Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16XECdo/2/2016

Najvyšší súd 16XECdo/2/2016

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,

s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného

advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,

IČO: 36 864 421, proti povinnému: Adriana Kroková, nar. 30. novembra 1980, bytom

Čičava 196, 093 01 Čičava, o vymoženie 264,89 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2014 sp. zn.

a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania

n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu

na základe rozhodcovského rozsudku z 26. septembra 2006 sp. zn. SR 4398/06

Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská, a. s. (ďalej len

„označený rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 30. januára 2013 č. k. -31

exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

o zastavení exekúcie samostatným rozhodnutím. V odôvodnení uznesenia poukázal

na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2

zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučným titulom by mal byť rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s.,

zo dňa 26. septembra 2006 sp. zn. SR 4398/06. Prvostupňový súd dospel k záveru, že

dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve (rozhodcovská

doložka sa nachádza v prechodných a záverečných ustanoveniach obchodných podmienok

pre úver, podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami

bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať, rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná

individuálne, v prípade sporu núti rozhodcovská doložka spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje zjavný nepomer v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa), ktorú súd posúdil ako

spotrebiteľskú, je v rozpore s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských

zmlúv. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú

podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, bol teda

vydaný v rozpore so zákonom, nie je preto spôsobilým exekučným titulom, v danej veci teda

boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,

v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením z 26. februára 2014

sp. zn. napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania ako vecne správne

potvrdil. Návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že rozhodcovskú doložku posúdil okresný súd správne ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa a nasl.

neplatná. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore

medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský

rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom.

Okresný súd správne dospel k záveru, že exekúciu vykonávanú na základe nevykonateľného

exekučného titulu je potrebné zastaviť. Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol

s odôvodnením, že v danom prípade nevznikla potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou

výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ.

3 16XECdo/2/2016

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ust. , , , a , t. j., že rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vedľajší účastník podľa

názoru dovolateľa nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo veci je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť

a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože nebol podaný návrh na začatie konania

o jeho zrušenie, hoci podľa zákona bol potrebný a taktiež boli splnené všetky podmienky

pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Odňatie možnosti pred súdom konať

vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným

o jeho právnych a skutkových návrhoch, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili, že

vo veci nevytýčili pojednávanie hoci tak boli povinné urobiť a že exekučný súd neumožnil

oprávnenému viesť kontradiktórne súdne konanie. Uviedol rozsiahlu argumentáciu

k skutočnosti, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej

medzi oprávneným a povinným.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. ,

ako aj z 18. júna 2013 sp. zn. ) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len

rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom

konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním

napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je

rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a

ods. 1 a 2 ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým,

že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho

návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už

najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad

uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. , z 18. júna 2014

sp. zn. , z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. mája 2014

sp. zn. a zo 14. augusta 2014 sp. zn. , na ktoré

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje

aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa

5 16XECdo/2/2016

, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších

stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho

zákonníka a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1

a 2 , dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich.

Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn. , z 18. júna 2014 sp. zn. ,

z 29. júla 2014 sp. zn. , z 29. mája 2014 sp. zn.

a zo 14. augusta 2014 sp. zn. a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

6

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ust. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne

rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne, aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného titulu vychádza z iných dôkazov než

tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul,

návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe

posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu

a uznesení však postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako

7 16XECdo/2/2016

celku, (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PLz. prijaté na neverejnom zasadnutí pléna dňa 07. mája 2014).

Tieto právne závery (viď bod 1. až 7.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak

ako správne poznamenal oprávnený, účinným od 09. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. V danom prípade však súd prvého

stupňa rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení

s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Pri zastavení exekúcie podľa uvedeného

zákonného ustanovenia, Exekučný poriadok nevyžaduje, a ani v čase účinnosti ust. § 57

ods. 5 Exekučného poriadku nevyžadoval obligatórne nariadenie pojednávania, preto súd

prvého stupňa nepochybil, keď pojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade

postupoval v súlade s ust. , ak o odvolaní oprávneného rozhodol

bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných

dôvodov v zmysle písm. b/ až d/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu

odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe

odvolacieho súdu.

Dovolateľ namietal aj skutočnosť, že v konaní vystupoval účastník, ktorý nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a to konkrétne vedľajší účastník,

ktorým malo byť občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov, keďže v exekučnom

konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené. Uvedená námietka oprávneného je neopodstatnená

nakoľko v predmetnom konaní vedľajší účastník nevystupoval.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

8 16XECdo/2/2016

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo

zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom

konaní nemal ( v spojení s a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo

nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 21. júna 2016

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová