Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
db0/398144.ba3f6e.pdf
PDF · 156.36 KB
No categories available
7Cdo/1138/2015
Najvyšší súd 7 Cdo 1138/2015 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1) M. J., nar. X. 2) J. G.,
nar. X., 3) D. H., nar. X., 4) S. B., nar. X. 5) D. J., nar. X., 6) M. J., nar. X., 7) J. J., nar. X.,
8) P.P., nar. X., 9) M. I., nar. X., 10) E. K. nar. X., všetci zastúpení JUDr. Jánom Jurčom,
advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 5, proti ţalovaným 1) RENOSO, s.r.o., so
sídlom Bardejov, Hurbanova 11, IČO: 43 972 039, 2) J. Š., nar. X., 3) M.M. Š., nar. X., 4) M.
H., nar. X., X. 5) I. H., nar. 2..X. 6) P. K., nar. X., 7) M. K., nar. X. 8) P. Š., nar. X. 9) M.
Š., nar. X. 10) S. K., nar. X. 11) M.. K., nar. X. 12) M. P., nar. X., 13) I. K., nar. X., 14) I.
D., nar. 9.., 15) Z. Č., nar. X., Š. 16) A. M., nar. X.B..., 17) E. K., nar. X., o určenie
vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4 C 92/2011,
o dovolaní ţalovanej v 16. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2015
sp. zn. 8Co/290/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná v 16. rade je povinná v lehote 3 dní zaplatiť ţalobcom v 1. aţ 10. rade
náhradu trov dovolacieho konania vo výške 488,- € k k rukám advokáta JUDr. Jána Jurča,
so sídlom v Bardejove, Partizánska 5.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov (. uznesením z 30. júla 2014 č. k. 4 C 92/2011 – 138 okrem
iného v súlade s § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pripustil, aby
do konania na strane ţalovaných pristúpila A. M., nar. X.B... ako ţalovaná v 16. rade s
odôvodnením, ţe ţalobcovia podaním zo 4. októbra 2011 ţiadali, aby súd pripustil do konania
ţalovaných v 3. aţ 17. rade.
Krajský súd v Prešove (. uznesením z 28. apríla 2015 sp. zn. 8Co/290/2014 odmietol
odvolanie A. M., bytom B. proti výroku uznesenia Okresného súdu Bardejov z 30. júla 2014
č. k. 4 C 92/2011 – 138, ktorým pripustil, aby do konania pristúpila ako ţalovaná v 16. rade
s odôvodnením, ţe bolo podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku je
vecne správne; s jeho rozhodnutím sa stotoţnil. Uviedol, ţe ak má účastník konania
pristupujúci do konania vystupovať na strane ţalovaného, nemôţe svojmu vstupu do konania
zabrániť ani svojím nesúhlasom, ani podaním odvolania (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 91/99). Odvolanie proti uzneseniu podľa § 92 ods. 1
O.s.p. o pripustení ďalšieho účastníka na strane ţalovaného nemôţe podať pristupujúci
účastník, ale len navrhovateľ alebo účastník, ktorý s pristúpením nesúhlasil (R 28/2000).
Dodal, ţe dôvodnosť ţaloby proti pristupujúcemu účastníkovi nie je podmienkou na
pripustenie jeho vstupu do konania, pretoţe ţalobca si môţe vybrať, proti komu svoj nárok
uplatní, a to aj s rizikom, ţe jeho ţaloba bude zamietnutá.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná v 16. rade dovolanie
s odôvodnením, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.), spočívajúca v nedodrţaní poţiadavky riadneho odôvodnenia
napadnutého výroku uznesenia a v znemoţnení realizácia jej procesných práv. Odvolaciemu
súdu vytýkala, ţe odvolanie dovolateľky procesne odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p., pričom vecnými dôvodmi odvolania sa vôbec nezaoberal. Dovolateľka je toho názoru,
ţe proti napadnutému výroku uznesenia súdu prvého stupňa mala právo podať odvolanie,
čo aj urobila. Pretoţe na odmietnutie odvolania dovolateľky neboli splnené zákonné
podmienky, odvolací súd mal rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť,
nie však odvolanie dovolateľky odmietnuť. Odvolací súd svojím postupom odňal dovolateľke
moţnosť konať pred súdom aj z dôvodu, ţe jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené
a preto nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov ţiadala zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalobcovia v 1. aţ 10. rade ţiadali dovolaniu ţalovanej v 16. rade nevyhovieť.
Vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, ţe dovolateľke nebola ţiadnym
spôsobom odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom, keď jej odvolanie odvolací súd
odmietol, pretoţe na jeho podanie nemala právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalovaná v 16. rade zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho
zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým
odmietol odvolanie proti výroku uznesenia Okresného súdu Bardejov z 30. júla 2014 č.k.
4 C 92/2011-138, ktorým súd pripustil, aby do konania ako ţalovaná v 16. rade pristúpila A.
M., bytom B..
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie ţalovanej v 16. rade nesmeruje proti uzneseniu, ktoré je uvedené
v týchto ustanoveniach; prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolanie ţalovanej v 16. rade by bolo prípustné len
vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Procesné vady konania v zmysle § 237 ods.1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalovaná v 16.
rade netvrdila a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Ţalovaná v 16. rade tvrdí, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Podľa najvyššieho súdu ale vytýka túto vadu konania
odvolaciemu súdu neopodstatnene.
O odňatie moţnosti pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p. ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní
realizácia jeho procesných oprávnení, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá
je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide vtedy, ak súd postupoval v rozpore
so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takúto
vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou
(§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci podmienky pre tento postup neboli splnené.
Proti uzneseniu súdu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania je odvolanie
zásadne prípustné, pretoţe to zákon výslovne nevylučuje v ustanovení § 202 ods. 3 O.s.p. ani
v inom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. K podaniu odvolania je subjektívne
procesne legitimovaný účastník (§ 201 O.s.p.); avšak nie kaţdý účastník sa môţe odvolať.
Odvolanie nemôţe podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne
vzdal (§ 207 ods. 1 O.s.p.) a tieţ ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,
i menej významná, ujma na jeho právach.
Proti uzneseniu súdu, ktorým bol pripustený vstup ďalšieho účastníka do konania
sa môţe odvolať ten účastník, ktorý so svojím vstupom do tohto konania nesúhlasí, ak bol
jeho súhlas potrebný. Ak ide o vstup účastníka do konania na strane ţalobcu, vyţaduje
sa súhlas toho, kto namiesto pôvodného ţalobcu do konania vstupuje; ak však ide o vstup
účastníka na strane ţalovaného (tak ako v danom prípade), súhlas pôvodného, ani nového
ţalovaného nie je potrebný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe v preskúmavanej veci ţalovaná v 16. rade nebola
osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým prvostupňový súd pripustil
jej vstup do konania na strane ţalovaných z dôvodu, ţe týmto rozhodnutím neutrpela ţiadnu
ujmu na svojich právach a jej procesné postavenie sa nezmenilo. Preto odmietnutie jej
odvolania bolo správne a v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. Odmietnutím
odvolania za týchto okolností nebola ţalovanej v 16. rade odňatá moţnosť konať pred súdom
(§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o dovolaciu námietku ţalovanej v 16. rade ohľadne nedostatočného
odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a tým aj jeho nepreskúmateľnosti,
dovolací súd má za to, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je v súlade s § 157
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje
na stanovisko jeho občianskoprávneho kolégia zo dňa 3. decembra 2015 k výkladu § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p. (P. v Zbierke . pod č. 2/2016), ktorého právna veta znie
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku.“
V danom prípade preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia
súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov nevyplýva taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej ţalovanou v 16. rade, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1
O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., najvyšší súd
odmietol jej procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.
1 písm. c) O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní úspešným ţalobcom v 1. aţ 10. rade vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti ţalovanej v 16. rade, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovia podali návrh
na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslili vo vyjadrení k dovolaniu vo výške 1365,80 €
(10 x 136,58 €), a to za dva úkony právnej sluţby (1.príprava, prevzatie zastúpenia,
2.vyjadrenie k dovolaniu) u kaţdého zo ţalobcov. Najvyšší súd po preskúmaní vyčíslených
trov dospel k záveru, ţe neboli uplatnené v správnej výške a preto priznal ţalobcom náhradu
trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby,
a to vyjadrenie k dovolaniu ţalovanej v 16. rade z 20. augusta 2015 v zmysle ustanovenia
§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Ďalší uplatnený úkon právnej
sluţby – prevzatie a príprava právneho zastúpenia vzhľadom na zastupovania ţalobcov
v 1. aţ 10. rade v predmetnej veci aj pred oboma súdmi niţšieho stupňa najvyšší súd
povaţoval za úkon, ktorý nie je v súlade s účelným uplatňovaním, prípadne bránením práva,
lebo právny zástupca predmet sporu uţ podrobne poznal, preto nebolo potrebné sa s ním
opätovne oboznamovať. V tomto smere dovolací súd postupoval v súlade so zauţívanou
praxou najvyššieho súdu (viď viaceré rozhodnutia, napríklad sp. zn. 1 Cdo 145/2010,
3 Cdo 339/2013, 5 Cdo 51/2009, 3 Cdo 446/2013). Sadzbu za jeden úkon právnej sluţby určil
najvyšší súd podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhlášky v sume
32,27 €, čo s reţijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (8,39 €) a DPH predstavuje spolu
pri jednom ţalovanom 48,80 € a spolu pri ţalovaných v 1. aţ 10. rade 488,- €.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. marca 2016
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová