Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_4T-31-2019.pdf
PDF · 70.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti obžalovanému J. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
J. J. nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom N. XX
sa podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len Trestný poriadok)
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č. 3 Pv 202/18/2207 zo dňa 13.05.2019 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v období od mesiaca november 2017 až doposiaľ v obci Bíňovce ani na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživne na svoju maloletú dcéru J. T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky D. T. v obci U. XXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.11.2014, č. k. 22P/7/2014-74, ktorý nadobudol právoplatnosť dna 26.11.2014, a to tak, že je povinný prispievať na výživu dcéry J. T. sumou 120,-€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. T., a hoci si obž. J. J. bol vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojej maloletej dcére J., neprejavil dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol plniť vyživovaciu povinnosť, a ani v období, keď mal dostatočný príjem z pracovného pomeru a keď poberal dávky v nezamestnanosti, výživné na dcéru J. T. riadne neuhrádzal, pričom tejto od mesiaca november 2017 prispel na výživu len dňa 16.04.2019 sumou 350,-€ a dňa 29.04.2019 sumou 150,-€ a cestou exekúcie bola vymožená suma v celkovej výške 381 ,80-€, čím obž. za obdobie od mesiaca november 2017 do mesiaca apríl 2019 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 1.278,20-€,
pretože trestnosť činu zanikla, vzhľadom na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v platnom znení.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava dňa 13.05.2019 podal na tunajšom súde obžalobu 3 Pv 202/18/2207 na obvineného J. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe.
Súd vo veci dňa 20.05.2019 vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený podal v zákonnej lehote odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Hlavné pojednávanie bolo vykonané za prítomnosti obžalovaného aj osoby, do ktorej rúk bol povinný výživné platiť (ďalej zjednodušene poškodenej resp. svedkyne-poškodenej v príslušnom gramatickom tvare).
Obžalovaný na HP uviedol, že došlo k úhrade výživné pred vykonaním HP a aktuálne riadne uhrádza výživné. Z výpovede svedkyne - poškodenej D. T. vyplynuli rovnaké skutočnosti s tým, že obžalovaný riadne hradí výživné cestou exekútora, aktuálny nedoplatok na výživnom neexistuje, o čom predložila súdu aj písomné vyčíslenie úhrad výživného. Doplnila, že počas obdobia, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť, tento stav nemal na maloletú dcéru trvalo nepriaznivé dôsledky.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a vyčíslením dlhu a výpisom jeho úhrad predloženým poškodenou. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal súd dostatočne preukázané, že obžaloba v predmetnej trestnej veci bola podaná dôvodne, bola podaná pre skutok, ktorý sa stal, ktorý napĺňa zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207ods. 1 Trestného zákona. Zároveň však súd zistil, že v konkrétnej trestnej veci obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odovzdal na záverečnú poradu, pričom trestný čin, ktorého sa mal dopustiť, nemal trvalo nepriaznivé následky. Táto skutočnosť v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona potom má za následok zánik trestnosti trestného činu, a preto súd v súlade s ust. § 285 písm. f) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Ohľadom požiadavky prokurátora OP Trnava na zmenu resp. sprísnenie právnej kvalifikácie skutku titulom požadovanej zmeny skutkovej vety, k tejto súd poukazuje na ustálenú judikatúru formulovanú NS SR (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. 2 Tdo 65/2015, publikovaný aj pod R 11/2017), v zmysle ktorej obdobie medzi vydaním trestného rozkazu a jeho doručením obvinenému je pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, ak obvinený v páchaní tohto činu pokračuje, v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona a § 353 ods. 8 Trestného poriadku súčasťou skutku, pre ktorý bol trestný rozkaz vydaný. K tomu súd dodáva a sumarizuje, že účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku má trestný rozkazu zjavne len k obdobiu, za ktoré je obžalovaný uznávaný za vinného v trestom rozkaze, resp. v zmysle vyššie uvedeného aj za obdobie do doručenia trestného rozkazu obžalovanej, rozhodne nie po tomto dátume, pričom ale pre obdobie od vydania do doručenia trestného rozkazu neprichádza do úvahy rozšírenie skutkovej vety odsudzujúceho rozhodnutia - trestného rozkazu. Predmetná úvaha je viac úvahou akademickou ako praktickou v prípade vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku, tým skôr, že nedoplatok na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.