Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

tejto námietke primárne poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 TdoV 10/2015, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že: „pravidlo „ultima ratio“ možno

problematiku koncepčne rieši v rozhodnutí svojho päťčlenného senátu vo veci sp. zn. 1TdoV 10/2015. V konečnom dôsledku nie je možné sa mechanicky odvolávať na rozhodnutia súdov

dovolací na podklade predmetného dovolania rozsudkom z 12. júla 2016, sp. zn. 1 TdoV 10/2015, rozhodol tak, že napadnutým oslobodzujúcim odvolacím rozsudkom bol z dôvoduzrušeniu oslobodzujúceho rozsudku) rozhodnutia dovolacieho súdu (sp. zn. 1 TdoV 10/2015), v ktorých je obsiahnutá odpoveď - a treba povedať, že táto je skutočne

rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp.zn. 5 Tdo/36/2014, sp.zn. 1 TdoV 10/2015 - ktorý zúžil možnosť uplatnenia princípu tzv. ultima ratio - a to iba kritéria

„ultimaratio“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo 36/2014 a sp. zn. 1TDoV 10/2015). V danom konkrétnom prípade správne konštatoval okresný súd, že skutok nie

ratio (R 96/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/36/2014 a sp. zn. 1TdoV/10/2015). Aj napriek tomu, že na uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR

(Primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júla 2016, sp. zn. 1TdoV/10/2015). 88. Na uvedených záveroch nemení nič ani právo poškodených dosiahnuť náhradu