Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016, a takto rozhodol: Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenúNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Zo sťažnosti, z jejNajvyššieho súdu SR pod č. k. 5 Tdo/58/2016 zo dňa 18. 8. 2016 porušené bolo. 2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tdo/58/2016 zo dňa 18. 8. 2016 sa zrušuje

dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016 odmietol. V ďalšom sťažovateľ podal na okresnom súde návrh193/2017-16 zo 16. marca 2017 preskúmavajúc uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016, ktorým bolo odmietnuté sťažovateľom podané dovolanie a

ktorú odkazuje sťažovateľ (alebo napr. aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016), boli vyslovené za značne odlišných okolností. Podstata

prokuratúra poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo 58/2016 z 18. augusta 2016, ktoré interpretuje dotknutý § 85 ods. 2 Trestného poriadku

stíhania a on sa nachádzal vo väzbe. Zdôraznil, že NS SR sa vyjadril v rozhodnutí 5Tdo/58/2016 z 18.8.2016, že k obmedzeniu žalobcovej osobnej slobody došlo nezákonne. Nepoprel

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2016, sp. zn. 5Tdo/58/2016.). Správnosť namietaného postupu orgánov činných v trestnom konaní bola v

ods. 2 Tr. por. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2016, sp. zn. 5Tdo 58/2016). 17.2. V druhom rade obhajoba namietala nedostatočnú poučovaciu povinnosť