Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/63/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obvinenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. F. XXX, trestne stíhanej pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin krádeže podľa / , na neverejnom zasadnutí dňa 10. februára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a sťažnosť poškodeného G. C. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

II. Podľa sa sťažnosť poškodeného z a m i e t a, pretože bola podaná neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2025, sp. zn. bolo rozhodnuté nasledovne: „Podľa / , za zistenia okolností podľa súd trestnú vec obvinenej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. F. XXX, pre prečin krádeže podľa / , na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č. -31 zo dňa 14.03.2025, ktorého sa mala dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase medzi 12:30 hod. dňa 30.09.2023 a 20.00 hod. dňa 26.11.2023 v C. D. C.

- mestskej časti H. E. z rodinného domu č. XXX v rozpore s dohodou o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 17.08.2023 bez použitia násilia vzala veci patriace poškodenému G. C., a to 1 ks manželskú posteľ z MDF materiálu s úložným priestorom zakúpenú v roku 2016, 2 ks matracov o rozmeroch 210 x 180 cm zakúpených v roku 2016 a 1 ks vstavanú skriňu s posuvnými dverami bielej farby z drevotriesky o rozmeroch 2,10 m x 70 cm x 2,20 m zakúpenú v roku 2018, čím poškodenému spôsobila škodu vo výške 1857,80 Eur,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Bánovciach nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti majetku podľa v znení neskorších predpisov.“

Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor v neprospech obvinenej. Podanú sťažnosť prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Zo sťažnosťou napadnutého uznesenia č.k. -282 vyplýva, že súd po oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že tento skutok nie je trestným činom, ale mohol by napĺňať znaky priestupku proti majetku. K uvedenému záveru súd dospel na základe toho, že obvinená sa priznala, že napriek dohode o vysporiadaní BSM si z rodinného domu vzala veci uvedené v obžalobe, pričom ich hodnota bola určená odborným vyjadrením znaleckej organizácie, ktorá veci ocenila na celkovú sumu 1857,80 Eur. Súd v súvislosti s odborným vyjadrením dospel k záveru, že znalecká organizácia k tejto sume dospela tak, že podkladom na vypracovanie odborného vyjadrenia bol zoznam vecí a ich ocenenie poškodeným, ktorý to uviedol ešte v zápisnici o trestnom oznámení a znalecká organizácia výslednú sumu docielila len dosadením danej ceny do vzorca, hoci podkladom by mala byť objektívne zistená pôvodná cena napr. pokladničným dokladom a podobne. V ďalšej časti rozhodnutia súd poukazuje na to, že obvinený nebola súdne trestaná, má len dva záznamy za dopravné priestupky, ako aj s poukazom na spôsob vykonania činu je závažnosť skutku nepatrná, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že obvinená tieto veci z domu vzala pre deti, nakoľko si po opustení domácnosti zariaďovala domácnosť novú.

Nestotožňujem sa so záverom súdu, a to z nasledovných dôvodov.

Súd svoje rozhodnutie v prvom rade odôvodňuje tým, že znalecká organizácia k vyčísleniu výšky škody mala dospieť tak, že podkladom na vypracovanie odborného vyjadrenia bol zoznam vecí a ich ocenenie poškodeným, pričom znalecká organizácia výslednú sumu docielila len dosadením ním uvedených cien do vzorca.

Dovolím si pripomenúť, že sa v danom prípade jedná o otázku odbornú, nie právnu. Ak teda mal súd pochybnosť o výške škody určenej v odbornom vyjadrení, event. o spôsobe, akým znalecká organizácia spracúvajúca odborné vyjadrenie k svojim odborným záverom uvedeným v odbornom vyjadrení dospela, zákonným postupom sa javí skôr vykonať k sporným otázkam výsluch osoby poverenej vypovedať za znaleckú organizáciu na hlavnom pojednávaní, alternatívne požiadať znaleckú organizáciu o písomné doplnenie odborného vyjadrenia alebo podanie vysvetlenia a v prípade, ak by aj po výsluchu osoby poverenej vypovedať pred súdom, či písomnom doplnení resp. vysvetlení naďalej pretrvávali pochybnosti súdu o správnosti odborného vyjadrenia, pristúpiť k pribratiu inej znaleckej organizácie, alebo dokonca až znaleckého do konania. Nič z uvedeného však prvostupňový súd neurobil a namiesto toho v zásade arbitrárne stanovil, že odborné vyjadrenie fakticky len vychádza zo súm uvedených poškodeným v trestnom oznámení.

Súd svoje rozhodnutie opiera aj o aplikáciu (materiálneho korektívu, kde poukazuje na výšku škody, doterajšiu bezúhonnosť obvinenej, vzájomné schválnosti medzi obvineným a poškodenou, ako aj to, že veci odcudzila pre deti, nie pre seba.

Pri posudzovaní dôvodnosti aplikácie materiálneho korektívu je však potrebné vvchádzať z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle ktorého sa zohľadňuje spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

Samotná skutočnosť, či obvinená v minulosti ne/bola trestne stíhaná a/alebo či sa pred spáchaním činu dopustila priestupkov, ako ani závažnosť týchto priestupkov, nie je pre aplikáciu materiálneho korektívu relevantná.

Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že výška škody preukázateľne spôsobená obvinenou poškodenému predstavuje sumu dosahujúcu takmer trojnásobok hranice malej škody (v čase páchania skutku sa jednalo dokonca až o približne šesťnásobok hranice malej škody). A teda ani po novele , ktorá je pre obvinenú priaznivejšou, nebola výška spôsobenej škody hraničná - okolo sumy 700 Eur, ale naopak, škoda spôsobená obvinenou poškodenému hranicu malej škody výrazne prevyšuje a dosahuje takmer trojnásobok tejto škody, takže z hľadiska spôsobeného následku v žiadnom prípade nemožno uvažovať o materiálnom korektíve.

Tieto poznatky o osobe páchateľa a jeho predchádzajúcom spôsobe života sú významné z hľadiska určovania trestu a zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, nie však z hľadiska otázky, či je v prípade (dovtedy takmer bezúhonného) páchateľa dôvod na aplikáciu materiálneho korektívu.

Z hľadiska zavinenia obvinená skutok spáchala jednoznačne v priamom úmysle, ako najzávažnejšej forme zavinenia.

Zo súdom zohľadnených podmienok pre aplikáciu materiálneho korektívu sa možno stotožniť jedine s pohnútkou spáchania činu, ktorá spočívala vtom, že obvinená tieto veci odcudzila preto, lebo zariaďovala dcéram izby v novej domácnosti, do ktorej sa od poškodeného odsťahovali. Táto okolnosť pre aplikáciu materiálneho korektívu je však úplne osamotená a izolovaná, a ako taká nedostatočná na aplikáciu materiálneho korektívu v tomto konkrétnom prípade, preto som názoru, že mala byť zohľadnená skôr pri určovaní druhu a výšky trestu.

Vzhľadom na uvedené n a v r h u j e m , aby Krajský súd v Trenčíne zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. -282 zo dňa 5.5.2025 postupom podľa a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“

Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote sťažnosť aj poškodený, ktoré odôvodnil nasledovne: „Okresný súd Prievidza uznesením sp. zn. -282 zo dňa 5.5.2025 postúpil trestnú vec obž. A. B. na prejednanie priestupku.

Napadnuté uznesenie OS Prievidza sp. zn. -282 zo dňa 5.5.2025 považujem za nezákonné, predčasné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho vyhodnotenia doteraz zabezpečených dôkazov, preto proti nemu podávam túto sťažnosť. Z napadnutého uznesenia nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali správnosť postupu podľa / v spojení s , pričom napadnuté uznesenie ani neobsahuje povinné náležitosti v zmysle . Z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne zistiť skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

Som toho názoru, že ak majú súdy rozhodnúť zákonným spôsobom, pri hodnotení dôvodnosti trestného stíhania nemôžu vychádzať iba z toho, ako a čím svoje predchádzajúce konanie „obhajuje" obžalovaná osoba. Je logické, že sa obžalovaný snaží svoje konanie určitým spôsobom ospravedlniť.

Vo vzťahu k výkladu a aplikácii princípu ultima ratio poukazujem na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá našla svoje vyjadrenie v uznesení sp. zn. z 13. augusta 2013 publikovanom ako rozhodnutie pod R 96/2014. Z tejto rozhodovacej praxe výslovne vyplýva, že ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa . Pravidlo „ultima ratio" možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu Tr. zákona. S týmito závermi sa plne stotožnil NS SR napríklad v rozsudku sp.zn. zo dňa 12.7.2016, k čomu dodal, že trestný postih môže byť v zmysle zákona odvrátený len zánikom trestnosti činu (premlčanie trestného stíhania, účinná ľútosť, zmena zákona, osobitné ustanovenie zákona, smrť páchateľa) alebo procesnými odklonmi v zmysle , zohľadňujúcimi tzv. zásadu „oportunity", rovnako ako súhlas poškodeného s trestným stíhaním v zákonom ustanovených prípadoch.

Súd síce v napadnutom uznesení poukazuje na materiálny korektív, z napadnutého uznesenia však nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Pri úvahách o tom, či páchateľ naplnil aj materiálny znak trestného činu, teda či v jeho prípade dosiahol stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť vyšší ako nepatrný, bolo nutné vychádzať aj zo skutočnosti, že už samotným ustanovením formálnych znakov určitej skutkovej podstaty predpokladá, že pri ich naplnení v bežne sa vyskytujúcich prípadoch bude stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť vyšší

ako nepatrný. V napadnutom rozhodnutí o postúpení veci na prejednanie priestupku pritom absentuje akékoľvek relevantné vysvetlenie vo vzťahu ku kritériám určujúcim materiálny korektív. Tieto v podstate nahrádza iba téza súdu o použití princípu „ultima ratio", ktorá je, tak ako je použitá, zásadne nesprávna.

Neprimeraná aplikácia princípu ultima ratio by totiž v majetkových vzťahoch poprela význam väčšiny skutkových podstát trestných činov zakotvených v . Ak bol spáchaný trestný čin, nemôže štát rezignovať na svoju rolu pri ochrane oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb s poukazom na primárnu existenciu inštitútov občianskeho, obchodného práva či iných právnych odvetví. Akcentácia princípu ultima ratio nemôže znemožniť aplikáciu základného princípu - účelu trestného konania, náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov. Práve trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z hľadiska prípadnej aplikácie tzv. materiálneho korektívu bol súd povinný náležíte skúmať a posúdiť spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. Až na základe riadneho posúdenia a zdôvodnenia týchto kritérií môže súd následne vyhodnotiť, či závažnosť prejednávaného prečinu je nepatrná. Naznačeným spôsobom ale súd nepotupoval.

Pokiaľ ide o definičné znaky uvedené v súd v napadnutom uznesení úplne odignoroval spôsob vykonania činu, jeho následky, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

Súd výslovne poukazuje iba na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, pričom medzi ne zahrnul nepodstatné skutočnosti. Súd akoby úplne ignoroval podstatný fakt, že obžalovaná veci ukradla v čase, kedy si musela byť vedomá uzavretia dohody o vyporiadaní BSM, jej obsahu a podmienok. Obžalovaná si tak musela byť vedomá toho, že z predmetného rodinného domu odnáša moje výlučné vlastníctvo. Analógia súdu tým, čo sa dialo pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM nie je namieste. Až do jej uzavretia sme totiž vlastníkmi spoločných vecí boli obaja, aj ja, aj obžalovaná. Už momentom uzavretia dohody sa však vo vzťahu k hnuteľným veciam tento stav zmenil. Obžalovanou odcudzené hnuteľné veci boli mojim výlučným vlastníctvom. Právne bezvýznamné je aj poukazovanie súdu na prvostupňový rozsudok o vyporiadaní BSM. Ku krádeži došlo v čase, kedy obžalovaná veľmi dobre vedela, že veci sú mojim vlastníctvom, s čím sama výslovne v dohode súhlasila.

Záverom len dodávam, že mi nie je jasné, prečo súd poukazuje na trestnú vec , keď v právnom štáte platí prezumpcia neviny.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby sťažnostný súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci konal.“

Obvinená sa k podaným sťažnostiam vyjadrila písomne nasledovne: „Obe sťažnosti považujem za nedôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu je správne a spravodlivé. Súd veľmi múdro konštatoval, že celé trestné konanie voči mojej osobe bolo prostriedkom odplaty zo strany poškodeného, ktorým žiaľ musím zo všetkých možných strán čeliť napriek tomu, že sme už dávno rozvedení a máme už vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žiaľ k takémuto oplácaniu prispieva aj postoj prokuratúry, ktorá mala viacero zákonných možností konanie voči mojej osobe z dôvodov, pre ktoré tak urobil až súd zastaviť. Súhlasím s názorom súdu, že závažnosť môjho konania nie je na takej úrovni, aby bolo nutné použiť represívnu funkciu trestného práva. Veci ktoré sú predmetom konania som z bývalého miesta nášho bydliska zobrala na žiadosť našich detí, aby mohli slúžiť ako ich základné potreby v nezariadenom dome, kam sme sa museli vysťahovať. Dcéry G. a I. sú našimi spoločnými deťmi a preto je konanie poškodeného nepochopiteľné. Ani cena týchto predmetných vecí nedosahuje hodnotu, na základe ktorej by bolo potrebné konanie považovať za trestný čin. Za cenu, ktorú určilo odborné vyjadrenie J. B. J. by bolo možné aj v súčasnosti, keď všetky ceny v dôsledku inflácie porástli, kúpiť úplne nové veci. Napadnuté rozhodnutie súdu prvostupňového súdu teda považujem za správne a spravodlivé a navrhujem aby ho odvolací súd potvrdil a aby sťažnosti proti nemu zamietol ako nedôvodné.“

Krajský súd najskôr skúmal, či nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa (v texte tohto rozhodnutia aj len „“).

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.

Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa proti uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c) a d) okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v až h), písm. j) alebo písm. l) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa tohto odseku zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. j) alebo l), má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania.

S poukazom na citované ustanovenia a na to, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo rozhodnuté podľa , proti ktorému ustanovenie výslovne nepripúšťa, aby bol poškodený oprávnený podať proti takémuto rozhodnutiu sťažnosť, krajský súd dospel k záveru, že poškodený nie je osobou oprávnenou podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu. Preto krajský súd v bode II. výrokovej časti tohto uznesenia rozhodol o zamietnutí sťažnosti poškodeného podľa

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa /al správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by malo byť zrušené sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotného napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie je ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb. Na základe preskúmania správnosti samotného sťažnosťou prokurátora napadnutého výroku uznesenia okresného súdu o postúpení veci inému orgánu na prejedanie ako priestupku podľa / za zistenia okolností podľa sa senát krajského súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podanej sťažnosti.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch podanej sťažnosti.

Podľa nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného

konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú: a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - a ), c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) a tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom. Trestné právo je najkrajnejší prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je ale možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú.

Konajúci súd musí obligatórne pri každom prečine skúmať, či nie sú naplnené podmienky pre použitie materiálneho korektívu v zmysle , ktorú povinnosť si okresný súd náležite splnil, a správne dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je nutné vec postúpiť príslušnému okresnému úradu, ktorý by ju mohol prejednať ako priestupok, keďže v tomto prípade nejde o prečin.

Okresný súd správne vyhodnotil jednotlivé kritériá, na základe ktorých dospel k záveru, že závažnosť konania obvinenej je nepatrná. Okresný súd správne úvodom v napadnutom rozhodnutí poukázal na celkový kontext vzťahu medzi obvinenou a poškodeným G. C.. Manželstvo obvinenej a poškodeného je rozvedené, ich vzájomný vzťah, ako aj vzájomná komunikácia sú vážne narušené, k vyporiadaní BSM došlo síce dohodou, ale až v priebehu odvolacieho konania na civilnom súde. Je potrebné tiež uviesť, že rozvrat manželstva mal zásadný dopad aj na vzájomné vzťahy k ich spoločným deťom, keď jedna z dcér žije s poškodeným a dve dcéry žijú s obvinenou a vzájomne taktiež nekomunikujú.

Obvinená sa v tomto trestnom stíhaní priznala, že napriek uzatvorenej dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 17.08.2023, bez použitia násilia vzala konkrétne hnuteľné veci, ktoré podľa tejto dohody mali zostať vo vlastníctve poškodeného. Konkrétne sa jednalo v súlade so znením obžaloby o 1 ks manželskej postele z MDF materiálu s úložným priestorom zakúpenú v roku 2016, 2 ks matracov o rozmeroch 210 x 180 cm zakúpených v roku 2016 a 1 ks vstavanú skriňu s posuvnými dverami bielej farby z drevotriesky o rozmeroch 2,10 m x 70 cm x 2,20 m zakúpenú v roku 2018. Podľa obsahu spisového materiálu išlo o hnuteľné veci, ktoré užívali v čase pred rozvodom a vyporiadaním spoločného vlastníctva spoločné deti obvinenej a poškodeného, ktoré sa po rozvrate manželstva s obvinenou zo spoločného domu vysťahovali. Za rozhodujúcu potom z hľadiska posúdenia závažnosti konania obvinenej je potrebné považovať skutočnosť, že jedinou a hlavnou pohnútkou konania obvinenej bolo na žiadosť spoločných detí zabezpečiť prostredníctvom týchto hnuteľných vecí plnenie účelu, ktorému pôvodne v spoločnej domácnosti slúžili aj v ich v nezariadenom dome, kam sa vysťahovali po rozvode manželstva obvinenej a poškodeného. Konkrétne okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a uvedený motív obvinenej, ktorá doposiaľ naviac nebola súdne trestaná, výrazne znižuje závažnosť konania obvinenej, ako na to správne poukázal okresný súd v napadnutom uznesení a napokon pripustil aj prokurátor v dôvodoch podanej sťažnosti. V posudzovanom prípade bolo preto aj podľa záveru krajského súdu použitie materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. plne odôvodnené.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené v bode I. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.