Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/65/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Identifikačné číslo spisu: 6412010374 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Libor Duľa Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6412010374.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 27. júna 2016 s verejným vyhlásením rozsudku v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Františka Moznera, v trestnej veci proti obvinenému K. Z. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2013, sp. zn. , podľa , a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2013, sp. zn. a jemu predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 4. decembra 2012, sp. zn. , bol z dôvodu uvedeného v

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach a

v neprospech obvineného K. Z..

Obe tieto rozhodnutia sa z r u š u j ú.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Žiar nad Hronom sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa zamietol odvolanie obžalovaného K. Z. proti ďalej uvedenému rozsudku. Odvolanie bolo podané prostredníctvom

obhajcu v konaní proti ušlému.

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. zo 4. decembra 2012 bol obžalovaný K. Z. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

ako zákonný otec Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp. zn. z 29.06.2007 zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2 000,- Sk (66,39 €) mesačne k rukám matky X. Z., bytom D.T., L. E. X, od 25.09.2007 do 01.01.2012 sa plneniu tejto povinnosti vyhýbal pobytom na neznámom mieste, čím zapríčinil dlh na výživnom vo výške 3 831,11 €.

Za toto konanie mu bol okresným súdom uložený podľa , , , trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu, doručeným okresnému súdu 28. augusta 2015.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvody uvedené v a .

Vecne ( ) vymedzil dovolacie námietky tak, ako je to obsahovo vysvetlené v nasledujúcej časti tohto odôvodnenia, ktorá sa aj s uplatnenými dovolacími námietkami vysporiadava.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd nezistil dôvod na odmietnutie dovolania podľa (taký postup by v zmysle písmena c/ uvedeného ustanovenia bol použiteľný len vo vzťahu ku námietke uplatnenej na podklade , čo však nie je v dôsledku dôvodnosti druhej z dovolacích námietok aktuálne).

Dovolanie je teda sčasti dôvodné, preto mu dovolací súd vyhovel na neverejnom zasadnutí konanom v zmysle a rozsudok verejne vyhlásil.

Dôvodná je námietka nezohľadnenia predchádzajúceho odsúdenia na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov za trestný čin zanedbania povinnej výživy, resp. námietka smerujúca k duplicite trestného postihu.

Nejde však o posúdenie oboch skutkov ako čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, ako sa dovolateľ mylne domnieva, rovnako nemal byť ukladaný (dovolateľom predpokladaný) spoločný trest podľa .

Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo 14. septembra 2007 bol K. Z. uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , , a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením do minimálneho stupňa stráženia. Skutkovo ide o vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti na dcéry X. a Q. Z. (naposledy menovanej sa týka aj rozsudok predchádzajúci napadnutému uzneseniu), a to v období od 1. januára 2005 do doby vydania trestného rozkazu, teda do 14. septembra 2007 (takto je formulovaný výrok trestného rozkazu).

Konanie bolo (rovnako ako v preskúmavanej veci) vedené proti ušlému. Ustanovenému obhajcovi bol trestný rozkaz doručený 11. novembra 2010.

Podľa má v konaní proti ušlému obhajca rovnaké práva ako obvinený, podľa sa všetky písomnosti určené obvinenému doručujú iba obhajcovi.

Podľa účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

Podľa ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa . V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Bez ohľadu na znenie výroku trestného rozkazu, v zmysle vyššie uvedeného, trestný čin (skutok) trval až do doručenia trestného rozkazu obhajcovi, teda do 11. novembra 2010, ktorým (dňom) nastali účinky vyhlásenia rozsudku (ide o trváci, nie pokračovací trestný čin, trestnosť tu spočíva v udržiavaní protiprávneho stavu neplnením vyživovacej povinnosti).

Až následne došlo k pokračovaniu v udržiavaní protiprávneho stavu páchateľom - ďalšiemu vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti (už len voči jednej z oboch vyživovaných osôb), pričom už ide o nový skutok ako samostatne spáchaný trestný čin v zmysle (nie o ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu v zmysle a , ako predpokladá podané dovolanie).

Ustanovenie teda dopadá aj na túto situáciu, vyhlásenie rozsudku (doručenie trestného rozkazu obvinenému) tu však nerozhraničuje skutky v situácii viacčinného rovnorodého súbehu trestných činov (ako k tomu dochádza po oznámení vznesenia obvinenia pri trestných činoch s inou právnou kvalifikáciou), ale ako trestnoprávnu recidívu (o recidívu ide aj v prípade, ak po oznámení vznesenia obvinenia pri inak kvalifikovaných trestných činoch obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, a to či už pri pokračovacom alebo trvácom trestnom čine, a toto jeho konanie pred opätovným oznámením vznesenia obvinenia časovo presiahne hranicu vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku za pôvodne - pred skorším vznesením obvinenia spáchaný trestný čin).

Trestnoprávna recidíva sa trestá samostatným (pri splnení podmienok spoločným) trestom (nie úhrnným alebo súhrnným trestom, ktorými trestami sa trestá súbeh trestných činov, a rovnako nie spoločným trestom, ktorým sa trestá pokračovací trestný čin, ak dochádza ku odsúdeniu za jeho čiastkové útoky dvoma lebo viacerými po sebe nasledujúcimi rozsudkami).

Vo vzťahu ku reáliám posudzovanej veci, nemohol byť teda obvinený stíhaný a odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy za obdobie už od 25. septembra 2007, nakoľko je toto obdobie až do 11. novembra 2010 pokryté odsúdením za skutok, ktorý je uvedený v trestnom rozkaze vydanom 14. septembra 2007.

V tomto období (25. september 2007 - 11. november 2010) sa obe odsúdenia (trestný rozkaz a rozhodnutie v preskúmavanej veci) prekrývajú, čomu bráni neprípustnosť trestného stíhania v zmysle . Trestným činom však ostáva nasledujúce obdobie podľa rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 4. decembra 2012, a to obdobie po 11. novembri 2010 do 1. januára 2012, ktoré (aj keď tiež nesprávne určené), už nebude môcť byť rozhodnutím v novom konaní (vyvolanom týmto rozsudkom) v jeho hornej časovej hranici prekročené v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu v zmysle .

Nebude v časových a vecných súvislostiach vo vzťahu ku duplicitne postihnutej časti skutku potrebné trestné stíhanie zastaviť, len v prípade odsúdenia skutok o predchádzajúce obdobie, tak ako je vymedzené vyššie, redukovať. Keďže po 11. novembri 2010 ide už o recidívu trestnej činnosti, bude v takom prípade ukladaný ďalší trest.

Nastalá situácia je dôsledkom nedostatku aktuálnej (platnej a účinnej) právnej úpravy ( ) vo vzťahu k trestnému činu podľa .

Obdobie medzi vydaním trestného rozkazu a jeho doručením obvinenému je pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa , ak obvinený v páchaní tohto činu pokračuje, v zmysle a súčasťou skutku, pre ktorý bol trestný rozkaz vydaný. Ak trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť, nemôže už byť páchateľ za vyššie uvedené obdobie následne (neskorším odsúdením) uznaný za vinného.

Preto bolo rozhodnuté o zrušení napadnutého uznesenia (odvolací súd výrok o vine nepreskúmaval, dovolateľ však svojím predchádzajúcim odvolaním rámcovo splnil podmienku uvedenú v , pričom neprípustnosť trestného stíhania sa týka všetkých výrokov týkajúcich sa obvineného, teda aj výroku o treste). Bol zrušený aj rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý (súd) bude v konaní pokračovať pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

Neprípustnosť trestného stíhania je aj právnym dôvodom vyhovenia dovolaniu ( ). Dovolací súd zohľadnil chybu rozhodovania namietanú dovolateľom v zmysle , pričom nesprávne označeným právnym dôvodom dovolania (dovolateľ uviedol dôvod uvedený v ) dovolací súd nie je viazaný (k tomu pozri R 120/2012).

Nie je však dôvod na vyhovenie ďalšej dovolacej námietke, uplatnenej podľa , spočívajúcej vo vykonaní hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného v rozpore so zákonom, a to pre dovolateľom tvrdené nesplnenie podmienok konania proti ušlému.

Na účel reparácie takej chyby slúži ako „lex specialis“ inštitút podľa , pričom subjektívna lehota uvedená v odseku 1 tohto ustanovenia (tu plynula od zadržania obvineného v Českej republike 27. septembra 2014) môže podľa okolností prípadu presahovať, resp. začať plynúť aj po uplynutí lehoty na podanie dovolania ( ) a je limitovaná len príslušnou premlčacou dobou (ako je uvedené v .).

Tejto otázke sa však nie je potrebné bližšie venovať, vzhľadom na vyvolanie nového konania pred súdom prvého stupňa na základe ďalšej z uplatnených dovolacích námietok. V dôsledku zmenenej procesnej situácie a aktuálnej prítomnosti obvineného však bude potrebné hlavné pojednávanie vykonať odznovu.

O väzbe dovolací súd nerozhodoval, nakoľko obvinený je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom, predchádzajúcim napadnutému rozhodnutiu, resp. konaniu (Okresný súd Žiar nad Hronom, sp. zn. - do 25. septembra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.