Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Nc/1/2016

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného A. B.,

bývajúceho v A., zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŢBAŠÁN Law firm s.r.o., so

sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 26, proti povinnej M. B., bývajúcej v C., zastúpenej

JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o výchove maloletého

dieťaťa - A. B., nar. X., bývajúcej pri matke (povinnej), v konaní zastúpenej kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o návrhu oprávneného na

súdny výkon rozhodnutia vo výkone predbežného opatrenia o výchove maloletých detí,

vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. a na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Antónia Kandravá, JUDr. Michal Boroň

a JUDr. Peter Straka n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. (vec Okresného súdu Svidník

vedená pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Povinná vo svojom písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Svidník

24. novembra 2015, namietala zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove a navrhla ich

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci. V predmetnej námietke zaujatosti

poukázala na tendenčné a zaujaté konanie krajského súdu v prospech otca maloletej, keď bolo

evidentné, ţe tento súd dlhodobo prehliada najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom

naopak, záujmy otca povyšuje nad záujmy maloletej. Uviedla, ţe k podozreniu zo zaujatosti

krajského súdu pre pomer k jednej zo strán v konaní prispieva aj tá skutočnosť, ţe

P. B., starý otec maloletej, je vysoko postaveným funkcionárom Prešovského samosprávneho

kraja vo funkcii riaditeľa C., s prirodzeným napojením na elitu Prešovského

2

samosprávneho kraja a aj s tým zodpovedajúcim okruhom známych osôb. Tvrdila, ţe

krajský súd sa uţ od počiatku konania postavil na stranu otca maloletej. Na základe

uvedených skutočností navrhla vec na prejednanie a rozhodnutie prikázať inému krajskému

súdu v Slovenskej republike.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) preskúmal vec a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci

v zmysle Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ

predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je

právne významný vzťah sudcu, a to buď :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval

vec na súde niţšieho stupňa, a naopak ( ). V prejednávanej veci o takýto

prípad nejde.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vţdy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva povaţovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umoţňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť kaţdého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne

3

poúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým

účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje

právny poriadok ().

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 aţ

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa SR. Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej

strane).

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení

sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, SR), treba trvať na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných

dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato

a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné

prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack

c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno (pre vnútornú potrebu). Pri

4

subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný

opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (viď napríklad Hauschildt c. Dánsko). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré

môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, ţe

spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná

(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).

Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,

resp. aj k ich zástupcom. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu

sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe

by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar c. Spojené kráľovstvo) a vyvolávajú relevantnú obavu z nedostatku

nezaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať

zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závaţnosť,

ktorá by zaloţila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho

vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania

uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah

k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda

nezávisle a nestranne (porovnaj napr. ).

5 2

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tieţ Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje.

V prejednávanej veci povinná (matka maloletej) vyvodzovala zaujatosť sudcov

Krajského súdu v Prešove, tak pre pomer ku jednej zo strán v konaní ako aj pre pomer sudcov

k prejednávanej veci. Tvrdila, ţe starý otec maloletej ako vysoko postavený funkcionár

Prešovského samosprávneho kraja je napojený na elitu Prešovského samosprávneho kraja a aj

s tým zodpovedajúcim okruhom známych ľudí. Zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove

povinná ďalej vyvodzovala z postupu a rozhodovania Krajského súdu v Prešove v konaniach

predchádzajúcich súdenej veci.

Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2015 danú právnu vec je

príslušný prejednať a o nej rozhodnúť senát v zloţení zo sudcov JUDr. Antónie Kandravej,

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku. Uvedení sudcovia vo svojich vyjadreniach

uviedli, ţe nemajú ţiaden vzťah k veci, ani k účastníkom konania a necítia sa byť zaujatí

vo veci.

Keďţe konanie a rozhodovanie iných sudcov Krajského súdu v Prešove neţ

uvedených sudcov v danej právnej veci neprichádza do úvahy, Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol o námietke zaujatosti matky maloletej len vo vzťahu k týmto zákonným

sudcom.

6

Vychádzajúc z vyjadrení sudcov príslušného súdu, z ktorých vyplýva, ţe nemajú

ţiaden pomer k veci, k účastníkom konania a ani zástupcom účastníkov, keď ani ďalší obsah

spisu z objektívneho hľadiska nezakladá ţiadne pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov,

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiaden relevantný dôvod v zmysle § 14

ods. 1 , ktorý by ich vylučoval z prejednávania a rozhodovania tejto veci. V tejto

súvislosti nadriadený súd zároveň pripomína, ţe sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (porovnaj § 2 ods. 2 zák.

č. ). Nezávislosť sudcu treba o. i. vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej

súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí).

Keďţe z obsahu podania povinnej je zrejmé, ţe ako ďalšie dôvody vylúčenia sudcov

Krajského súdu v Prešove uvádza okolnosti spočívajúce v postupe sudcov krajského súdu pri

prejednávaní a rozhodovaní v konaniach predchádzajúcich súdenej veci, Najvyšší súd

Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať na ustanovenie , podľa

ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu (sudcov) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu (sudcov) v konaní o prejednávanej veci alebo v (ich) rozhodovaní v iných veciach;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá ( ).

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe

základom pre vylúčenie sudcu môţu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však

to, ţe účastník sa nestotoţňuje s jeho rozhodnutím. Na dosiahnutie nápravy v týchto

prípadoch v občianskom súdnom konaní slúţia iné prostriedky (najmä sťaţnosť podaná

účastníkom konania predsedovi súdu v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov), nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je

zásadne odlišný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie predpokladov v zmysle § 14

ods. 1 zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Antónie Kandravej,

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, a preto rozhodol, ţe ich nevylučuje

z prerokovania a rozhodovania danej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 16. februára 2016

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová