Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-65-2014.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/65/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov Mgr. Jána Bednára a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného U. G. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2014 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 1/14 zo dňa 13. 3. 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. G. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 1/14 zo dňa 13. 3. 2014 bol obž. U. G. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že od 1. 6. 2012 do konca februára 2014 v Y. a na iných presne nezistených miestach neplnil vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi T. M., nar. XX. X. XXXX, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9P 112/2012 z 8. 8. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 9. 2012 mesačne vo výške 150,- eur počnúc od 1. 6. 2012 do 20. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa U. M., týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T 212/05 z 19. 12. 2005 v časti výšky vyživovacej povinnosti obvineného na maloletého syna T., za uvedené obdobie obvinený dlhuje na výživnom pre syna Nikolasa čiastku 2 328,60 eur.
Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súčasne prvostupňový súd podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že obžalovaný v období od 1. 6. 2012 do februára 2014 spôsobil dlh na výživnom pre syna T. vo výške 2 328,60 eur, pričom obžalovaný bol zamestnaný vo firme Csaba Csonka TRANS v Štúrove, kde sám požiadal o rozviazanie pracovného pomeru s cieľom vyhnúť sa plateniu výživného, kde následne nevedel preukázať, že si hľadal zamestnanie, pričom dňom 22. 4. 2013 začal pracovať vo firme PV Žilina ako vodič, kde i napriek týmto skutočnostiam si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil v stanovenom rozsahu. V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd konštatuje, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Pri prevahe poľahčujúcich okolností potom prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov, kde takto určený trest považuje za postačujúci pre nápravu obžalovaného, pričom súčasne obžalovanému uložil tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné pre maloleté dieťa.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie samotný obžalovaný a to vo vzťahu k rozhodnutiu o vine, ako i treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný uvádza, že nie si je vedomý, že by zámerne alebo čo i len z nedbanlivosti neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi T. M.. Zdôrazňuje, že čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami a nespravodlivým rozhodnutím civilného súdu, ktorý rozhodol o takom výživnom, ktoré nie je schopný reálne platiť. Rozhodne namieta výpoveď svedka X. X. st., že by odišiel zo zamestnania z dôvodu, že sa chce vyhnúť plateniu výživného, pretože takéto tvrdenie nezakladá logiku, kde zdôrazňuje, že jeho príjem v tejto firme sa pohyboval v hrubej mzde cca 390,- eur mesačne a že súd vôbec nezisťoval, či sa chcel vyhnúť plateniu výživného tým, že sám rozviazal pracovný pomer. Rovnako tak zdôraznil, že následne sa snažil nájsť zamestnanie, hlavne kvôli plateniu výživného, no nedokázal si ju nájsť, pretože zamestnávatelia preferujú zamestnancov z bližšieho okolia. Osobitne v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ho nemôžu perzekuovať orgány za to, že sa vzdal pracovného miesta, kde musel byť vycestovaný niekoľko týždňov v zahraničí, ako to bolo vo firme Csonka TRANS. Poukazuje pritom na to, že sa musí postarať aj o svoju chorú matku, ktorá je vysokého veku a sama si nevie zabezpečiť práce okolo rodinného domu, ako aj iné práce súvisiace s údržbou, kúrením a prípravou dreva. Záverom svojho odvolania uvádza, že vždy sa snažil poslať k rukám matky aspoň čiastku 50,- eur a že ak sa mu zvýši príjem a podarí sa nájsť iné zamestnanie automaticky sa bude snažiť, aby sa mu dlžné výživné znížilo doplatením, prípadne ho celé vyrovnal. Podaním odvolania sa domáha preskúmania rozhodnutia prvostupňového súdu, pričom rozhodne popiera, že by sa bez vážneho úmyslu vzdal zamestnania. Na verejnom zasadnutí zotrval na týchto údajoch uvedených v písomných dôvodoch odvolania, pričom naviac uviedol, že podaním odvolania sa domáha, aby vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby bol spod obžaloby oslobodený.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práv obžalovaného na obhajobu podľa názoru krajského súdu rozhodol v súlade s výsledkami dokazovania na hlavných pojednávaniach. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. prvostupňový súd rozviedol prečo uveril výpovedi matky maloletého dieťaťa a prečo neuveril obhajobe obžalovaného. Z tohto odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd okrem matky maloletého dieťa, na ktoré obžalovaný v inkriminovanom období neprispieval riadne, uveril výpovediam bývalého zamestnávateľa firmy Csonka TRANS, ako i potvrdeniu, vrátane dokladov - mzdových listov, že obžalovaný u nich zarábal okrem základného platu i na dietách, kde jeho celkové príjmy boli ďaleko vyššie ako sa snaží sám preukázať. Na margo tejto skutočnosti i krajský súd poukazuje na rozhodnutie civilného súdu, kde ani civilný súd neuveril týmto tvrdeniam obžalovaného, že z akých dôvodov sám rozviazal s týmto zamestnávateľom pracovný pomer. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že práve naopak z výpovede X. X. ml. a X. X. st. jednoznačne vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru nebol ich nezáujem o spoluprácu s obžalovaným, ale práve naopak to bol obžalovaný, ktorý sám požiadal o okamžité a urýchlené skončenie pracovného pomeru s tým, že hlavným motívom takéhoto jeho postupuje je, že obžalovaný prevzal príkaz na zaplatenie výživného, pričom sa mal vyjadriť, že žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru podáva, nakoľko sa chce vyhnúť plateniu výživného a že sa takto úspešne vyhýba už 16 rokov a ešte sa chce dva roky i ďalej vyhýbať. Podľa názoru odvolacieho tieto skutočnosti boli vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nepochybne preukázané a z týchto záverov potom vyplýva, že v danom prípade ide skutočne zo strany obžalovaného o vyhýbanie sa plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného. Z takéhoto postoja obžalovaného je potom zrejmé, že sa aktívnym konaním usiluje zbaviť sa alebo zmariť poprípade sťažiť, resp. oddialiť možnosť vymáhania nároku na výživné. Za takéto konanie preto možno považovať i skutočnosť, že obžalovaný sám podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou z dobre plateného zamestnania. Naviac krajský súd poznamenáva, že i samotný obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania sám uvádza, že vo firme Csonka TRANS skutočne zarábal viac ako potom neskôr. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, ktoré v plnom rozsahu odôvodňujú právnu kvalifikáciu konania, teda že obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy.
I v súvislosti s trestom, krajský súd konštatuje, že i trest, ktorý uložil prvostupňový súd zodpovedá výsledkom dokazovania a môže splniť tak úlohu individuálnej, ako i generálnej prevencie, naviac keď má i krajský súd za to, že obžalovaný má schopnosti na to, aby platil výživné v stanovenej výške, vrátane skutočnosti, že môže v priebehu skúšobnej doby splatiť i zatiaľ neuhradené výživné.
S poukazom potom na tieto závery, keďže senát krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, bolo potom potrebné odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.