Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-732-2021.pdf
PDF · 108.98 KB
Case nature
Subarea
8Ek/732/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: W.. D. J., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX, XXX XX J., zast.: C.. I. I., C. L. XX/X, XXX XX W., proti povinnému: C. B., L.. XX.XX.XXXX, J. C.M. XXX/XX, XXX XX K. L. E., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, vedenej súdnym exekútorom: I.. C. T., so sídlom exekútorského úradu L.. S.. Y. XX/X, XXX XX G. J., G. D.. X.. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 04. 03. 2021, domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky, na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 27C/78/2009 zo dňa 06. 10. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 12. 2009 (ďalej ako exekučný titul).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 30. 06. 2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: I.. C. T., so sídlom exekútorského úradu L.. S.. Y. XX/X, XXX XX G. J. (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02. 07. 2021, a bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 06. 07. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08. 07. 2021 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12. 07. 2021. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
4. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil, a to z nasledovných dôvodov. Povinný má za to, že nárok oprávneného je premlčaný a týmto podáva námietku premlčania. V predmetnej veci namieta vykonanie exekúcie, nakoľko v minulosti už v tejto veci exekúcia prebehla v exekútorskom úrade I.. C. Š.A., R. XX/XXXX, kde exekúcia mu bola vykonaná zrážkami zo mzdy. Má za to, že exekučné konanie bolo skončené. Povinný ďalej uvádza, že výpočet poplatku z omeškania, tak ako ho uviedla súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 02. 07. 2021 je absolútne nesprávny, nakoľko na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č. 27C/78/2009-37 zo dňa 06. 10. 2009 bol zaviazaný uhradiť príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok vo výške 0,25 % z omeškania od 01. 10. 2008 zo sumy 1 204,69 do zaplatenia a nie úrok vo výške 2,5 % denne, tak ako to uviedla a vypočítala súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie. Vzhľadom na to, že výpočet je nesprávny a že už dlžnú sumu uhradil v exekučnom konaní R. XX/XXXX zrážkami zo mzdy
podáva okrem námietky premlčania aj námietku proti exekúcii, ktorá je nesprávne určená. Namieta aj výšku trov konania oprávneného.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2021 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že argumentácia povinného vychádza z nesprávneho pochopenia exekučného titulu i upovedomenia o začatí exekúcie a z nepravdivých a nepreukázaných skutočností. Tie sú v rozpore s dokladmi, ktoré oprávnený predložil pri podaní opätovného návrhu na začatie exekúcie. Povinný uvádza, že v upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza príslušenstvo pohľadávky vo výške 2,5% denne a v exekučnom titule sa uvádza, 0,25 % denne a z toho odvodzuje nesprávnosť výpočtu príslušenstva pohľadávky a nezákonnosť upovedomenia. Toto tvrdenie povinného je celkom zjavne nesprávne. V exekučnom titule- uznesení zo dňa 06. 10. 2009 sa uvádza príslušenstvo pohľadávky vo výške „2,5 promile“ a nejde o úrok z omeškania, ale o poplatok z omeškania, čo je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 a § 697 Občianskeho zákonníka (OZ), nakoľko ide o pohľadávku vyplývajúcu z nájomnej zmluvy. V upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza príslušenstvo pohľadávky v tvare „2,5 ‰“, pričom „‰“ je znak pre promile, nie pre percento. Upovedomenie je teda v súlade s exekučným titulom. Povinný namieta tiež premlčanie pohľadávky. Uvedené tvrdenie je zjavne nezmyselné. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2009 a vykonateľnosť dňa 1.12.2009. Pôvodný návrh na exekúciu bol podaný 15.02.2010, exekúcia bola zastavená ako „stará exekúcia“ podľa zákona 223/2019 Z.z. oznámením zo dňa 04.12.2020 a opätovný návrh na exekúciu bol podaný 04.03.2021. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 a § 112 OZ a tiež § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. k premlčaniu pohľadávky dôjsť nemohlo a ani k nemu nedošlo. Povinný tiež namieta, že celú pohľadávku uhradil zrážkami zo mzdy. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, oprávnený ho popiera a je v rozpore s upovedomením o zastavení starej exekúcie. Povinný uhradil len istinu pohľadávky a časť náhrady trov, tak ako to oprávnený uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie. Vymáhané príslušenstvo pohľadávky neuhradil. Uvedené vyplýva aj z upovedomenia o zastavení exekúcie, ktoré priložil k návrhu a príslušenstvo pohľadávky vymáha len vo výške, v ktorej nebolo v pôvodnom exekučnom konaní vymožené. Povinný okrem toho žiadnym spôsobom úhradu príslušenstva pohľadávky, a to ani len čiastočnú, nepreukázal. K oprávneným tvrdenej úhrade príslušenstva nedošlo a exekúcia je úplne oprávnená. Návrh na zastavenie exekúcie je preto potrebné zamietnuť.
6. Súdny exekútor v podaní označenom ako „Zaslanie vyjadrenie oprávneného na rozhodnutie“ zo dňa 19. 07. 2021 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou a vyjadrenie oprávneného. Následne na výzvu súdu predložil súdny exekútor dňa 20. 10. 2021 svoje vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom okrem iného uviedol, že upovedomenie bolo vydané v súlade s poverením, čo môže súd overiť s vydaným poverením. Dodatočne pripája vyjadrenie oprávneného, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že sa jedná zrejme o „repodaj“, ale z návrhu to nie je zrejmé, nakoľko súdnemu exekútorovi nebolo zaslané upovedomenie o zastavení starej exekúcie, teda neviem posúdiť výšku pohľadávky. K návrhu sa nevie vyjadriť, nakoľko iné dokumenty ako tie, ktoré mu súd poslal spolu s poverením na vykonanie exekúcie nemá. Preto nevie posúdiť, či sa viedlo aj iné exekučné konanie. Súd k predmetným tvrdeniam súdneho exekútora uvádza, že súdny exekútor mohol zistiť, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie tzv. „Repodaj“ zo samotného návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v časti H) Vyhlásenia a návrh - formulára návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že si uplatňuje nárok zo starej exekúcie a exekučné konanie bolo vedené súdnou exekútorkou I.. C. Š., R.. Ú.O. G.. J., G. D..X.. R. XX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, a bolo zastavené, a taktiež z elektronického súdneho spisu (ESS), do ktorého má poverený súdny exekútor prístup a v ktorom sa nachádzajú dokumenty preukazujúce vedenie a skončenie „starej exekúcie“ pod sp.zn. R. XX/XXXX.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008, podľa ktorého: „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.“
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta premlčania nároku obsiahnutého v exekučnom titule.
20. Exekučnými titulom v tomto exekučnom konaní je uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 27C/78/2009 zo dňa 06. 10. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 12. 2009. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania úspešne dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu, v čoho dôsledku začiatok premlčacej doby je viazaný na nadobudnutie vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré nastalo dňa 01. 12. 2009. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
21. Súd preskúmaním spisového materiálu a to konkrétne Upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. R. XX/XXXX zo dňa 29. 10. 2020, vydaného súdnym exekútorom: I.. C. Š. (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. XXR., mal za preukázané, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie sumy vo výške 1 204,69 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 27C/78/2009 zo dňa 06. 10. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 12. 2009, a že stará exekúcia bola podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená dňa 29. 10. 2020. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. R. XX/XXXX vydané Okresným súdom Trenčín, bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10. 03. 2010, teda počas plynutia 10 ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z exekučného titulu, v čoho dôsledku v zmysle § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka začatím pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia, došlo k prerušeniu, resp. spočívaniu plynutia premlčacej doby stanovenej ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Súd k uvedenému dodáva, že uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, návrhom na vykonanie exekúcie sa považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie 10-ročnej premlčacej
doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania. Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 3/2008 zo dňa 25.06.2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že premlčacia doba (§ 110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 9. 5. 1992 spočívala počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.“
23. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že stará exekúcia bola zastavená ku dňu 29. 10. 2020, a pôvodné exekučné konanie na základe oznámenia o ukončení exekučného konania bolo ukončené ku dňu 04. 12. 2020 a opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., bol doručený súdu dňa 04. 03. 2021, pričom doručením opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa začalo prebiehajúce exekučné konanie. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30. 06. 2021 (po ukončení pôvodného exekučného konania). Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj ku dňu rozhodnutia súdu v exekučnom konaní nárok oprávneného z exekučného titulu nie je premlčaný podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, teda nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase keď premlčacia doba neplynula. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní konštatuje, že povinným vznesená námietka premlčania bola realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom neuplynula premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu, ktorý bol uplatnený tak v pôvodnom exekučnom konaní, ako aj v novom exekučnom konaní. Súd v tomto bode poukazuje aj na § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že zákon č. 233/2019 Z. z. stanovuje osobitnú premlčaciu dobu na premlčanie pohľadávok, ktoré boli vymáhané v starej exekúcii, a preto súd konštatuje, že v tomto prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj pred uplynutím tejto osobitnej premlčacej lehoty podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - námietka premlčania vymáhaného nároku z exekučného titulu, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
24. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tiež skutočnosťou, že dlžnú sumu uhradil v exekučnom konaní R. XX/XXXX zrážkami zo mzdy a že exekučné konanie bolo skončené. Súd k predmetnému tvrdeniu povinného uvádza, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie celého vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom oprávnenému, nakoľko súdu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by mohli súd presvedčiť o pravdivosti jeho tvrdenia o uhradení celej dlžnej sumy oprávnenému. Súd mal z predloženého upovedomenia o zastavení exekúcie sp.zn. R. XX/ XXXX za preukázané, že povinný v „starej exekúcii“ vedenej pod sp.zn. EX XX/XXXX uhradil iba časť vymáhaného nároku a to vo výške 1 204,69 Eur, o ktorú oprávnený pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie znížil svoj vymáhaný nárok z exekučného titulu, ktorý bol exekučným titulom priznaný vo výške „1 204,69 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania z tejto čiastky od 01. 10. 2008 do zaplatenia a trovy konania 316,74 Eur“. Vyššie uvedená suma uhradená povinným v „starej exekúcii“ nepokryla celý nárok vymáhaný v „starej exekúcii“ a bola oprávneným započítaná pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený si v prebiehajúcej exekúcii vymáha už iba príslušenstvo pohľadávky predstavujúce poplatok z omeškania, kapitalizovaný ku dňu jednotlivých úhrad vymožených od povinného v „starej exekúcii“ a trovy základného konania. Keďže povinný v „starej exekúcii“ vedenej pod sp.zn. R. XX/XXXX neuhradil celý vymáhaný nárok, mohol oprávnený aj napriek jej skončeniu podať opätovný návrh na vykonanie
exekúcie tak, ako mu to umožňuje zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25. Povinný ďalej namieta, že výpočet poplatku z omeškania, tak ako ho uviedla súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 02. 07. 2021 je absolútne nesprávny, nakoľko na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č. 27C/78/2009-37 zo dňa 06. 10. 2009 bol zaviazaný uhradiť príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok vo výške 0,25 % z omeškania od 01. 10. 2008 zo sumy 1 204,69 do zaplatenia a nie úrok vo výške 2,5 % denne, tak ako to uviedla a vypočítala súdna exekútorka v upovedomení o začatí exekúcie. Súd opätovným preskúmaním exekučného titulu zistil, že ním bol oprávnenému (navrhovateľovi) voči povinnému (odporcovi) priznaný poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1 204,69 Eur. Vzhľadom na to, že povinný namieta nesprávne uvedenú výšku vymáhaného nároku (poplatku z omeškania) v upovedomení o začatí exekúcie, súd preskúmal vyššie uvedené upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn XXEX XXX/XX-XX zo dňa 02. 07. 2021 (ďalej ako upovedomenie) vydané v predmetnej veci, ktoré predložil súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a konštatuje, že príslušenstvo pohľadávky - poplatok z omeškania, je v ňom uvedené tak, ako bolo priznané exekučným titulom a uvedené v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 06. 2021, a teda ako poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ (promile) denne, pričom „‰“ je znak pre promile, nie pre percento (%) ako správne uvádza oprávnený vo svojom vyjadrení. Taktiež je v predmetnom upovedomení uvedený správne druh vymáhaného nároku, ktorým je poplatok z omeškania s časovým intervalom denne, tak ako bol priznaný exekučným titulom. Súd pre úplnosť ešte dodáva, že aj prípadné zrejmé nesprávnosti v upovedomení o začatí exekúcie by neboli pre posudzovanie prípustnosti vedenia exekúcie nijako významné, keďže sa nejedná o skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a nedosahujú preto intenzitu skutočností predpokladaných v ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie.
26. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
27. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
32. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.