Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
169/436044.228854.pdf
PDF · 117.97 KB
No categories available
6XCdo/28/2016
Najvyšší súd 6 XCdo 28/2016
Slovenskej republiky 6 XCdo 30/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s. r. o., so sídlom v
B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako
konateľ advokát F., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
15C/249/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Trenčíne
z 26. augusta 2015 sp. zn. 5Co/200/2015 a z 11. novembra 2015 sp. zn. 6Co/954/2015, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolania o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením
z 26. augusta 2015 sp. zn. 5Co/200/2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza (ďalej
aj „súd prvého stupňa“) z 10. mája 2013 č. k. 15C/249/2012-16, ktorým bola uložená
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, za vznesenú námietku
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení sa
stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj
o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi Okresného súdu Prievidza; za správny označil
tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku
zaujatosti.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového súdu zrušiť. Dovolanie odôvodnila tým, že sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca,
resp. bol súd nesprávne obsadený.
Zároveň navrhla, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania odôvodnila
tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke
nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd.
Ďalším uznesením z 11. novembra 2015 sp. zn. 6Co/954/2015 Krajský súd v Trenčíne
potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza z 12. februára 2015 č. k. 15C/249/2012-151,
ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za odvolanie podané
proti prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho
vecnou správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté
rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok,
ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“)). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušiť.
Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) skúmal najskôr
dôvodnosť procesného návrhu žalobkyne na prerušenie konania a dospel k záveru, že
v predmetnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c O .s. p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad
zákonodarcu, podľa ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky
zaujatosti uskutočnenému zákonom č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu
tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky zaujatosti má mať povahu kaucie, teda
poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene (za tým účelom došlo
predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie
námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania
predkladaním neodôvodnených námietok zaujatosti.
K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd
Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie
poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať
za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09,
I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah
do základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež
rešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne
opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu
a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude
narušená samotná podstata tohto základného práva (PL. ÚS 56/07).
Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa
najvyššieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného
práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi
vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi
zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva
vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky,
že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolania podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta
druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel
k záveru, že obe dovolania treba odmietnuť.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 26. augusta 2015
sp. zn. 5Co/200/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013,
6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014,
1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
V prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu z 11. novembra 2015
sp. zn. 6Co/954/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014,
6 Cdo 219/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014,
3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014,
7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle
§ 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
V oboch prípadoch v súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p.,
účinnou od 1. januára 2015, súd len dodáva, že od uvedeného dátumu je prípustnosť
dovolania proti uzneseniu o súdnych poplatkoch výslovne vylúčená aj týmto ustanovením.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú
dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 243b ods. 5
vety prvej O. s. p. dovolací súd nerozhodoval. Dôvodom pre takýto postup nebolo iba to,
že vo vzťahu k otázke urobenej predmetom dovolacieho konania nešlo primárne o vzťah
medzi účastníkmi konania, ale o vzťah poplatníka a štátu, ale najmä to, že konanie vo veciach
súdnych poplatkov je jedným z konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu a ktoré sa vyznačujú
tiež tým, že v nich právo účastníkov na náhradu trov konania nevzniká zo zákona (práve
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Bezvýnimočnosť pravidla spôsobuje i nemožnosť
rozhodovania (ktorým môže byť len výber aspoň z dvoch možností a tu je iba jedna),
v dôsledku čoho je i tzv. náhradový výrok v rozhodnutí nadbytočný.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.