Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 102/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Jurajom

Trokanom, Vajanského 10, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 21. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie v záhlaví uvedených

základných práv uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. novembra 2019.

2. Napadnutým rozhodnutím bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. novembra 2019

o vzatí do väzby. Sťažovateľ v konaní pred krajským súdom tvrdil, že jeho zadržanie

z dôvodu podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) bolo nezákonné, teda aj následné obmedzenie jeho

osobnej slobody je nezákonné a v rozpore s (ďalej len

„ústava“). Uvedené sťažovateľ odôvodnil tým, že bol zadržaný príslušníkmi Policajného

zboru, ktorí však nie sú oprávnení zadržať osobu podľa , ale

iba podľa . Tento názor sťažovateľ podoprel odkazom na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 14. júna 2011. Krajský súd k tejto námietke nezaujal žiadne stanovisko,

preto je jeho postup nesúladný s , z ktorého vyplýva aj právo na

primerané odôvodnenie rozhodnutia vrátane práva na odpoveď na kľúčové námietky.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť. Navrhuje

tiež, aby mu ústavný súd priznal symbolické finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,

pretože obmedzenie slobody je závažným zásahom, ktorý vo vysokej miere znižuje kvalitu

jeho života.

4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada zrušiť aj uznesenie okresného súdu

o jeho vzatí do väzby. Zároveň v sťažnostnej argumentácii neuvádza žiadne dôvody,

pre ktoré o zrušenie tohto rozhodnutia žiada. Je tu teda zjavný rozpor medzi dôvodmi

a rozsahom ústavnej sťažnosti, ktorými je ústavný súd pri rozhodovaní viazaný [§ 45

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“)]. Keďže ústavná sťažnosť

vo väzobnej veci sa považuje za naliehavú ( ), ústavný súd

nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatku návrhu (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom

súde) spočívajúceho v uvedenom rozpore a preskúmal ústavnú sťažnosť v rozsahu, ktorý

vyvodil zo sťažnostnej argumentácie.

II.

Relevantná právna úprava

5. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. V súlade s a 2 rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, ak o ochrane týchto práv

nerozhoduje iný súd.

6. Podľa návrh na začatie konania ústavný súd

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v neustanovuje inak. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Za zjavne neopodstatnený ústavný súd považuje taký návrh, pri prerokovaní

ktorého nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. ,

, , ).

8. Podľa policajtom sa na účely tohto zákona rozumie

a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b) vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade

inšpekčnej služby, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov

a nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné činy colníkov

a nejde o trestné činy uvedené v písmene c), c) vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide

o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových

predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní, d) poverený

príslušník Policajného zboru, e) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných

činoch príslušníkov ozbrojených síl, f) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej

stráže v konaní o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,

g) poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti

s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty

pri dovoze a spotrebných daní, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch

spáchaných na tejto lodi.

9. Podľa osobu podozrivú zo spáchania trestného činu

môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo

ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené

obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu

možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť,

najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

Podľa osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá

pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné

na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie

ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať

útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Z priloženej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby ústavný súd zistil,

že sťažovateľ v konaní pred krajským súdom argumentoval takto: „Zadržaný som bol, ako

vyplýva zo zápisnice o zadržaní, aj zo znenia odôvodnenia uznesenia, podľa ust. § 85 ods. 2

K tomuto uvádzam, že som bol zadržaný nezákonne, nakoľko som bol zadržaný

príslušníkmi policajného zboru a títo nie sú oprávnení postupovať podľa § 85 ods. 2 Tr.

por. (rozhodnutie NS SR - sp zn. alebo uznesenie KS BA - sp. zn.

).“

11. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že postup okresného súdu

považoval za správny a v súlade so zákonom. Uviedol, že „z pohľadu orgánov činných

v trestnom konaní a súdu boli dodržané zákonné lehoty na podanie návrhu na vzatie

obvineného do väzby, ako i na rozhodnutie o podanom návrhu. Pokiaľ ide o formálne

podmienky na vzatie obvineného do väzby, tieto boli teda splnené. Voči obvinenému je

vedené trestné stíhanie pre vyššie uvedený trestný čin, tento bol vyšetrovateľom v procesnej

pozícii obvineného vypočutý a návrh na jeho vzatie do väzby bol podaný v súlade

s ustanovením . Sudca pre prípravné konanie o tomto návrhu

prokurátora rozhodol rovnako v zákonnej 48 hodinovej lehote, v súlade s ustanovením § 87

ods. 2 . Sťažnostný súd nezistil ani také porušenie zákona pri zadržaní

obvineného, ktoré by malo za následok nezákonnosť vzatia obvineného do väzby.“.

12. Podľa sťažovateľa je jeho zbavenie slobody nezákonné, a tým aj protiústavné

z dôvodu nezákonného zadržania. Jeho zadržanie malo byť nezákonné preto, lebo v zmysle

zápisnice o zadržaní bol zadržaný podľa , a to príslušníkmi

Policajného zboru. Tí však nie sú oprávnení osobu zadržať podľa tohto ustanovenia. Podľa

uvedeného ustanovenia môže osobu pristihnutú pri páchaní trestného činu zadržať

„ktokoľvek“, čo podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. znamená

„ktokoľvek okrem policajta“.

13. Podľa možno obvineného alebo podozrivého z trestného činu

zadržať „len v prípadoch ustanovených zákonom“. Uvedené ustanovenie je na zákonnej

úrovni vykonané (v prípade podozrivého – teda osoby, proti ktorej

ešte nebolo vznesené obvinenie) a (v prípade obvineného). Z

ods. 1 a 2 vyplýva, že osoba môže byť buď zadržaná priamo policajtom,

alebo môže byť jej osobná sloboda obmedzená inou osobou až do jej odovzdania

príslušným orgánom.

14. Zadržanie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu slúži ako krátkodobý

prostriedok na jej dočasné fyzické zaistenie do doby, než bude preverené podozrenie

zo spáchania trestného činu a rozhodnuté buď o zahájení trestného stíhania a v nadväznosti

na to i o väzbe zadržanej osoby, alebo o jej prepustení. K obmedzeniu slobody na základe

zadržania dochádza v dôsledku faktického úkonu, a nie v dôsledku rozhodnutia, ako je to

pri väzbe. Ide teda o faktický úkon, preto je nutné skúmať, či konkrétne okolnosti,

za ktorých k zadržaniu došlo, materiálne zodpovedajú zákonným požiadavkám. Predmetom

prieskumu teda nie je obsah zápisnice o zadržaní, ale skutkové okolnosti v nej zachytené,

za ktorých k zadržaniu došlo.

15. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ bol zadržaný v situácii, keď sa

po počiatočnom vykázaní z bytu svojej matky doňho vrátil, „hrubo kopal a búchal do

hlavných dverí od bytu, kde sa nachádzala jeho matka a jeho sestra

, na ktoré kričal, že ak ho matka vyhodí z bytu... kde nemá trvalý

pobyt, tak rozbije dvere a všetkých z rodiny vyzabíja“ (s. 3 napadnutého uznesenia),

a pritom tieto slová viackrát zopakoval v prítomnosti opakovane privolanej policajnej

hliadky, ďalej «bol agresívny na príslušníkov polície, kládol aktívny odpor, vyhrážal sa

ublížením na zdraví a jednému policajtovi povedal, že mu zlomí väz, keď ho stretne na ulici,

obom sa tiež vyhrážal, že ich vyzlečie z uniformy a že si to s nimi rozdá na „férovku“» (s. 4

napadnutého uznesenia). V nadväznosti na to došlo 6. novembra 2019 o 16.30 h k zadržaniu

sťažovateľa policajnou hliadkou.

16. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru

Trnava ČVS: ORP-2145/01-TT-TT-2019 zo 6. novembra 2019 bolo proti sťažovateľovi

začaté trestné stíhanie a nadväzujúcim uznesením zo 7. novembra 2019 bolo podľa § 206

ods. 1 vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa

a . Návrh na vzatie sťažovateľa do väzby bol súdu

doručený 8. novembra 2019 o 11.00 h, teda v 48-hodinovej lehote od jeho zadržania.

Výsluch obvineného bol nariadený na 9. november 2019 a uskutočnil sa za prítomnosti

obhajcu, ktorý bol sťažovateľovi na jeho žiadosť ustanovený. Obhajca na výsluchu uviedol,

že „K okolnostiam zadržania uvádzam, že toto nebolo vykonané podľa

tak, ako je to uvedené v zápisnici o zadržaní“. V sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby,

rovnako ako aj v ústavnej sťažnosti, už uvádza, že bol zadržaný nezákonne, pretože bol

zadržaný príslušníkmi Policajného zboru, ktorí nie sú oprávnení postupovať podľa § 85

ods. 2 .

17. Z vyjadrenia právneho zástupcu pri výsluchu, podľa ktorého zadržanie „nebolo

vykonané podľa tak, ako je to uvedené v zápisnici o zadržaní“, je

zrejmé, že aj právny zástupca si uvedomoval skutočnú podstatu problému. Tou nebola

nezákonnosť zadržania v materiálnom zmysle. Sťažovateľ totiž netvrdí, že materiálne vôbec

neboli splnené podmienky na jeho zadržanie policajtom. Tvrdí len, že zadržanie nemohlo

prebehnúť podľa tak, ako je uvedené v zápisnici o zadržaní.

Vo svojej podstate teda spochybňuje formálny nedostatok zápisnice. Pochybenie

pri zadržaní, na ktoré poukazuje sťažovateľ, teda spočívalo nanajvýš v nesprávnej

subsumpcii skutkových okolností pod . Keďže išlo

o zadržanie príslušníkmi Policajného zboru, neprebehlo v skutočnosti podľa § 85 ods. 2

(ktoré neupravuje „zadržanie“ podozrivej osoby, ale jej „obmedzenie

na slobode“ treťou osobou), ako je údajne uvedené v zápisnici o zadržaní (vychádzajúc

z tvrdenia obhajcu citovaného v uznesení okresného súdu, keďže sťažovateľ zápisnicu

k ústavnej sťažnosti nepriložil), ale podľa . Z popisu

okolností, za ktorých k zadržaniu došlo, je zrejmé (pozri bod 14), že sťažovateľ bol osobou

podozrivou zo spáchania trestného činu (konkrétne prečinu nebezpečného vyhrážania),

pristihnutou príslušníkmi Policajného zboru pri jeho páchaní (teda vec nezniesla odklad

v zmysle poslednej vety ), v páchaní trestného činu

pokračoval aj v prítomnosti hliadky a existovala obava, že v ňom bude aj naďalej

pokračovať. Sťažovateľ tieto okolnosti, a teda ani materiálne naplnenie podmienok

na zadržanie policajtom ( ), vôbec nespochybňuje. Ústavný

súd k tomu dodáva, že v tomto prípade nešlo o zadržanie policajtom ako procesným

orgánom v zmysle , ale o zadržanie osoby pristihnutej pri trestnom

čine policajnou hliadkou. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že aj ďalšie zákonné

postupy (vyžadované predovšetkým a ) boli

dodržané. Materiálne teda boli splnené všetky podmienky zadržania vyžadované Trestným

poriadkom. Ústavne súladné je preto aj rozhodnutie krajského súdu, podľa ktorého nebolo

zistené porušenie zákona pri zadržaní obvineného, ktoré by malo za následok nezákonnosť

vzatia obvineného do väzby. Ústavný súd len dopĺňa, že existenciu väzobných dôvodov

sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nespochybňoval.

18. Ústavný súd dodáva, že právne závery najvyššieho súdu vo veci, na ktorú

odkazuje sťažovateľ (alebo napr. aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. augusta 2016), boli vyslovené za značne odlišných okolností. Podstata tam riešeného

problému spočívala v „zlom úmysle“ príslušníkov Policajného zboru, ktorý sa prejavil napr.

snahou o obchádzanie podmienok, ktoré sú pre zadržanie vyžadované v § 85 ods. 1

(napr. nevyhnutnosť súhlasu prokurátora, ak nejde o naliehavú situáciu

v zmysle poslednej vety ). Za nezákonný bol v týchto

rozhodnutiach označený postup, ktorým bol zasiahnutý samotný účel ustanovenia (šlo buď

o situácie, pri ktorých policajti obišli potrebný súhlas prokurátora tým, že „počkali“, kým

podozrivý začne páchať trestný čin, prípadne ho po trestnom čine „nalákali“ na policajnú

stanicu, kde ho zadržali, a už neexistovala časová súvislosť so spáchaným trestným činom).

Spoločným rysom bolo vždy obchádzanie zákona a absencia dobrej vôle zo strany

príslušníkov Policajného zboru. Takýto postup už vykazuje znaky neprípustnej svojvôle

(podobne pozri rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Saadi

proti Spojenému kráľovstvu z 29. 1. 2008, č. 13229/03, bod 69, rozsudok vo veci Čonka

proti Belgicku z 5. 2. 2002, č.51564/99, body 40 – 46).

V okolnostiach posudzovaného prípadu však nič nenasvedčuje takejto svojvôli

a sťažovateľ ju ani netvrdí. V argumentácii sťažovateľa tak už na prvý pohľad absentuje

hodnotový (ústavný) presah.

19. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej rozhodovanie o väzbe prebieha vo fáze prípravného konania, teda spadá pod rozsah

, ktorý zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva

na osobnú slobodu vrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení. Na konanie

a rozhodovanie súdu o väzbe je aplikovateľné toto špeciálne ustanovenie o osobnej slobode,

a nie všeobecné ustanovenie o práve na súdnu ochranu (napr. uznesenie

sp. zn. z 25. januára 2018, bod 16).

20. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil také

okolnosti, ktoré by nasvedčovali zásahu do označených základných práv sťažovateľa,

odmietol jeho ústavnú sťažnosť podľa

ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu

bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých

v petite jeho ústavnej sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu