Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)71f/399285.1653c9.pdf
PDF · 162.6 KB
No categories available
2Obdo/42/2014
Najvyšší súd 2Obdo/42/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., so sídlom M., IČO: X.,
zastúpeného spoločnosťou A., s. r. o., so sídlom D., IČO: X., konajúcou advokátom
a konateľom Mgr. M., proti ţalovanému: D., a. s., so sídlom A., IČO: X., zastúpenému
spoločnosťou: A., s. r. o., so sídlom Š., konajúcou advokátom a konateľom
JUDr. L., o zaplatenie 4 732 623,75 eur, vedenej na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 15Cb/100/2010, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26.
februára 2013 č. k. 21Cob/187/2012-599, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 26. februára 2013 č. k. 21Cob/187/2012-599 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta rozsudkom z 13. 07. 2012 č. k. 15Cb/100/2010-539 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 4 732 623,75 eur, nahradiť trovy konania vo výške
33 193,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 59 373,12 eur, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu,
ktorým ţalobca ţiadal zaviazať ţalovaného k zaplateniu istiny 4 732 623,75 eur ako nároku
z pohľadávky vzniknutej z rozdielov účtovaných cien za dodávky plynu za mesiace august aţ
december 2009, ktoré ţalovaný odmietol zaplatiť.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo dňa
24. 03. 2009 k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy. Predmetom tejto zmluvy pomenovanej ako
Zmluva o dodávke plynu (ďalej len „Zmluva“) bol záväzok ţalobcu dodávať ţalovanému
zemný plyn v dohodnutých mnoţstvách v jednotlivých mesiacoch. Zmluvu účastníci
uzatvorili na dobu určitú do 31. 12. 2010 a bola zo strany ţalovaného vypovedaná, a tak
predčasne ukončená ku dňu 31. 12. 2009. Podľa obsahu zmluvy bol v roku 2009 ţalobca
povinný dodať ţalovanému 3 801 690 600 kWh zemného plynu v zmluve označeného ako
„ZM 2009“, ktoré pozostávalo zo zmluvného mnoţstva označovaného ako ZM1 za cenu C1
(tzv. vzorcový plyn dodaný za pevne v zmluve stanovenú cenu) a zmluvného mnoţstva ZM2
za cenu C2 (tzv. spotový plyn, ktorého cena závisela od pohybu ceny zemného plynu
na komoditných burzách). Odobratie uvedeného zemného plynu medzi účastníkmi nebolo
sporné tak v rozsahu kontrahovaného mnoţstva ako i mnoţstva dodaného a odobraného
nad v zmluve uvedené mnoţstvo. V konaní bolo preukázané, ţe fakturovanie ceny
za odobratý zemný plyn v období od uzavretia zmluvy do mesiaca august 2009 sa
uskutočňovalo tak, ţe ţalobca celkovo odobraté mnoţstvo zemného plynu v kaţdom mesiaci
ocenil cenou C1, vystavil faktúru a následne k nej opravnú faktúru, ktorá zohľadňovala
dohodnuté a odobraté mnoţstvo ZM2 (spotový plyn) za cenu C2, ktorého aktuálnu cenu
ţalobca oznamoval ţalovanému a ktorú opravnou faktúrou upravoval. Ţalovaný zasielal
ţalobcovi objednávky plynu, ktoré do augusta 2009 korešpondovali s mnoţstvami
dohodnutými v zmluve a označenými ako ZM2. V priebehu mesiacov máj aţ september 2009
účastníci konania rokovali o moţnej zmene v Zmluve dohodnutých podmienkach v súvislosti
s dodávkami a cenou plynu, ktoré boli vyjadrené v návrhu dodatku k pôvodnej Zmluve, podľa
ktorého sa malo zvýšiť zmluvné dohodnuté mnoţstvo dodávaného plynu, odstrániť moţnosť
jednostrannej výpovede zo strany ţalovaného, zníţiť cena a predĺţiť platnosť zmluvy.
Ţalobca počas dokazovania na súde prvého stupňa uviedol, ţe na základe týchto rokovaní sa
začal správať voči ţalovanému ústretovo a dodávky plynu, ktoré odobral nad dohodnuté
mnoţstvo bez pouţitia opcií, mu účtoval v cenách, ktoré boli predmetom rokovania
a na ktorých by zotrval v prípade, ak sa uzatvorí dodatok k Zmluve o dodávke plynu.
Na podpísaní dodatku sa ale účastníci konania nedohodli, ţalovaný Zmluvu vypovedal
a v októbri 2009 ţalobca stornoval faktúry, ktorými uplatnil niţšiu cenu od mesiaca augusta
a vystavil nové opravné faktúry, ktorými si doúčtoval za naviac dodaný plyn cenu určenú
podľa podmienok uvedených v Zmluve o dodávkach plynu, aby tak účtovne zosúladil
poskytnuté plnenie so zmluvnými podmienkami, ktoré nárok na zvýšenú cenu odôvodňovali.
Podľa súdu prvého stupňa sa účastníci zhodli na tom, ţe ţalobca dodal a ţalovaný odobral
plyn nad rámec zmluvného mnoţstva (ZM9) v objeme 15 564 582 kWh. Spornou však zostala
cena, akú mal ţalobca za mnoţstvo dodané nad rámec zmluvy poţadovať. Ţalovaný trval
na tom, ţe mnoţstvo plynu v objeme 638 640 MWh, ktoré odobral v mesiacoch august aţ
október 2009 nemoţno povaţovať za plyn, ktorý by bol odobratý na základe Zmluvy
o dodávke plynu zo dňa 24. 03. 2009, ale ako plnenie realizované na základe samostatnej
objednávky tzv. spotového plynu, ktorá dodávka sa preto neriadi reţimom cenovej úrovne
podľa podmienok uvedených v Zmluve o dodávke plynu zo dňa 24. 03. 2009. Dodané
mnoţstvo zodpovedá zvýšenému odberu, o ktorom boli vedené rokovania a bolo uvaţované i
v návrhu dodatku, ktorý sa týkal zmien v Zmluve uvedených podmienok, z toho dôvodu ho
nebolo moţné povaţovať za plnenie, na ktoré sa vzťahujú podmienky tvorby a určenia ceny
ako sú uvedené v Zmluve o dodávke plynu. Súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenia
účastníkov uvádzané v konaní a zistenia, ktoré vzišli z dokazovania a dospel k záveru, ţe
nárok ţalobcu predstavuje plnenie podľa ust. § 409 Obchodného zákonníka (ďalej len
„ObchZ“ ), medzi účastníkmi bola riadne uzatvorená kúpna zmluva, táto upravovala
konkrétne mnoţstvá dodávaného plynu, spôsob určenia ceny na vopred dohodnuté objemy
ZM1 a ZM2 v cenovej úrovni C1 (vzorcový) a C2 (spotový), upravovala i podmienky
dodávky nad zmluvne dojednané mnoţstvo, podľa ktorých mal ţalovaný písomne poţiadať
o dodatočné mnoţstvo formou uplatnenia opcie 1. prípadne opcie 2. Ţalovaný tak nekonal,
tento postup nedodrţal, čím vzniklo ţalobcovi právo zvýšiť cenu a oprávnene ju doúčtovať
na cenu určenú za plyn, ktorý je odobratý bez opcie nad zmluvný rámec.
Podľa záverov súdu prvého stupňa nedošlo k uzatvoreniu osobitných zmlúv
na dodávku zemného plynu, fakturovaním niţších cien za dodaný plyn nebol ţalovaný
uvedený do omylu, pretoţe mu bol známy obsah platne uzatvorenej zmluvy i navrhovaného
dodatku a fakturovanie dodaného plynu nad zmluvné mnoţstvo za ceny podľa dodatku, súd
vyhodnotil v súlade s tvrdením ţalobcu ako ústretové konanie, ktoré nie je ani v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku a ţalobca musel cenu za dodaný plyn doúčtovať,
aby tak dal do súladu účtovný stav, ktorý sa preukazuje faktúrami so stavom skutočným
a takéto konanie nenaplnilo znaky konania, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní neúspešného ţalovaného
zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania predstavujúce náhradu za zaplatený súdny
poplatok a trovy právneho zastúpenia.
Na odvolanie ţalovaného odvolací súd napadnutým rozsudkom rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, ţe návrh ţalobcu zamietol a zároveň uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť
ţalovanému náhradu trov konania vo výške 66 387 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
148 487,45 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Odvolací súd po doplnení dokazovania na pojednávaní dospel k záveru, ţe
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je moţné potvrdiť a nie sú naplnené ani dôvody pre jeho
zrušenie. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, ale na zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu, ustanovenie § 265 ObchZ. Aj odvolací súd
mal za nesporné, ţe predmetom Zmluvy bol záväzok ţalobcu dodať ţalovanému pre príslušné
odberné miesto dohodnuté mnoţstvo plynu a záväzok ţalovaného tento plyn odobrať
a zaplatiť zaň cenu určenú podľa podmienok uvedených v Zmluve. Podľa bodu 3.2.
označenom názvom Špecifikácia ZM boli dohodnuté zmluvné mnoţstvá pre jednotlivé
kalendárne mesiace, ktoré sú konkretizované v prílohe č. 1 Zmluvy. Príloha č. 1 (č. l. 19, 20)
pre rok 2009 určovala celkom zmluvné mnoţstvo plynu ZM 2009 v rozsahu 3 801 609,600
kWh, ktoré mnoţstvo je tvorené súčtom ZM1 v mnoţstve 2 815 929,600 a ZM2 2009
v mnoţstve 985680. Podľa Prílohy č. 2 Zmluvy (č. l. 21) sa na zmluvné mnoţstvo ZM1
uplatňovala cena C1 a na zmluvné mnoţstvo ZM2 cena C2 a touto prílohou bol upravený i
spôsob výpočtu zmluvnej ceny. Zmluva riešila i prípady, ak odberateľ potrebuje dodatočné
mnoţstvo plynu presahujúce zmluvné mnoţstvo, má moţnosť oň poţiadať vyuţitím opcií,
ktoré Zmluva rozdeľovala na opciu 1 a opciu 2. Opcia je záväzná ponuka a o výsledku
ţalovaným ako odberateľom uplatnených práv boli strany povinné podľa bodu 3.1.5. Zmluvy
uzatvoriť bez zbytočného odkladu dodatok k Zmluve. Dokazovaním mal odvolací súd
za preukázané, ţe ţalobca na základe poţiadavky ţalovaného dodal a ţalovaný odobral väčšie
mnoţstvo plynu ako zmluvne dohodnuté ZM9 bez pouţitia opcií. Zmluva upravovala i
situáciu v prípade, ak ţalovaný nedodrţí lehotu na včasné objednanie dodatočných mnoţstiev,
ktorá bola minimálne 15 pracovných dní pred dňom, od ktorého poţaduje zvýšenie
zmluvného mnoţstva v zmysle opcií, odberom ho prekročí a vtedy má ţalobca ako dodávateľ
právo uplatniť si zvýšenie ceny podľa Prílohy č. 2 bodu 2.2. Odvolací súd uviedol, ţe
vzhľadom na znenie Zmluvy a tie dodávky plynu, na ktoré si ţalobca doúčtoval zvýšenú cenu
nebolo moţné akceptovať závery súdu prvého stupňa, podľa ktorých ide o plnenie, na ktoré sa
podmienky tvorby ceny vyplývajúce zo Zmluvy vzťahujú a navyše predmetná Zmluva
uvádzala mnoţstvo presne určené, minimálny odber bol uvedený aţ v návrhu dohody o zmene
podmienok uvedených v Zmluve o dodávkach plynu, ktorý ale účastníkmi nebol akceptovaný.
Odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe právny vzťah medzi účastníkmi sa spravoval
ustanoveniami ObchZ, bol zaloţený na princípe zmluvnej voľnosti. Záväzkový vzťah
zaloţený účastníkmi splnil podmienky vyţadované pre platné uzatvorenie kúpnej zmluvy,
ktorá je upravená v ustanovení § 409 a nasl. ObchZ. Ţalobca nepopieral, ţe ţalovanému dodal
a ţalovaný i odobral väčšie mnoţstvo plynu ako bolo v Zmluve, čo je plnenie, ktoré presahuje
rámec určeného mnoţstva. Podľa odvolacieho súdu ţalovaný však v konaní neuniesol
dôkazné bremeno k tvrdeniu, ţe na dodávky presahujúce rámec dohodnutého mnoţstva
uvedeného v Zmluve bola uzatvorená osobitná kúpna zmluva, pretoţe sa mu nepodarilo
preukázať vznik dohody o podstatných náleţitostiach, ktoré zákon pre platne uzatvorenú
kúpnu zmluvu vyţaduje, konkrétne nepreukázal, ţe bola splnená podmienka vyplývajúca
z ustanovenia § 409 ods. 2 ObchZ, ktorou je určenie kúpnej ceny alebo dohoda o spôsobe jej
dodatočného určenia, bez splnenia ktorej nemôţe vzniknúť kúpna zmluva. Dohoda o cene
na dodávky plynu od mesiaca augusta 2009, ktorú pred doúčtovaním uplatňoval ţalobca
nebola v konaní preukázaná, z toho dôvodu odvolací súd zhodne s názorom ţalobcu ustálil, ţe
všetky dodávky plynu boli plnením poskytovaným na základe Zmluvy o dodávke plynu
zo dňa 24. 03. 2009. Odvolací súd sa stotoţnil s obranou ţalovaného, podľa ktorej súd prvého
stupňa zistené skutočnosti posúdil veľmi zjednodušene, nevzal do úvahy komplexné hľadisko
vo vzťahu k správaniu sa účastníkov v čase rokovania o dodatku k Zmluve a konanie ţalobcu
neposúdil i z pohľadu moţného porušenia zásady poctivého obchodného styku. Odvolací súd
z dôvodu potreby vyporiadať sa s týmto odvolacím dôvodom vykonal dokazovanie, vypočul
právnych zástupcov účastníkov k okolnostiam, ktoré viedli ţalobcu k fakturovaniu niţšej ceny
za dodávky odobratého plynu, hoci ţalovaný prekračoval dohodnuté mnoţstvo, vzal do úvahy
dokazovanie, ktoré bolo vykonané súdom prvého stupňa a zistenia, ktoré z neho vzišli,
posúdil obsah spisového materiálu a dospel k záveru, ţe konanie ţalobcu nemoţno povaţovať
za štandardné, preto ho podrobil posúdeniu práve z hľadiska moţnej aplikácie ustanovenia
§ 265 ObchZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku nepoţíva právnu ochranu. Ţalobca sa na základe vlastného rozhodnutia
začal správať inak, ako stanovovali v zmluve uvedené podmienky týkajúce sa spôsobu tvorby
ceny na dodávky nad zmluvne určené mnoţstvo, ţalovanému začal fakturovať v čase
prebiehajúcich rokovaní o moţnom uzatvorení dodatku k zmluve cenu, ktorá bola v zhode
s poţiadavkami ţalovaného ako odberateľa, a to cenu niţšiu, ktoré konanie ţalobca označoval
za ústretový krok vykonaný v zmysle nového biznis konceptu. Takéto konanie jednoznačne
muselo vyvolať u ţalovaného domnienku, ţe faktúrami účtovaná cena je cenou, ktorú si
ţalobca ako dodávateľ aj skutočne a bez výhrad uplatňuje a nie cenou, ktorá je zaloţená iba
na svojvôli ţalobcu a podmienená uzatvorením dodatku ku Zmluve.
Situáciu, do ktorej sa dostal ţalovaný tým, ţe rokoval so ţalobcom o navýšení
mnoţstva dodávok plynu oproti mnoţstvu zmluvne dohodnutému a súčasne ţiadal plyn
dodávať za niţšiu cenu, čo ţalobca i splnil a začal plyn nad zmluvný rámec dodávať bez toho,
aby trval na dodrţaní v zmluve stanovených postupov pre takýto odber a dokonca mu
fakturoval za toto mnoţstvo cenu niţšou cenovou zloţkou a správal sa spôsobom, ako by
poţiadavku ţalovanému na zmenené mnoţstvá v niţšej cene akceptoval, odvolací súd
povaţoval za základ pre posúdenie moţnej aplikácie ustanovenia § 265 ObchZ, pričom vzal
do úvahy, ţe ku koncu zmluvného vzťahu, ktorý bol ukončený práve na základe výpovede
zo strany ţalovaného sa ţalobca rozhodol ceny, ktoré ţalovanému pôvodne účtoval a ktoré
tento i zaplatil, doúčtovať do výšky ceny určenej za prekročené odbery podľa Zmluvy,
k čomu ţalobca uvádzal, ţe musel zosúladiť stav účtovný so Zmluvou. Takéto správanie
povaţoval odvolací súd za neetické podnikateľské konanie, za konanie, ktoré síce priamo
neodporuje zákonu ani ho neobchádza, ale je v rozpore s tým, čo sa v podnikateľskom
prostredí povaţuje za prípustné. Odvolací súd ţalobcom uplatnený nárok na doplatenie
zvyšnej časti ceny za plyn dodaný nad Zmluvu, teda za prekročenie mnoţstva, ktoré sa
ţalovaný v Zmluve zaviazal odobrať, kvalifikoval ako výkon práva, ktorý nebol v súlade
so zákonom. Ţalobcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny podľa Zmluvy na mnoţstvo
nad zmluvne dohodnutý odber plynu síce nezaniklo, výkon tohto práva je formálne
nezávadným, ale ide o právo, ktoré sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Odvolací
súd takéto konanie povaţuje za snahu ţalobcu poškodiť ţalovaného práve zneuţitím práva,
ktoré vykazuje známky sankcie aţ šikany za to, ţe nedošlo k dohode o uzatvorení dodatku
k Zmluve a naviac ţalovaný Zmluvu vypovedal, čím ţalobca stratil jedného zo svojich
odberateľov. Odvolací súd vzal tieţ do úvahy, ţe to bol práve ţalobca, ktorý iniciatívne
a dobrovoľne počas rokovaní o zvýšení dodávok plynu bez toho, aby boli výsledky rokovania
ukončené dohodou sa rozhodol zmeniť spôsob výpočtu ceny pre dodávky plynu prekračujúce
zmluvne dohodnuté mnoţstvo, ako tvrdil z dôvodu očakávania uzatvorenia dodatku, ktorým
sa mala platnosť Zmluvy predĺţiť a zvýšiť kontrahované mnoţstvo, čo bolo v zmysle
ţalobcom prijatého biznis konceptu, teda sa sám začal správať spôsobom, ktorý dôvodne
vyvolal u odberateľa dojem, ţe mnoţstvo plynu, ktoré prekračuje zmluvne dohodnuté mu je
účtované za cenu, ktorú pri takomto zvýšenom odbere od ţalobcu poţadoval a na základe
ktorej aj odbery plynu zvýšil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220
O. s. p. zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktorým sa
domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia Krajského súd v Trnave z 26. 02. 2013 č. k.
21Cob/187/2012-599 tak, aby bol ţalovaný zaviazaný uhradiť ţalobcovi poţadované peňaţné
plnenie vo výške 4 732 623,75 eur, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a zároveň ţiadal
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vrátane trov dovolacieho konania.
Ţalobca dovolanie, ktoré v priebehu konania doplnil o podanie s vyjadrením
odôvodnil tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v zmysle § 241 ods. 2 písm. c)
O. s. p. v nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň napadnutým rozsudkom v zmysle
§ 237 písm. f) O. s. p. postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Tvrdil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne, kontroverzné, nedostatočne
zdôvodnené a z tohto dôvodu arbitrárne. Odvolací súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia
na jednej strane konštatoval, ţe nie je sporné, ţe k odberu plynu nad dohodnuté mnoţstvo
ţalovaným skutočne došlo, ţe odber dodatočného mnoţstva plynu nad zmluvne dohodnuté
mnoţstvo sa riadi ustanoveniami Zmluvy a ţe právo ţalobcu na zaplatenie kúpnej ceny podľa
Zmluvy nezaniklo. Na druhej strane svojvoľne a jednostranne vyhodnotil konanie ţalobcu ako
konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odvolací súd tak rozhodol
bez toho, aby vyhodnocoval aj konanie ţalovaného, ktorý si musel byť vedomý, ţe odoberá
plyn nad zmluvne dohodnuté mnoţstvo za zvýhodnenú cenu a napriek ústretovosti Zmluvu
predčasne vypovedal. Ţalobca konštatoval, ţe práve ţalovaný porušil zásadu poctivého
obchodného styku, keď z vlastnej iniciatívy začal so ţalobcom rokovať o zvýhodnení
podmienok Zmluvy a následne sám začal vzhľadom na technologické moţnosti odoberať plyn
nad rámec kontrahovaného mnoţstva za zvýhodnenú cenu, pričom dodatok k Zmluve, ktorý
by potvrdil realizované kroky nepodpísal. Skutočnosť, ţe ţalovaný potom, ako sa mu začali
fakturovať niţšie ceny za zvýšený odber plynu Zmluvu predčasne vypovedal, podľa ţalobcu
dokazovala jeho zlý úmysel vyuţiť dôveru a ústretovosť, ktorú ţalobca počas rokovaní
prejavil. Názor odvolacieho súdu, ktorý ako základ pre posúdenie aplikácie ustanovenia § 265
Obchodného zákonníka povaţoval ústretové konanie ţalobcu, kedy na základe rokovaní
a v dobrej viere začal fakturovať niţšiu cenu označil ţalobca za absurdný. Podľa dovolania
ţalobcu jediným dôvodom, na základe ktorého bola ţalovanému dofakturovaná cena plynu
bolo, ţe pôvodné fakturácie za obdobie august - december 2009 nekorešpondovali
s podmienkami Zmluvy v jej dohodnutom platnom znení. K zániku práva ţalobcu
na doúčtovanie plynu nemohlo dôjsť len na základe skutočnosti, ţe „prechodne" fakturoval
ţalovanému niţšiu cenu v zmysle návrhu dodatku, ktorý ale do konsenzu zmluvných strán
a zákonnej písomnej formy nedospel. Hlavnými zákonnými spôsobmi, prostredníctvom
ktorých by mohlo dôjsť k zániku práva vykonať doúčtovanie v zmysle Zmluvy sú
predovšetkým písomná dohoda strán o zmene obsahu záväzku uskutočnená či uţ formou
dodatku alebo dohodou o novácii. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny z uvedených právnych
úkonov uzatvorený nebol, nárok na doúčtovanie opierajúci sa o ustanovenia Zmluvy nikdy
nezanikol. Ţalobca poukázal, ţe korektív zásady poctivého obchodného styku má byť
poslednou moţnosťou ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť
zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým.
Ustanovenie § 265 ObchZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade
s etikou, pričom oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať
do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej
etiky. Vzhľadom k prevaţujúcej profesionalite týchto vzťahov moţno dokonca, vo všeobecnej
rovine, konštatovať, ţe citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v reţime obchodného
práva o niečo slabšia, čo môţe viesť k tomu, ţe za poctivé v obchodnoprávnej rovine moţno,
podľa okolností, povaţovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho
práva mohli javiť uţ ako nemravné. V obchodnoprávnej rovine teda zásada poctivého
obchodného styku predstavuje prostriedok ultima ratio, pričom ObchZ predpokladá dobrú
profesionálnu úroveň podnikateľa, ktorý je povinný znášať aj určité podnikateľské riziko,
ktoré bolo v danom prípade spojené s tým, ţe ţalovaný si musel byť vedomý zvýšeného
odberu plynu na jeho strane a niţším cenám, ktoré mu boli fakturované bez opory v Zmluve.
V dovolaní ţalobca poukázal aj na porušenie princípu právnej istoty, nakoľko bol
rozhodnutím odvolacieho súdu uprednostnený záujem len jedného z účastníkov zmluvy -
odporcu a pri takejto aplikácii a interpretácii ustanovenia § 265 ObchZ na zistený skutkový
stav si zmluvné strany nemôţu byť isté obsahom vzájomne platne dojednaných zmluvných
záväzkov. Poukázal pritom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS
171/05, nález z 28. 02. 2008, ÚS 24/07, nález zo 17. 04. 2007, zhodne IV. ÚS 1/07, nález
zo 17. 05. 2007 a II. ÚS 48/97). Podľa ţalobcu legálna definícia pojmu „zásady poctivého
obchodného styku" neexistuje, nemôţe v danom prípade odvolací súd prekročiť medze
ústavne súladného výkladu tohto pojmu a na základe vlastnej úvahy hrubým spôsobom
narušiť rovnováhu medzi účastníkmi záväzkového vzťahu.
Odvolací súd podľa ţalobcu zároveň porušil základnú zásadu súkromného práva
„pacta sunt servanda", nakoľko na podklade zisteného skutkového stavu dospel k záveru, ţe
na dodávky plynu nad rámec kontrahovaného mnoţstva sa vzťahovala platne dojednaná
Zmluva o dodávke plynu a následne ţalobcovi nárok na plnenie z nej plynúce nepriznal.
K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 237 písm. f) O. s. p. ţalobca konštatoval, ţe
odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s konaním ţalovaného
v rámci rokovaní o moţnom predĺţení Zmluvy a zvýšení odberu zemného plynu. Len
jednostranne hodnotil správanie ţalobcu ako neetické podnikateľské konanie bez toho, aby
sledoval aj správanie ţalovaného, ktorý vyvolal rokovanie o moţnom predĺţení zmluvy, začal
odoberať plyn nad zmluvne dohodnuté mnoţstvo a následne Zmluvu vypovedal. Odvolací súd
teda neposúdil správanie sa účastníkov konania komplexne v ich vzájomnej súvislosti, ale
jednostranne vo svojom odôvodnení hodnotí len konanie ţalujúcej spoločnosti. Po vyjadrení
ţalovaného k dovolaniu sa ţalobca opätovne vyjadril, kedy opätovne zdôraznil, ţe Zmluva
počítala aj s moţnosťou odobratia väčšieho mnoţstva plynu cez právo opcie, ktorú ţalovaný
vyuţil, hoci tvrdí opak. Poukázal na podmienenosť nových zmluvných podmienok, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu. Podrobne vysvetlil spôsob fakturácie, pričom systém označil
za ťaţkopádny. Zotrval na tvrdení, ţe ţalovaný nemal zo zmluvy ţiaden nárok na dodávku
dodatočného mnoţstva plynu za cenu C2, ale iba za cenu Cl, ktorá bola výrazne vyššia, a to
v dohodnutom reţime opcií.
K dovolaniu a podaniu s vyjadrením sa opakovane vyjadril aj ţalovaný, ktorý navrhol
dovolanie v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ţalobcu na zaplatenie náhrady trov
dovolacieho konania. Podľa ţalovaného postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá
moţnosť konať pred súdom. Naopak, práve odvolací súd svojimi rozhodnutiami vo veci
opakovane naprával nedostatky v konaní súdu prvého stupňa, ktorý sa po zrušení veci a jej
vrátení na ďalšie konanie nevysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami a súčasne
nesprávne aplikoval právnu normu. Podľa ţalovaného ţalobca počas priebehu súdneho
konania účelovo menil a prispôsoboval svoje vyjadrenia s cieľom získať zmienený nedôvodný
prospech - od pôvodných tvrdení o uplatnení opcie zo strany ţalovaného, cez údajný
nedôvodný (svojvoľný) odber plynu, aţ po tvrdenia o nepoctivom zámere ţalovaného.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, ţe k ţiadnemu neoprávnenému odberu plynu
nedošlo. Plyn bol podľa ţalovaného vţdy odoberaný s vedomím a súhlasom ţalobcu,
po dohode medzi účastníkmi. Ďalej je nepochybné (bolo to zhodne potvrdené výpoveďou
svedkov), ţe ţalovaný poţadoval dodatočné mnoţstvo plynu ako spotový plyn, nie ako plyn
vzorcový. Ţalovaný si v súlade s dohodou účastníkov objednával u ţalobcu dodatočný plyn
na báze spotového plynu v spornom období. Ţalobca nikdy počas dodávok plynu ani len
nenaznačil ţalovanému, ţe by boli dodávky dodatočného plynu na spotovej báze podmienené
splnením ďalších podmienok. Počas celého súdneho konania nepredloţil ţalobca v tomto
smere ţiaden dôkaz. Ţalovaný tvrdil, ţe neúnosná cenová politika ţalobcu a jeho neochota
prispôsobiť sa trhovým podmienkam viedla nakoniec k ukončeniu Zmluvy, následne sa
zmenilo chovanie ţalobcu voči druhému účastníkovi - ţalobca najskôr účtoval za dodatočný
plyn cenu odsúhlasenú účastníkmi, t. j. na úrovni spotovej ceny s marţou 2,4 eur/MWh
a po zistení, ţe ţalovaný podal výpoveď Zmluvy ţalobca začal účtovať cenu s marţou
3,25 eur/MWh, avšak stále na báze spotovej ceny. Medzitým naďalej prebiehali rokovania
medzi účastníkmi o moţnostiach dodávok plynu na ďalšie obdobie. Ţalovaný namietal toto
zvýšenie marţe na 3,25 eur/MWh, ţiadal opravu faktúry a uhradil ţalobcovi na jeho bankový
účet cenu dodatočného plynu vo výške, ako keby sa jednalo o vzorcový plyn (t. j. podľa
vystavenej faktúry, ktorá nebola zaťaţená chybným výpočtom), samotný ţalobca vrátil
peňaţné prostriedky späť na účet ţalovaného z dôvodu, ţe sa jedná o preplatok. Keď
rokovania medzi účastníkmi o ďalších dodávkach neboli úspešné a ţalovaný uzavrel zmluvu
o odbere plynu na rok 2010 s alternatívnym dodávateľom, ţalobca pristúpil k ďalším
doúčtovaniam - doúčtoval cenu dodatočného plynu, akoby sa jednalo o vzorcový plyn za cenu
C1. Ţalovaný poukázal, ţe k vráteniu platby 1 048 225,32 eur na účet ţalovaného sa ţalobca
počas konania nijako nevyjadril. Na základe uvedeného podľa ţalovaného odvolací súd
správne konštatoval, ţe konanie ţalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a nepoţíva právnu ochranu. Poukázal tieţ na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa príkladov
aplikácie ustanovenia § 265 ObchZ, podľa ktorých pôsobenie zásady poctivého obchodného
styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred nekorektnými praktikami v obchodovaní,
ktoré by mohli viesť k zjavnému poškodeniu jedného z nich (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo dňa 18. 06. 2009).
Ţalovaný vo vyjadreniach ďalej uviedol, ţe celkom nesúhlasí s právnym záverom
odvolacieho súdu, ktorý subsumoval dodatočné dodávky spotového plynu pod ustanovenia
Zmluvy, pretoţe ak medzi účastníkmi preukázateľne došlo k dohode o dodaní dodatočného
mnoţstva plynu, tovar bol dodaný a odobratý, nejednalo sa o odber svojvoľný a dodatočné
dodávky nie je moţné subsumovať pod iné ustanovenia Zmluvy vzhľadom na tam stanovené
presne pravidlá odberu, nevyhnutne musel medzi účastníkmi vzniknúť nový záväzkovo-
právny vzťah. Účastníci záväzkového vzťahu (najmä, ak sú pravidelnými obchodnými
partnermi) sa môţu dohodnúť na nejakej novej dodávke tovaru, len predmet dodania (druh
a mnoţstvo tovaru) a obchodnú marţu, pričom pri iných podmienkach kontraktu odkáţu
na medzi nimi zauţívanú prax pri obchodných dodávkach. Takto tomu bolo aj v predmetnom
prípade (čo preukázala aj nasledujúca prax), kedy sa strany dohodli na dodávkach spotového
plynu, na jeho mnoţstve a marţi pri tvorbe ceny. Spôsob a forma účtovania spotovej ceny sa
potom primerane riadili Zmluvou, vzhľadom na paralelne prebiehajúce dodávky spotového
plynu podľa Zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 O. s. p. proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie procesne prípustné (§ 238 ods. 1
O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)
a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,
ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými
v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O. s. p.).
Predmetom konania je nárok ţalobcu na zaplatenie ceny plynu dodaného v mesiacoch
august aţ december 2009. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca si
tento nárok uplatnil podľa ustanovenia § 409 ObchZ, v zmysle ktorého medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená platná kúpna zmluva, ktorá upravovala mnoţstvo dodávaného plynu,
spôsob určenia ceny na vopred dohodnuté objemy ZM1 a ZM2 v cenovej úrovni C1
(vzorcový) a C2 (spotový) a podmienky dodávky nad zmluvne dojednané mnoţstvo, podľa
ktorých mal ţalovaný písomne poţiadať o takéto dodatočné mnoţstvo formou uplatnenia
opcie 1., prípadne opcie 2. Ţalovaný opcie neuplatnil, čím vzniklo ţalobcovi právo zvýšiť
cenu a oprávnene ju doúčtovať na cenu určenú za plyn, ktorý je odobratý bez opcie
nad zmluvný rámec.
Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, ţe nedošlo k uzatvoreniu osobitných zmlúv
na dodávku zemného plynu, fakturovaním niţších cien za dodaný plyn nebol ţalovaný
uvedený do omylu, pretoţe mu bol známy obsah platne uzatvorenej zmluvy i navrhovaného
dodatku a fakturovanie dodaného plynu nad zmluvné mnoţstvo za ceny podľa dodatku súd
prvého stupňa vyhodnotil v súlade s tvrdením ţalobcu ako ústretové konanie, ktoré nie je ani
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ţalobca musel cenu za dodaný plyn
doúčtovať, aby tak dal do súladu účtovný stav, ktorý sa preukazuje faktúrami so stavom
skutočným a takéto konanie nenaplnilo znaky konania, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k (odlišnému) záveru
a žalobcom uplatnený nárok na doplatenie zvyšnej časti ceny za plyn dodaný nad Zmluvu,
teda za prekročenie mnoţstva, ktoré sa ţalovaný v Zmluve zaviazal odobrať, kvalifikoval ako
výkon práva, ktorý nebol v súlade so zákonom. Ţalobcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny
podľa Zmluvy na mnoţstvo nad zmluvne dohodnutý odber plynu síce nezaniklo, výkon tohto
práva je formálne nezávadným, ale ide o právo, ktoré sa prieči zásadám poctivého
obchodného styku. Odvolací súd takéto konanie označil za snahu ţalobcu poškodiť
ţalovaného práve zneuţitím práva, ktoré vykazuje známky sankcie aţ šikany za to, ţe nedošlo
k dohode o uzatvorení dodatku k Zmluve a naviac ţalovaný Zmluvu vypovedal, čím ţalobca
stratil jedného zo svojich odberateľov. Odvolací súd vzal tieţ do úvahy, ţe to bol práve
ţalobca, ktorý iniciatívne a dobrovoľne počas rokovaní o zvýšení dodávok plynu bez toho,
aby boli výsledky rokovania ukončené dohodou, sa rozhodol zmeniť spôsob výpočtu ceny
pre dodávky plynu prekračujúce zmluvne dohodnuté mnoţstvo, ako tvrdil z dôvodu
očakávania uzatvorenia dodatku, ktorým sa mala platnosť Zmluvy predĺţiť a zvýšiť
kontrahované mnoţstvo, čo bolo v zmysle ţalobcom prijatého biznis konceptu, teda sa sám
začal správať spôsobom, ktorý dôvodne vyvolal u odberateľa dojem, ţe mnoţstvo plynu,
ktoré prekračuje zmluvne dohodnuté mu je účtované za cenu, ktorú pri takomto zvýšenom
odbere od ţalobcu poţadoval a na základe ktorej aj odbery plynu zvýšil.
Dovolací súd pripomína, ţe odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho
zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 aţ 7 O. s. p. (§ 213 ods. 1
O. s. p.). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
(§ 213 ods. 3 O. s. p.). Uvedené ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby na základe
opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť
odlišné od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Ak sa odvolací súd chce odchýliť
od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak
rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle § 132 O. s. p.; je neprípustné, aby
odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému právnemu
záveru dospel bez vykonania riadneho dokazovania.
Postup odvolacieho súdu v danom prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam.
Odvolací súd si pre svoje - z pohľadu prvostupňového konania - odlišné skutkové závery
neobstaral rovnocenné podklady. Dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom pre svoje
rozhodnutie v potrebnom rozsahu nezopakoval, nakoľko predsedníčka senátu sa iba
oboznámila s obsahom doterajšieho spisu a k veci sa vyjadrili iba právny zástupcovia
účastníkov konania (zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 26. 2. 2013
č. l. 592). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/11/2000, v zmysle ktorého podanie správy o priebehu doterajšieho konania na začiatku
odvolacieho pojednávania, oboznámenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, oboznámenie odvolania nemoţno povaţovať za doplnenie dokazovania pre postup
odvolacieho súdu v zmysle § 220 ods. 2 O. s. p. (v znení pred novelou).
Z uvedených dôvodov sú závery odvolacieho súdu v prejednávanej veci zatiaľ
predčasné a dovolaciemu súdu tak neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie
posudzovať ich správnosť.
Keďţe v dovolacom konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý
rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. januára 2016
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová