Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-31-2018.pdf
PDF · 252.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, W., o zaplatenie 3.926,35 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 119,- eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.909,16 eura spolu:
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.923,49 eura od 20.2.2018 do 14.4.2020,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.903,49 eura od 15.4.2020 do 10.5.2020,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.888,49 eura od 11.5.2020 do 9.6.2020,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.873,49 eura od 10.6.2020 do 9.9.2020,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.858,49 eura od 10.9.2020 do 14.1.2021,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.846,49 eura od 15.1.2021 do 18.2.2021,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.831,49 eura od 19.2.2021 do 10.3.2021,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.816,49 eura od 11.3.2021 do 13.4.2021,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.804,49 eura od 14.4.2021 do 14.11.2021,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.793,49 eura od 15.11.2021 do 11.1.2022,
- s 8,90 % ročným úrokom z nezaplatenej istiny 3.782,49 eura od 12.1.2022 do zaplatenia, nie však za obdobie nasledujúce po dátume 15.8.2025,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.923,49 eura od 20.2.2018 do 14.4.2020,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.903,49 eura od 15.4.2020 do 10.5.2020,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.888,49 eura od 11.5.2020 do 9.6.2020,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.873,49 eura od 10.6.2020 do 9.9.2020,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.858,49 eura od 10.9.2020 do 14.1.2021,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.846,49 eura od 15.1.2021 do 18.2.2021,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.831,49 eura od 19.2.2021 do 10.3.2021,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.816,49 eura od 11.3.2021 do 13.4.2021,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.804,49 eura od 14.4.2021 do 14.11.2021,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.793,49 eura od 15.11.2021 do 11.1.2022,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny 3.782,49 eura od 12.1.2022 až do zaplatenia,
- s 5 % ročným úrokom z omeškania z nezaplatených úrokov vo výške 122,23 eura od 20.2.2018 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 65,- eur, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom bezprostredne nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 98 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 9.3.2018, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.3.2018, sa domáhala žalobkyňa od žalovaného zaplatenia istiny 3.923,49 eura, nezaplatených poplatkov za poistenie v sume 2,86 eura (pohľadávka bez príslušenstva spolu v sume 3.926,35 eura - pozn. súdu), ďalej úroku v sume 122,23 eura, úrokov z omeškania v sume 1,58 eura, úroku 8,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.923,49 eura od 20.2.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.923,49 eura od 20.2.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 122,23 eura od 20.2.2018 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 5.9.2017. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od záväzkového právneho vzťahu strán sporu založeného úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2017, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.8.2025. V zmysle bodu 1.1. zmluvy, jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obchodné podmienky banky, a to Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. („OP“) a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. („VOP“), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v obchodných podmienkach. Žalobkyňa poznamenala, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „ZoSÚ“). Odkázala pritom na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.2.2017, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017 a č. k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.3.2017. Ďalej uviedla, že ako banka si s odbornou starostlivosťou preverila žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keďže prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobkyňa na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodla o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.2.2018 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/ opakovaným upozornením zo dňa 15.12.2017. V súlade s čl. 19, bod 19.8. VOP, písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Žalobkyňa zhrnula, že pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia, t. j. k 19.8.2020, predstavovala celkom 4.110,16 eura. Ohľadom úroku z omeškania zo zmluvných úrokov odkázala žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017, a poznamenala, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, vydaný vo veci vedenej Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 5C/26/2016, podľa ktorého, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. K vzťahu zmluvným úrokom a úrokom z omeškania a k ich uplatniteľnosti popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky uvedenú v rozhodnutí sp zn. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014, podľa ktorého, dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, avšak pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nemožno obe sadzby úrokov (úroku z úveru a úroku z omeškania - pozn. súdu) sčítať, a že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali.
3. Žalobkyňa uviedla, že nedisponuje s dokladom o doručení druhej upomienky žalovanému, že zásielky sú zasielané obyčajnou poštou externou spoločnosťou, ktorá ich odosiela na základe podkladov, ktoré sú jej doručené bankou. V súlade s bodom 19.8., s názvom: Doručenie, upraveným vo VOP, písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie, a rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 19Csp/31/2018-108 zo dňa 29.1.2019, ktorým žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. ...XXXXXX - Pôžička z 5.9.2017 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom k tomuto dňu, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ZoSÚ v znení účinnom k tomuto dňu. Podľa § 52 ods. 2 OZ právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sa spravujú predovšetkým Občianskym zákonníkom, aj keby sa inak mali spravovať predpismi obchodného práva. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ňou žalobkyňa prenechala žalovanému peňažné prostriedky, a žalovaný sa ich zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s úrokom a poplatkami. V takom prípade predovšetkým platí, že žalovaný bol povinný platiť jednotlivé splátky v čase ich zročnosti (§ 559 ods. 2 OZ). Žalobkyňa však v žalobe žiadala zaplatiť celú pohľadávku naraz spolu s príslušenstvom. Podľa § 565 OZ však mohol veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté. Žalobkyňa sa pritom už v žalobe výslovne odvolávala na to, že takáto dohoda bola obsiahnutá v OP. Súd prvej inštancie identifikoval takúto dohodu v ods. 2.10.1 OP, považoval ju (v podstate) za neplatnú.
6. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26Co/83/2019-165 zo dňa 29.10.2019. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2019 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2019. Odvolací súd skonštatoval, že na základe jasného znenia čl. 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej súčasťou sa stali obchodné podmienky pre úvery občanom v znení účinnom od 1.8.2017. Tento prejav vôle je celkom jasný a nepripúšťa v zmysle § 35 ods. 2 OZ žiaden iný výklad než ten, že tieto obchodné podmienky sa majú považovať za súčasť zmluvy, a rovnako ako zmluva, upravujú práva a povinnosti strán. Argumentácia súdu prvej inštancie, že sú neprehľadné, zložito formulované či písané malým písmom, nemôže obstáť ako odôvodnenie toho, prečo by sa tieto podmienky, resp. ich ustanovenia nemali stať súčasťou zmluvnej úpravy práv a povinností strán. Táto argumentácia by totiž viedla vo svojich dôsledkoch k absurdite v tom, že okolnosť, či sa určitý obsah listiny skutočne považuje za prejav vôle strany, by závisela len od rozsahu tejto listiny. Inak povedané, aj keď strana prejavila vôľu spravovať sa určitým dokumentom, táto vôľa by sa ignorovala len preto, že tento dokument je príliš rozsiahly či podrobný. Hoci Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie obdobné § 273 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov /ďalej aj ako len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/ - pozn. súdu), podľa ktorého možno časť obsahu zmluvy určiť odkazom na obchodné podmienky (OP), neznamená to ich nepoužiteľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Existenciu všeobecných obchodných podmienok (VOP) totiž možno vyvodiť z viacerých ustanovení Občianskeho zákonníka, napr. z ust. § 53a ods. 1 a § 53c ods. 1 OZ. Sám Občiansky zákonník teda predpokladá ich existenciu a záväznosť vo vzťahoch medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy. K rovnakému záveru možno dospieť aj z § 46 ods. 2 OZ, podľa ktorého pre uzavretie zmluvy zásadne postačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení teda umožňuje určiť obsah zmluvy tým spôsobom, že oblát vo svojej písomnom prejave akceptuje návrh zmluvy predložený oferentom, pričom postačí akceptácia odkazom na prejav oferenta bez toho, aby ho bolo potrebné znova uvádzať v plnom znení. Zmluva v písomnej forme teda vznikne, ak oblát prijem návrh zmluvy jednoduchým prejavom, napr. „prijímam návrh obsiahnutý v liste z toho-ktorého dňa“. Ak ale pre vznik zmluvy postačí takáto forma akceptácie, potom rovnako dobre musí postačovať, ak obe strany vo svojich prejavoch zhodne odkážu na inú listinu a prejavia vôľu, aby
sa táto listina stala súčasťou ich zmluvy. Takýto odkaz musí postačovať pre inkorporáciu všeobecných obchodných podmienok do zmluvy rovnako ako postačuje jednoduchý odkaz obláta na predložený návrh zmluvy k vzniku zmluvy.
7. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení ďalej uviedol, že záväznosti všeobecných obchodných podmienok nebráni ani to, že neboli žalovaným podpísané. Už z vyššie podaného výkladu je zrejmé, že pre vznik zmluvy (a inkorporovanie určitého dokumentu za súčasť zmluvy) nie je nevyhnutné, aby bol všetkými účastníkmi zmluvy podpísaný jednotný a súvislý text zmluvy. Cit. § 46 ods. 2 prvej vety OZ totiž práve túto požiadavku vylučuje, pretože postačuje, ak každá zo strán podpíše samostatný prejav. Potom ale rovnako dobre postačuje, ak obe strany vo svojom prejave odkážu na inú listinu, ktorú spoločne povýšia na súčasť svojej zmluvy. Ustanovenie § 565 OZ pritom nevyžaduje písomnú formu pre platnosť dohody o tom, že pre nesplnenie niektorej splátky sa stane splatná celá pohľadávka. Podobne judikatúra Najvyššieho súdu SR akceptuje možnosť strán určiť časť zmluvy odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Už v judikáte R 36/2013 NS SR riešil otázku platnosti dohody o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom vyslovene uviedol, že všeobecné obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy (hoci neboli podpísané a § 262 OBZ vyžadoval pre túto dohody požiadavku písomnej formy), považoval však jedno ich ustanovenie za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Ani v ďalších rozhodnutiach NS SR nikdy nebol spochybnený záver o principiálnej záväznosti všeobecných obchodných podmienok medzi účastníkmi zmluvy na základe ich výslovného prejavu obsiahnutého v zmluve, bez toho, aby boli účastníkmi zmluvy podpísané. Zdanlivé výnimky tvoria uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010, prípadne často citovaný nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 352/11. V daných veciach však išlo o úpravu takých otázok, pre ktoré zákon predpisuje písomnú formu (rozhodcovská doložka podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z. z., resp. zmluvná pokuta podľa § 544 OZ) vo všeobecných obchodných podmienkach, teda o odlišnú otázku než to, či možno v obchodných podmienkach dohodnúť dohodu podľa § 565 OZ.
8. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v zrušujúcom uznesení, za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. ...XXXXXX treba považovať aj obchodné podmienky pre úvery občanom v znení účinnom od 1.8.2017 a ustanovenia týchto obchodných podmienok treba považovať za ustanovenia samotnej zmluvy. Tieto obchodné podmienky v ods. 2.9 a 2.10 výslovne oprávňujú banku (žalobkyňu) v určitých presne vymedzených prípadoch zmeny okolností vyhlásiť úver za predčasne splatný. Napriek tejto odlišnej formulácii, toto ustanovenie treba považovať za dohodu v zmysle § 565 OZ, pretože z neho jasne vyplýva právo žalobkyne žiadať zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere naraz. Platnosti tohto ustanovenia obchodných podmienok nebráni, že v ňom dohoda o zosplatnení nie je viazaná aj na predchádzajúce upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže veriteľ žiadať zaplatenie celého úveru až po trojmesačnom omeškaní so splátkou a ak na to dlžníka vopred upozornil. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ totiž neupravuje otázku náležitostí dohody o zosplatnení celej pohľadávky, ale len podmienky využitia tohto práva veriteľom. Prípadná odchýlka zmluvne dohodnutých podmienok zosplatnenia od ust. § 53 ods. 9 OZ nevedie k neplatnosti dohody o možnosti zosplatnenia, ale k tomu, že veriteľ musí dodržať tak podmienky upravené v dohode, ako aj podmienky § 53 ods. 9 OZ. Zosplatnenie totiž v každom prípade podlieha aj obmedzeniu § 53 ods. 9 OZ. Platnosti tejto dohody nebráni ani to, že tieto podmienky neboli individuálne dojednané, čím boli, podľa súdu prvej inštancie, (zrejme) neprijateľným podmienkami podľa § 53 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa totiž zakazujú v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak boli tieto podmienky individuálne vyjednané. Z citovaných ustanovení však jasne vyplýva, že aj keď určité ustanovenie nie je individuálne vyjednané, neznamená to automaticky, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ totiž nevymedzuje neprijateľnú podmienku ako individuálne nedojednané ustanovenie, ale ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Toto kvalifikované kritérium vychádza z toho, že v podstate každej (aj synalagmatickej) zmluve je imanentný určitý nerovnovážny prvok, keďže takmer žiadna zmluva sa neuzatvára v stave absolútnej (objektívnej) vyváženosti. Každá zo strán pri vstupe do zmluvy očakáva určité výhody, a za to je ochotná akceptovať určité riziká či nevýhody, resp. ústupky v prospech druhej strany. Podstatná je tu jej vlastná úvaha o tom, ktoré ústupky sú pre ňu akceptovateľné z hľadiska výhod, ktoré zmluvou získa, a nemôže byť úlohou súdu nastoľovať absolútnu (objektívnu) vyváženosť zmlúv podľa predstáv daného sudcu. Zásah súdu musí prísť až vtedy, keď je nerovnováha „značná“. Už tým je vyvrátený aj argument súdu prvej inštancie, že obchodné podmienky môžu obsahovať len technické či vysvetľujúce ustanovenia. Takéto ustanovenia totiž len veľmi ťažko môžu založiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach,
ktorá je charakteristickým znakom individuálne nedojednaných neprijateľných podmienok. Potom by ale celé právo neprijateľných podmienok bolo zbytočné, pretože individuálne nedojednané ustanovenia obchodných podmienok by už zo svojej podstaty nemohli obsahovať žiadne ustanovenia, ktoré by boli čo i len spôsobilé založiť takúto nerovnováhu. Práve z § 53 ods. 1 OZ je však zrejmé, že s existenciou takýchto podmienok vo všeobecných obchodných podmienkach sa počíta, a práve preto sa zavádza osobitný mechanizmus ich preskúmavania (posudzovanie ich neprijateľnosti na základe uvedených kritérií značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach).
9. Odvolací súd ďalej poznamenal, že pri posudzovaní otázky, či ustanovenie umožňujúce veriteľovi žiadať okamžité splatenie celej pohľadávky pri omeškaní so splácaním splátok, je potrebné vychádzať z porovnania práv a povinností, ktoré účastníci dohody o splácaní úveru v splátkach touto dohodou získavajú. Veriteľ poskytujúci dlžníkovi peňažné prostriedky na splátky mu umožňuje získať výhodu disponibilných prostriedkov, ktoré môže spotrebovať ihneď, namiesto postupného sporenia a spotreby v budúcnosti. Zároveň dohodou o splátkach získava istotu, že splácanie úveru bude rozdelené do menších súm, ktorých splatenie je v jeho hospodárskych možnostiach a ktoré zasiahnu do jeho hospodárskej situácie v miere, ktorú považuje za znesiteľnú. Veriteľ zase podstupuje kreditné riziko, pretože poskytnuté prostriedky nemusí z rôznych dôvodov získať späť; ochotu vziať na seba toto kreditné riziko vyjadruje okrem úrokovej sadzby aj výška a frekvencia splátok, a tak má veriteľ oprávnený záujem na tom, aby dlžník prostriedky vracal najneskôr v dohodnutých termínoch, keďže len na toto obdobie je veriteľ ochotný vystavovať sa kreditnému riziku dlžníka. Ak dlžník túto výhodu, ktorý mu veriteľ poskytuje, nerešpektuje, je opodstatnený záujem veriteľa zbaviť dlžníka tejto výhody a žiadať okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov. V dôsledku toho samo dojednanie možnosti žiadať predčasné splatenie pohľadávky pri omeškaní so splátkou nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by spôsobovalo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 OZ. V dôsledku toho nemožno akceptovať zjednodušujúci záver súdu prvej inštancie, že už sama existencia takejto dohody vo všeobecných obchodných podmienkach spôsobuje jej neplatnosť. Podľa § 53 ods. 12 OZ treba neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je úlohou národného súdu pri posudzovaní zmluvnej podmienky umožňujúcej žiadať zaplatenie celého dlhu pri omeškaní so splátkou preskúmať, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. januára 2017 vo veci C-421/14, Banco Primus SA proti Jesúsovi Gutiérrezovi Garcíovi). V prerokúvanej veci z ods. 2.9 obchodných podmienok vyplýva, že možnosť banky žiadať predčasné splatenie úveru je viazaná na dostatočne jasné vymedzené porušenie povinností dlžníka, tieto porušenia sú dostatočne závažné a podstatným spôsobom menia okolnosti, za ktorých vstupovala banka do právneho vzťahu so žalovaným a znižujú dôveru v jeho ochotu a schopnosť plniť záväzky z úverovej zmluvy. V prerokúvanej veci ide o bežný spotrebný úver, nie o úver na bývanie, u ktorého môže mať vyhlásenie okamžitej splatnosti závažnejšie a neprimerané následky aj na obydlie dlžníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré viaže využitie tohto práva na omeškanie s troma splátkami a zároveň ukladá veriteľovi najskôr upozorniť spotrebiteľa na to, že mu hrozí uplatnenie práva podľa § 565 OZ najmenej 15 dní vopred, poskytuje dostatočný časový priestor na odvrátenie týchto následkov (zaplatením dlžných súm alebo aspoň rokovaním s veriteľom o zmene záväzku). 10. Odvolací súd dospel k záveru, že v ods. 2.9 a 2.10 obchodných podmienok pre úvery občanom bola obsiahnutá dohoda v zmysle § 565 OZ, a táto dohoda je platná, a nemožno ju považovať za neprijateľnú podmienku. V dôsledku toho by žalobkyňa v zásade mala právo žiadať zaplatenie celého dlhu pri omeškaní s niektorou splátkou. Zároveň však v spotrebiteľských zmluvách je toto právo viazané na podmienky uvedené v už citovanom § 53 ods. 9 OZ. Súd prvej inštancie pritom aj tu dospel k záveru, že tieto podmienky neboli splnené, pretože nebolo dokázané, že by žalobkyňa upozornila žalovaného na možnosť uplatnenia tohto práva aspoň 15 dní vopred. Ani s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože aj v spotrebiteľských sporoch, akým je aj prerokúvaná vec (porov. § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov /ďalej aj ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), sa podľa § 300 CSP podporne použijú všeobecné
ustanovenia o konaní. Medzi takéto ustanovenia patrí aj § 151 CSP o popretí skutkových tvrdení strany. Podľa § 151 ods. 1 CSP potom platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Použiteľnosť tohto ustanovenia nie je obmedzená ani ustanovením § 295 CSP. Z neho totiž vyplýva len možnosť súdu prvej inštancie vykonať dôkaz nevyhnutný na rozhodnutie vo veci, aj keď ho spotrebiteľ nenavrhol. Nevyplýva z neho, že by súd mohol namiesto spotrebiteľa uplatňovať iné prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, napríklad, že by za spotrebiteľa mohol popierať skutkové tvrdenia protistrany. Podľa dôvodovej správy k dnešnému § 295 CSP (porov. Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1333) je jeho účelom nahradiť nedostatok dôkaznej aktivity spotrebiteľa, nie nedostatok jeho procesnej aktivity vôbec. Preto súd môže bez návrhu nariadiť dôkaz na preukázanie tvrdení spotrebiteľa, nemôže však považovať tvrdenia žalobcu za sporné, ak ich sám spotrebiteľ nepoprel. Nepopreté skutkové tvrdenia sa potom považujú za nesporné, a ako také sa považujú za „zhodné tvrdenia“ strán v zmysle § 186 ods. 2 CSP, z ktorých je povinný pri rozhodovaní vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda môže neprihliadnuť na nesporné skutkové tvrdenia strán len za predpokladu, že má dôvodná pochybnosti o ich pravdivosti. Pojem „dôvodná pochybnosť o pravdivosti“ vyjadruje, že takáto pochybnosť musí byť kvalifikovaná. Nestačí teda obyčajná pochybnosť, ale pochybnosť „dôvodná“. Dôvodne možno pochybovať o pravdivosti zhodného tvrdenia strán vtedy, ak sú v zjavnom rozpore s obsahom dôkazu, ktorý súd považuje za bezchybný, alebo ak zjavne odporujú všeobecne známym skutočnostiam (vrátane všeobecných skúseností) alebo skutočnostiam známym súdu z úradnej činnosti (porov. § 186 ods. 1 CSP). Svoju pochybnosť a jej dôvody je súd povinný náležitým spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, ktoré je na tejto pochybnosti založené. Ak však takáto dôvodná pochybnosť neexistuje, je súd podľa cit. § 186 ods. 2 CSP povinný z nesporných tvrdení strán vychádzať bez toho, aby ich podrobnejšie preskúmaval. V prerokúvanej veci žalobkyňa už v žalobe skutkovo predniesla, že k zosplateniu dlhu pristúpila potom, čo žalovanému zaslala upozornenie z 15.12.2017 na možnosť využitia tohto práva (časť II. žaloby). Žalovanému bola žaloba doručená dňa 11.6.2018 a podľa § 151 ods. 1 CSP tak mohol poprieť, že uvedené upozornenie dostal, čo by postačovalo na účinné popretie (nejde o skutočnosť, ktorá sa týka jeho vnímania alebo konania v zmysle § 151 ods. 2 CSP), a žalobkyňa by bola povinná podoprieť toto svoje tvrdenie dôkazmi. Žalovaný však v tomto smere predniesol len to, že si nepamätá, že by mu žalobkyňa niečo doručovala (zápisnica o pojednávaní z 29.1.2019, č. l. 104), čo však nestačí na účinné popretie tvrdenia žalobkyne v zmysle § 151 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu, tu nie je priestor ani na dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdenia, že upozornenie došlo žalovanému na ním udanú adresu. Takéto tvrdenie totiž neodporuje žiadnemu z vykonaných dôkazov, a okrem toho, aj zodpovedá všeobecne známej skutočnosti (všeobecnej skúsenosti), že doporučené zásielky poštové podniky dodávajú ich adresátovi alebo ich vracajú odosielateľovi, teda že vo všeobecnosti sa takéto zásielky nestrácajú. Potom ale nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa doručenkou nepreukázala, že by žalovanému bolo toto upozornenie doručené. Podľa § 45 ods. 1 OZ totiž prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ak ide o písomný prejav vôle, treba ho považovať za došlý v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Písomnosť sa ocitne vo sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť zoznámiť sa s jej obsahom (napr. tým, že si ju vyzdvihne na pošte, ktorá mu jej doručenie oznámila). Nie je pritom nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil. Rozhodujúce je, aby mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 4 MCdo 14/2011). Z § 53 ods. 9 OZ nevyplýva, že by upozornenie veriteľa malo byť doručené do vlastných rúk dlžníka s doručenkou, keďže z neho nevyplýva ani len požiadavka, aby toto upozornenie malo písomnú formu. Takýto prejav je teda možné druhej strane doručiť akýmkoľvek spôsobom, ktorým sa dostane do sféry jej dispozície. Ak sa teda doručuje využitím poštových služieb, postačí, ak je adresátovi vhodený do jeho poštovej schránky list obsahujúci takýto prejav vôle, prípadne oznámenie, že list tohto obsahu je pre adresáta uložený na pošte. Týmto okamihom je splnená podmienka, že takýto prejav vôle došiel adresátovi a je voči nemu účinný v zmysle § 45 ods. 1 OZ. V prerokúvanej veci je aj z obsahu žalobkyňou dodatočne predloženej obálky (č. l. 149 súdneho spisu) zrejmé, že zásielka obsahujúca upozornenie z 15.12.2017 bola žalovanému doručovaná aj na ním udanej adrese: A. XXX/XX, XXX XX W.. Na tejto adrese žalovaný býva, preberá tam poštu, a musí tam mať zriadenú aj schránku (musí byť ako adresát známy), keďže zásielky sa odtiaľ vracajú nie s poznámkou: adresát neznámy, ale ako neprevzaté v odbernej lehote. Vzhľadom na to nemožno mať vôbec dôvodné pochybnosti o tom, že na tejto adrese mu pošta oznámila, že má uloženú doporučenú zásielku podanú 18.12.2017, ktorej obsahom bolo uvedené upozornenie žalobkyne. Ako už bolo uvedené, takýmto oznámením mu bola vytvorená možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť, a teda bola splnená podmienka, že táto zásielka (a v nej obsiahnutý prejav - upozornenie) mu došla a
prejav vôle v nej uvedený pôsobí voči žalovanému v zmysle § 45 ods. 1 OZ. Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou tak nebol správny.
11. Odvolací súd ďalej uviedol, že predčasný bol potom aj záver súdu prvej inštancie o nezročnosti žalovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie vychádzal z vlastného záveru, že v prerokúvanej veci nedošlo k platnému zosplatneniu, teda že veriteľ nesplnil podmienky na to, aby mohol žiadať plnenie celej pohľadávky, ktorej plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Avšak aj v takomto prípade sa veriteľ môže sa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere domáhať voči dlžníkovi vždy zaplatenia zročných splátok spotrebiteľského úveru. V prerokúvanej veci pritom zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splácať žalobkyni splátky 58,37 eura mesačne, pričom od novembra 2017 tieto splátky neplatí. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (29.1.2019) by teda bolo zročných 15 splátok (posledná 15.1.2019) v celkovej výške 875,55 eura. Odvolací súd nezdieľa názor súdu prvej inštancie, že v takomto prípade by išlo o odlišné skutkové tvrdenia. Už zo žaloby je zrejmé, že žalobkyňa v nich predniesla všetky rozhodné skutočnosti potrebné pre priznanie aj jednotlivých splátok. Predniesla totiž, že medzi ňou a žalovaným bola uzavretá určitá zmluva, kde tieto splátky boli dohodnuté, no zaplatené neboli. Tieto skutkové tvrdenia pritom nárok na jednotlivé splátky celkom vyčerpávajú, keďže nie je zrejmé, aké ešte (iné) skutkové tvrdenie by malo byť prednesené. Všetky ďalšie skutkové tvrdenia sa týkali práve odôvodnenia toho, prečo môže žalobkyňa žiadať zaplatenie celej svojej pohľadávky naraz. Ak sa však tieto skutkové tvrdenia (podľa súdu prvej inštancie) nepreukázali, stále tu zostávajú preukázané a nesporné skutkové tvrdenie o existencii zmluvy, z ktorej vyplýva záväzok žalovaného platiť tento dlh v splátkach. Pritom otázka, či sa dlh má splatiť v splátkach alebo sú splnené podmienky jeho splatnosti vcelku, nie je otázkou skutkových okolností, ale otázkou, či nastala alebo nenastala zročnosť určitej pohľadávky. Ak súd zistí, že nenastala jej zročnosť ako celku, musí sa zaoberať otázkou, či nenastala jej zročnosť postupne (v splátkach) podľa pôvodnej dohody strán. Otázka, do akej miery sú v jednotlivých splátkach obsiahnuté splátky istiny, úrokov a poplatkov (aby súd nepriznal na úrokoch a poplatkoch viac než je uplatnené, porov. § 216 ods. 1 CSP), je riešiteľná za pomoci ustanovení ods. 2.5 a 2.6 obchodných podmienok pre úvery občanom účinných od 1.8..2017. Už len na dôvažok zostáva dodať, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, prečo nepriznal žalobkyni ňou žiadaných 2,86 eura ako poplatok za poistenie, keď tento poplatok nie je vôbec závislý od zosplatnenia úveru a bol aj uplatnený ako nezaplatený poplatok za dva mesiace trvania zmluvy.
12. Podľa zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo predovšetkým vychádzať z vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho súdu na platnosť dohody podľa § 565 OZ v obchodných podmienkach (OP) a na otázku splnenia povinnosti podľa § 53 ods. 9 OZ. Jeho úlohou bolo nariadiť nové pojednávanie (§ 297 CSP), na ktorom mal súd prvej inštancie znova postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP vo vzťahu k samotnému základu a výške nárokov žalobkyne. Odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom k 5.9.2017 bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ustanovenia § 7 ods. 17 a nasl. odseky ZoSÚ pritom obsahujú podrobnú úpravu spôsobu posudzovania tejto schopnosti s ohľadom na jednotlivé druhy úverov či situácie dlžníka. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ potom porušenie tejto povinnosti znamená stratu práva veriteľa žiadať od dlžníka jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, hrubé porušenie dokonca aj stratu nároku na úroky a poplatky z úveru. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa čl. 8 ods. 1 smernice 2008/48/ES, na ktorého implementáciu slúži ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z., má vykladať v tom zmysle, že síce nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií, avšak za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18. decembra 2014 vo veci C-449/13, CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej, Charline Bonatovej, Florianovi Bonatovi). V prerokúvanej veci pritom žalobkyňa v žalobe nepredniesla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o tom, akým spôsobom preverila schopnosť žalovaného splácať poskytovaný úver, takže nemožno povedať, že sa tieto skutkové tvrdenia stali nespornými v zmysle § 151 CSP. Okrem toho však obsah spisu naznačuje pochybnosti o spôsobe tohto preverenia, keď na č. l. 8 bola založená len žiadosť o poskytnutie úveru s údajmi uvedenými samotným žalovaným, no bez akýchkoľvek sprievodných dokladov, ba dokonca bez uvedenia výšky príjmu. Preto bolo úlohou súdu prvej inštancie postupom podľa § 295 CSP obstarať a vykonať dôkazy potrebné na riadne zistenie týchto skutočností. Po takomto posúdení súd prvej inštancie mal potom
posúdiť dôvodnosť všetkých uplatnených nárokov žalobkyne, a to tak z hľadiska zmluvy, ako aj z hľadiska zákona, a opätovne o nich rozhodnúť s tým, že zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
13. Po zrušení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie opätovne nariadil na prejednanie veci pojednávanie na daň 28.9.2021, ako aj na deň 25.1.2022, a opätovne vykonal dokazovanie listinami, a to žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 5.9.2017, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 5.9.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s. (VOP), Obchodnými podmienkami pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. (OP), výsledkom dopytu do úverového registra s názvom: Credit Report - Analytic vo vzťahu k žalovanému, vytlačeným žalobkyňou dňa 7.3.2018 z registra: http://sregister, výpisom pohybov na účte žalovaného, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení, prepočtom zmluvných úrokov, stavom omeškaných splátok na úvere, prepočtom úrokov z omeškania, opakovaným upozornením zo dňa 15.12.2017, výzvou zo dňa 19.2.2018 na predčasné splatenie úveru, poštovými poukazmi, potvrdením o príjme, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, základnými informáciami o sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver, vyjadreniami strán sporu, ako aj výsluchom žalovaného. Dokazovanie doplnil o fotokópiu neprevzatej zásielky adresovanej žalovanému, skutkové tvrdenia žalobkyne o zisťovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy, o výsledok dopytu do úverového registra s názvom: Credit Report - Standard a Credit Report - Analytic vo vzťahu k žalovanému, vytlačený žalobkyňou pred uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy, o výpisy z účtu žalovaného, o lustráciu v Sociálnej poisťovni, o potvrdenia žalobkyne o vkladoch v hotovosti uskutočnených žalovaným v priebehu sporu, o ďalšie vyjadrenia žalovaného, ako aj o ostatný obsah spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
14. Žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, číslo žiadosti: XXXXXXXXXXXXXXXX, typ úveru: pôžička, zo dňa 5.9.2017, požiadal žalovaný žalobkyňu o poskytnutie úveru vo výške 3.000,- eur s dobou splácania 8 rokov, pričom poskytnutý úver žiadal vyplatiť na účet uvedený v žiadosti. Súhlasil s možnosťou poistenia schopnosti splácať úver, konkrétne so súborom poistenia A. Uviedol svoj rodinný stav: slobodný, počet vyživovaných detí: 0, vzdelanie: základné, priemerný mesačný príjem neuviedol, ako pracovnú pozíciu uviedol: manuálne pracujúci s tým, že je zamestnaný od 12.10.2005. Zároveň vyhlásil, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke.
15. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 5.9.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička, ktorou sa zaviazala banka poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 anuitných splátkach po 58,37 eura mesačne s 8,9 % ročnou fixnou úrokovou sadzbou, s jednorazovým poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 200,- eur, s mesačným poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,43 eura. Splátky úveru bol žalovaný povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že termín splatnosti 1. splátky bol dňa 18.9.2017 a termín konečnej splatnosti úveru (totožný s termínom splatnosti poslednej splátky - pozn. súdu) bol dohodnutý na deň 15.8.2025. Strany sa dohodli na splácaní úveru spôsobom odpísania z bežného účtu v banke/príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu s číslom IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako len „RPMN“) bola v zmluve uvedená hodnotou 11,04 % s tým, že RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorazovo v plnej výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov uvedených v zmluve: výška anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru. Priemerná RPMN bola uvedená hodnotou: 12,27 %. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola v zmluve uvedená sumou 5.803,52 eura. Podľa bodu 1.3. zmluvy, súčasťou zmluvy je Príloha k Zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo žiadosti - žiadosť - Pôžička, ktorá bližšie špecifikuje výšku a termíny splátok istiny úveru a výšku a termíny splátok úrokov úveru dohodnutých v bode 1.2. Žalovaný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu.
16. Podľa článku 1. zmluvy označeného názvom: Základné podmienky, neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Obchodné podmienky pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej aj ako len „OP“) a Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej aj ako len „VOP“). V článku 2. zmluvy označenom ako: Práva, povinnosti a vyhlásenia klienta, v bode 2.5. žalovaný ako klient
vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy s jej súčasťami: formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, OP, VOP, Sadzobník.
17. Podľa OP účinných od 1.8.2017, za zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere na strane klienta, sa považujú (aj) skutočnosti ako: a) nezaplatenie - klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do troch mesiacov po lehote splatnosti; b) nespĺňanie podmienok - klient prestane spĺňať niektorú z podmienok stanovených pre poskytnutie úveru; c) nedodržanie účelu - klient bez predchádzajúceho súhlasu banky použil poskytnuté peňažné prostriedky v rozpore so zmluvou o úvere na iný ako dohodnutý účel (bod 2.9. OP). V bode 2.10. OP s názvom: Následky zmien okolností na strane klienta, v časti 2.10.1. označenej ako: Predčasná splatnosť, ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo), stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Banka môže určiť, že predčasne splatnou sa stane iba časť dlžných splátok. Žiadosťou o predčasnú splatnosť úveru zároveň zaniká nárok klienta na poskytnutie ďalších peňažných prostriedkov z úveru.
18. Podľa VOP účinných od 1.8.2017, bodu 19.8. s názvom: Doručovanie, písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku, ak ju klient neprevezme skôr.
19. Podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie schopnosti splácať úver a Základných informácií o sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver, poisťovateľom poistenia schopnosti splácať úver bola poisťovňa Cardiff Slovakia, a.s., pričom súbor A poistenia sa vzťahoval na pracovnú neschopnosť, trvalú invaliditu a smrť poisteného. Podľa čl. 4 všeobecných poistných podmienok, poistenie na základe poistnej zmluvy môže vzniknúť iba pre takú fyzickú osobu, ktorá a) má s poistníkom uzavretú zmluvu o úvere a súčasne b) vyjadrila súhlas s poistením a pristúpila k poisteniu v rozsahu niektorého zo súborov poistenia uvedených v poistnej zmluve podpisom vyhlásenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere alebo dodatku k zmluve o úvere. Podľa čl. 5 všeobecných poistných podmienok, začiatok poistenia je o 00.00 hod. dňa čerpania úveru na základe splnenia podmienok uvedených v čl. 4 ods. 1 týchto podmienok, pokiaľ v poistnej zmluve nie stanovené inak. Koniec poistenia sa stanoví na 24.00 hod. dňa, v ktorom zaniká poistenie podľa poistnej zmluvy alebo podľa týchto poistných podmienok, pokiaľ nie je v poistnej zmluve stanovené inak. Poistné obdobie je mesačné, pokiaľ nie je v poistnej zmluve stanovené inak. Na podľa čl. 7 v spojení s čl. 14 všeobecných poistných podmienok, pre neplatenie poistného alebo jeho časti poistenie zanikne podľa čl. 14 ods. 1 písm. c) bez náhrady, t. j. pre nezaplatenie poistného v lehotách podľa § 801 OZ. Poisťovateľ má právo na poistné za celé poistné obdobie, v ktorom došlo k zániku poistenia v súlade s ustanovením § 803 ods. 1 OZ (za obdobie do zániku poistenia - pozn. súdu).
20. Žalobkyňa predložila súdu sadzobník poplatkov účinný od 1.1.2018, ktorým sa súd viac nezaoberal, nakoľko k tomuto sadzobníku poplatkov nemohol žalovaný pristúpiť pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere, keďže túto uzavrel pred týmto dátumom.
21. Podľa výpisu pohybov na účte žalovaného v období od 5.9.2017 do 17.10.2017, prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia, prehľadu splácania po predčasnom zosplatnení, prepočtu zmluvných úrokov, stavu omeškaných splátok úvere a prepočtu úrokov z omeškania, žalobkyňa dňa 5.9.2017 poskytla žalovanému úver v sume 4.000,- eur pod č. 162397 prevodom na jeho účet, v ten istý deň bol z účtu žalovaného zaplatený jednorazový poplatok v sume 200,- eur za poskytnutie úveru. Z predmetného úveru uhradil žalovaný (do podania žaloby - pozn. súdu) iba dve splátky úveru, a to dňa 18.9.2017 v sume 59,80 eura a dňa 17.10.2007 v sume 59,80 eura, celkom zaplatil žalobkyni 119,60 eura, ktorá suma bola započítaná na úrok v sume 40,23 eura, na istinu v sume 76,51 eura a na poistné v sume 9,86 eura s tým, že neuhradená istina úveru zodpovedala ku dňu zosplatnenia úveru, aj ku podania žaloby, sume 3.923,49 eura. Dlžné úroky z úveru ku dňu zosplatnenia úveru zodpovedali sume 122,23 eura, neuhradené úroky z omeškania zodpovedali sume 1,58 eura, pričom celý dlh žalovaného z omeškaných splátok úveru ku dňu zosplatnenia predstavoval sumu 4.045,72 eura. V období od zosplatnenia úveru až do podania žaloby nevykonal žalovaný žiadnu úhradu z predmetného úverového vzťahu.
22. Z výsledku dopytu do úverového registra s názvom: Credit Report - Analytic vo vzťahu k žalovanému, vytlačeného žalobkyňou dňa 7.3.2018 z registra: http://sregister súd zistil, že žalovaný bol žiadateľom
aj iných spotrebných úverov, pričom z dvoch úverových vzťahov uhradil všetky splátky riadne a včas a z tretieho úverového vzťahu, s počiatočným dátumom operácie dňa 11.5.2007, neuhradil žalovaný iba jednu splátku splatnú v mesiaci 8/2007.
23. Opakovaným upozornením zo dňa 15.12.2017 vyzvala žalobkyňa žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru v poskytnutého mu na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, podpísanej dňa 5.9.2017, výška ktorých omeškaných splátok ku dňu datovania tohto upozornenia predstavovala sumu 75,04 eura. Zároveň si uplatnila zmluvnú pokutu v sume 15,- eur podľa OP a platného sadzobníka žalobkyne, a preto vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 90,04 eura v lehote do 20.12.2007. Žalovaného súčasne upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní žalobkyňa svoje právo vyplývajúce z § 565 OZ, a zdôraznila, že celá pohľadávka banky ku dňu vyhotovenia upozornenia predstavovala sumu 4.013,37 eura. Upozornenie bolo odoslané na poštovú prepravu dňa 10.12.2017 (došlo k chybe v písaní dátumu vyhotovenia opakovaného upozornenia alebo v dátume poštovej podacej pečiatky - pozn. súdu), a keďže žalovaný nebol zastihnutý, zásielka bola uložená na pošte dňa 21.12.2017, vrátená bola žalobcovi dňa 21.12.2018 z dôvodu, že adresát si neprevzal zásielku v odbernej lehote na pošte.
24. Výzvou na predčasné splatenie úveru, datovanou 19.2.2018, oznámila žalobkyňa žalovanému, že rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodu, že žalovaný neobnovil plnenie svojich povinností z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, podpísanej dňa 5.9.2017, napriek jej opakovaným predchádzajúcim upozorneniam. Rozhodnutím o predčasnej splatnosti celého úveru vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 4.080,16 eura. Predmetná výzva je spoplatnená sumou 30,- eur podľa platného sadzobníka poplatkov, a preto vyzvala žalovaného na úhradu celého dlhu v sume 4.110,16 eura s príslušenstvom najneskôr do 1.3.2018. Výzvu prevzala sestra žalovaného dňa 22.2.2018.
25. Podaním zo dňa 28.11.2018, doručeným súdu 30.11.2018, požiadal žalovaný súd o splátkový kalendár v rozhodnutí vo vedci samej s maximálnou výškou splátok 30,- eur mesačne, ku ktorému podaniu pripojil, okrem iného, svoje čestné prehlásenie o tom, že prispieva svojim rodičom na domácnosť sumou 30,- eur mesačne.
26. Z výpisu z účtu žalovaného v OTP banke za 4/2016 vyplýva, že žalovanému OTP banka, a.s. poskytla dňa 1.4.2016 úver v sume 11.456,55 eura, z ktorého uhradil žalovaný dňa 3.4.2016 splátku vo výške 173,27 eura. Žalovaný dňa 16.10.2017 v Československej obchodnej banke, a.s. vložil na účet spoločnosti Profi Credit Slovakia sumu 86,- eur. Dňa 9.11.2017 zaplatil poštovou poukážkou sumu 10,- eur spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. Dňa 20.1.2017 dvomi rôznymi poštovými poukážkami zaplatil žalovaný spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. sumu 28,50 eura a sumu 31,07 eura, keďže tieto sumy platil na rôzne účty k rôznym variabilným symbolom. Spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. zaplatil sumu 16,- eur v presne nezistený deň.
27. Podľa potvrdenia o príjme, vystaveného Službami mesta Piešťany dňa 26.11.2018 a výplatnej pásky žalovaného za mesiac 7/2018 čistý príjem žalovaného u tohto zamestnávateľa v období od 1/2018 do 10/2018 sa pohyboval od 482,71 eura do 654,25 eura. V mesiacoch, v ktorých mu bola vyplatená mzda v nižších sumách, bol dočasne pracovne neschopný, kedy mu bola poskytnutá náhrada mzdy počas pracovnej neschopnosti. Priemerný čistý zárobok žalovaného v období mesiacov 1/2018 až 10/2018 bol vo výške 554,83 eura.
28. Podaniami zo dňa 9.12.2019 a zo dňa 11.2.2021 doplnila žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia o tvrdenia o posudzovaní bonity žalovaného klienta žalobkyňou pred uzatváraním predmetnej úverovej zmluvy. Uviedla, že riadne vykonala dopyt do úverového registra, výsledkom ktorého je listina označená ako Credit Report - Analytic a Credit Report - Standard. Vykonaním dopytu do úverového registra si riadne splnila žalobkyňa zákonom stanovenú povinnosť, pretože zákonodarca jednoznačne alternatívnym spôsobom a v zákone č. 129/2010 Z. z. vymedzil, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje 1.) posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo 2.) bez prihliadnutia na údaje za príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/72018-99 zo dňa 22.3.2018 a na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/3/2019 zo dňa 26.6.2019,
v ktorých rozhodnutiach poukázali súdu na skúmanie bonity žalovaných spotrebiteľov nahliadnutím do údajov o spotrebiteľovi, uvedených v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI). K dátumu podania žiadosti o úvere nebol žalovaný v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného SRBI, nemal teda žiadnu omeškanú splátku, dodržiaval platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnil riadne a včas. Žalobkyňa si overovala platobnú schopnosť žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy aj prehľadom kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovaného, dlhodobo vedeného žalobkyňou pre žalovaného, na základe čoho bola schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť jeho bonitu, na základe čoho bol žalovanému predschválený limit na poskytnutie spotrebného úveru. Z tohto dôvodu predložila žalobkyňa dodatočne súdu výpisy z osobného účtu žalovaného za posledných 8 mesiacov pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Žalobkyňa poukázala aj na okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy a obsah VOP a OP, pretože podľa nich samotné rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere sa začína na žiadosť klienta, ku ktorej musí pripojiť všetky bankou požadované doklady a informácie potrebné najmä na identifikáciu klienta a posúdenie jeho platobnej schopnosti. Žiadosť sa považuje za doručenú banke až v momente predloženia posledného z požadovaných dokladov, ktoré sú prílohou žiadosti o poskytnutie úveru (bod 2.1.1 OP). V danom prípade sa jednalo o predschválený limit, t. j. žalobkyňa si overila bonitu žalovaného aj na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa, získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách. Zároveň poukázala na ust. § 7 ods. 24 písm. b) ZoSÚ, podľa ktorého, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú (okrem iného) na spotrebiteľský úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov. S poukazom na uvedené žalobkyňa poznamenala, že žalobkyňa riadne vykonala dopyt do úverového registra a skúmala aj kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta, čím si splnila zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
29. Z výsledku dopytu do úverového registra s názvom: Credit Report - Standard a Credit Report - Analytic vo vzťahu k žalovanému, vytlačeného žalobkyňou pred uzatvorením predmetnej zmluvy, súd zistil, že žalovaný bol dlžníkom z viacerých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, príp. z iných spotrebiteľských zmlúv, z ktorých 9 už bolo ukončených, 4 odvolané, 3 existujúce a 22 odmietnutých. V danom čase sa nenachádzala v tejto evidencii informácia o tom, že by bol žalovaný v omeškaní s plnením nejakej splátky úveru.
30. Z výpisov z účtu žalovaného vedeného žalobkyňou za obdobie 8 mesiacov pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že celková suma debetných obratov približne zodpovedala celkovej sume kreditných obratov za jednotlivé mesiace.
31. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný je od 12.10.2005 zamestnaný u zamestnávateľa s názvom: Služby mesta Piešťany, pričom v období od 1/2021 do 12/2021 vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne sa pohyboval od 741,50 eura do 1.510,18 eura, čo predstavuje príjem v čistom približne od 591,57 eura do 1.130,78 eura, k čomu dospel súd za použitia kalkulačky pre výpočet čistej mzdy, zverejnenej na internetovej stránke: https://www.podnikajte.sk/vypocet-cistej- mzdy. O takto získaných výsledkoch o čistej mzde nemal súd dôvodné pochybnosti aj vzhľadom na vyjadrenia samotného žalovaného na jednotlivých pojednávaniach.
32. Žalovaný počas výsluchu na pojednávaní dňa 22.11.2018 predniesol konajúcemu súdu, že mu boli vykonávané zrážky zo mzdy v prospech Profi Creditu v sume 58,- eur mesačne, že v prospech Home Creditu a OTP banky mu zatiaľ neboli vykonávané zrážky, že u žalobkyne má ešte ďalší úver, ktorý nie je predmetom tohto sporu. Pri uzatváraní zmluvy nič nevypisoval, zmluvy, ktoré mu boli predložené, len podpisoval. Pri uzatváraní zmluvy mu dali len zmluvu a poistenie úveru. Nepamätal si, či mu žalobkyňa poskytla nejaké informácie o predmetnej zmluve. Chcel sa dohodnúť so žalobkyňou na splátkach 30,- eur až 50,- eur, avšak bezúspešne, pretože mu povedali, že to je málo. Na pojednávaní ďalej uviedol, že (spočiatku - pozn. súdu) splácal riadne, len si toho zobral na seba viac, nemal len túto jednu pôžičku. Zistil, že dostáva menšiu výplatu, než aké má splátky, preto prestal splácať.
33. Počas výsluchu na pojednávaní dňa 29.1.2019 žalovaný uviedol, že si nepamätá, či mu boli doručované nejaké listiny od žalobkyne alebo nejaké výzvy v roku 2017. Ďalej na pojednávaní uviedol, že by chcel splácať predmetný úver splátkami po 30,- eur mesačne.
34. Na pojednávaní dňa 28.9.2021 predniesol žalovaný súdu, že predmetný úver začal postupne splácať (počas tohto súdneho sporu - pozn. súdu), o čom predložil súdu potvrdenia žalobkyne o vkladoch v hotovosti na dva rôzne účty, z toho aj na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, uvedený v žalobnom petite.
35. Na pojednávaní dňa 25.1.2022 predložil žalovaný súdu potvrdenia o svojich ďalších čiastkových úhradách z predmetného záväzkového právneho vzťahu v priebehu sporu. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ mu vykonáva zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu v sume 311,- eur mesačne, o čom predložil súdu ako dôkaz výplatnú pásku. Zrážky zo mzdy mu vykonáva zamestnávateľ v rôznych sumách, v závislosti od výšky mzdy za daný mesiac. Od zamestnávateľa dostáva príjem v čistom cca od 457,- eur do 466,- eur, pričom viac nedostane z dôvodu, že vo zvyšku mu zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy. Žalovaný má dlh aj voči mestu Piešťany na poplatkoch za komunálny odpad, ktorý dlh spláca žalovaný podľa svojich možností a schopností mesačne sumami 20,- eur až 30,- eur. Priateľka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, je síce zamestnaná, avšak vzhľadom na pandemickú situáciu poberala iba 60 % zo mzdy, keďže pracuje v hoteli, a v danom čase bol vyhlásený núdzový stav v súvislosti s opatreniami proti šíreniu vírusu Covid-19. Žalovaný má 2 deti, z toho syn je samostatný, ale dcéra má 13 rokov. Je stále ženatý s matkou dcéry, avšak nebýva s ňou v spoločnej domácnosti. Žalovaný zdieľa spoločnú domácnosť so svojou priateľkou a s jej dvomi maloletými deťmi.
36. Z potvrdení žalobkyne o vkladoch v hotovosti uskutočnených žalovaným v priebehu sporu, ktoré predložil žalovaný súdu na pojednávaní dňa 28.9.2021, súd zistil, že žalovaný počas sporu postupne uskutočňoval vklady v hotovosti na dva rôzne účty, vedené žalobkyňou, z toho aj na účet s číslom IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, uvedený v žalobnom petite. Na tento účet vložil žalovaný v hotovosti dňa 15.4.2020 sumu 20,- eur, dňa 11.5.2020 sumu 15,- eur, dňa 10.6.2020 sumu 15,- eur, dňa 10.9.2020 sumu 15,- eur, dňa 15.1.2021 sumu 12,- eur, dňa 19.2.2020 sumu 15,- eur, dňa 11.3.2021 sumu 15,- eur, dňa 14.4.2021 sumu 12,- eur, spolu 119,- eur.
37. Podaním zo dňa 6.10.2021, doručeným súdu dňa 11.10.2021, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie 119,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uskutočnil úhrady spolu v sume 119,- eur, a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň navrhla, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej 1.) nezaplatenú istinu 3.804,49 eura, 2.) úrok 122,23 eura, 3.) úroky z omeškania 1,58 eura, 4.) úrok 8,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.923,49 eura od 20.2.2018 do 15.4.2020, z nezaplatenej istiny 3.903,49 eura od 16.4.2020 do 11.5.2020, z nezaplatenej istiny 3.888,49 eura od 12.5.2020 do 10.6.2020, z nezaplatenej istiny 3.873,49 eura od 11.6.2020 do 10.9.2020, z nezaplatenej istiny 3.858,49 eura od 11.9.2020 do 15.1.2021, z nezaplatenej istiny 3.846,49 eura od 16.1.2021 do 19.2.2021, z nezaplatenej istiny 3.831,49 eura od 20.2.2021 do 11.3.2021, z nezaplatenej istiny 3.816,49 eura od 12.3.2021 do 14.4.2021, z nezaplatenej istiny 3.804,49 eura od 15.4.2021 do zaplatenia, 5.) 5 % ročný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny 3.923,49 eura od 20.2.2018 do 15.4.2020, z nezaplatenej istiny 3.903,49 eura od 16.4.2020 do 11.5.2020, z nezaplatenej istiny 3.888,49 eura od 12.5.2020 do 10.6.2020, z nezaplatenej istiny 3.873,49 eura od 11.6.2020 do 10.9.2020, z nezaplatenej istiny 3.858,49 eura od 11.9.2020 do 15.1.2021, z nezaplatenej istiny 3.846,49 eura od 16.1.2021 do 19.2.2021, z nezaplatenej istiny 3.831,49 eura od 20.2.2021 do 11.3.2021, z nezaplatenej istiny 3.816,49 eura od 12.3.2021 do 14.4.2021, z nezaplatenej istiny 3.804,49 eura od 15.4.2021 do zaplatenia, 6.) 5 % ročný úrok z omeškania z nezaplatených úrokov vo výške 122,23 eura od 20.2.2018 až do zaplatenia, 7.) nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,86 eura, a 8.) nahradiť jej trovy konania, a to súdne poplatky, prípadne iné vyčíslené trovy konania.
38. Z potvrdení žalobkyne o vkladoch v hotovosti uskutočnených žalovaným v priebehu sporu, ktoré predložil žalovaný súdu na poslednom pojednávaní, uskutočnenom dňa 25.1.2022, súd zistil, že žalovaný uskutočnil ešte ďalšie dva vklady v hotovosti na účet uvedený v žalobnom petite, a to dňa 15.11.2021 v sume 11,- eur a dňa 12.1.2022 tiež v sume 11,- eur, spolu 22,- eur.
39. Súd vec právne posúdil nasledovne:
40. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).
41. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
42. Podľa § 502 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
43. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
46. Podľa § 565 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
47. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
48. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
49. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
50. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
51. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
52. Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
53. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
54. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
55. Podľa § 7 ods. 21 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
56. Podľa § 7 ods. 22 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby.
57. Podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
58. Podľa § 7 ods. 24 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len "refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len "navýšený úver"), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, c) spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu, ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100% zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.
59. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, napríklad druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. a/, f/, g,/ i/, k/, l/ ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
60. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa); c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
61. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
62. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
63. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
64. Podľa § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
65. Podľa § 369 ods. 3 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
66. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
67. Základná úroková sadzba ECB platná od uzavretia predmetnej zmluvy až doposiaľ, je 0,00 %, čomu zodpovedajú zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania dlžníka s platením dlhu až do zaplatenia.
68. Rozhodovacia prax súdov bola niekoľko rokov nesúladná v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov aj po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy, bola opakovane predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentovalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5Cdo/42/2020 (ZSP 1/2021 na str. 14 a ZSP 5/2021 na str. 37) zaujal názor (odklon od ktorého je potrebné odôvodniť podľa § 220 ods. 3 CSP), a poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 OBZ, prvá veta, je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania.
69. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 argumentoval aj tým, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny (ak k nemu dôjde až po dohodnutej dobe trvania úverovej zmluvy - pozn. konajúceho súdu). Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku
zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník
- spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 vyplýva teda záver, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
70. Vychádzajúc z ust. § 497 a § 369 OBZ v spojení s § 502 OBZ žalobkyňa má nárok na úroky z omeškania z úrokov z úveru, nakoľko s poskytnutím peňažných prostriedkov vo forme úveru sa viaže aj povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru (§ 497 OBZ). S omeškaním s úhradou úroku je potom možné požadovať aj platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 269 v spojení s § 502 OBZ). Ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 OBZ), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Zmluvný úrok je cenou za poskytnutý úver, a v prípade omeškania s jej platením nasleduje sankcia vo forme úroku z omeškania, čo sa musí týkať aj úrokov z úveru, a teda v prípade omeškania dlžníka z nezaplatených úrokov z úveru má veriteľ právo požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru, pretože súčasťou sumy, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi z úverovej zmluvy, je totiž nielen istina úveru, ale aj dohodnuté úroky. Platením úrokov z omeškania tak nedochádza k tzv. anatocizmu, teda k požadovaniu úrokov z úrokov, pretože je nutné rozlišovať medzi úrokmi z úrokov, kedy môže vzniknúť anatocizmus, a úrokmi z omeškania z úrokov. Na rozdiel od zmluvne dojednaných úrokov, úroky z omeškania predstavujú sankčný mechanizmus, ktorý nastupuje zo zákona podľa § 517 OZ, príp. § 369 OBZ tak, že v prípade omeškania dlžníka má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania nielen z nezaplatenej istiny, ale aj z nezaplateného zmluvného úroku.
71. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
72. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
73. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
74. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
75. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 119,- eur s príslušenstvom (viac v odseku 37. tohto odôvodenia), a na neexistenciu nesúhlasu žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, súd konanie v tejto časti zastavil (I. výrok).
76. Opätovným vykonaným dokazovania pi zrušení veci odvolacím súdom, ktoré vykonal súd prvej inštancie listinami, a to žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 5.9.2017, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 5.9.2017, VOP, OP, výsledkom dopytu do úverového registra s názvom: Credit Report - Analytic vo vzťahu k žalovanému, vytlačeným žalobkyňou dňa 7.3.2018 z registra: http://sregister, výpisom pohybov na účte žalovaného, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, prehľadom splácania po predčasnom zosplatnení, prepočtom zmluvných úrokov, stavom omeškaných splátok na úvere, prepočtom úrokov z omeškania, opakovaným upozornením zo dňa 15.12.2017, výzvou zo dňa 19.2.2018 na predčasné splatenie úveru, poštovými poukazmi, potvrdením o príjme, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať úver, základnými informáciami o sprostredkovaní poistenia schopnosti splácať úver, vyjadreniami strán sporu, ako aj výsluchom žalovaného, ktoré dokazovanie doplnil o fotokópiu neprevzatej zásielky adresovanej žalovanému, o skutkové tvrdenia žalobkyne o zisťovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy, o výsledok dopytu do úverového registra s názvom: Credit Report - Standard a Credit Report - Analytic vo vzťahu k žalovanému, vytlačený žalobkyňou pred uzatvorením
predmetnej úverovej zmluvy, o výpisy z účtu žalovaného, o lustráciu v Sociálnej poisťovni, o potvrdenia žalobkyne o vkladoch v hotovosti uskutočnených žalovaným v priebehu sporu, o ďalšie vyjadrenia žalovaného, ako aj o ostatný obsah spisového materiálu, súd mal za preukázané, že žalovaný dňa 5.9.2017 žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru - Pôžička požiadal žalobkyňu o úver v sume 3.000,- eur s dobou splácania 8 rokov. V žiadosti uviedol žalovaný svoje osobné a rodinné pomery, svoje vzdelanie, a dátum, od ktorého je zamestnaný. Výšku príjmu neuviedol. Žalobkyňa si overila bonitu žalovaného v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI), podľa ktorého k dátumu podania žiadosti o úvere nebol žalovaný v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku z úverových zmlúv evidovaných v SRBI, nemal teda žiadnu omeškanú splátku, dodržiaval platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnil riadne a včas. Žalobkyňa si overovala platobnú schopnosť žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy aj prehľadom kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovaného, dlhodobo vedeného žalobkyňou pre žalovaného, na základe čoho bola schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť jeho bonitu, a žalovanému predschválila limit na poskytnutie spotrebného úveru v sume 4.000,- eur, ktorá výška bola určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, a preto podľa § 7 ods. 24 ZoSÚ, na danú situáciu sa nevzťahovali ustanovenia odsekov 19 až 23 § 7 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, sa považovalo posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S poukazom na uvedené nemožno v danom prípade hovoriť o hrubom porušení povinnosti žalobkyne podľa § 7 ZoSÚ, vychádzajúc zo zákonnej definície hrubého porušenia povinnosti veriteľa v čase uzatvorenia zmluvy (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).
77. Žalovaný síce vo svojej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru - Pôžička neuviedol, ani nezdokladoval svoje príjmy, uviedol však iné informácie o svojich osobných a rodinných pomeroch. Žalobkyňa prihliadla na informácie o platobnej schopnosti žalovaného tak z údajov vedených v Spoločnom registri bankových informácií, ako aj z kreditných a debetných pohybov na účte žalovaného, ktorý pre neho žalobkyňa dlhodobo viedla, z ktorého mala informácie aj o jeho príjmoch a výdavkoch. Žalobkyňa tak dostatočným spôsobom preukázala, že neporušila svoju povinnosť pred uzatvorením zmluvy posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorá jej vyplývala z ust. § 7 ZoSÚ, pretože pred uzatvorením zmluvy si z externej aj internej databázy overila, že žalovaný nebol v omeškaní so žiadnou splátkou úveru, pričom debetné pohyby na bežnom účte žalovaného korešpondovali sumám kreditných obratov v jednotlivých mesiacoch.
78. Po overení platobnej schopnosti žalovaného vznikol medzi stranami sporu dňa 5.9.2017 záväzkový právny vzťah založený Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička, ktorou sa zaviazala žalobkyňa poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 anuitných splátkach po 58,37 eura mesačne s 8,9 % ročnou fixnou úrokovou sadzbou, s jednorazovým poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 200,- eur, s mesačným poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,43 eura. Splátky úveru bol žalovaný povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že termín splatnosti 1. splátky bol dňa 18.9.2017 a termín konečnej splatnosti úveru (totožný s termínom splatnosti poslednej splátky - pozn. súdu) bol dohodnutý na deň 15.8.2025. Strany sa dohodli na splácaní úveru spôsobom odpísania z bežného účtu v banke/ príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu s číslom IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. RPMN bola v zmluve uvedená hodnotou 11,04 % aj s predpokladmi, ktoré boli použité na jej výpočet. Priemerná RPMN bola uvedená hodnotou: 12,27 %. Ako celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť, bola v zmluve uvedená suma 5.803,52 eura.
79. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebného úveru - pôžička, ktorá tvorila prílohu zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj VOP, OP aj sadzobník poplatkov. V bode 2.10. OP sa strany dohodli na oprávnení žalobkyne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (aj) pre prípad omeškania žalovaného s platením dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, predmetnú zmluvu treba vykladať tak, že dohoda strán sporu o možnosti zosplatnenia úveru je platná napriek tomu, že tieto obchodné podmienky neboli individuálne dojednané. Upozornenie o zosplatnení nebolo nutné
zasielať zásielkou s doručenkou do vlastných rúk, a bolo postačujúce, že upozornenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného vo forme listu.
80. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver v sume 4.000,- eur v deň uzatvorenia zmluvy prevodom na jeho účet. V ten istý deň zaplatil žalovaný jednorazový poplatok v sume 200,- eur za poskytnutie úveru. Z predmetného úverového vzťahu však zaplatil iba dve splátky úveru (do podania žaloby - pozn. súdu) po 58,37 eura, jednu dňa 18.9.2017 a druhú 17.10.2017, a teda celkom zaplatil žalobkyni iba sumu 119,60 eura. Opakovaným upozornením zo dňa 15.12.2017 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru, výška ktorých predstavovala 75,04 eura s tým, že ak túto sumu žalovaný v dodatočnom stanovenom termíne neuhradí, uplatní si žalobkyňa právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru podľa § 565 OZ. Žalovaný si upozornenie neprevzal v odbernej lehote na pošte, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry dňa 21.12.2017, kedy bola písomnosť uložená na pošte z dôvodu, že v deň doručovania zásielky nebol adresát doručovateľom zastihnutý. Odoslanie predmetného opakovaného upozornenia žalovanému bolo dodatočne preukázané žalobkyňou, ktorá k odvolaniu proti prvému rozsudku vyhlásenému v tomto spore priložila aj fotokópiu neprevzatej zásielky. Skutočnosť, že žalovaný si upozornenie neprevzal, nemôže byť na ťarchu žalobkyne, nakoľko samotným nepreberaním písomností sa nemôže adresát účinne vyhýbať plneniu svojich zmluvných či zákonných povinností, čo bol aj daný prípad.
81. Nakoľko žalovaný napriek predchádzajúcim upozorneniam nezaplatil omeškané splátky úveru, žalobkyňa využila právo dojednané v obchodných podmienkach, a vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, ktorú skutočnosť oznámila žalovanému výzvou zo dňa 19.2.2018, ktorú prevzala sestra žalovaného dňa 22.2.2018. Nakoľko písomnosť nebola doručovaná zásielkou do vlastných rúk, prevzatie písomnosti sestrou žalovaného možno považovať za riadne doručenie písomnosti do dispozičnej sféry adresátovi, teda žalovanému. Žalobkyňa predmetnou výzvou vyzvala žalovaného na zaplatenie zostávajúcej sumy úveru vo výške 4.080,16 eura, ako aj poplatku v sume 30,- eur, celkom na zaplatenie sumy 4.110,16 eura s príslušenstvom v lehote do 1.3.2018, avšak bezvýsledne, čo viedlo žalobkyňu k podaniu žaloby proti žalovanému na zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 3.923,49 eura a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,86 eura (spolu 3.926,35 eura) s príslušenstvom, zaplatenie ktorej pohľadávky aj s príslušenstvom je predmetom tohto súdneho sporu.
82. Až v priebehu tohto konania vykonal žalovaný čiastočné úhrady z predmetného záväzkového právneho vzťahu, konkrétne zaplatil dňa 15.4.2020 sumu 20,- eur, dňa 11.5.2020 sumu 15,- eur, dňa 10.6.2020 sumu 15,- eur, dňa 10.9.2020 sumu 15,- eur, dňa 15.1.2021 sumu 12,- eur, dňa 19.2.2020 sumu 15,- eur, dňa 11.3.2021 sumu 15,- eur, dňa 14.4.2021 sumu 12,- eur, spolu 119,- eur, v ktorej časti vzala žalobkyňa z tohto dôvodu žalobu späť (viac v odseku 37. tohto odôvodnenia).
83. Po čiastočnom späťvzatí žaloby vykonal žalovaný ešte ďalšie dve čiastočné úhrady svojho záväzku voči žalobkyni, a to dňa 15.11.2021 v sume 11,- eur a dňa 12.1.2022 tiež v sume 11,- eur, spolu 22,- eur, na ktoré úhrady už žalobkyňa nereagovala ďalším čiastočným späťvzatím žaloby.
84. Po doplnení dokazovania súd už nemal žiadne dôvodné pochybnosti o splnení zákonných a zmluvných podmienok zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru, ani o dlžných sumách istiny úveru, nezaplatených poplatkov za poistenie a príslušenstva ku dňu podania žaloby, keďže tieto tvrdenia žalobkyne neboli medzi stranami sporné.
85. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, nakoľko žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže je v zmluve označený identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže žalobkyňa na základe tejto zmluvy poskytla žalovanému úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č.129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6 písm. d/ OBZ), ani prípadné zmluvné
dojednanie o voľbe režimu Obchodného zákonníka na predmetný zmluvný vzťah, nakoľko prednostná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva na všetky záväzkové právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, je výslovne upravená v ust. § 52 ods. 2 OZ.
86. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje také nedostatky, s ktorými by zákon spájal sankciu neplatnosti celej zmluvy alebo sankciu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. Keďže zmluvné pokuty a poplatky za upomienky a výzvy neboli predmetom tohto súdneho sporu, súd sa nimi nezaoberal, a žalobe v časti, v ktorej nebola vzatá späť, ako skutkovo a právne dôvodnej v jej prevažnom rozsahu vyhovel, pričom zohľadnil postupné splácanie úveru žalovaným v priebehu sporu tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
87. V súlade z ust. § 217 od. 2 a § 232 ods. 4 CSP súd umožnil žalovanému zaplatiť žalobkyni súdom uloženú sumu aj s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovaného s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom súd prihliadol nielen na žiadosť žalovaného, na výšku súdom uloženej povinnosti, na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného, na žalovaným deklarované ďalšie dlhy z iných úverových vzťahov, ale aj na skutočnosť, že od uzavretia úverovej zmluvy mal žalovaný dostatok času na úhradu aspoň časti dlžnej sumy. Súd musel zohľadniť aj oprávnený záujem žalobkyne ako veriteľa žalovanej pohľadávky na úhradu dlžnej sumy v najkratšom možnom čase a prihliadol aj na výšku splátky dohodnutú v predmetnej zmluve. Predovšetkým súd zohľadnil skutočnosť, že zaplatenie priznanej sumy žalovaným v splátkach nebude predstavovať výrazný neprimeraný zásah do majetkovej sféry žalobkyne o to viac, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek splátky je podľa II. výroku rozsudku sankcionované stratou výhody splátok. Súd však nemohol vyhovieť návrhu žalobcu v časti ním navrhovanej sumy splátok 30,- eur mesačne, ktorá splátka je až tak neprimerane nízka, že umožnením takejto nízkej splátky by súd pripustil, aby žalovaný splácal predmetný dlh po dobu viac ako 18 rokov, keďže nemožno opomenúť príslušenstvo pohľadávky vyjadrené percentuálnymi sadzbami úroku z úveru a úroku z omeškania. Priznanie takejto nízkej splátky dlžnej sumy by totiž už predstavovalo výrazne nespravodlivé rozhodnutie pre žalobkyňu, čo v žiadnom prípade nie je účelom spotrebiteľských sporov, nakoľko takýmto rozhodnutím by súd žalovaného spotrebiteľa veľmi neprimerane zvýhodnil. V tejto súvislosti konajúci súd iba poznamenáva, že ochrana spotrebiteľa nie je absolútna ani neobmedzená. Žalovaný sám sa zmluvne zaviazal na splácanie úveru žalobkyni splátkami vo výške po 58,37 eura mesačne, a preto súd nevidel žiadny dôvod umožniť žalovanému splácať dlh vzniknutý z tohto zmluvného úverového vzťahu splátkami nižšími skoro o jednu polovicu.
88. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (III. výrok), keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), a žalobkyňa nevzala žalobu späť v časti vykonaných úhrad žalovaným v priebehu sporu, ktoré tento vykonal ešte dňa 15.11.2021 v sume 11,- eur a dňa 12.1.2022 v sume 11,- eur, spolu v sume 22,- eur, a preto v časti o zaplatenie istiny 22,- eur s príslušenstvom bola žaloba v čase vyhlásenia rozsudku už nedôvodná. Žaloba bola nedôvodná aj v časti úrokov z úveru a úrokov z omeškania uplatnených percentuálnymi sadzbami za posledný deň jednotlivých období, vymedzených konkrétnymi dátumami, keďže ako posledný deň jednotlivých období uviedla žalobkyňa (v podaní zo dňa 6.10.2021, doručeným súdu dňa 11.10.2021, ktorým vzala žalobu sčasti späť), zakaždým dátum, kedy žalovaný vykonal čiastočnú úhradu predmetného záväzku, za ktorý deň má síce žalobkyňa nárok požadovať od žalovaného úroky z úveru a úroky z omeškania, avšak „iba“ zo sumy zníženej o vykonanú úhradu v daný deň, napríklad zo sumy 3.923,49 eura má žalobkyňa nárok na úrok z úveru ako aj na úrok z omeškania za obdobie od 20.2.2018 do 14.4.2020, a nie až do 15.4.2020, pretože dňa 15.4.2020 uhradil žalovaný sumu 20,- eur, a preto za obdobie od 15.4.2020 do 10.5.2020 má žalobkyňa nárok na úroky z úveru a úrok z omeškania z dlžnej istiny úveru zníženej o 20,- eur, t. j. zo sumy 3.903,49 eura. Keďže dňa 11.5.2020 bola vykonaná ďalšia úhrada, za deň 11.5.2020 má žalobkyňa nárok na úrok z úveru a úrok z omeškania z neuhradenej istiny úveru zníženej o úhradu vykonanú v tento deň, a teda už „iba“ zo sumy 3.888,49 eura a pod.
89. Žaloba bola nedôvodná aj v časti 8,90 % ročného úroku z úveru z dlžnej istiny až do zaplatenia, pokiaľ by mal byť žalovaný zaviazaný na zaplatenie úrokov z úveru aj za obdobie po dátume 15.8.2025 napriek tomu, že ide o dátum, ktorý ešte len nastane v budúcnosti, avšak vzhľadom na nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, a umožnenie zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom v splátkach, je vysoko pravdepodobné, že v danom čade nebude ešte uhradené celé súdom priznané
príslušenstvo. K priznaniu úrokov z úveru najdlhšie za obdobie do termínu konečnej splatnosti úveru odkazuje konajúci súd na uznesenie NSSR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020, publikované v ZSP pod 1/2021 a 5/2021 (viac v odsekoch 68. a 69. tohto odôvodnenia), pričom aj podľa najnovšej súdnej praxe, veritelia zo spotrebiteľského úveru sú oprávnení požadovať od spotrebiteľa zmluvné úroky z úveru z dlžnej istiny úveru síce aj za obdobie po zosplatnení úveru, avšak nie za obdobie dlhšie než do termínu konečnej splatnosti úveru podľa zmluvy, v danom prípade za obdobie po dátume 15.8.2025. S poukazom na uvedené, nestotožnil sa súd s právnym názorom žalobkyne, podľa ktorého by mal mať veriteľ nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru za obdobie od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. V tejto súvislosti súd iba dodáva, že právny názor vyjadrený v rozhodnutiach všeobecných súdov, na ktoré žalobkyňa v súvislosti s úrokmi z úveru odkázala, bol najnovšou súdnou praxou v spotrebiteľských sporoch už prekonaný.
90. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
91. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
92. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
93. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
94. Predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy 3.926,35 eura s príslušenstvom, z toho neuhradenej istiny z úveru vo výške 3.923,49 eura a neuhradených poplatkov za poistenie v sume 2,86 eura. Ako príslušenstvo pohľadávky si uplatnila žalobkyňa úroky z úveru z neuhradenej istiny úveru vyčíslených sumou 122,23 eura a percentuálnou sadzbou vo výške 8,90 % ročne z neuhradenej istiny od 20.2.2018 až do zaplatenia, pri zohľadnení postupného splácania úveru žalovaným. Ako ďalšie príslušenstvo pohľadávky si uplatnila žalobkyňa aj úroky z omeškania vyčíslených sumou 1,58 eura, ako aj percentuálnou sadzbou úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z neuhradenej istiny od 20.2.2018 až do zaplatenia, pri zohľadnení postupného splácania úveru žalovaným. Uplatnila si aj 5 % ročný úrok z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 122,23 eura od 20.2.2018 do zaplatenia, na ktoré má riadny nárok, s ktorým sa súd vysporiadal v odseku 70. tohto odôvodenia.
95. Vychádzajúc z predmetu sporu, ktorým je zaplatenie sumy 3.926,35 eura s príslušenstvom, zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 119,- eur (I. výrok) predstavuje 3,03 % predmetu sporu, čomu zodpovedá procesný úspech žalobkyne, keďže zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný, nakoľko žalobkyňa späťvzatím žaloby v tejto časti iba reagovala na správanie žalovaného v priebehu sporu, ktorý postupne vykonával čiastočné úhrady svojho záväzku z predmetného úverového vzťahu v období od 15.4.2020 do 14.4.2021 v celkovej sume 119,- eur.
96. Žalobkyňa bola úspešná vo veci samej v časti o zaplatenie neuhradenej istiny úveru v sume 3.782,49 eura s príslušenstvom a neuhradených poplatkov za poistenie v sume 2,86 eura, t. j. v časti predmetu sporu o zaplatenie sumy 3.785,35 eura a príslušenstva, čo predstavuje 96,41 % predmetu sporu. Súdom priznané vyčíslené príslušenstvo pohľadávky je súčasťou sumy 3.909,16 eura, uvedenej v II. výroku rozsudku (neuhradená istina úveru 3.782,49 eura + neuhradené poplatky v sume 2,86 eura + neuhradený úrok z úveru v sume 122,23 eura a neuhradené úroky z omeškania v sume 1,58 eura, spolu 3.909,16 eura), a za obdobie od 20.2.2018 je súdom priznané príslušenstvo pohľadávky vyjadrené percentuálnymi sadzbami úroku z úveru a úroku z omeškania z jednotlivých súm za príslušné obdobia.
97. V prevyšujúcej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, bol úspešný žalovaný, čo predstavuje 22,- eur s príslušenstvom z predmetu sporu, a zodpovedá 0,56 % predmetu sporu. Zamietnutá časť žaloby predstavuje aj úroky z úveru a úroky z omeškania uplatnené žalobkyňou aj za dni, kedy došlo k čiastočným úhradám predmetného záväzku zo strany žalovaného, za ktoré dni si mohla tieto úroky uplatniť, avšak už „iba“ zo sumy zníženej o úhradu vykonanú v daný deň, čomu prispôsobil súd celý II. výrok rozsudku. Na účely trov konania považoval súd za potrebné zohľadniť aj zamietnutie žaloby v časti uplatnených zmluvných úrokov za obdobie nasledujúce po termíne konečnej splatnosti úveru podľa
zmluvy, teda za obdobie po dátume 15.8.2025, a preto súd II. výrokom rozsudku priznal žalobkyni 8,90 % ročný úrok z úveru z dlžnej istiny úveru až do zaplatenia, nie však za obdobie nasledujúce po dátume 15.8.2025. Túto skutočnosť zohľadnil súd, rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania napriek tomu, že ide o dátum, ktorý ešte len nastane v budúcnosti, avšak vzhľadom na nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného a umožnenie zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom žalovanému v splátkach, nie je vylúčené, že v danom čade nebude ešte uhradené celé súdom priznané príslušenstvo.
98. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci vyšší úspech než žalovaný, a súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP o to viac, že žalobkyňa nie je v tomto spore zastúpená právnym zástupcom z radov advokátov, kedy by jej trovy konania boli podstatne vyššie než „iba“ sumy zaplatených súdnych poplatkov zo žaloby a za odvolanie proti prvému rozsudku vyhlásenému v tomto spore, súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobkyne vo veci samej (96,41 %) spolu s jej procesným úspechom v časti zastavenia konania (3,03 %) a pomerom úspechu žalovaného vo veci samej (0,56 %), v zodpovedajúcom rozsahu 98,88 %, zníženom na 98 %, čím súd zohľadnil nepriznanie 8,90 % úroku z úveru z dlžnej istiny úveru za obdobie po dátume 15.8.2025, a preto priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenom vo IV. výroku tohto rozsudku, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.