodnom konaní viesť k inému záveru o vine a treste

neţ v právoplatnom rozsudku, proti ktorému obnova konania smeruje. Vzhľadom

na podrobné odôvodnenie tohto záveru sťaţnostný súd si tento pre jeho správnosť

a zákonnosť osvojuje a naň odkazuje. Zároveň dodáva, ţe účelom obnovy konania nie je

revízia pôvodného konania čo do verifikácie a prehodnocovania uţ vykonaných (a obsahovo

nezmenených) dôkazov či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom

v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997). Účelom

obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne

(t.j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli

ich moţnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť

nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaţdených

skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Sťaţnostný súd (rovnako ako súd prvého stupňa) dospel k záveru, ţe znalecký

posudok číslo 6/2014 vypracovaný Expertíznym a edukačným inštitútom+, na podnet

odsúdeného, nedosahuje takú intenzitu závaţnosti, aby bol súci ovplyvniť rozhodnutie súdu

prvého stupňa a zaloţiť dôvod obnovy konania v zmysle , preto námietky

odsúdeného nepovaţoval za opodstatnené.

K jednotlivým námietkam odsúdeného sťaţnostný súd uvádza nasledovné :

Pokiaľ ide o postavenie ÚSI ŢU, z dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí dňa

9. februára 2015 (konkrétne ide o oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „MS SR“) č. 2123/91-50 z 27. septembra 1991, oznámenie MS SR

č. 10696/01-511/194-Z z 15. októbra 2001, oznámenie MS SR č.

z 15. októbra 2001, oznámenie MS SR č. 788/05-51 z 11. februára 2005) jednoznačne

vyplýva, ţe ÚSI ŢU je minimálne od roku 1991 znaleckým s tým, ţe sa časom menil

len jeho názov. Do konania bol pribratý uznesením vyšetrovateľa KUV PZ Banská Bystrica

zo dňa 22. augusta 2002 v zmysle účinného do 1.1.2006 na vypracovanie

znaleckého posudku, a to v postavení znaleckého ústavu podľa

o znalcoch a tlmočníkoch účinného do 1.9.2004, ktorým v tom čase i počas celého konania

(a po zmene právnej úpravy) bol. Jeho pribratie a vypracovanie znaleckého posudku

bolo preto plne v súlade so zákonom. Námietka odsúdeného, ţe postavenie tohto ústavu

pri rozhodovaní v pôvodnom konaní nikto neskúmal, je neopodstatnená. K tejto problematike

sa vyjadril najvyšší súd uţ aj v uznesení zo 14. júna 2012, sp. zn. , ktorým

rozhodol o odvolaní odsúdeného. Najvyšší súd vychádzajúc z údajov MS SR konštatoval,

ţe ÚSI ŢU bol v čase jeho pribratia zapísaný v zozname znaleckých ústavov. Postavenie ÚSI

ŢU v čase jeho pribratia ani v priebehu ďalšieho konania nebolo vôbec sporné. Napokon treba

uviesť, ţe podľa účinného do 1.1.2006 mal odsúdený v prípade

pochybností o statuse ÚSI ŢU moţnosť podať proti rozhodnutiu o jeho pribratí do konania

sťaţnosť.

Čo sa týka námietky sťaţovateľa, ţe ÚSI ŢU je len zdruţením znalcov, táto

je irelevantná. Z listinných dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí 9. februára 2015,

najmä z odpovede MS SR č. 34678/2014/15 z 27. februára 2014, vyplýva, ţe ÚSI ŢU

je samostatnou právnickou osobou – záujmovým zdruţením právnických osôb

špecializovaným okrem iného i na výkon znaleckej činnosti s registr. č. OVVS/ZZ PO-1/12,

na jeho čele stojí riaditeľ a v čase vypracovania odpovede mal ústav v pracovnom pomere

štyroch znalcov – fyzické osoby. Rovnako z odpovede vyplýva, ţe ústav je akreditovaný

na poskytovanie príslušného vzdelávacieho programu. ÚSI ŢU teda splnil podmienky na to,

aby bol zapísaný do zoznamu znaleckých ústavov aj podľa súčasnej úpravy - § 19 ods. 3

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý

zápis je treba odlišovať od zápisu do zoznamu znaleckých organizácií pre náročnejšie kritéria

preň stanovené (por. ). V tomto kontexte nemoţno

dať sťaţovateľovi za pravdu ani v tom, ţe preskúmať pôvodný znalecký posudok môţe

hociktorý znalec :

Postavenie znaleckých ústavov nie je totoţné s postavením znalca či znaleckej

organizácie, a to nielen v ponímaní (pôvodne

o znalcoch a tlmočníkoch), ale najmä z hľadiska ustanovení . Právna

úprava účinného do 1.1.2006 síce nepoznala v rámci znaleckej činnosti

pojem znalecká organizácia, ale rozlišovala pojem znalec a ústav. Súčasný

uţ dôsledne rozlišuje medzi znaleckými organizáciami a znaleckými ústavmi. Obe právne

úpravy však pribratie (znaleckého) ústavu pripúšťajú len v obzvlášť závaţných prípadoch

vyţadujúcich osobitné vedecké posúdenie (por. ZSR 56/2004).

Posudky znaleckých ústavov vzhľadom na to, ţe znalecké sú špecializované

vedecké a odborné pracoviská plniace funkciu rezortného a metodického centra (§ 19 ods. 1

), zaručujú väčšiu objektivitu, širší odborný záber a v neposlednom

rade aj vedecký pohľad. Posudky znaleckej organizácie uţ len z tohto dôvodu nemoţno

povaţovať za rovnocenné. Navyše treba podotknúť, ţe ak by mal zákonodarca v úmysle dať

do kompetencie znaleckým organizáciám moţnosť preskúmavať posudky znaleckých

ústavov, vyjadril by to expressis verbis priamo v texte zákona tak, ako to povaţoval

za potrebné urobiť v opačnom prípade, keď umoţnil preskúmavanie posudkov znalcov

znaleckými ústavmi ( účinného do 1.1.2006 a

účinného od 1.1.2006). Takýto postup by však nezodpovedal vnútornej

logike zákona stupňovito rozlišujúcej znaleckú činnosť.

Vo vzťahu k ostatným námietkam odsúdeného sťaţnostný súd zdôrazňuje,

ţe pri posudzovaní existencie dôvodu na obnovu konania je nutné aplikovať ustanovenie

(ktoré definuje, čo môţe slúţiť ako dôkaz) výlučne v kontexte

s ustanovením § 394, nie samostatne. Pre splnenie podmienok obnovy konania je totiţ

podstatné a rozhodujúce predovšetkým to, či predloţený materiál, ktorý je v zmysle

zákonných ustanovení dôkazom, je dôkazom novým a zároveň dôkazom natoľko pádnym,

aby mohol ovplyvniť prvšie rozhodnutie súdu (prípadne zaloţiť zákonom definovaný rozpor

alebo nepomer uloţeného trestu). Inak by povolenie obnovy konania nemalo zmysel, pretoţe

by skončilo s rovnakým výsledkom ako v pôvodnom konaní.

Znalecký posudok EEI+ sa síce formálne javí ako dôkaz, ktorý je v konaní nový,

pretoţe bol vypracovaný aţ po právoplatnom skončení veci a v pôvodnom konaní ho súd

k dispozícii nemal. Na druhej strane však tento dôkaz nie je pádnym z hľadiska jeho

spôsobilosti ovplyvniť výsledok pôvodného konania. Ako správne uviedol aj súd prvého

stupňa, posudok EEI+ nie je zaloţený na ţiadnych nových, súdu skôr neznámych dôkazoch

či skutočnostiach, ale vychádza z rovnakých zdrojov ako posudok v prvšom konaní, a ponúka

len iný, konkurenčný (nie však rovnocenný) odborný názor na problematiku hospodárenia

konkrétneho podniku, samozrejme v prospech jeho zadávateľa.

Neušlo pozornosti sťaţnostného súdu ani to, ţe v pôvodnom konaní boli vypracované

viaceré znalecké posudky, ktorých zadávateľom bol odsúdený. S ich existenciou sa súd

prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní vyporiadali. Najvyšší súd vo svojom uznesení

zo 14. júna 2012, sp. zn. , na margo návrhu odsúdeného na vypracovanie

ďalšieho znaleckého posudku konštatoval, ţe nemá pochybnosti o záveroch znaleckého

posudku ÚSI ŢU a jeho kompetentnosti, komplexnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti,

preto nepovaţoval za potrebné doplniť dokazovanie iným znaleckým posudkom.

Aj z uvedeného je moţné usudzovať na to, aký vplyv by mal znalecký posudok EEI+

na rozhodovanie v prípadne obnovenom konaní.

Na dôvaţok treba uviesť, ţe znalecký posudok vypracovaný ÚSI ŢU nebol

v pôvodnom konaní jediným dôkazom preukazujúcim vinu odsúdeného. Okrem znaleckého

dokazovania boli vykonané najmä listinné dôkazy a boli vypočutí viacerí svedkovia, ktoré

dôkazy súd hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom

uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil z nich jednoznačný

záver o vine odsúdeného a určil mu trest.

K argumentu odsúdeného o tom, ţe súd by mal v zmysle stanoviska trestnoprávneho

kolégia č. Tpj 44/2013 povoliť obnovu konania ex lege, treba uviesť, ţe aplikácia tohto

stanoviska na prejednávanú vec nie je moţná. Jeho pouţitie totiţ predpokladá vydanie nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, ţe právny predpis, jeho časť alebo niektoré

ustanovenie nie je v súlade s , nakoľko toto stanovisko bolo vydané v súvislosti

s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.

, týkajúcim sa asperačnej zásady. V prejednávanej veci nejde o takúto

situáciu, preto podmienky obnovy konania treba posudzovať podľa

Sťaţnostný súd sa osobitne zaoberal námietkou sťaţovateľa vzťahujúcou sa

na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne na odkaz súdu na argumentáciu

prokurátora z verejného zasadnutia. Najvyšší súd v tejto veci zastáva názor, ţe podobné

odkazy by sa v rozhodnutí súdu prvého stupňa nemali objavovať, keďţe takýto postup zákon

výslovne neumoţňuje a náleţitosti uznesenia taxatívne stanovuje a

(iná je situácia súdu v rámci vyššieho inštančného postupu, keď sa uvádza odkaz

na rozhodnutie súdu niţšieho stupňa). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva v obdobnej

súvislosti vyslovil, ţe ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (m. m. Higgins c/a Francúzsko, porovnaj tieţ

Hiro Balani c/a Španielsko, Georgiadis c/a Grécko, etc.). Túto odpoveď je povinný poskytnúť

súd. Na druhej strane takýto postup súdu v prejednávanej veci sa javí len ako formálny

nedostatok, pretoţe nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je ako celok

dostatočne odôvodnené, jasné a presvedčivé a zároveň preskúmateľné v rámci opravných

prostriedkov. Sťaţovateľ v tejto súvislosti nebol ukrátený na svojich právach, keďţe

argumentáciu prokurátora prednesenú na verejnom zasadnutí dňa 9. februára 2015

mal moţnosť si vypočuť aj osobne.

Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého

stupňa, teda ţe v prejednávanej veci neexistuje zákonný dôvod na to, aby súd povolil obnovu

konania.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť odsúdeného ako

nedôvodnú v zmysle zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. januára 2016

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Zuzana Vojtelová