Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/77/2019

Potvrdené rozhodnutím 3To/16/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného F. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21.12.2020 č. k. 4T/77/2019-140, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2021 v Trnave, takto: rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému F. Z., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa (v znení do 31.12.2019), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.12.2020, takto

rozhodol:

Obžalovaný

F. Z., nar.: XX.XX.XXXX v H. trvalé bydlisko: G. 8, N. G.

sa uznáva za vinného, že

v období od mesiaca november 2018 až do vydania trestného rozkazu v tejto veci dňa 10.03.2020 v obci N. G. ani na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Z. C., N. G., ul. A. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2014, sp. zn. -43, právoplatným dňa 03.12.2014, a to tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry S. Z. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky Z. C., a hoci si bol obžalovaný F. Z. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére S., nevynaložil dostatočné úsilie, aby si získal a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol vyživovaciu povinnosť plniť, dňa 03.01.2019 prišiel o zamestnanie vlastnou vinou - z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaevidoval až dňa 08.04.2019, v dôsledku čoho mu za obdobie od mesiaca november 2018 do súčasnosti vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.300,- €, (dlžná suma v rozsahu obžaloby rozšírená o výživné za mesiace november a december 2019, resp. január a február 2020, t.j. do dňa 10.03.2020, po znížení o vykonané úhrady dňa 12.03.2020 vo výške 200,- € a dňa 16.09.2019 vo výške 100,- €),

teda

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa (v znení do 31.12.2019)

a za to sa odsudzuje:

Podľa s použitím , , k trestu odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 06.11.2019 pod sp. zn. -31 obžalobu na (aktuálne) obžalovaného F. Z., nar.: XX.XX.XXXX v H., trvalé bydlisko: G. 8, N. G. na skutkovom základe, že:,, v období od mesiaca november 2018 až doposiaľ v obci N. G. ani na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoju maloletú dcéru S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Z. C., N. G., ul. A. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2014, sp. zn. -43, právoplatným dňa 03.12.2014, a to tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry S. Z. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky Z. C., a hoci si bol obvinený F. Z. vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére S., nevynaložil dostatočné úsilie, aby si získal a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol vyživovaciu povinnosť plniť, dňa 03.01.2019 prišiel o zamestnanie vlastnou vinou - z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zaevidoval až dňa 08.04.2019, v dôsledku čoho mu za obdobie od mesiaca november 2018 do mesiaca október 2019 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.200,- €.

Uvedený skutok bol v texte obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava právne kvalifikovaný ako: prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný F. Z. poučený, že môže ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, urobiť vyhlásenie podľa . Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa alebo c/ , a to v rozsahu podľa a , obžalovaný F. Z. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 21.03.2018 sp. zn. -31.

Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

Následne súd postupoval primerane podľa , , , a , pričom na položené otázky obžalovaný Róbert Skýpala odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine. Po takomto zistení súd prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe (tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku), pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa , prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a ochrannom opatrení (výrok o škode v danom prípade nebol na mieste, keď nedoplatok na výživnom nespĺňa pojmové znaky škody a nie je možné zaviazať obžalovaného na úhradu nedoplatku postupom podľa

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru formulovanú NS SR (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. , publikovaný aj pod R 11/2017), v zmysle ktorej obdobie medzi vydaním trestného rozkazu a jeho doručením obvinenému je pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa , ak obvinený v páchaní tohto činu pokračuje, v zmysle a súčasťou skutku, pre ktorý bol trestný rozkaz vydaný.

K tomu súd dodáva a sumarizuje, že účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku má trestný rozkazu zjavne len k obdobiu, za ktoré je obžalovaný uznávaný za vinného v trestom rozkaze, resp. v zmysle vyššie uvedeného aj za obdobie do doručenia trestného rozkazu obžalovanému, rozhodne nie po tomto dátume. K uvedenému je potrebné dodať, že ak obžalovaný plnil vyživovaciu povinnosť čiastočne po doručení trestného rozkazu, je potrebné vychádzať zo zásady pripísania takejto úhrady v prospech minimalizácie trestnej zodpovednosti ak obžalovaný neuviedol inak. Túto zásadu je potrebné aplikovať aj v predmetnej veci a to aj v prípade, keď by predpisy súkromného práva (zrejme najmä rodinného práva) predpokladali prioritne úhradu bežného výživného. Takýmto výkladom súd dospel k záveru, že obžalovaný jednorazovou úhradou znížil svoj nedoplatok na výživnom, hoci ho uhradil až po doručení trestného rozkazu a aj to len čiastočne.

Vo vzťahu k výroku o treste

V predmetnej veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

- Výsluch obžalovaného,

- Znalecký posudok MUDr. Martišovej z odboru psychiatrie (č. 40/2019) - vykonaný prečítaním po súhlase OP a obžalovaného,

- Listinné dôkazy (lustrácia CDB, RT, Sociálnej poisťovne a ostatný spisový materiál).

Obžalovaný spáchanie skutku priznal a oľutoval, popísal sporadický kontakt, problémy so zamestnaním a zdravotné diagnózy. V prípade obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). V prípade okolnosti v zmysle (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), túto súd u obžalovaného nezistil, keďže obžalovaný spáchanie skutku priznal a oľutoval a urobil vyhlásenie o vine v zmysle , avšak vzhľadom na charakter skutku mal súd za to, že tieto okolnosti vo svojom súhrnne zakladajú ,,iba“ poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. V tejto súvislosti je potrebné poukázať nielen na ustálenú judikatúru, napr. uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn.: zo dňa 09. 07. 2018, v zmysle ktorého : ,,Ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, súd môže (resp. musí) pri rozhodovaní o treste prihliadnuť najmä jedným z troch nasledovných spôsobov, pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy. 1) Na predmetné „vyhlásenie“ bude súd prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri rozhodovaní o vine (dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva, výrok o vine nemožno napadnúť odvolaním). 2) Ďalej môže súd v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. júna 2017 uverejnené pod č. 44/2017 na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu podľa , Tr. zák. per analógiam tak, ako je tomu v konaní o dohode o vine a treste(...). 3) Napokon môže súd pri rozhodovaní o treste na predmetné „vyhlásenie“ prihliadnuť ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu podľa Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej sadzby ustanovenej . Súdy samozrejme nemajú ľubovôľu pri výbere jedného z vyššie uvedených postupov pri rozhodovaní o treste. Použitie jednej z vyššie uvedených troch variant (pričom posledná je najpriaznivejšia) je podmienené dodržaním zásad pre ukladanie trestov podľa Tr. zák. To najmä znamená, že výberom jednej z týchto variant nebude narušený ani záujem ochrany spoločnosti ani záujem na výchove páchateľa. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli najmä variant 2) a 3) o mimoriadnom znížení trestu.“ K tomu je však nutné dodať, že na prípad obžalovaného sa vzťahuje najmä záver stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017), v zmysle ktorej : ,,Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu, to však neznamená, že páchateľ takto musí bezpodmienečne napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného stíhania. (...)“. Z kontextu tohto právneho názoru je zrejmé, že obžalovanému možno v prípade ak má vyhlásenie charakter napomáhania priznať túto poľahčujúcu okolnosť, nie však automaticky. Je tiež vhodné dodať, že vyhlásenie o vine je podľa okolností konkrétneho prípadu možné nielen prijať ako dôvod pre konštatovanie existencie poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., ale v prípade

vhodnosti aj ,,len“ ako integrálnu súčasť poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (teda tak, ako to vykonal súd v tomto prípade). V prípade priťažujúcich okolností, súd považoval za preukázanú existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. m) Trest. zák. (bol už za trestný čin odsúdený, pričom na odsúdenia je potrebné prihliadať aj vzhľadom na fakt, že obžalovaný spáchal skutok aspoň v časti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresným súdom Trnava, sp. zn.: zo dňa 29.03.2018, právoplatným v rovnaký deň). V zmysle súd konštatoval neutrálny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch : 1) 0 - 24 mesiacov (základná sadzba - zároveň sadzba aplikovateľná pre obžalovaného).

V rámci takto určenej trestnej sadzby súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj okolnosti na strane páchateľa. Obžalovaný má aktuálne 2 záznamy v registri trestov, pričom prvý z nich bol zahladený. Následne obžalovaný spáchal prečin krádeže (2. záznam v RT) a bol mu trestným rozkazom Okresným súdom Trnava, sp. zn.: zo dňa 29.03.2018 uložený trest vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok. Z uvedeného vyplynulo, že na obžalovaného nemala dostatočný prevýchovný vplyv ani hrozba nepodmienečného trestu, pričom o priebehu trestného stíhania a možnosti tzv. účinnej ľútosti bol upovedomený jednak OČTK v prípravnom konaní, ako aj tunajším súdom v rámci poučovacej povinnosti.

S poukazom na uvedené, súd pôvodne uložil trest vo výmere 4 mesiace, t.j. pri spodnom okraji možnej trestnej sadzby, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom ale nepodmienečný trest bolo z pohľadu súdu nevyhnutné uložiť, keďže obžalovaný začal s páchaním skutku počas priebehu skúšobnej doby a jeho spáchanie bolo ohraničené až momentom vydania trestného rozkazu. V prospech obžalovaného vyznela aspoň čiastočná úhrada nedoplatku na výživnom, avšak túto súd zohľadnil iba ako dôvod pre zníženie pôvodne uloženého trestu. V prípade osoby obžalovaného, v prospech úvah o znížení trestu svedčia aj zdravotné problémy obžalovaného, ktoré sú objektívne závažnejšieho charakteru a poukazuje na ne aj znalkyňa v podanom znaleckom posudku, ktorá tieto diagnózy analyzuje z psychiatrického hľadiska a popisuje ich dôsledky na psychiku obžalovaného, táto skutočnosť (najmä ťažký diabetes melitus) spôsoboval u obžalovaného komatózne stavy aj dlhšieho ako krátkeho trvania, avšak u obžalovaného nie sú pochybnosti o jeho príčetnosti.

Súd taktiež obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, tak ako navrhla znalkyňa a ako súhlasil aj obžalovaný.

S ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného, jeho postoja k plneniu vyživovacej povinnosti na jednej strane, ale aj k jeho zdravotnému stavu na druhej strane súd konštatuje, že uloženie trestu v zmysle výrokovej časti možno považovať za dostatočné, primerané a vhodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.