Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/42/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., so sídlom M., IČO: X.,

zastúpeného spoločnosťou A., s. r. o., so sídlom D., IČO: X., konajúcou advokátom

a konateľom Mgr. M., proti ţalovanému: D., a. s., so sídlom A., IČO: X., zastúpenému

spoločnosťou: A., s. r. o., so sídlom Š., konajúcou advokátom a konateľom

JUDr. L., o zaplatenie 4 732 623,75 eur, vedenej na Okresnom súde Galanta

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.

februára 2013 č. k. -599, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 26. februára 2013 č. k. -599 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta rozsudkom z 13. 07. 2012 č. k. -539 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 4 732 623,75 eur, nahradiť trovy konania vo výške

33 193,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59 373,12 eur, všetko do troch dní

po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu,

2

ktorým ţalobca ţiadal zaviazať ţalovaného k zaplateniu istiny 4 732 623,75 eur ako nároku

z pohľadávky vzniknutej z rozdielov účtovaných cien za dodávky plynu za mesiace august aţ

december 2009, ktoré ţalovaný odmietol zaplatiť.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo dňa

24. 03. 2009 k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy. Predmetom tejto zmluvy pomenovanej ako

Zmluva o dodávke plynu (ďalej len „Zmluva“) bol záväzok ţalobcu dodávať ţalovanému

zemný plyn v dohodnutých mnoţstvách v jednotlivých mesiacoch. Zmluvu účastníci

uzatvorili na dobu určitú do 31. 12. 2010 a bola zo strany ţalovaného vypovedaná, a tak

predčasne ukončená ku dňu 31. 12. 2009. Podľa obsahu zmluvy bol v roku 2009 ţalobca

povinný dodať ţalovanému 3 801 690 600 kWh zemného plynu v zmluve označeného ako

„ZM 2009“, ktoré pozostávalo zo zmluvného mnoţstva označovaného ako ZM1 za cenu C1

(tzv. vzorcový plyn dodaný za pevne v zmluve stanovenú cenu) a zmluvného mnoţstva ZM2

za cenu C2 (tzv. spotový plyn, ktorého cena závisela od pohybu ceny zemného plynu

na komoditných burzách). Odobratie uvedeného zemného plynu medzi účastníkmi nebolo

sporné tak v rozsahu kontrahovaného mnoţstva ako i mnoţstva dodaného a odobraného

nad v zmluve uvedené mnoţstvo. V konaní bolo preukázané, ţe fakturovanie ceny

za odobratý zemný plyn v období od uzavretia zmluvy do mesiaca august 2009 sa

uskutočňovalo tak, ţe ţalobca celkovo odobraté mnoţstvo zemného plynu v kaţdom mesiaci

ocenil cenou C1, vystavil faktúru a následne k nej opravnú faktúru, ktorá zohľadňovala

dohodnuté a odobraté mnoţstvo ZM2 (spotový plyn) za cenu C2, ktorého aktuálnu cenu

ţalobca oznamoval ţalovanému a ktorú opravnou faktúrou upravoval. Ţalovaný zasielal

ţalobcovi objednávky plynu, ktoré do augusta 2009 korešpondovali s mnoţstvami

dohodnutými v zmluve a označenými ako ZM2. V priebehu mesiacov máj aţ september 2009

účastníci konania rokovali o moţnej zmene v Zmluve dohodnutých podmienkach v súvislosti

s dodávkami a cenou plynu, ktoré boli vyjadrené v návrhu dodatku k pôvodnej Zmluve, podľa

ktorého sa malo zvýšiť zmluvné dohodnuté mnoţstvo dodávaného plynu, odstrániť moţnosť

jednostrannej výpovede zo strany ţalovaného, zníţiť cena a predĺţiť platnosť zmluvy.

Ţalobca počas dokazovania na súde prvého stupňa uviedol, ţe na základe týchto rokovaní sa

začal správať voči ţalovanému ústretovo a dodávky plynu, ktoré odobral nad dohodnuté

mnoţstvo bez pouţitia opcií, mu účtoval v cenách, ktoré boli predmetom rokovania

a na ktorých by zotrval v prípade, ak sa uzatvorí dodatok k Zmluve o dodávke plynu.

Na podpísaní dodatku sa ale účastníci konania nedohodli, ţalovaný Zmluvu vypovedal

a v októbri 2009 ţalobca stornoval faktúry, ktorými uplatnil niţšiu cenu od mesiaca augusta

3

a vystavil nové opravné faktúry, ktorými si doúčtoval za naviac dodaný plyn cenu určenú

podľa podmienok uvedených v Zmluve o dodávkach plynu, aby tak účtovne zosúladil

poskytnuté plnenie so zmluvnými podmienkami, ktoré nárok na zvýšenú cenu odôvodňovali.

Podľa súdu prvého stupňa sa účastníci zhodli na tom, ţe ţalobca dodal a ţalovaný odobral

plyn nad rámec zmluvného mnoţstva (ZM9) v objeme 15 564 582 kWh. Spornou však zostala

cena, akú mal ţalobca za mnoţstvo dodané nad rámec zmluvy poţadovať. Ţalovaný trval

na tom, ţe mnoţstvo plynu v objeme 638 640 MWh, ktoré odobral v mesiacoch august aţ

október 2009 nemoţno povaţovať za plyn, ktorý by bol odobratý na základe Zmluvy

o dodávke plynu zo dňa 24. 03. 2009, ale ako plnenie realizované na základe samostatnej

objednávky tzv. spotového plynu, ktorá dodávka sa preto neriadi reţimom cenovej úrovne

podľa podmienok uvedených v Zmluve o dodávke plynu zo dňa 24. 03. 2009. Dodané

mnoţstvo zodpovedá zvýšenému odberu, o ktorom boli vedené rokovania a bolo uvaţované i

v návrhu dodatku, ktorý sa týkal zmien v Zmluve uvedených podmienok, z toho dôvodu ho

nebolo moţné povaţovať za plnenie, na ktoré sa vzťahujú podmienky tvorby a určenia ceny

ako sú uvedené v Zmluve o dodávke plynu. Súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenia

účastníkov uvádzané v konaní a zistenia, ktoré vzišli z dokazovania a dospel k záveru, ţe

nárok ţalobcu predstavuje plnenie podľa ust. (ďalej len

„ObchZ“ ), medzi účastníkmi bola riadne uzatvorená kúpna zmluva, táto upravovala

konkrétne mnoţstvá dodávaného plynu, spôsob určenia ceny na vopred dohodnuté objemy

ZM1 a ZM2 v cenovej úrovni C1 (vzorcový) a C2 (spotový), upravovala i podmienky

dodávky nad zmluvne dojednané mnoţstvo, podľa ktorých mal ţalovaný písomne poţiadať

o dodatočné mnoţstvo formou uplatnenia opcie 1. prípadne opcie 2. Ţalovaný tak nekonal,

tento postup nedodrţal, čím vzniklo ţalobcovi právo zvýšiť cenu a oprávnene ju doúčtovať

na cenu určenú za plyn, ktorý je odobratý bez opcie nad zmluvný rámec.

Podľa záverov súdu prvého stupňa nedošlo k uzatvoreniu osobitných zmlúv

na dodávku zemného plynu, fakturovaním niţších cien za dodaný plyn nebol ţalovaný

uvedený do omylu, pretoţe mu bol známy obsah platne uzatvorenej zmluvy i navrhovaného

dodatku a fakturovanie dodaného plynu nad zmluvné mnoţstvo za ceny podľa dodatku, súd

vyhodnotil v súlade s tvrdením ţalobcu ako ústretové konanie, ktoré nie je ani v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku a ţalobca musel cenu za dodaný plyn doúčtovať,

aby tak dal do súladu účtovný stav, ktorý sa preukazuje faktúrami so stavom skutočným

a takéto konanie nenaplnilo znaky konania, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania rozhodol podľa a v konaní neúspešného ţalovaného

4

zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania predstavujúce náhradu za zaplatený súdny

poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozsudkom rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalobcu zamietol a zároveň uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť

ţalovanému náhradu trov konania vo výške 66 387 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške

148 487,45 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Odvolací súd po doplnení dokazovania na pojednávaní dospel k záveru, ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je moţné potvrdiť a nie sú naplnené ani dôvody pre jeho

zrušenie. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, ale na zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu, ustanovenie § 265 ObchZ. Aj odvolací súd

mal za nesporné, ţe predmetom Zmluvy bol záväzok ţalobcu dodať ţalovanému pre príslušné

odberné miesto dohodnuté mnoţstvo plynu a záväzok ţalovaného tento plyn odobrať

a zaplatiť zaň cenu určenú podľa podmienok uvedených v Zmluve. Podľa bodu 3.2.

označenom názvom Špecifikácia ZM boli dohodnuté zmluvné mnoţstvá pre jednotlivé

kalendárne mesiace, ktoré sú konkretizované v prílohe č. 1 Zmluvy. Príloha č. 1 (č. l. 19, 20)

pre rok 2009 určovala celkom zmluvné mnoţstvo plynu ZM 2009 v rozsahu 3 801 609,600

kWh, ktoré mnoţstvo je tvorené súčtom ZM1 v mnoţstve 2 815 929,600 a ZM2 2009

v mnoţstve 985680. Podľa Prílohy č. 2 Zmluvy (č. l. 21) sa na zmluvné mnoţstvo ZM1

uplatňovala cena C1 a na zmluvné mnoţstvo ZM2 cena C2 a touto prílohou bol upravený i

spôsob výpočtu zmluvnej ceny. Zmluva riešila i prípady, ak odberateľ potrebuje dodatočné

mnoţstvo plynu presahujúce zmluvné mnoţstvo, má moţnosť oň poţiadať vyuţitím opcií,

ktoré Zmluva rozdeľovala na opciu 1 a opciu 2. Opcia je záväzná ponuka a o výsledku

ţalovaným ako odberateľom uplatnených práv boli strany povinné podľa bodu 3.1.5. Zmluvy

uzatvoriť bez zbytočného odkladu dodatok k Zmluve. Dokazovaním mal odvolací súd

za preukázané, ţe ţalobca na základe poţiadavky ţalovaného dodal a ţalovaný odobral väčšie

mnoţstvo plynu ako zmluvne dohodnuté ZM9 bez pouţitia opcií. Zmluva upravovala i

situáciu v prípade, ak ţalovaný nedodrţí lehotu na včasné objednanie dodatočných mnoţstiev,

ktorá bola minimálne 15 pracovných dní pred dňom, od ktorého poţaduje zvýšenie

zmluvného mnoţstva v zmysle opcií, odberom ho prekročí a vtedy má ţalobca ako dodávateľ

právo uplatniť si zvýšenie ceny podľa Prílohy č. 2 bodu 2.2. Odvolací súd uviedol, ţe

vzhľadom na znenie Zmluvy a tie dodávky plynu, na ktoré si ţalobca doúčtoval zvýšenú cenu

nebolo moţné akceptovať závery súdu prvého stupňa, podľa ktorých ide o plnenie, na ktoré sa

5

podmienky tvorby ceny vyplývajúce zo Zmluvy vzťahujú a navyše predmetná Zmluva

uvádzala mnoţstvo presne určené, minimálny odber bol uvedený aţ v návrhu dohody o zmene

podmienok uvedených v Zmluve o dodávkach plynu, ktorý ale účastníkmi nebol akceptovaný.

Odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe právny vzťah medzi účastníkmi sa spravoval

ustanoveniami ObchZ, bol zaloţený na princípe zmluvnej voľnosti. Záväzkový vzťah

zaloţený účastníkmi splnil podmienky vyţadované pre platné uzatvorenie kúpnej zmluvy,

ktorá je upravená v ustanovení § 409 a nasl. ObchZ. Ţalobca nepopieral, ţe ţalovanému dodal

a ţalovaný i odobral väčšie mnoţstvo plynu ako bolo v Zmluve, čo je plnenie, ktoré presahuje

rámec určeného mnoţstva. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný však v konaní neuniesol

dôkazné bremeno k tvrdeniu, ţe na dodávky presahujúce rámec dohodnutého mnoţstva

uvedeného v Zmluve bola uzatvorená osobitná kúpna zmluva, pretoţe sa mu nepodarilo

preukázať vznik dohody o podstatných náleţitostiach, ktoré zákon pre platne uzatvorenú

kúpnu zmluvu vyţaduje, konkrétne nepreukázal, ţe bola splnená podmienka vyplývajúca

z ustanovenia § 409 ods. 2 ObchZ, ktorou je určenie kúpnej ceny alebo dohoda o spôsobe jej

dodatočného určenia, bez splnenia ktorej nemôţe vzniknúť kúpna zmluva. Dohoda o cene

na dodávky plynu od mesiaca augusta 2009, ktorú pred doúčtovaním uplatňoval ţalobca

nebola v konaní preukázaná, z toho dôvodu odvolací súd zhodne s názorom ţalobcu ustálil, ţe

všetky dodávky plynu boli plnením poskytovaným na základe Zmluvy o dodávke plynu

zo dňa 24. 03. 2009. Odvolací súd sa stotoţnil s obranou ţalovaného, podľa ktorej súd prvého

stupňa zistené skutočnosti posúdil veľmi zjednodušene, nevzal do úvahy komplexné hľadisko

vo vzťahu k správaniu sa účastníkov v čase rokovania o dodatku k Zmluve a konanie ţalobcu

neposúdil i z pohľadu moţného porušenia zásady poctivého obchodného styku. Odvolací súd

z dôvodu potreby vyporiadať sa s týmto odvolacím dôvodom vykonal dokazovanie, vypočul

právnych zástupcov účastníkov k okolnostiam, ktoré viedli ţalobcu k fakturovaniu niţšej ceny

za dodávky odobratého plynu, hoci ţalovaný prekračoval dohodnuté mnoţstvo, vzal do úvahy

dokazovanie, ktoré bolo vykonané súdom prvého stupňa a zistenia, ktoré z neho vzišli,

posúdil obsah spisového materiálu a dospel k záveru, ţe konanie ţalobcu nemoţno povaţovať

za štandardné, preto ho podrobil posúdeniu práve z hľadiska moţnej aplikácie ustanovenia

§ 265 ObchZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku nepoţíva právnu ochranu. Ţalobca sa na základe vlastného rozhodnutia

začal správať inak, ako stanovovali v zmluve uvedené podmienky týkajúce sa spôsobu tvorby

ceny na dodávky nad zmluvne určené mnoţstvo, ţalovanému začal fakturovať v čase

prebiehajúcich rokovaní o moţnom uzatvorení dodatku k zmluve cenu, ktorá bola v zhode

6

s poţiadavkami ţalovaného ako odberateľa, a to cenu niţšiu, ktoré konanie ţalobca označoval

za ústretový krok vykonaný v zmysle nového biznis konceptu. Takéto konanie jednoznačne

muselo vyvolať u ţalovaného domnienku, ţe faktúrami účtovaná cena je cenou, ktorú si

ţalobca ako dodávateľ aj skutočne a bez výhrad uplatňuje a nie cenou, ktorá je zaloţená iba

na svojvôli ţalobcu a podmienená uzatvorením dodatku ku Zmluve.

Situáciu, do ktorej sa dostal ţalovaný tým, ţe rokoval so ţalobcom o navýšení

mnoţstva dodávok plynu oproti mnoţstvu zmluvne dohodnutému a súčasne ţiadal plyn

dodávať za niţšiu cenu, čo ţalobca i splnil a začal plyn nad zmluvný rámec dodávať bez toho,

aby trval na dodrţaní v zmluve stanovených postupov pre takýto odber a dokonca mu

fakturoval za toto mnoţstvo cenu niţšou cenovou zloţkou a správal sa spôsobom, ako by

poţiadavku ţalovanému na zmenené mnoţstvá v niţšej cene akceptoval, odvolací súd

povaţoval za základ pre posúdenie moţnej aplikácie ustanovenia § 265 ObchZ, pričom vzal

do úvahy, ţe ku koncu zmluvného vzťahu, ktorý bol ukončený práve na základe výpovede

zo strany ţalovaného sa ţalobca rozhodol ceny, ktoré ţalovanému pôvodne účtoval a ktoré

tento i zaplatil, doúčtovať do výšky ceny určenej za prekročené odbery podľa Zmluvy,

k čomu ţalobca uvádzal, ţe musel zosúladiť stav účtovný so Zmluvou. Takéto správanie

povaţoval odvolací súd za neetické podnikateľské konanie, za konanie, ktoré síce priamo

neodporuje zákonu ani ho neobchádza, ale je v rozpore s tým, čo sa v podnikateľskom

prostredí povaţuje za prípustné. Odvolací súd ţalobcom uplatnený nárok na doplatenie

zvyšnej časti ceny za plyn dodaný nad Zmluvu, teda za prekročenie mnoţstva, ktoré sa

ţalovaný v Zmluve zaviazal odobrať, kvalifikoval ako výkon práva, ktorý nebol v súlade

so zákonom. Ţalobcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny podľa Zmluvy na mnoţstvo

nad zmluvne dohodnutý odber plynu síce nezaniklo, výkon tohto práva je formálne

nezávadným, ale ide o právo, ktoré sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Odvolací

súd takéto konanie povaţuje za snahu ţalobcu poškodiť ţalovaného práve zneuţitím práva,

ktoré vykazuje známky sankcie aţ šikany za to, ţe nedošlo k dohode o uzatvorení dodatku

k Zmluve a naviac ţalovaný Zmluvu vypovedal, čím ţalobca stratil jedného zo svojich

odberateľov. Odvolací súd vzal tieţ do úvahy, ţe to bol práve ţalobca, ktorý iniciatívne

a dobrovoľne počas rokovaní o zvýšení dodávok plynu bez toho, aby boli výsledky rokovania

ukončené dohodou sa rozhodol zmeniť spôsob výpočtu ceny pre dodávky plynu prekračujúce

zmluvne dohodnuté mnoţstvo, ako tvrdil z dôvodu očakávania uzatvorenia dodatku, ktorým

sa mala platnosť Zmluvy predĺţiť a zvýšiť kontrahované mnoţstvo, čo bolo v zmysle

ţalobcom prijatého biznis konceptu, teda sa sám začal správať spôsobom, ktorý dôvodne

7

vyvolal u odberateľa dojem, ţe mnoţstvo plynu, ktoré prekračuje zmluvne dohodnuté mu je

účtované za cenu, ktorú pri takomto zvýšenom odbere od ţalobcu poţadoval a na základe

ktorej aj odbery plynu zvýšil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220

zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol

podľa v spojení s

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorým sa

domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia Krajského súd v Trnave z 26. 02. 2013 č. k.

-599 tak, aby bol ţalovaný zaviazaný uhradiť ţalobcovi poţadované peňaţné

plnenie vo výške 4 732 623,75 eur, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a zároveň ţiadal

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vrátane trov dovolacieho konania.

Ţalobca dovolanie, ktoré v priebehu konania doplnil o podanie s vyjadrením

odôvodnil tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)

v nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň napadnutým rozsudkom v zmysle

postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Tvrdil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne, kontroverzné, nedostatočne

zdôvodnené a z tohto dôvodu arbitrárne. Odvolací súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia

na jednej strane konštatoval, ţe nie je sporné, ţe k odberu plynu nad dohodnuté mnoţstvo

ţalovaným skutočne došlo, ţe odber dodatočného mnoţstva plynu nad zmluvne dohodnuté

mnoţstvo sa riadi ustanoveniami Zmluvy a ţe právo ţalobcu na zaplatenie kúpnej ceny podľa

Zmluvy nezaniklo. Na druhej strane svojvoľne a jednostranne vyhodnotil konanie ţalobcu ako

konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odvolací súd tak rozhodol

bez toho, aby vyhodnocoval aj konanie ţalovaného, ktorý si musel byť vedomý, ţe odoberá

plyn nad zmluvne dohodnuté mnoţstvo za zvýhodnenú cenu a napriek ústretovosti Zmluvu

predčasne vypovedal. Ţalobca konštatoval, ţe práve ţalovaný porušil zásadu poctivého

obchodného styku, keď z vlastnej iniciatívy začal so ţalobcom rokovať o zvýhodnení

podmienok Zmluvy a následne sám začal vzhľadom na technologické moţnosti odoberať plyn

nad rámec kontrahovaného mnoţstva za zvýhodnenú cenu, pričom dodatok k Zmluve, ktorý

by potvrdil realizované kroky nepodpísal. Skutočnosť, ţe ţalovaný potom, ako sa mu začali

8

fakturovať niţšie ceny za zvýšený odber plynu Zmluvu predčasne vypovedal, podľa ţalobcu

dokazovala jeho zlý úmysel vyuţiť dôveru a ústretovosť, ktorú ţalobca počas rokovaní

prejavil. Názor odvolacieho súdu, ktorý ako základ pre posúdenie aplikácie ustanovenia § 265

povaţoval ústretové konanie ţalobcu, kedy na základe rokovaní

a v dobrej viere začal fakturovať niţšiu cenu označil ţalobca za absurdný. Podľa dovolania

ţalobcu jediným dôvodom, na základe ktorého bola ţalovanému dofakturovaná cena plynu

bolo, ţe pôvodné fakturácie za obdobie august - december 2009 nekorešpondovali

s podmienkami Zmluvy v jej dohodnutom platnom znení. K zániku práva ţalobcu

na doúčtovanie plynu nemohlo dôjsť len na základe skutočnosti, ţe „prechodne" fakturoval

ţalovanému niţšiu cenu v zmysle návrhu dodatku, ktorý ale do konsenzu zmluvných strán

a zákonnej písomnej formy nedospel. Hlavnými zákonnými spôsobmi, prostredníctvom

ktorých by mohlo dôjsť k zániku práva vykonať doúčtovanie v zmysle Zmluvy sú

predovšetkým písomná dohoda strán o zmene obsahu záväzku uskutočnená či uţ formou

dodatku alebo dohodou o novácii. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny z uvedených právnych

úkonov uzatvorený nebol, nárok na doúčtovanie opierajúci sa o ustanovenia Zmluvy nikdy

nezanikol. Ţalobca poukázal, ţe korektív zásady poctivého obchodného styku má byť

poslednou moţnosťou ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť

zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým.

Ustanovenie § 265 ObchZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade

s etikou, pričom oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať

do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej

etiky. Vzhľadom k prevaţujúcej profesionalite týchto vzťahov moţno dokonca, vo všeobecnej

rovine, konštatovať, ţe citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v reţime obchodného

práva o niečo slabšia, čo môţe viesť k tomu, ţe za poctivé v obchodnoprávnej rovine moţno,

podľa okolností, povaţovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho

práva mohli javiť uţ ako nemravné. V obchodnoprávnej rovine teda zásada poctivého

obchodného styku predstavuje prostriedok ultima ratio, pričom ObchZ predpokladá dobrú

profesionálnu úroveň podnikateľa, ktorý je povinný znášať aj určité podnikateľské riziko,

ktoré bolo v danom prípade spojené s tým, ţe ţalovaný si musel byť vedomý zvýšeného

odberu plynu na jeho strane a niţším cenám, ktoré mu boli fakturované bez opory v Zmluve.

9

V dovolaní ţalobca poukázal aj na porušenie princípu právnej istoty, nakoľko bol

rozhodnutím odvolacieho súdu uprednostnený záujem len jedného z účastníkov zmluvy -

odporcu a pri takejto aplikácii a interpretácii ustanovenia § 265 ObchZ na zistený skutkový

stav si zmluvné strany nemôţu byť isté obsahom vzájomne platne dojednaných zmluvných

záväzkov. Poukázal pritom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS

171/05, nález z 28. 02. 2008, , nález zo 17. 04. 2007, zhodne , nález

zo 17. 05. 2007 a ). Podľa ţalobcu legálna definícia pojmu „zásady poctivého

obchodného styku" neexistuje, nemôţe v danom prípade odvolací súd prekročiť medze

ústavne súladného výkladu tohto pojmu a na základe vlastnej úvahy hrubým spôsobom

narušiť rovnováhu medzi účastníkmi záväzkového vzťahu.

Odvolací súd podľa ţalobcu zároveň porušil základnú zásadu súkromného práva

„pacta sunt servanda", nakoľko na podklade zisteného skutkového stavu dospel k záveru, ţe

na dodávky plynu nad rámec kontrahovaného mnoţstva sa vzťahovala platne dojednaná

Zmluva o dodávke plynu a následne ţalobcovi nárok na plnenie z nej plynúce nepriznal.

K dovolaciemu dôvodu podľa ust. ţalobca konštatoval, ţe

odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s konaním ţalovaného

v rámci rokovaní o moţnom predĺţení Zmluvy a zvýšení odberu zemného plynu. Len

jednostranne hodnotil správanie ţalobcu ako neetické podnikateľské konanie bez toho, aby

sledoval aj správanie ţalovaného, ktorý vyvolal rokovanie o moţnom predĺţení zmluvy, začal

odoberať plyn nad zmluvne dohodnuté mnoţstvo a následne Zmluvu vypovedal. Odvolací súd

teda neposúdil správanie sa účastníkov konania komplexne v ich vzájomnej súvislosti, ale

jednostranne vo svojom odôvodnení hodnotí len konanie ţalujúcej spoločnosti. Po vyjadrení

ţalovaného k dovolaniu sa ţalobca opätovne vyjadril, kedy opätovne zdôraznil, ţe Zmluva

počítala aj s moţnosťou odobratia väčšieho mnoţstva plynu cez právo opcie, ktorú ţalovaný

vyuţil, hoci tvrdí opak. Poukázal na podmienenosť nových zmluvných podmienok, ktoré sú

súčasťou súdneho spisu. Podrobne vysvetlil spôsob fakturácie, pričom systém označil

za ťaţkopádny. Zotrval na tvrdení, ţe ţalovaný nemal zo zmluvy ţiaden nárok na dodávku

dodatočného mnoţstva plynu za cenu C2, ale iba za cenu Cl, ktorá bola výrazne vyššia, a to

v dohodnutom reţime opcií.

10

K dovolaniu a podaniu s vyjadrením sa opakovane vyjadril aj ţalovaný, ktorý navrhol

dovolanie v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ţalobcu na zaplatenie náhrady trov

dovolacieho konania. Podľa ţalovaného postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá

moţnosť konať pred súdom. Naopak, práve odvolací súd svojimi rozhodnutiami vo veci

opakovane naprával nedostatky v konaní súdu prvého stupňa, ktorý sa po zrušení veci a jej

vrátení na ďalšie konanie nevysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami a súčasne

nesprávne aplikoval právnu normu. Podľa ţalovaného ţalobca počas priebehu súdneho

konania účelovo menil a prispôsoboval svoje vyjadrenia s cieľom získať zmienený nedôvodný

prospech - od pôvodných tvrdení o uplatnení opcie zo strany ţalovaného, cez údajný

nedôvodný (svojvoľný) odber plynu, aţ po tvrdenia o nepoctivom zámere ţalovaného.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, ţe k ţiadnemu neoprávnenému odberu plynu

nedošlo. Plyn bol podľa ţalovaného vţdy odoberaný s vedomím a súhlasom ţalobcu,

po dohode medzi účastníkmi. Ďalej je nepochybné (bolo to zhodne potvrdené výpoveďou

svedkov), ţe ţalovaný poţadoval dodatočné mnoţstvo plynu ako spotový plyn, nie ako plyn

vzorcový. Ţalovaný si v súlade s dohodou účastníkov objednával u ţalobcu dodatočný plyn

na báze spotového plynu v spornom období. Ţalobca nikdy počas dodávok plynu ani len

nenaznačil ţalovanému, ţe by boli dodávky dodatočného plynu na spotovej báze podmienené

splnením ďalších podmienok. Počas celého súdneho konania nepredloţil ţalobca v tomto

smere ţiaden dôkaz. Ţalovaný tvrdil, ţe neúnosná cenová politika ţalobcu a jeho neochota

prispôsobiť sa trhovým podmienkam viedla nakoniec k ukončeniu Zmluvy, následne sa

zmenilo chovanie ţalobcu voči druhému účastníkovi - ţalobca najskôr účtoval za dodatočný

plyn cenu odsúhlasenú účastníkmi, t. j. na úrovni spotovej ceny s marţou 2,4 eur/MWh

a po zistení, ţe ţalovaný podal výpoveď Zmluvy ţalobca začal účtovať cenu s marţou

3,25 eur/MWh, avšak stále na báze spotovej ceny. Medzitým naďalej prebiehali rokovania

medzi účastníkmi o moţnostiach dodávok plynu na ďalšie obdobie. Ţalovaný namietal toto

zvýšenie marţe na 3,25 eur/MWh, ţiadal opravu faktúry a uhradil ţalobcovi na jeho bankový

účet cenu dodatočného plynu vo výške, ako keby sa jednalo o vzorcový plyn (t. j. podľa

vystavenej faktúry, ktorá nebola zaťaţená chybným výpočtom), samotný ţalobca vrátil

peňaţné prostriedky späť na účet ţalovaného z dôvodu, ţe sa jedná o preplatok. Keď

rokovania medzi účastníkmi o ďalších dodávkach neboli úspešné a ţalovaný uzavrel zmluvu

o odbere plynu na rok 2010 s alternatívnym dodávateľom, ţalobca pristúpil k ďalším

doúčtovaniam - doúčtoval cenu dodatočného plynu, akoby sa jednalo o vzorcový plyn za cenu

C1. Ţalovaný poukázal, ţe k vráteniu platby 1 048 225,32 eur na účet ţalovaného sa ţalobca

počas konania nijako nevyjadril. Na základe uvedeného podľa ţalovaného odvolací súd

11

správne konštatoval, ţe konanie ţalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku a nepoţíva právnu ochranu. Poukázal tieţ na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa príkladov

aplikácie ustanovenia § 265 ObchZ, podľa ktorých pôsobenie zásady poctivého obchodného

styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred nekorektnými praktikami v obchodovaní,

ktoré by mohli viesť k zjavnému poškodeniu jedného z nich (rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 18. 06. 2009).

Ţalovaný vo vyjadreniach ďalej uviedol, ţe celkom nesúhlasí s právnym záverom

odvolacieho súdu, ktorý subsumoval dodatočné dodávky spotového plynu pod ustanovenia

Zmluvy, pretoţe ak medzi účastníkmi preukázateľne došlo k dohode o dodaní dodatočného

mnoţstva plynu, tovar bol dodaný a odobratý, nejednalo sa o odber svojvoľný a dodatočné

dodávky nie je moţné subsumovať pod iné ustanovenia Zmluvy vzhľadom na tam stanovené

presne pravidlá odberu, nevyhnutne musel medzi účastníkmi vzniknúť nový záväzkovo-

právny vzťah. Účastníci záväzkového vzťahu (najmä, ak sú pravidelnými obchodnými

partnermi) sa môţu dohodnúť na nejakej novej dodávke tovaru, len predmet dodania (druh

a mnoţstvo tovaru) a obchodnú marţu, pričom pri iných podmienkach kontraktu odkáţu

na medzi nimi zauţívanú prax pri obchodných dodávkach. Takto tomu bolo aj v predmetnom

prípade (čo preukázala aj nasledujúca prax), kedy sa strany dohodli na dodávkach spotového

plynu, na jeho mnoţstve a marţi pri tvorbe ceny. Spôsob a forma účtovania spotovej ceny sa

potom primerane riadili Zmluvou, vzhľadom na paralelne prebiehajúce dodávky spotového

plynu podľa Zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie procesne prípustné (

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

12

v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Predmetom konania je nárok ţalobcu na zaplatenie ceny plynu dodaného v mesiacoch

august aţ december 2009. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca si

tento nárok uplatnil podľa ustanovenia § 409 ObchZ, v zmysle ktorého medzi účastníkmi

konania bola uzatvorená platná kúpna zmluva, ktorá upravovala mnoţstvo dodávaného plynu,

spôsob určenia ceny na vopred dohodnuté objemy ZM1 a ZM2 v cenovej úrovni C1

(vzorcový) a C2 (spotový) a podmienky dodávky nad zmluvne dojednané mnoţstvo, podľa

ktorých mal ţalovaný písomne poţiadať o takéto dodatočné mnoţstvo formou uplatnenia

opcie 1., prípadne opcie 2. Ţalovaný opcie neuplatnil, čím vzniklo ţalobcovi právo zvýšiť

cenu a oprávnene ju doúčtovať na cenu určenú za plyn, ktorý je odobratý bez opcie

nad zmluvný rámec.

Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, ţe nedošlo k uzatvoreniu osobitných zmlúv

na dodávku zemného plynu, fakturovaním niţších cien za dodaný plyn nebol ţalovaný

uvedený do omylu, pretoţe mu bol známy obsah platne uzatvorenej zmluvy i navrhovaného

dodatku a fakturovanie dodaného plynu nad zmluvné mnoţstvo za ceny podľa dodatku súd

prvého stupňa vyhodnotil v súlade s tvrdením ţalobcu ako ústretové konanie, ktoré nie je ani

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ţalobca musel cenu za dodaný plyn

doúčtovať, aby tak dal do súladu účtovný stav, ktorý sa preukazuje faktúrami so stavom

skutočným a takéto konanie nenaplnilo znaky konania, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k (odlišnému) záveru

a žalobcom uplatnený nárok na doplatenie zvyšnej časti ceny za plyn dodaný nad Zmluvu,

teda za prekročenie mnoţstva, ktoré sa ţalovaný v Zmluve zaviazal odobrať, kvalifikoval ako

výkon práva, ktorý nebol v súlade so zákonom. Ţalobcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny

podľa Zmluvy na mnoţstvo nad zmluvne dohodnutý odber plynu síce nezaniklo, výkon tohto

práva je formálne nezávadným, ale ide o právo, ktoré sa prieči zásadám poctivého

obchodného styku. Odvolací súd takéto konanie označil za snahu ţalobcu poškodiť

ţalovaného práve zneuţitím práva, ktoré vykazuje známky sankcie aţ šikany za to, ţe nedošlo

k dohode o uzatvorení dodatku k Zmluve a naviac ţalovaný Zmluvu vypovedal, čím ţalobca

stratil jedného zo svojich odberateľov. Odvolací súd vzal tieţ do úvahy, ţe to bol práve

13

ţalobca, ktorý iniciatívne a dobrovoľne počas rokovaní o zvýšení dodávok plynu bez toho,

aby boli výsledky rokovania ukončené dohodou, sa rozhodol zmeniť spôsob výpočtu ceny

pre dodávky plynu prekračujúce zmluvne dohodnuté mnoţstvo, ako tvrdil z dôvodu

očakávania uzatvorenia dodatku, ktorým sa mala platnosť Zmluvy predĺţiť a zvýšiť

kontrahované mnoţstvo, čo bolo v zmysle ţalobcom prijatého biznis konceptu, teda sa sám

začal správať spôsobom, ktorý dôvodne vyvolal u odberateľa dojem, ţe mnoţstvo plynu,

ktoré prekračuje zmluvne dohodnuté mu je účtované za cenu, ktorú pri takomto zvýšenom

odbere od ţalobcu poţadoval a na základe ktorej aj odbery plynu zvýšil.

Dovolací súd pripomína, ţe odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho

zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v aţ 7 (

). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ). Uvedené ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby na základe

opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť

odlišné od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Ak sa odvolací súd chce odchýliť

od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle ; je neprípustné, aby

odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému právnemu

záveru dospel bez vykonania riadneho dokazovania.

Postup odvolacieho súdu v danom prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam.

Odvolací súd si pre svoje - z pohľadu prvostupňového konania - odlišné skutkové závery

neobstaral rovnocenné podklady. Dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom pre svoje

rozhodnutie v potrebnom rozsahu nezopakoval, nakoľko predsedníčka senátu sa iba

oboznámila s obsahom doterajšieho spisu a k veci sa vyjadrili iba právny zástupcovia

účastníkov konania (zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 26. 2. 2013

č. l. 592). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

, v zmysle ktorého podanie správy o priebehu doterajšieho konania na začiatku

odvolacieho pojednávania, oboznámenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa, oboznámenie odvolania nemoţno povaţovať za doplnenie dokazovania pre postup

odvolacieho súdu v zmysle (v znení pred novelou).

14

Z uvedených dôvodov sú závery odvolacieho súdu v prejednávanej veci zatiaľ

predčasné a dovolaciemu súdu tak neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie

posudzovať ich správnosť.

Keďţe v dovolacom konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý

rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. januára 2016

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová