Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/47/2015

Identifikačné číslo spisu: 6214010005 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6214010005.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 31. mája 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvineného U. G. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2014, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného U. G. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 13. marca 2014, sp. zn. , bol obvinený U. G., uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

od 1. júna 2012 do konca februára 2014 v Y. a na iných presne nezistených miestach neplnil vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi T. M. nar. XX. N. XXXX, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , z 8. augusta 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. septembra 2012 mesačne vo výške 150 eur počnúc od 1. júna 2012 do 20. dňa v tom

- ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa U. M., týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, sp. zn. , z 19. decembra 2005 v časti výšky vyživovacej povinnosti obvineného na maloletého syna T., za uvedené obdobie obvinený dlhuje na výživnom pre syna T. čiastkou 2 328,60 eur,

za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, pričom jeho výkon mu súd s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. mu uložil súd povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený U. G. odvolanie vo vzťahu k rozhodnutiu o vine ako i treste, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2014, sp. zn. , podľa ako nedôvodné zamietnuté.

Dňa 28. novembra 2014 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu, z dôvodov uvedených v Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2014 považuje za nezákonné z dôvodu, že akceptoval všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení súdu prvého stupňa. Namietal najmä tvrdenia bývalého zamestnávateľa X. U. Štúrovo a ním predložených dokladov vrátane mzdových listov a vyčíslenie vyplatených miezd. Zdôraznil, že uvedený zamestnávateľ mu bezdôvodne krátil diéty o škody, ktoré vôbec nespôsobil a ktoré neuznal, a preto skončil pracovný pomer dohodou. Poukázal na to, že výška výživného mu bola súdom určená nielen z jeho mzdy, ale aj z vyplácaných diét a cestovných náhrad. Napriek tomu, že jeho mesačná mzda predstavuje sumu od 347 eur do 353 eur, súd mu určil vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá potrebám maloletého syna a jeho schopnostiam a možnostiam. Podľa názoru obvineného, tieto okolnosti neboli zisťované v celom trestnom konaní a boli vyhodnotené v jeho neprospech. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , zo dňa 24. septembra 2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach a , v neprospech obvineného a aby v zmysle napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa vec prikázal okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podaním z 22. decembra 2014, v ktorom uviedol, že vychádzajúc z dôkazov zabezpečených v priebehu prípravného konania ako aj v konaní pred súdom, je skutok U. G. správne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Uviedol, že U. G. požiadal svojho vtedajšieho zamestnávateľa firmu X. U., u ktorého pracoval od 26. októbra 2011 do 30. septembra 2012, o ukončenie pracovného pomeru, pričom ako dôvod uviedol pred svedkom X. X. ml., že sa chce vyhnúť plateniu výživného na syna tak, ako to robí už šestnásť rokov. Prokurátor poukázal na to, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti obvineného vychádzal Okresný súd Veľký Krtíš v konaní pod sp. zn. , zo správy uvedenej firmy, priemerná mesačná mzda U. G. predstavovala 1 156,66 eur. K osobe obvineného U. G. uviedol, že doposiaľ bol dvakrát odsúdený, a to v trestnej veci Okresného súdu Veľký Krtíš I. vedenej pod sp. zn. , rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. februára 2006 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v ďalšej trestnej veci toho istého súdu vedenej pod sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , bol U. G. uznaný vinným za rovnorodú recidívu, teda opäť za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Na základe uvedeného si prokurátor osvojil právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , z 13. marca 2014, ako aj v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , z 24. septembra 2014. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného U. G. odmietol z dôvodov uvedených podľa

Svedkyňa U. M. sa k dovolaniu obvineného nevyjadrila v súdom stanovenej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá , keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa , dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa , bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

V zmysle dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v pod č. 3, predmetom dovolacieho dôvodu podľa môže byť len nesprávne právne posúdenie ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie . V dovolaní teda možno uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové.

V dovolaní z dôvodu vzťahujúceho sa k sa obvinený jednoznačne domáhal zmeny v skutkových zisteniach ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti súdom, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá potrebám maloletého syna a jeho schopnostiam a možnostiam.

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že obvinený si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi T. M. od 1. júna 2012, ktorú mal určenú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 8. augusta 2012 pod sp. zn. , mesačne vo výške 150 eur. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že obvinený dlhuje na výživnom pre syna celkovú čiastku 2 328,60 eur v období od 1. júna 2012 do konca februára 2014.

Takto zistený skutkový stav premietnutý do skutkovej vety napadnutého rozsudku napĺňa po subjektívnej aj objektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Najvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí prvostupňového súdu ohľadom právnej kvalifikácie konania obvineného.

Najvyšší súd opätovne poukazuje na to, že dovolací súd nemôže v dovolacom konaní prehodnocovať vykonané dôkazy. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa

Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť napadnuté rozhodnutie, a preto dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.