Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/100/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256 zastúpený JUDr. Gabrielou Nagyovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 8, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom 927 03 Šaľa, Administratívna budova 1236, IČO: 35 826 487 zastúpený agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 4 732 623,75 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4 732 623,75 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 33 193,50 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 59 373,12 € k rukám jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.8.2010 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 4 732 623,75 €. Svoj návrh odôvodnil tak, že na základe Zmluvy o dodávke plynu z 24.3.2009 dodával odporcovi zemný plyn v dohodnutých množstvách, taktiež aj nad rámec tohto množstva za dohodnuté ceny. Celkový nárok uplatnený navrhovateľom vznikol z dôvodu, že za mesiace august až december 2009 odporca neuhradil celú cenu za dodané množstvo zemného plynu.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tento žiadal ako nedôvodný zamietnuť, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že od navrhovateľa síce odobral plyn nadrámec celkovo dohodnutého množstva, avšak išlo o objednávku plynu mimo zmluvy o dodávke zemného plynu zo dňa 24.3.2009.Odporca tvrdil, že dodávku uvedeného množstva plynu navrhovateľ podľa vzájomnej dohody s odporcom realizoval na základe osobitnej objednávky a za cenu, ktorá prislúchala tzv. spotovému plynu t.j. cenu vychádzajúcu z burzovej ceny zemného plynu ako komodity. Z uvedeného dôvodu preto odporca považoval všetky svoje záväzky voči navrhovateľovi za uhradené a nárok navrhovateľa považoval za neodôvodnený.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov G.. Q. M., G.. U. Y.Y., G.. F. O., G.. S. S., oboznámil sa s pripojeným spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 24.3.2009 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu Zmluvy o dodávke plynu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2010, pričom k jej predčasnému ukončeniu došlo k dňu 31.12.2009 a to z dôvodu jednostrannej výpovede zo strany odporcu. Podľa uvedenej zmluvy bol navrhovateľ v

roku 2009 povinný odporcovi dodať 3 801 690 600 KWh zemného plynu. Uvedené množstvo plynu bolo v zmluve označené „ ZM 2009“. Dohodnuté zmluvné množstvo dodaného zemného plynu pritom pozostávalo zo zmluvného množstva ZM1, ktorý bol oceňovaný cenou C1 (tzv. vzorcový plyn dodávaný za pevne v zmluve stanovené ceny) a zmluvného množstva ZM2, ktoré bolo oceňované cenou C2 (tzv. spotový plyn, ktorého cena závisela od pohybu ceny zemného plynu na komoditných burzách). Cena za odobratý zemný plyn bola účtovaná mesačne, pričom do neho vstupovala ešte cena za distribúciu zemného plynu.

Bežná fakturácia za odobratý zemný plyn od uzavretia zmluvy do mesiaca august prebiehala tak, že navrhovateľ vystavil faktúru za celkové odobrané množstvo zemného plynu v danom mesiaci, pričom toto ocenil cenou C1, následne k tejto faktúre bola vystavená opravná faktúra, v ktorej navrhovateľ zohľadňoval cenu C2 podľa zmluvy, teda cenu za dohodnuté zmluvné množstvo ZM2. Touto opravnou faktúrou boli teda korigované ustanovenia pôvodnej faktúry a to v časti zmluvného množstva ZM2 (teda spotového plynu). Každý mesiac pritom medzi účastníkmi prebiehala komunikácia, v zmysle ktorej odporca zasielal navrhovateľovi tzv. objednávky spotového plynu, ktoré do mesiaca august korešpondovali s dohodnutým zmluvným množstvom ZM2. Ako reakciu na to, navrhovateľ odporcovi oznamoval aktuálnu cenu tzv. spotového plynu, v ktorej bol aj následne plyn opravnou faktúrou zohľadňovaný. Uvedený mechanizmus bežnej fakturácie bol navrhovateľom používaný z dôvodu, že iný systém fakturácie jeho účtovný program neumožňoval.

V mesiacoch máj až september 2009 prebiehali medzi navrhovateľom a odporcom rokovania o zmene podmienok dodávok zmluvy, ktoré mali byť vyjadrené v písomnom dodatku k zmluve o dodávke zemného plynu. Predmetom týchto rokovaní malo pritom byť zvýšenie zmluvného množstva dodávaného plynu, zníženie ceny C1 za tzv. vzorcový plyn, predĺženie platnosti zmluvy o dodávke plynu a odstránenie možnosti jednostrannej výpovede zmluvy zo strany odporcu. Na základe týchto prebiehajúcich rokovaní navrhovateľ začal odporcovi účtovať dodaný plyn spôsobom a v cenách, ktoré boli predmetom rokovania a mali byť premietnuté do písomne uzavretého Dodatku k zmluve o dodávke zemného plynu zo dňa 24.3.2009.

V mesiaci august 2009 tak navrhovateľ faktúrou č. 7416591448 v znení opravnej faktúry č. 7401107211 vyúčtoval dodaný plyn v zmysle Zmluvy zo dňa 24.3.2009 a podľa cien prislúchajúcich k jednotlivým zložkám zemného plynu v celkovej sume 10 638 121,65 €. Následne opravnými faktúrami 7401107215 a 7401107314 korigoval cenu za dodané množstvo plynu s prihliadnutím na očakávané nové ceny, ktoré mali byť dohodnuté v navrhovanom dodatku. Takýmto spôsobom došlo k fakturácii dodaného plynu za daný mesiac v cene 8 482 705,17 €. Po tom čo bolo zrejmé, že k uzavretiu dodatku a dohodnutiu nových množstiev a cien nedôjde, navrhovateľ storno faktúrou č. 7901020969 a storno faktúrou č. 7901020970 stornoval vyššie uvedené opravné faktúry, ktorými zohľadnil navrhované zmeny v cenách a množstvách dodávaného plynu, čím mu vznikol nárok na doplatenie ceny v zmysle platnej zmluvy v danom mesiaci v sume 2 155 416,48 €.

V mesiaci september 2009 tak navrhovateľ faktúrou č. 74114613844 v znení opravnej faktúry č. 7401107923 vyúčtoval dodaný plyn v zmysle navrhovaného Dodatku k zmluve zo dňa 24.3.2009 a podľa cien prislúchajúcich k jednotlivým zložkám zemného plynu podľa navrhovaného znenia dodatku v celkovej sume 8 232 724,45 €. Následne storno faktúrou č. 7901020971 stornoval vyššie uvedenú opravnú faktúru a vystavil novú opravnú faktúru 7401110400. Takýmto spôsobom došlo k fakturácii dodaného plynu za daný mesiac v cene 9 958 205,29 € v zmysle platných podmienok zmluvy zo dňa 24.3.2009. Týmto vznikol navrhovateľovi nárok na doplatenie ceny v zmysle platnej zmluvy v danom mesiaci v sume 1 725 480,84 €.

V mesiaci október 2009 tak navrhovateľ faktúrou č. 7401109140 v znení opravnej faktúry č. 7401109639 vyúčtoval dodaný plyn v zmysle navrhovaného Dodatku k zmluve zo dňa 24.3.2009 a podľa cien prislúchajúcich k jednotlivým zložkám zemného plynu podľa navrhovaného znenia dodatku v celkovej sume 10 352 103,84 €. Následne storno faktúrou č. 7901020972 stornoval vyššie uvedenú opravnú faktúru a vystavil novú opravnú faktúru 7401110404. Takýmto spôsobom došlo k fakturácii dodaného plynu za daný mesiac v cene 10 847 444,63 € v zmysle platných podmienok zmluvy zo dňa 24.3.2009. Týmto vznikol navrhovateľovi nárok na doplatenie ceny v zmysle platnej zmluvy v danom mesiaci v sume 495 340,79 €.

V mesiaci november 2009 tak navrhovateľ faktúrou č. 7416601711 v znení opravnej faktúry č. 7401110231 vyúčtoval dodaný plyn v zmysle navrhovaného Dodatku k zmluve zo dňa 24.3.2009 a podľa cien prislúchajúcich k jednotlivým zložkám zemného plynu podľa navrhovaného znenia dodatku v celkovej sume 10 414 963,63 €. Tento nárok odporca v celom rozsahu uhradil.

V mesiaci december 2009, v ktorom už bolo zrejmé, že k uzatvoreniu dodatku nedôjde tak navrhovateľ faktúrou č. 7418584681 v znení opravnej faktúry č. 7401111339 vyúčtoval dodaný plyn v zmysle platnej zmluvy zo dňa 24.3.2009 a podľa cien prislúchajúcich k jednotlivým zložkám zemného plynu podľa tejto zmluvy v celkovej sume 10 945 771,07 €. Z uvedeného množstva odporca uhradil sumu 10 255 190,53 €.. Týmto vznikol navrhovateľovi nárok na doplatenie ceny v zmysle platnej zmluvy v danom mesiaci v sume 690 580,54 €.

Uvedené rozdiely v cenách podľa platných ustanovení zmluvy zo dňa 24.8.2009 a cenách, ktoré boli korigované opravnými faktúrami je spôsobené tým, že navrhovateľ počas uvedeného obdobia začal fakturovať ceny za odobratý plyn podľa navrhovaného dodatku, v ktorom malo dôjsť k zmene objemu zmluvných množstiev ZM1 a ZM2, čo v praxi znamenalo toľko, že navrhovateľ v jednotlivých mesiacoch z celkového množstva dodaného plynu vyúčtoval v nižšej cene C2 väčšie percento z celkovo dodaného plynu napr. v mesiaci august 2009 za ZM2 považoval 379 440 MWh, namiesto zo zmluvy vyplývajúceho množstva 89 280 MWh. Rozdiel v jednotlivých účtovaných cenách preto podľa názoru súdu nevyplýva iba z väčšieho množstva dodaného plynu než bolo celkovo zmluvne dojednané množstvo ale ja spôsobom oceňovania tohto plynu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi existoval zmluvný vzťah založený Zmluvou o dodávke plynu zo dňa 24.3.2009. Taktiež nebolo sporné, že dohodnuté množstvo plynu bolo odporcom skutočne dodané, rovnako ako tá skutočnosť, že odporca odobral plyn aj nad rámec zmluvného množstva ZM9 a to v objeme 15 564 582 KWh. Spornou medzi účastníkmi konania zostala tá skutočnosť, v akých cenách ako bol toto nad rámec zmluvy dodané množstvo plynu oprávnený vyúčtovať navrhovateľ. V priebehu konania odporca poukazoval na tú skutočnosť, že množstvo plynu v objeme 638 640 MWh, ktoré odobral v mesiacoch august až október nie je možné považovať za plyn odobratý na základe Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 24.3.2009 ale za plyn, ktorý bol odobratý na základe samostatnej objednávky tzv. spotového plynu. Dodaním plynu v tomto množstve malo dôjsť podľa odporcu k uzavretiu samostatnej zmluvy, ktorá nespadá pod režim Zmluvy zo dňa 24.3.2009. V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na navrhované znenie dodatku, podľa ktorého presne v takomto objeme malo dôjsť k zmene platnej zmluvy v časti zmluvného množstva ZM2. Z uvedeného je preto zrejmé, že uvedený plyn nemožno považovať za samostatnú objednávku, nakoľko v zmysle rokovaní o vtedy platnej zmluve malo dôjsť k zmene zmluvného množstva ZM2, presne o tento uvedený objem.

Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k odobratiu zemného plynu nad rámec dohodnutého zmluvného množstva ZM 2009, vychádzal súd pri svojom rozhodovaní z toho, že po vyriešení otázky, že dané množstvo plynu nie je možné ako už bolo vyššie uvedené považovať za dodávku mimo rámca zmluvy, bude potrebné na takto dodaný objem plynu aplikovať ustanovenia medzi účastníkmi platnej zmluvy zo dňa 24.3.2009 a to postup v zmysle čl. 3.1.6 tejto zmluvy z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený v zmluve dohodnutým spôsobom zvýšiť dohodnutú cenu plynu.

Zo svedeckej výpovede G.. U. Y. súd zistil, že tento v rozhodnom čas pôsobil u navrhovateľa na poste managera kľúčových zákazníkov. Svedok potvrdil, že v mesiacoch jún alebo júl 2009 bol navrhovateľ zo strany odporcu oslovený s požiadavkou na dodanie väčšieho množstva plynu než bolo kontrahované vo vtedy platnej zmluve. Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ vypracoval dodatok k platnej zmluve, v ktorom bolo zahrnuté odporcom požadované väčšie množstvo plynu. Boli upravené ceny za dodávaný plyn ako aj iné náležitosti zmluvy. Ohľadne dodatku sa začali rokovania, pričom navrhovateľ sa rozhodol, že fakturovať dodaný plyn bude pri zohľadnení podmienok a cien podľa navrhovaného dodatku. Rokovania vyústili v to, že odporca platnú zmluvu zo dňa 24.3.2009 vypovedal a následne uzavrel zmluvu s iným dodávateľom. Svedok taktiež potvrdil, že navýšenie množstva dodaného plynu malo byť zahrnuté v dodatku, ktorého prvé znenie bolo odporcovi zasielané niekedy v auguste. Svedok taktiež nemal vedomosť, že by odporca navrhovateľovi zasielal nejaký dokument, ktorý by upravoval navyše dodané množstvo zemného plynu. Svedok taktiež uviedol, že v zázname z e-mailovej komunikácie zo dňa 19.8.2009 sa množstvo plynu za vzorcový plyn oceňuje cenou C1, teda cenou v zmysle zmluvy. Spot 1 z uvedenej komunikácie označuje plyn dodávaný za cenu C2, ktorý už bol kontrahovaný v Zmluve zo

dňa 24.3.2009 a spot 2 označuje množstvo plynu dodané odporcovi na základe jeho požiadavky, ktoré malo byť dodávané v cene C2 v zmysle navrhovaného dodatku. Svedok uviedol, že aj keď odporca nad rámec platnej zmluvy objednal spotový plyn, navrhovateľ tento plyn vyúčtoval v zmysle platnej zmluvy v cene C1, teda za vzorcový plyn, nakoľko neexistoval iný právny ani účtovný podklad, nakoľko nedošlo k uzavretiu dodatku k Zmluve zo dňa 24.3.2009, v zmysle ktorého by bolo možné tento plyn fakturovať v cene C2. Svedok taktiež potvrdil, že odporca pravidelne zasielal listiny označené ako objednávky, ktorými objednával do mesiaca august kontrahované množstvo plynu podľa vtedy platnej zmluvy. Podľa svedka odporca takúto povinnosť nemal, nakoľko objednávky iba kopírovali množstvá dohodnuté v zmluve a v ich prílohách.

Z výpovede svedka G.. F. O., ktorý je zamestnancom navrhovateľa súd zistil, že svedok sa podieľal na rokovaniach, ktoré smerovali k uzavretiu dodatku k platnej zmluve. Svedok taktiež potvrdil, že v roku 2009 došlo zo strany odporcu k objednaniu dodania dodatočného množstva plynu. Podľa svedka však komunikácia s odporcom smerovala v tejto oblasti skôr k zmene vtedy platnej zmluvy v časti dohodnutých množstiev a cien plynu. K tomuto však nedošlo, nakoľko dodatok uzatvorený nebol. Svedok potvrdil, že odporca počas platnosti zmluvy vždy k nejakému dátumu oznamoval množstvo plynu listinou označenú ako objednávka, pričom vždy išlo o množstvo už dohodnuté v platnej zmluve. Na to mu navrhovateľ oznámil cenu podľa vopred definovaného rozhodného dňa. Svedok uviedol, že odporca mohol fyzicky odobrať také množstvo plynu, ktoré umožňovali technologické možnosti, pričom spôsob oceňovania takto dodaného plynu stanovovala platná zmluva. Podľa svedka taktiež navrhovateľ odporcovi v žiadnom mesiaci nedodal tzv. spotový plyn mimo rámca zmluvy, nakoľko nedošlo k uzavretiu dodatku ani inej dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Svedok potvrdil, že on bol osobou, ktorá pravdepodobne rozhodla, že počas rokovania o dodatku bude vykonávaná fakturácia spôsobom zohľadňujúcim navrhované množstvo plynu.

Z výpovede svedka G.. Q. M., ktorý je zamestnancom odporcu v pozícii vedúceho odboru logistiky súd zistil, že v polovici roku 2009 celková ekonomická situácia začala odporcu nútiť k prehodnocovaniu cien a podmienok, za ktorých nakupoval zemný plyn. Na základe toho došlo k rokovaniam s navrhovateľom, pričom bolo dohodnuté, že v mesiacoch august až december 2009 navrhovateľ dodá odporcovi nad rámec zmluvy tzv. spotový plyn. Na základe toho začal odporca oznamovať vždy k 15.-temu dňu v mesiaci množstvá spotového plynu, ktoré má v následnom období záujem odobrať. Svedok uviedol, že s navrhovateľ nikdy nerokovali o zmene vtedy platnej zmluvy zo dňa 24.3.2009, pričom zároveň uviedol, že v mesiacoch august a nasledujúcich za odporcu pripomienkovali návrh dodatku k vtedy platnej zmluve. Obsahom pripomienkovaného dodatku pritom mali byť nové ceny, nové množstvá a nový spôsob oceňovania. Zmluva zo dňa 24.3.2009 bola podľa svedka zo strany odporcu vypovedaná z dôvodu, že podmienky stanovené v zmluve odporcovi neumožňovali ekonomicky prežiť. Objednávky na množstvá dodávaného spotového plynu navrhovateľovi zasielal buď svedok osobne alebo jeho kolega. Na to následne navrhovateľ potvrdzoval obdržanie komunikácie a uvádzal aktuálne ceny za spotový plyn. Takto podľa svedka komunikácia fungovala do mesiaca júl 2009. Následne boli v tzv. objednávke oznamované množstvá spotového plynu navýšené o dodatočné objemy. Toto sa týkalo mesiacov august, september a október. Svedok taktiež uviedol, že navrhovateľ nikdy nepodmieňoval dodávku dodatočného množstva plynu podpísaním dodatku. Podľa svedka išlo o dve rôzne veci.

Z výpovede svedka G.. S. S. súd zistil, že je zamestnancom odporcu a jeho úlohou je nákup surovín potrebných na výrobu hnojív. Podľa svedka hlavný problém odporcu spočíva v tom, že navrhovateľ fakturoval dodaný plyn v iných cenách, než to požadoval navrhovateľ. Toto bolo z pohľadu svedka spôsobené nedodržaním dohôd zo strany navrhovateľa. Svedok nemal vedomosť o tom, že by k zmluve uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom bol podpísaný nejaký dodatok. Svedok potvrdil, že navrhovateľ odporcovi skutočne dodal plyn nad rámec zmluvného množstva ZM 2009 n a základe vzájomnej dohody, pričom ohľadne tohto plynu potom navrhovateľ zmenil celú svoju fakturáciu. Svedok potvrdil, že ohľadne dodávok požadovaného dodatočného množstva plynu prebiehali rokovania, okrem iných aj s vypočutými svedkami G.. Y. Y. G.. O.. S nimi bola taktiež uzavretá dohoda ohľadne podmienok dodatočného množstva dodaného plynu.

Z výpovede svedka P.. G.. P. Š. generálneho riaditeľa odporcu súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom fungovali v minulosti dlhodobé obchodné vzťahy. Podľa názoru svedka, zmluva ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom stanovovala minimálne množstvá plynu, ktoré bol odporca povinný odobrať. Toto minimálne množstvo plynu označované ako ToP bolo stanovené vo výške približne

80 % predpokladaného odberu plynu. Vzhľadom k hospodárskej recesii ku ktorej došlo v roku 2009 a vzhľadom na stratové hospodárske výsledky odporcu sa začal odporca zaoberať znižovaním vstupných nákladov, pričom jedným z možných spôsobov riešenia bolo po odobratí dohodnutého minimálneho množstva plynu nakúpiť za osobitných podmienok ďalších 60 miliónov m3 plynu od iných dodávateľov, ktorí začali fungovať po liberalizácii trhu so zemným plynom. Na základe týchto zámerov odporcu prebehli rokovania so spoločnosťami RWE a Lumius, pričom zároveň podľa tvrdenia svedka on sám inicioval aj rokovania s navrhovateľom a to vzhľadom na ich predchádzajúcu spoluprácu. Svedok ďalej uviedol, že k dohode ohľadne dodávok zemného plynu nadrámec zmluvy došlo začiatkom mesiaca júl 2009, pričom podľa názoru svedka je možné uzavretie takejto dohody vyvodiť z konkludentného správania sa zúčastnených subjektov, presne v duchu tejto dohody. Pre nakúpenie dodatočného množstva plynu od navrhovateľa sa podľa svedka odporca dohodol vzhľadom na predchádzajúce korektné vzťahy ako aj vzhľadom na ponuku navrhovateľa, ktorá bola akceptovateľná. Svedok ďalej potvrdil, že navrhovateľ prišiel s požiadavkou, aby bol k zmluve urobený dodatok. Odporca však na takomto zachytený výsledkov rokovania netrval. Časová následnosť podľa svedka bola taká, že najprv došlo k dohode o dodávke nadrámec zmluvy dojednaného množstva zemného plynu, ktorá sa počínajúc mesiacom júl 2009 mala realizovať na základe objednávok odporcu. S návrhom na podpísanie dodatku mal však navrhovateľ prísť až v decembri 2009. Svedok vylúčil, že by sa v máji 2009 účastníci dohadovali na dodávkach smerujúcich k roku 2010, pretože v tom konkrétnom období musel odporca vyriešiť akútny problém. Svedok uviedol, že sled rokovaní je potrebné chápať ako dve separátne rokovania, pričom jedno sa malo týkať dodávok plynu nadrámec zmluvy. A druhé sa týkalo formy spolupráce za podstatne modifikovaných podmienok do budúcnosti. Svedok uviedol, že v zmysle dohody júla 2009 mal byť plyn dodávaný mimo rámca zmluvy dodávaný v cenách, ktoré sa odvíjali od cien plynu za jednu MWh a to v rozhodný deň na Holandskej burze TTF. Podľa tvrdenia svedka bola marža obchodníka dohodnutá vo výške 2,4 € za MWh. Rozhodný deň podľa vyjadrenia svedka sa stanovoval na základe objednávok, pričom od tohto rozhodného dňa sa odvíjala cena plynu na nasledujúci mesiac. Svedok vylúčil, že by si odporca u navrhovateľa v roku 2009 uplatnil obciu v zmysle zmluvy. Svedok uviedol, že aj zamestnanci navrhovateľa ktorí sa zúčastnili na rokovaní a ktorí boli vypočutí ako svedkovia museli vedieť, že rokovania prebiehajú o dvoch rozdielnych otázkach .

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo v tejto veci. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny.

V zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení mal súd nepochybne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu riadnej a platnej kúpnej zmluvy a to dňa 24.3.2009. Predmetom tejto zmluvy pomenovanej ako Zmluva o dodávke plynu bol záväzok navrhovateľa dodávať odporcovi zemný plyn v dohodnutých množstvách podľa jednotlivých mesiacov. Spôsob ocenenia dodaného plynu bol účastníkmi taktiež vopred dohodnutý, pričom plyn sa mal oceňovať vo vopred dohodnutých objemoch ZM1 a ZM2 cenami C1 (tzv. vzorcový plyn) a cenou C2 (tzv. spotový plyn). Zmluva taktiež v svojich ustanoveniach upravovala spôsoby a prípady, keď navrhovateľ odporcovi dodával množstvo plynu nad rámec dohodnutých objemov. V takýchto prípadoch preto mal odporca právo uplatniť obcie stanovené v bode 3.1.4. zmluvy. Ak tak odporca neurobil, mal navrhovateľ právo zvýšiť dohodnutú cenu dodaného plynu v zmysle bodu 3.1.6. zmluvy a to cenou podľa bodu 2.2. prílohy č. 2 tejto zmluvy.

Z uvedeného súdu teda jednoznačne vyplynul záver, že konštrukcia zmluvy stanovovala povinnosť navrhovateľa dodať minimálne kontrahované množstvo plynu, čomu korešpondovala povinnosť odporcu toto dohodnuté množstvo plynu aj skutočne odobrať. Na rozdiel od odporcu súd Zmluvou o dodávke plynu zo dňa 24.3.2009 nechápe ako zmluvu uzavretú, upravujúcu striktne iba dohodnuté množstvá. Pod ustanovenia zmluvy je preto potrebné podľa názoru súdu subsumovať akékoľvek dodávky plynu medzi navrhovateľom a odporcom, čo jednoznačne vyplýva z vôle zmluvných strán, ktorá je obsiahnutá v Zmluve zo dňa 24.š.2009 a to vo forme buď obcií, pričom zmluva ustanovuje taktiež mechanizmus, kedy dôjde k dodávke plynu nad rámec zmluvy, avšak nedôjde k uplatneniu obcií. V takomto prípade nastupuje právo navrhovateľa dodaný plyn oceniť vopred dohodnutým spôsobom v zmysle článku 3.1.6. zmluvy.

Súd pri posudzovaní veci vychádzal z nespornej skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo v tom istom období k dohode, že navrhovateľ dodá odporcovi dodatočne zemný plyn.. Na základe tejto skutočnosti sa medzi účastníkmi začali rokovania, ktoré by požiadavky odporcu na dodávanie nadmerného množstva plynu zohľadnili v nových zmluvných podmienkach, ktoré mal obsahovať dodatok k vtedy platnej zmluve. Týmto malo dôjsť k dohodnutiu výhodnejších podmienok pre odporcu, nakoľko ako už bolo uvedené, plyn dodávaný nad rámec dohodnutého množstva bol bez uplatnenia obcií oceňovaný zvýšenou cenou. Počas uvedených rokovaní navrhovateľ očakával uzavretie dodatku a začal dodávané množstvá plynu a to či už nad rámec kontrahovaného množstva alebo od mesiaca september aj v rámci kontrahovaného množstva oceňovať novým spôsobom, čiže uplatňoval ceny C1 a C2 na rozdielne objemy plynu, než tomu bolo dohodnuté v Zmluve zo dňa 24.3.2009. Týmto v konečnom dôsledku došlo k fakturácii znížených cien a to spôsobom a v rozsahu vyššie popísanom a to aj napriek tomu, že počas celého obdobia mal navrhovateľ právo fakturovať plyn spôsobom, ktorý ustanovovala vtedy platná Zmluva zo dňa 24.3.2009. Po tom, čo k podpisu navrhovaného dodatku nedošlo, navrhovateľ formou storno a opravných faktúr zosúladil svoj nárok z vtedy platnou zmluvou. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ fakturoval plyn v cenách podľa platnej zmluvy zo dňa 24.3.2009, čiže jeho nárok uplatnený v tomto konaní je podľa názoru súdu potrebné považovať za oprávnený. Tieto skutočnosti v svojich svedeckých výpovediach potvrdili aj svedkovia Ing. Arpáš a Ing. Kuchta.

Súd sa preto nemohol stotožniť s obranou odporcu, že popri Zmluve zo dňa 24.3.2009 existoval aj iný zmluvný vzťah a to založený objednávkou, ktorou si mal odporca u navrhovateľa objednať dodatočné množstvo plynu a ktorý nemal byť oceňovaný spôsobom podľa Zmluvy zo dňa 24.3.2009, pretože nespadal do jej rámca ale cenou odvíjajúcej sa od burzovej ceny za tzv. spotový plyn. Podľa názoru súdu nie je možné ani záznam z emailovej komunikácie zo dňa 19.8.2009 považovať za samostatnú objednávku, nakoľko išlo o komunikáciu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá bola bežná a v rámci ktorej odporca dovtedy vždy oznamoval platne dohodnuté objemy spotového plynu, pričom v uvedenom mesiaci prvýkrát oznámil, že odoberie plyn nad rámec dohodnutého množstva. Uvedená komunikácia preto spadá do celkového rámca bežnej obchodnej komunikácie medzi účastníkmi, pričom navrhovateľovi z tohto dôvodu nemohol byť známy prípadný úmysel odporcu objednať určitý objem plynu mimo rámca zmluvy, preto si tento úkon navrhovateľ nemusel vykladať v zmysle .

Súd sa nemohol stotožniť s obranou odporcu spočívajúcou v tom, že v mesiaci júl malo dôjsť k uzavretiu osobitnej dohody o dodávkach plynu mimo rámca uzavretej písomnej zmluvy. Z listinných dôkazov ktoré boli súdu predložené je potrebné poukázať na objednávky za obdobie mesiacov august až december 2009, nakoľko tieto objednávky obsahujú prejav vôle odporcu z ktorého je zrejmé, že objednáva stanovené množstvá plynu podľa zmluvy ako to sám udáva. Samotné objednávky podľa názoru súdu nie je možné považovať za návrhy na uzavretie samostatnej osobitnej zmluvy, nakoľko neobsahujú všetky podstatné náležitosti, nakoľko v nich nie je zahrnutý a obsiahnutý jednoznačný spôsob určenia ceny resp. spôsob jeho ocenenia. Odporcom v konaní nebolo nijako preukázané, že vôľa strán smerovala k uzavretiu zmluvy bez určenia kúpnej ceny. Uvedené objednávky taktiež neobsahujú ani presnú kvantifikáciu tovaru . V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že ak by aj súd objednávky a ich akceptáciu posúdil ako samostatné zmluvné vzťahy je cena vzhľadom na absenciu jej presného určenia v zmysle objednávok presne stanoviteľná iba podľa zmluvy a to vzhľadom na to, že sám odporca v objednávkach odkazuje na zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že zo správania sa účastníkov konania zo všetkých okolností a z listinných dôkazov je zrejmé, že ak objednávky boli posúdené ako návrhy na uzavretie samostatných zmlúv, neboli zo strany navrhovateľa akceptované, nakoľko zo žiadnych faktúr vystavených navrhovateľom a to či už prvotných na vzorcovú cenu, opravných na spotovú cenu alebo konečných faktúr nevyplýva, že by navrhovateľ už v priebehu rokovaní ktoré mali prebehnúť a na ktoré poukazoval odporca používal taký spôsob určenia ceny, na akom sa mali s odporcom dohodnúť na rokovaniach v mesiaci júl 2009. Taktiež je potrebné poukázať, že z ďalšieho správania odporcu ktorý uhradil faktúry za plyn na spotovú cenu s vyššou maržou vystavené v zmluvnej cene v mesiaci október bez toho, že by namietal, že tieto faktúry boli vystavené v rozpore s dohodou, ktorá mala byť uzavretá v mesiaci júl 2009. Taktiež je potrebné poukázať, že faktúry za mesiace november 2009 a december 2009 boli vystavené len v zmluvnej cene na spotovú cenu s vyššou maržou.

Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu, ktorou preukazoval uzavretie zmluvy o osobitných dodávkach ani z toho dôvodu, že v priebehu celého konania nebola preukázaná vôľa navrhovateľa,

smerujúca k uzatvoreniu osobitných zmlúv. Jediným hmotne zachyteným výsledkom vzájomných rokovaní účastníkov konania bol iba návrh dodatku k platnej zmluve. Súd taktiež pri rozhodovaní vo veci nevychádzal z argumentácie, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi stanovovala presné množstvá plynu na rok 2009. Zo samotnej svedeckej výpovede svedka P.. G.. P. Š. vyplýva vedomosť odporcu , že množstvá plynu dohodnuté účastníkmi v zmluve boli v časti ToP minimálnymi dohodnutými množstvami plynu, ktoré bol odporca povinný odobrať a v prípade že ich neodoberie, bol ich povinný zaplatiť. Podľa názoru súdu však skutočnosť, že k vyčerpaniu resp. k odobratiu ToP dohodnutých množstiev plynu bol splnený hospodársky účel a kauza zmluvy a taktiež táto sama skutočnosť nezakladá dôvod domnievať sa, že všetok ďalší plyn ktorý bol dodávaný po odobratí dohodnuté ToP množstva plynu bol plynom dodávaný mimo rámca zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na dohodnuté množstvá plynu označeného ako ZM 2009, kde podľa zmluvy bolo dohodnuté dodanie a odobratie 3 801 609,600 MWh zemného plynu, pričom zo sumáru za uvedený rok bolo súdu preukázané, že odporca v danom roku odobral celkovo 3 817 255,181 MWh zemného plynu. Z porovnania dohodnutého a skutočne odobratého množstva je teda zrejmé, že odporca nadrámec zmluvy v uvedenom období odobral 15 645,581 MWh zemného plynu. K odobratiu uvedeného množstva došlo však až v mesiaci december, kedy už žiadne rokovania medzi účastníkmi neprebiehali, teda odporca sa už nemal dôvod domnievať, že uvedený plyn mu je dodávaný mimo rámca zmluvy.

Navyše je potrebné podľa názoru súdu poznamenať, že odporca si musel byť vedomý, že Zmluva zo dňa 24.3.2009 ošetruje aj prípady, pri ktorých dochádza k dodaniu plynu nad rámec dohodnutého množstva a mohol využiť inštitúty v zmluve zakotvené (obcia) podľa čl. 3.1.4. zmluvy. Taktiež je potrebné poukázať na to, že zo žiadnej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom nevyplýva, že by niektorá z objednávok ustanovovala jednoznačný a pochybenie vzbudzujúcim spôsobom tú skutočnosť, že dodatočné množstvo plynu odporca objednával výslovne mimo rámca platnej zmluvy. Ak by tomu tak aj bolo je súd toho názoru, že ani v takomto prípade nie je možné, aby odporca požadoval, aby toto nad rámec dodané množstvo plynu bolo oceňované cenou C2 podľa Zmluvy zo dňa 24.3.2009, nakoľko sám tvrdí, že na dodanie a ocenenie tohto množstva plynu sa tento zmluvný vzťah nevzťahuje. Tvrdenia svedkov G.. S. Y. G.. M. považoval súd pri ich hodnotení za rozporné. Svedkovia tvrdili, že došlo k dohode s navrhovateľom o dodaní tzv. spotového plynu nad rámec zmluvy, pričom je potrebné poukázať, že plyn ako taký je fyzicky vždy ten istý a označenia cien C1 (vzorcový plyn) a C2 (spotový plyn) ustanovuje Zmluva zo dňa 24.3.2009. Z uvedeného je zrejmé, že svedkovia na jednej strane uvádzajú, že plyn bol dodávaný mimo rámca zmluvy a na druhej strane udávajú, že na základe existujúcej dohody mal byť ocenený podľa objemu plynu, na ktorý sa v zmluve vzťahovala cena C2.

Z uvedených dôvod súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko ani doplneným dokazovaním v zmysle návodov odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu osobitných zmlúv, na základe ktorých by navrhovateľ odporcovi dodával zemný plyn mimo rámca platne uzavretej zmluvy. Súd taktiež pri následnom zvažovaní a rozhodovaní vo veci vychádzal z názoru, že konaním navrhovateľa resp. fakturáciou ktorú vykonával nemohlo dôjsť k uvedeniu odporcu do omylu, nakoľko odporca poznal obsah a ustanovenia platne uzavretej zmluvy, bol mu známy taktiež návrh Dodatku k tejto zmluve, takže na základe týchto vedomostí mohol a musel vedieť, že navrhovateľ vykonáva fakturáciu na základe nových navrhovaných cien v súlade s navrhnutým dodatkom a túto fakturáciu súd považoval za ústretový krok navrhovateľa voči odporcovi, ktorý u odporcu vzhľadom na to, že musel poznať okolnosti dovtedajšej spolupráce a rokovaní o dodatku, nebol spôsobilý vyvolať mylný dojem a to aj vzhľadom na to, že odporca nepreukázal kedy a akým spôsobom sa dostal do jeho dispozičnej sféry prejavu vôle navrhovateľa z ktorého by bolo možné nepochybne usúdiť, že navrhovateľ má záujem a jeho konanie smeruje k dodávkam plynu mimo rámec zmluvy.

Súd taktiež poukazuje na to, že konanie navrhovateľa nie je možné považovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože navrhovateľ musel skutočne dodaný plyn dofaktúrovať v zmysle zmluvných podmienok a zosúladiť tak účtovný a skutočný stav. Podľa názoru súdu nie je možné situáciu keď sa jeden zo subjektov zmluvného vzťahu domáha u druhého subjektu aby si tento plnil svoje zmluvné podmienky považovať za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi, sám ďalšie dokazovanie nenavrhoval ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj na spravodlivé a nestanné prejednanie veci..

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 33 193,50 € a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 59 373,12 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne navrhovateľa za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, 3 x účasť na pojednávaní, záverečné písomné vyjadrenie vo veci, pri hodnote jedného úkonu 9 888,53 € + 3 x rež. paušál po 7,21 € a + 2 x rež. paušál 7,63 € a z 20 % DPH z hodnoty právnych úkonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.