Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/9/2025

Identifikačné číslo spisu: 9524100336 Dátum vydania rozhodnutia: 04.08.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Zeleňaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:9524100336.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Dušana Krč - Šeberu a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obžalovaného Ing. C. E., pre prečin podplácania podľa , a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 4. augusta 2026 v Bratislave, o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre, proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, z 3. apríla 2025, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 3. apríla 2025, sp. zn. (ďalej tiež „súd prvého stupňa") podľa oslobodil obžalovaného Ing. C. E. (ďalej tiež „obžalovaný") spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Nitra, sp. zn. -23, z 9. decembra 2024, pre skutky právne kvalifikované ako: v bode 1.) prečin podplácania podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom nepriamej korupcie podľa , v bodoch 2.) a 3.) pokračovací prečin nepriamej korupcie podľa , ktorých sa mal dopustiť tak, že: v bode 1.) presne nezisteného dňa, v období krátko pred 25. októbrom 2023, v kancelárii Poľnohospodárskeho podielnického družstva E.-M., na Y. ulici č. XX/XXX v obci E.-M., Ing. C. E. požiadal Ing. P. T. ako poslanca Obecného zastupiteľstva obce E.-M., aby hlasoval za schválenie všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým by došlo k zníženiu dane z nehnuteľností, a to aj pre Poľnohospodárske

podielnické družstvo E.-M., so sídlom E.-M., Y. XX/XXX, IČO: XX XXX XXX (ďalej aj „PPD E.- M."), ktorého bol Ing. C. E. predsedom a zároveň žiadal Ing. P. T., aby v tomto smere pôsobil aj na ostatných poslancov Obecného zastupiteľstva obce E.-M., za čo mu sľúbil, že z pozície predsedu PPD E.-M. predĺži o ďalších 10 rokov zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru „E.-M." s poľovníckym združením Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie E.-M., so sídlom E.-M. č. XXX (ďalej len „SPZ, Poľovnícke združenie E.-M."), ktorého predsedom bol v tom čase práve Ing. P. T.,

v bode 2.)

presne nezisteného dňa, krátko po 25. októbri 2023, v kancelárii PPD E.-M., na Y. ulici č. XX/XXX v obci E.-M., Ing. C. E. požiadal Ing. P. T., aby svojím vplyvom pôsobil na jednotlivých poslancov Obecného zastupiteľstva obce E.-M. v tom smere, aby títo hlasovali za schválenie všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým by došlo k zníženiu dane z nehnuteľností, a to aj pre PPD E. - M., ktorého bol Ing. C. E. predsedom, začo mu sľúbil, že jemu a ďalším osobám zo SPZ, Poľovnícke združenie E.-M. umožní z pozície predsedu PPD E.-M. poľovať v poľovnom revíri „E.-M.",

v bode 3.)

11. januára 2024, z doposiaľ neustáleného miesta, Ing. C. E. telefonicky požiadal JUDr. P. T. ako nového predsedu SPZ, Poľovnícke združenie E.-M., aby svojím vplyvom pôsobil na jednotlivých poslancov Obecného zastupiteľstva obce E. - M. v tom smere, aby títo hlasovali za schválenie všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým by došlo k zníženiu dane z nehnuteľností, a to aj pre PPD E. - M., ktorého bol Ing. C. E. predsedom, začo mu sľúbil, že jemu a ďalším osobám zo SPZ, Poľovnícke združenie E.-M., umožní z pozície predsedu PPD E.-M. poľovať v poľovnom revíri „E.-M.", pričom túto svoju požiadavku a s tým súvisiaci prísľub zopakoval JUDr. P. T. aj následne osobne na stretnutí v kancelárii PPD E.-M., na Y. ulici č. XX/XXX v obci E. - M., uskutočnenom 23. februára 2024 v čase od 15:47 hod. do 17:01 hod., pretože skutok v bode 1.), v bode 2.), v bode 3.) nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej tiež „prokurátor" alebo „odvolateľ"), v neprospech obžalovaného, odvolanie.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor vyjadril názor, že oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku je nepodložený a nesprávny. Nesúhlasil s úvahou súdu prvého stupňa, že obžalovaný nekonal sám za seba ako fyzická osoba, ale v pozícii štatutárneho zástupcu PPD E. - M., teda za právnickú osobu, a preto sa stíhaného konania mala dopustiť len právnická osoba vyjadriac názor, že obžalovaný mimo rámca právomoci štatutárneho zástupcu realizoval súkromné protiprávne aktivity, navyše ani trestné stíhanie právnickej osoby nevylučuje trestnú zodpovednosť obžalovaného ako fyzickej osoby. K argumentácii súdu prvého stupňa založenej na použití pojmu lobingu odvolateľ uviedol, že „lobing" nie je právnym pojmom, nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, pričom vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , o ktoré súd prvého stupňa oprel svoju argumentáciu, uviedol, že v prejednávanej trestnej veci ide o odlišnú skutkovú situáciu, preto použitie uvedeného rozhodnutia nie je na mieste. V konaní obžalovaného videl prokurátor typické korupčné správanie, ktorého stupeň nebezpečnosti považoval za dostatočný pre jeho posúdenie ako trestného činu. Bez právneho významu považoval odvolateľ argumentáciu súdu prvého stupňa, že ani jeden zo svedkov nepovažoval konanie obžalovaného za trestný čin, navyše súd prvého stupňa v prejednávanej veci najprv vydal odsudzujúci trestný rozkaz a následne bez zmeny dôkaznej situácie, po vykonaní hlavného pojednávania, oslobodzujúci rozsudok, pričom protiprávne konanie obžalovaného nie je možné, podľa názoru odvolateľa, ospravedlniť dlhodobými snahami obžalovaného znížiť daňové zaťaženie družstva. V podanom odvolaní prokurátor ešte poukázal na vykonané dokazovanie a vyjadril názor, že o ustálenom skutkovom stave nie sú pochybnosti, pričom toto konanie nie je možné posúdiť ako lobing bez úmyslu správať sa korupčne. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov podľa , zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril, prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný, ktorý uviedol, že štatutárny orgán družstva nedisponuje žiadnou právomocou, ale má v zmysle určité povinnosti s tým, že obžalovaný svojím konaním nesledoval svoje záujmy, ale výlučne záujmy družstva, ktorého bol štatutárom. Vyjadril nesúhlas s názorom prokurátora o skutkovej odlišnosti prejednávanej trestnej veci a veci, ktorá bola predmetom rozhodnutia sp. zn. , naopak videl medzi nimi skutkovú podobnosť a uviedol, že pokiaľ sa v rámci chodu vecí verejných na najvyšších kruhoch uplatňujú určité pravidlá a považujú sa za obvyklé štandardy, je scestné, aby sa obdobné správanie na nižších úrovniach považovalo za trestné. S poukazom na argumentáciu prokurátora obžalovaný zdôraznil, že vždy vystupoval v mene Poľnohospodárskeho družstva E. - M. s tým, že podpis druhého člna predstavenstva by pri svojom vystupovaní potreboval len vtedy, ak by išlo o písomný prejav, čo nie je prípad prejednávanej veci. Taktiež zdôraznil, že sa dlhodobo snažil znížiť daňové zaťaženie družstva, čo bolo na úrovni obci verejne známe a tým aj transparentné, pričom s poslancami obecného zastupiteľstva komunikoval prostredníctvom poslanca - svedka T.. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru najvyššieho súdu, pred súdom prvého stupňa, vykonané dokazovanie v zásade v takom rozsahu, ktorý mu vychádzajúc z ustanovenia umožňoval spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie spôsobom uvedeným v ustanovení a po takomto vyhodnotení dospel v zásade k správnym skutkovým záverom. Takto ustálené skutkové závery však, podľa názoru najvyššieho súdu, nesprávne právne posúdil.

V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa medziiným vyjadril právny názor, že konania popísaného v skutkovej vete obžaloby (Špecializovaný trestný súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil, preto neformuloval vlastné skutkové závery, aj keď so skutkovými zisteniami obsiahnutými v obžalobe sa v zásade stotožnil) sa obžalovaný nedopustil ako fyzická osoba, ale len v mene právnickej osoby PPD E. - M., preto aj v prípade posúdenia tohto konania ako trestného činu by trestne zodpovednou bola len právnická osoba, ktorá však obžalovaná nebola, pričom obžalovaný, ktorý ako fyzická osoba nekonal, ale konal len v mene právnickej osoby, by musel byť spod obžaloby prokurátora beztak podľa oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (ale spáchala ho právnická osoba, za ktorú obžalovaný konal).

S týmto právnym názorom však nie je možné súhlasiť.

Ako to plynie aj z dôvodovej správy k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (k zákonu číslo ), zmyslom zakotvenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnych poriadkoch členských štátov Európskej únie bolo zvýšenie regulatívneho účinku trestného práva aj prostredníctvom kumulácie trestnoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb, a tak postihovať prostredníctvom trestného práva aj situácie, keď sa do kriminality v celosvetovom meradle zapája aj majetok a činnosť právnických osôb, pričom pri ich rozptýlenej štruktúre riadenia sa vytráca alebo je obťažné identifikovať zodpovednosť konkrétnych fyzických osôb.

Inak zjednodušene povedané, ak fyzická osoba svojím konaním naplní všetky znaky konkrétneho trestného činu, v takomto prípade je vždy zaň v pozícii fyzickej osoby trestne zodpovedná a ak súčasne koná aj ako štatutárny orgán právnickej osoby, teda za ňu, v jej mene, a v jej prospech, v takomto

prípade je za takýto trestný čin trestne zodpovedná (popri fyzickej osobe) aj právnická osoba (v dôsledku konania fyzickej osoby za ňu, v jej mene a v jej prospech).

V žiadnom prípade však skutočnosť, že bola vzhliadnutá aj trestná zodpovednosť právnickej osoby, nezbavuje fyzickú osobu, prostredníctvom ktorej právnická osoba konala, jej trestnej zodpovednosti ako fyzickej osoby.

Trestná zodpovednosť len právnickej osoby by prichádzala do úvahy, ak by nebolo možné, ako to už bolo vyššie uvedené, identifikovať zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby. Pokiaľ je však zrejmé, ktorá konkrétna fyzická osoba konala za právnickú osobu, v jej mene a v jej prospech, prichádza do úvahy trestná zodpovednosť tak fyzickej, ako aj právnickej osoby.

Skutočnosť, že prokurátorka právnickú osobu popri fyzickej osobe nežalovala, hoci tak urobiť mohla, nemá na trestnú zodpovednosť fyzickej osoby žiaden vplyv [v zmysle obžalovacej zásady plynúcej z ustanovenia je trestné stíhanie pred súdom možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje, teda súd je oprávnený rozhodovať len o ne/vine osoby, na ktorú bola obžaloba (prípadne návrh) podaná, pričom bez právneho významu zostáva okolnosť, že do úvahy prichádzala trestná zodpovednosť aj ďalšej osoby].

Prečinu podplácania podľa , sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe a spácha čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.

Prečinu nepriamej korupcie podľa sa dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že pôsobil na osobu v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu.

Objektom trestného činu v zmysle je ochrana spoločenského záujmu na čistote verejného života prostredníctvom riadneho, nestranného a zákonného obstarania veci všeobecného záujmu. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.

Kvalifikačným znakom obsiahnutým v je spáchanie trestného činu podplácania voči verejnému činiteľovi.

Znak sľúbi predstavuje formu prípravy, ktorá sa však hodnotí ako dokonaný trestný čin. V tomto prípade sa pre trestnosť činu nevyžaduje, aby skutočne došlo k poskytnutiu úplatku.

Ponúknutím je konanie páchateľa, ktorým prejavuje ochotu poskytnúť úplatok preto, aby podplácané subjekty pri činnosti alebo výkone svojich právomocí vyhoveli jeho požiadavke. Týmto konaním môže byť akýkoľvek výslovný alebo konkludentný návrh na poskytnutie úplatku. Ani v tomto prípade sa pre trestnosť činu nevyžaduje, aby skutočne došlo k poskytnutiu úplatku.

Poskytnutím úplatku je jeho priame (bezprostredné) odovzdanie (v peňažnej alebo v nemateriálnej forme), ale aj nepriame poskytnutie materiálnej či inej výhody alebo vo forme poskytnutia protislužby. K poskytnutiu úplatku môže dôjsť aj bez predchádzajúceho sľubu.

Pri kvalifikácii konania páchateľa tohto trestného činu nie je podstatné, či k poskytnutiu úplatku skutočne došlo.

Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V zmysle treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Objektívna stránka trestného činu podľa spočíva z hľadiska konania alternatívne v poskytnutí, ponúknutí alebo sľúbení úplatku za to, že podplácaná osoba bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu tretej osoby pôsobiť na výkon vecí verejných, t.j. na výkon právomocí verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa, pri obstarávaní vecí všeobecného záujmu alebo na osobu pri výkone zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Podľa vecou všeobecného záujmu sa na účely rozumie „záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti", pričom nemusí ísť o záujmy spoločnosti len vo verejnom sektore, ale aj v súkromnom sektore.

Za úplatok v zmysle sa považuje vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Obžalobou sa kladie obžalovanému za vinu, že (zjednodušene povedané) mal sľúbiť umožniť členom Poľovníckeho združenia E. - M. poľovať v poľovnom revíri E. - M. za to, že poslanci Obecného zastupiteľstva obce E. - M. budú hlasovať za schválenie všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorým sa zníži daň z nehnuteľnosti, a to aj pre Poľnohospodárske podielnické družstvo E. - M..

Vzhľadom na to, že členovia poľovníckeho združenia nemajú bez ďalšieho nárok na poľovanie v konkrétnom poľovnom revíri (pokiaľ tento vzťah nie je zmluvne upravený), zo strany obžalovaného išlo o sľúbenie poskytnutia nemajetkového plnenia, na ktorý nie je právny nárok, teda o sľúbenie úplatku, v prvom prípade priamo poslancovi obecného zastupiteľstva a zároveň členovi poľovníckeho združenia (Ing. P. T.) jednak za to, že sám bude hlasovať za zníženie dane a jednak za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť na ostatných poslancov obecného zastupiteľstva, aby taktiež hlasovali za zníženie dane (skutok 1) a v druhom prípade išlo o sľúbenie úplatku členovi poľovníckeho združenia (JUDr. P. T.), že svojím vplyvom bude pôsobiť na poslancov obecného zastupiteľstva, aby hlasovali za zníženie dane (skutok 3).

Keďže schválenie dane nepochybne predstavuje obstarávanie veci všeobecného záujmu, vzhľadom na to, že ide o obstarávanie záujmu dôležitého z hľadiska spoločnosti ako celku nie konkrétneho jednotlivca a keďže poslanci obecného zastupiteľstva sú verejnými činiteľmi ( ), obžalobou takto ustálené konanie nepochybne znaky skutkovej podstaty prečinu podplácania podľa , v súbehu s prečinom nepriamej korupcie podľa (skutok 1) a prečinu nepriamej korupcie podľa (skutok 3) napĺňa s tým, že, ako to už bolo uvedené, z vyššie konštatovaných dôvodov, prekážkou trestnej zodpovednosti obžalovaného ako fyzickej osoby nie je okolnosť, že súčasne konal aj v mene právnickej osoby, ktorej trestná zodpovednosť v prejednávanej veci taktiež prichádzala do úvahy [prokurátorka v obžalobe síce pre kvalifikáciu nepriamej korupcie použila ustanovenie , avšak vzhľadom na to, že, či už Ing. P. T. alebo JUDr. P. T. mali svojím vplyvom pôsobiť na poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí sú verejnými činiteľmi, priliehavejšou sa javí právna kvalifikácia podľa obsahujúca konanie v podobe „pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa", nie podľa obsahujúca konanie v podobe „pôsobiť na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu", ktorého použitie je namieste vtedy, keď ide o osobu, ktorá síce obstaráva veci všeobecného záujmu, ale nie je verejným činiteľom].

Podľa názoru najvyššieho súdu, konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby nasvedčuje tomu, že malo ísť o konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný musel a mal vedieť, že ak verejnému činiteľovi ponúkne plnenie, na ktoré nemá právny nárok, v súvislosti s obstarávaním veci

všeobecného záujmu, dopustí sa trestného činu podplácania, prípadne, ak ponúkne inému plnenie, na ktoré nemá právny nárok, za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, dopustí sa trestného činu nepriamej korupcie (podľa zákona číslo o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka).

Vzhľadom na to, že ani ustanovenie , ale ani z hľadiska vymedzenia jednotlivých znakov pre naplnenie tam definovaných trestných činov (podplácania a nepriamej korupcie) nepožaduje preukázanie, že plnenie, ktoré sa požaduje od podplácanej osoby za poskytnutú úplatok, musí byť na prospech osoby, ktorá podpláca, teda páchateľa trestného činu, aj v prejednávanej veci je z hľadiska trestnej zodpovednosti obžalovaného ako fyzickej osoby bezvýznamné, či zníženie dane, teda požadované plnenie za sľúbený úplatok, malo vyznieť na prospech len PPD E. - M. alebo len obžalovaného alebo na prospech oboch. (Preukazovanie, že za úplatok požadované plnenie vyznieva aj/len na prospech právnickej osoby, a teda, že obžalovaný ako fyzická osoba konal aj/len v prospech právnickej osoby by bolo namieste, ak by bola žalovaná aj právnická osoba, teda PPD E. - M.).

Napriek tomu len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že z údajov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise plynie, že obžalovaný mal byť nie len štatutárnym zástupcom PPD E. - M., ale aj jeho zamestnancom. Ak teda bol obžalovaný na PPD E. - M. finančne naviazaný, či už z titulu poberania mzdy od dotknutej právnickej osoby alebo odmeny za výkon činnosti štatutárneho zástupcu alebo aj bez finančnej previazanosti, už len z dôvodu, že je v záujme štatutárneho zástupcu právnickej osoby, ak naďalej chce túto činnosť vykonávať, aby táto právnická osoba prosperovala, zníženie daňového zaťaženia PPD E. - M. a v dôsledku toho lepšia „finančná kondícia" tejto právnickej osoby nepochybne bola zároveň na prospech aj obžalovanému, teda fyzickej osoby, ako jej štatutárovi. Nepresvedčivo preto vyznieva tvrdenie obžalovaného, že svojím konaním nesledoval v nijakom smere svoj prospech, ale len prospech družstva, prípadne jeho zamestnancov a členov.

Taktiež pre úplnosť považuje najvyšší súd za potrebné ešte uviesť, že sľúbenie úplatku poslancovi obecného zastupiteľstva za to, že bude želaným spôsobom hlasovať a sľúbenie úplatku aj keď tomu istému poslancovi obecného zastupiteľstva, že bude svojím vplyvom pôsobiť na ostatných poslancov obecného zastupiteľstva, aby želaným spôsobom hlasovali, a to aj keď za ten istý úplatok, sú dve samostatné konania, ktoré sa nijakým spôsobom neprelínajú, nemôžu sa odohrať naraz jedným konaním, hoci za obe má byť poskytnutý ten istý úplatok, ktorý je fyzicky nedeliteľný, avšak vzhľadom na jeho význam a hodnotu, môže predstavovať „odmenu" za dve konania, preto pokiaľ ide o skutok 1, nemôže ísť o jednočinný súbeh tam uvedených trestných činov, ale len súbeh viacčinný.

Zároveň je potrebné uviesť, že totožnosť skutku síce znamená jeho zhodnosť, identitu, pri posudzovaní ale jej zachovania je potrebne´ skúmať, či sa trestne´ konanie týka tej istej udalosti vo vonkajšom svete, toho istého skutkového deja. Skutok musí bytˇ označený uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočnosti´, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol bytˇ zamenený s iným. To však neznamená, že musí ísť od začatia trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú zhodu popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t. j., že skutkový dej sa musí úplne rovnako popisovať. Vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania sa získane´ poznatky o dokazovanej skutočnosti môžu zmeniť. Niektoré údaje môžu vo vzájomnom porovnávaní odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť, a iné sa môžu spresniť, nesmú však zmeniť podstatu skutku. Podstatu skutku treba vidieť predovšetkým v konaní a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná, a to aspoň čiastočne buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , rozhodnutia najvyššieho súdu publikované pod číslom R 64/1973, R 52/1979).

Z popisu skutkov tak, ako sú ustálené v obžalobe, plynie, že konania (posúdeného ako nepriama korupcia) uvedeného pod bodom 1 sa obžalovaný mal dopustiť tak, že ako úplatok mal sľúbiť predĺžiť o

ďalších 10 rokov zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru E. - M. s Poľovníckym združením E. - M. za to, že Ing. P. T. bude svojím vplyvom pôsobiť na poslancov obecného zastupiteľstva obce E. - M., aby zahlasovali za zníženie dane z nehnuteľností [v rozsahu viac ako 50.000 Eur ročne (táto skutočnosť v skutkovej vete výslovne uvedená nie je a plynie „len" z vykonaného dokazovania, každopádne však uvedenie tejto okolnosti je pre ďalší výklad dôležité)].

Skutku uvedeného pod bodom 2 (taktiež posúdeného ako prečin nepriamej korupcie) sa mal obžalovaný dopustiť tak, že ako úplatok mal sľúbiť umožniť niekoľkým členom poľovníckeho združenia E. - M. poľovať v poľovnom revíri E. - M. za to, že Ing. P. T. bude svojím vplyvom pôsobiť na poslancov obecného zastupiteľstva obce E. - M., aby zahlasovali za zníženie dane z nehnuteľností [v rozsahu menšom ako 50.000 Eur ročne, pričom od tohto rozsahu sa bude odvíjať počet členov poľovníckeho združenia, ktorým bude umožnené poľovať v dotknutom revíri (ani táto skutočnosť v skutkovej vete výslovne uvedená nie je a plynie „len" z vykonaného dokazovania, každopádne však uvedenie aj tejto okolnosti je pre ďalší výklad dôležité)].

To potom znamená, ako to už bolo vyššie naznačené, že podstata konania obžalovaného uvedeného tak pod bodom 1, ako aj pod bodom 2 obžaloby, je umožniť členom Poľovníckeho združenia E. - M. poľovať v poľovnom revíri E. - M. za to, že poslanci obecného zastupiteľstva zahlasujú za zníženie dane z nehnuteľností.

Obe tieto konania sa líšia len v tom, že obžalovaný mal ponúkať [tej istej osobe (Ing. P. T.) za to isté konanie (svojím vplyvom pôsobiť na poslancov obecného zastupiteľstva, aby hlasovali za zníženie dane z nehnuteľností)] v prvom prípade za splnenie celej jeho požiadavky (zníženie daňového zaťaženia podľa jeho plnej predstavy), možnosť poľovať všetkým členom poľovníckeho združenia (prostredníctvom predĺženia zmluvy s poľovníckym združením) a v druhom prípade za čiastočné splnenie jeho požiadavky (čiastočné zníženie daňového zaťaženia), možnosť poľovať len niekoľkým členom poľovníckeho združenia v závislosti od rozsahu splnenia jeho požiadavky, v oboch prípadoch však podstata konania bola zachovaná, teda konanie bolo aspoň čiastočne totožné (za hlasovanie poslancov za zníženie dane malo byť členom poľovného združenia umožnené poľovať v poľovnom revíri).

To, potom ale znamená, že konanie uvedené pod bodom 2 obžaloby je totožné s konaním uvedeným pod bodom 1 obžaloby, a preto nejde o ďalší samostatný skutok, o ďalšie samostatné konanie. Napokon trestný čin či už podplácania alebo nepriamej korupcie je dokonaný už sľúbením úplatku. Ak teda obžalovaný už mal sľúbiť tej istej osobe v zásade ten istý úplatok (čiastočne totožný, čo pre zachovanie totožnosti skutku postačuje) za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť na poslancov obecného zastupiteľstva - skutok 1, tým trestný čin nepriamej korupcie mal dokonať a opätovné ponúkanie toho istého úplatku (z hľadiska totožnosti skutku) za to isté konanie je len konaním (snahou) smerujúcim k dokončeniu už dokonaného trestného činu, preto nejde o nový skutok a ani o nový trestný čin, ale o súčasť konania popísaného v skutku 1.

Pokiaľ ide o argumentáciu v tom zmysle, že v konaní obžalovaného nejde o trestný čin, ale o lobing, k tomu je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či skutková situácia v prejednávanej veci je podobná ako vo veci, ktorou sa zaoberalo rozhodnutie Najvyššieho súdu, spisovej značky z 2. marca 2020, je potrebné uviesť, že lobing v podmienkach Slovenskej republiky nie je právne upravený a je možný len do tej miery, pokiaľ konanie považované za lobing nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu.

Podľa článku 2 ods. 3 zákona číslo v znení neskorších predpisov - každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podplácanie, ako aj nepriamu korupciu však zakazuje, a preto nie je dovolené takto konať ani v prípade, že by malo ísť o takzvaný lobing, s ktorým právny poriadok Slovenskej republiky neráta, neupravuje ho, a to ani ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť a v prejednávanej veci ani nepredstavuje

také okolnosti, ktoré by mali za následok zníženie závažnosti v skutkovej vete napadnutého rozsudku popísaného konania na úroveň nepatrnosti.

Podľa nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa . Pravidlo „ultima ratio" možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu , teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 96/2014).

Pravidlo „ultima ratio„ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu s tým, že trestný postih môže byť v zmysle zákona odvrátený len zánikom trestnosti činu (premlčanie trestného stíhania, účinná ľútosť, zmena zákona, osobitné ustanovenie zákona, smrť páchateľa) alebo procesnými odklonmi v zmysle , zohľadňujúcimi tzv. zásadu „oportunity", rovnako ako súhlas poškodeného s trestným stíhaním v zákonom ustanovených prípadoch (primerane rozsudok najvyššieho súdu z 12. júla 2016, spisovej značky .

Skutočnosť, že obžalovaný sa mal dlhú dobu verejne snažiť dosiahnuť zníženie daňovej zaťaženosti v obci E. - M., samé osebe bez ďalšieho nie je trestným [trestným sa stalo až v okamihu, keď obžalovaný mal za účelom úspešného zavŕšenia jeho snahy (dosiahnutie zníženia daňovej povinnosti) sľubovať v súvislosti s činnosťou verejných činiteľov plnenie, na ktoré nie je nárok, teda úplatok], na strane druhej však nepredstavuje žiadnu takú okolnosť, ktorá by mala mať za následok zníženie závažnosti konania, a to ani z hľadiska okolností prípadu, za akých mal byť trestný čin spáchaný, či vzhľadom na spôsob vykonania činu. Okolnosť, že snaha obžalovaného nebola úspešná a k zníženiu daňovej zaťaženosti nedošlo, bez ohľadu na to, ako veľmi mal byť obžalovaný o prospešnosti takého kroku presvedčený, nijakým spôsobom obžalovaného neoprávňovala porušiť a snažiť sa želaný výsledok dosiahnuť konaním v rozpore s , teda sľúbením úplatku.

Napokon aj samotný lobing má určité pravidlá, v zmysle ktorých okrem transparentnosti konania nesmie byť lobista v konflikte záujmov, pričom v prejednávanej veci mal obžalovaný, prípadne spoločnosť, ktorej je štatutárom, zo zníženia daňovej zaťaženosti profitovať a v neposlednom rade lobista nesmie poskytnúť akúkoľvek finančnú ponuku, majetkový alebo iný prospech či zvýhodnenie, v rozpore s čím mal obžalovaný nepochybne konať.

V prejednávanej veci ku škodlivému následku, teda k hlasovaniu motivovanému sľúbením úplatku, ani k poskytnutiu úplatku nedošlo, čo by naznačovalo nižšiu závažnosť prečinu, avšak na strane druhej, sa mal obžalovaný takýmto konaním snaží dosiahnuť zníženie daňovej povinnosti o viac ako 50.000 Eur, čo už závažnosť konania zvyšuje do takej miery, že bráni záveru o nepatrnosti závažnosti prečinu.

Preto okolnosti, ktoré by mali nasvedčovať potrebe uplatnenia materiálneho korektívu podľa v prejednávanej veci najvyšší súd nevzhliadol.

Záverom sa žiada ešte uviesť, že právny názor svedka na konanie obžalovaného, a to ani keď má právnické vzdelanie, nemá žiadnu relevanciu pre ne/posúdenie konania obžalovaného ako trestného činu, pretože len súd (trestný) je oprávnený na podklade obžaloby podanej prokurátorom na konkrétnu osobu rozhodnúť, či jej konanie nie/je trestným činom.

A vzhľadom na to, že poľovnícke združenie nerozhoduje (nemá oprávnenie rozhodovať) o výške dane z nehnuteľností, požadovanie zníženia daňovej zaťaženosti zo strany obžalovaného od poľovníckeho združenia ako podmienky predĺženia zmluvy o užívaní poľovného revíru je nelogické, a to pre

neschopnosť poľovníckeho združenia takúto podmienku splniť, a preto za žiadnych okolností nemohlo predstavovať podmienku, za splnenia ktorej budú môcť členovia poľovníckeho združenia poľovať v poľovnom revíre E. - M..

Pokiaľ obžalovaný vyjadril názor, že obdobného konania sa dopúšťajú aj iné osoby verejného života a na podstatne vyšších postoch, k tomu je potrebné uviesť, že, ako to už bolo vyššie uvedené, v trestnom súdnom konaní platí obžalovacia zásada plynúca z ustanovenia . Vzhľadom na to, že na tieto iné osoby nebola podaná obžaloba, súd o ich konaní nemohol rozhodovať a zákonnosť ich postupu posudzovať. V žiadnom prípade však ani okolnosť, že by sa spomínané osoby naozaj trestnej činnosti dopúšťali, obžalovaného trestnej zodpovednosti nezbavuje. Je povinnosťou prokurátora (vychádzajúc z ustanovenia ) stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, avšak ani nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok zbavenie trestnej zodpovednosti všetkých ostatných páchateľov obdobných trestných činov.

Z uvedených dôvodov preto najvyšší súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu postupom podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní preto bude odstrániť vyššie naznačené nedostatky pri viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu ( ), vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť ( ).

Na základe vyššie uvedených skutočností senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.