Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/98/2015

Potvrdené rozhodnutím 8Sžo/99/2015
„Najvyšší súd 8Sžo/98/2015 Slovenskej republiky 8Sžo/99/2015 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. P. Z., bytom M., proti odporcovi Mestskej časti Košice – Sever, Festivalové námestie 2, 040 01 Košice, za účasti účastníka konania Doc. Ing. L. H., PhD., bytom M., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 2014/00352/PRA zo dňa 08.04.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/27/2014-38 zo dňa 27.02.2015 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/27/2014-62 zo dňa 28.04.2015, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/27/2014-38 zo dňa 27. februára 2015 p o t v r d z u j e. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/27/2014-62 zo dňa 28. apríla 2015 o d m i e t a. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej

v právnej veci navrhovateľa JUDr. P. Z., bytom M., proti odporcovi Mestskej časti Košice –

Sever, Festivalové námestie 2, 040 01 Košice, za účasti účastníka konania Doc. Ing. L. H.,

PhD., bytom M., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 2014/00352/PRA zo dňa 08.04.2014,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -38 zo dňa

27.02.2015 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

č. k. -62 zo dňa 28.04.2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -38 zo dňa 27. februára 2015 p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach č. k. -62 zo dňa 28. apríla 2015 o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

2

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“

alebo ,,prvostupňový súd“) v konaní podľa

(ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Košice – Sever č. 2014/00352/PRA

zo dňa 08.04.2014, ktorým zamietla návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia na ochranu

proti zásahu do pokojného stavu, ktorým sa navrhovateľ domáhal odstránenia opadaných

konárov a lístia, ktoré znečisťujú pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, pravidelného

orezávania konárov tuji presahujúcich na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, odpratania

ťahavých burín z pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, odstránenia starých železných hákov

a hrdzavého železa z drobnej stavby pri hranici pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa

a odporcu a odstránenia zeminy z drobnej stavby navrhovateľa z dôvodu, že uvedené zásahy

znehodnocujú pozemok vo vlastníctve navrhovateľa a tým zasahujú do jeho pokojného stavu.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom súdneho konania v danej

právnej veci je rozhodnutie odporcu - Starostu Mestskej časti Košice - Sever, ktorým bol

zamietnutý návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zásahu do pokojného

stavu podľa (ďalej aj ako ,,OZ“). Podľa uvedeného zákonného

ustanovenia, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany

na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

Obec na návrh poskytuje predbežnú právnu ochranu najmä v prípadoch, keď zrejmý

zásah do pokojného stavu trvá, alebo keď je nebezpečenstvo jeho opakovania. Má sa ňou

urýchlene zabezpečiť poriadok a pokoj pred zasahovaním do faktického pokojného stavu.

Sporné právne otázky obec nerieši. Právna ochrana poskytnutá obcou, môže spočívať

v zakázaní rušiteľovi zasahovať do existujúceho pokojného stavu, prípadne v odstránení

závadného alebo v obnovení predošlého stavu. Spornú právnu otázku medzi účastníkmi

v konečnom dôsledku môže vyriešiť na návrh až súd, pričom tento nie je viazaný

rozhodnutím obce.

3

Pokiaľ ide o predmet daného súdneho konania o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu správneho orgánu, úlohou správneho súdu v danom type súdneho

preskúmavacieho konania je v právnych medziach vznesených námietok účastníka konania

proti rozhodnutiu obce preskúmať zákonnosť daného administratívneho rozhodnutia

so zameraním sa na hmotnoprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu samosprávnym

orgánom a dodržanie procesnoprávnych zákonných postupov vyplývajúcich zo zákona

o správnom konaní.

Krajský súd v preskúmavanej právnej veci vychádzajúc z obsahu administratívneho

spisu, opravného prostriedku navrhovateľa a jeho doplnení, ako aj z vyjadrení odporcu

a účastníka administratívneho konania dospel k záveru o nemožnosti právnej aplikácie

ustanovenia odporcom, a to z dôvodu, že sporný stav medzi účastníkmi správneho

konania je takého charakteru z hľadiska časového aj vecného, že prekračuje právny rámec

ochrany občianskoprávnych vzťahov obcou daný ustanovením .

Navrhovateľ síce v priebehu súdneho konania sporný stav na susediacich

nehnuteľnostiach vykresľoval ako stav nový, vytvorený jeho susedom v krátkom čase

pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, čím malo dôjsť k zásahu do pokojného stavu

v užívaní jeho nehnuteľnosti, avšak celkový dôkazný stav svedčí naopak o dlhodobom

konflikte medzi účastníkmi správneho konania, riešením ktorého môže byť podľa názoru

krajského súdu iba prípadné konanie pred všeobecným súdom iniciované niektorým

z účastníkov administratívneho konania a opierajúce sa o ustanovenia .

Daný záver prvostupňového súdu okrem iného vyplýva z obsahu opravného prostriedku

navrhovateľa zo dňa 22.05.014, v ktorom okrem iného uviedol, že správny orgán

nedal za pravdu jemu ako poškodenému, ale „žalovanému, ktorý hrubo narušuje susedské

vzťahy, strihá pletivo na susedovom plote, robí na ňom diery, zasypuje hlinou jeho objekty,

neošetruje svoje porasty, z ktorých presahujúce konáre špinia cudzí pozemok,

zapchávajú odtok vody z pozemku, núti suseda neustále čistiť a upratovať špinu po jeho

porastoch.“ Už z uvedeného samotného konštatovania navrhovateľa v opravnom prostriedku,

ale taktiež z fotodokumentácie obsahujúcej pohľady na porasty (tuje) staršieho veku

s prihliadnutím na obsah dôkazov vykonaných správnym orgánom, krajský súd vyvodil záver

o dlhotrvajúcom konflikte medzi účastníkmi správneho konania, príčiny a obsah ktorého

4

sú nimi interpretovane rozdielne. Takýto záver možno jednoznačne vyvodiť aj z obsahu

zápisnice z ústneho pojednávania pred odporcom konaného dňa 02.04.2014, v ktorej

navrhovateľ okrem iného uviedol, že účastník konania doc. Ing. L. H., PhD. „30 rokov

narušuje susedské vzťahy a zvažuje na neho podať aj trestné oznámenie.“

Ustanovenie pritom predpokladá zrejmý zásah do pokojného stavu,

čo v preskúmavanej právnej veci z obsahu dokazovania nevyplynulo.

Krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej aj ako ,,NS SR“ alebo ,,najvyšší súd“), ktorý v odôvodnení rozsudku

sp. zn. prijal záver, že vlastník pozemku má právo na ňom vysadiť dreviny,

na druhej strane nesmie takouto výsadbou neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva

iného vlastníka alebo ho nad mieru primeranú pomerom obťažovať alebo vážne ohrozovať

na výkone práv. Preto z dôvodu výskytu tejto spornej otázky, ktorú je oprávnený vyriešiť

súd v občianskom súdnom konanie, nie je možné dospieť k záveru, že ide o zrejmý zásah

do pokojného stavu.

V nadväznosti na predmet súdneho preskúmavacieho konania krajský súd zároveň dal

do pozornosti účastníkov konania aj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29.11.2012

v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -25

zo dňa 18.12.2013. Najvyšší súd predmetným rozsudkom okrem iného konštatoval,

že „obec neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu, či ohrozeniu práva, ale iba takému,

ktoré nastalo tým, že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu,

ktorý bol pred zásahom. Ide o ochranu doterajšieho stavu bez toho, aby obec skúmala, či ten,

kto zasiahol do pokojného stavu na to oprávnený je alebo nie je.“

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa veta prvá

v spojení s tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný,

nepriznal právo na náhradu trov konania.

5

Krajského súdu v Košiciach uznesením č. k. -62 zo dňa 28.04.2015

zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 35 eur za konanie o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu.

V odôvodnení uznesenia poukázal na ust. druhej vety

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,“), podľa ktorého poplatníkom je tiež ten,

kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Takisto poukázal na ust. , v zmysle ktorého

poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti

rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím

vo veci samej. Podľa položky č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu v platnom znení, je za konanie o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu správneho orgánu ustanovený súdny poplatok vo výške 35 eur.

II.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie. V odôvodnení

odvolania uviedol: ,,Neuveriteľne znie konštatovanie súdu v rozsudku, že som v priebehu

súdneho konania sporný stav na susediacich nehnuteľnostiach vykresľoval ako stav nový,

vytvorený susedom v krátkom čase pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia.

Akoby nebolo z môjho návrhu na ochranu proti zásahu do pokojného stavu jasné

aj preukázané, že zo strany suseda išlo o zrejmé zásahy do pokojného stavu cca. jeden rok

dozadu od pojednávania: rozstrihanie pletiva a namontovanie zakázaných železných hákov

smerom na moju terasu august r. 2013, - poprehadzované buriny rastúce od suseda na môj

pozemok – február 2014, - zapchatie prietoku vody vetvičkami z nestrihaných presahujúcich

konárov tují na môj pozemok, ako aj nafúkané lístie a konáre z neupratovaného pozemku

suseda na prielome rokov 2013-2014.“,,Veľkú časť nejasného a nelogického zdôvodnenia

zamietavého rozhodnutia pojal prieskumný súd do svojho zamietavého rozsudku

a tým protirečenia sám potvrdil. Je treba taktiež uviesť, že pri písaní zápisu odvolacieho

pojednávania prítomní neboli oboznámení s písaným ani zvukovým záznamom, hoci som

to vo svojom odvolaní navrhoval, z čoho by boli vyplynuli na prieskumnom-odvolacom

6

pojednávaní diametrálne rozdielne závery v dôkazoch a v skutkových zisteniach. Mám zato,

že so zvukovým záznamom súd nebol vôbec oboznámený. Za rozhodujúci nedostatok

považujem, že som vyjadrenie odporcu zo dňa 27.11.2014 k môjmu návrhu vôbec nedostal

a prvý raz som sa o ňom dozvedel až po vyše mesiaci, kedy mi bol doručený zápis

z odvolacieho konania a to 02.04.2015.“,,Námietky voči obsahu zápisnice a vedeniu

pojednávania zo dňa 02.04.2014 som podal písomne (sú v spise). Diametrálne rozdiely medzi

zvukovým záznamom a klasickou zápisnicou som uviedol aj vo svojom odvolaní,

sú veľmi podstatné z hľadiska skutkového stavu. No touto problematikou sa súd vôbec

nezaoberal, čo svedčí o úrovni zisťovania skutkového stavu.“ ,,Pokiaľ rozsudkom

potvrdené zamietnutie ochrany pokojného stavu správny orgán zdôvodnil akýmsi premlčaním

3-mesačnej, resp. 1-ročnej lehoty, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu o 30-ročnom

nepokojnom stave z množstva rôznych dôvodov sa javí ako protirečivé a nepresvedčivé.“

,,Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem napadnuté rozhodnutie súdu zmeniť, resp. zrušiť.“

Proti uzneseniu krajského súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podal

navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania uviedol,

že v zmysle ustanovenia ods. l písm. h/ , poplatková

povinnosť vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť

zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom k tomu,

že proti rozsudku krajského súdu č. k. -38 zo dňa 27.02.2015 vo veci samej bolo

podané taktiež odvolanie, zaplatenie súdneho poplatku 35 eur pokladá navrhovateľ

za predčasné. S poukazom na uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu

č. k. -62 zo dňa 28.04.2015 navrhol zrušiť.

III.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v predmetnom správnom

konaní na základe podaného návrhu, vyjadrení navrhovateľa, vyjadrení Doc. Ing. L. H., PhD.,

posúdenia dôkazných prostriedkov a celkového priebehu konania dospel k záveru, že na

poskytnutie ochrany obcou neboli splnené podmienky. Zrejmý zásah do posledného

pokojného stavu v predmetnom správnom konaní nebolo možné spoľahlivo zistiť

a preukázať. Pokojný stav medzi navrhovateľom a odporcom sa totiž nevytvoril

7

ani neexistoval. Susedské spory a nezhody medzi navrhovateľom a účastníkom konania

trvajú, podľa zhodných vyjadrení navrhovateľa a účastníka konania cca. 30 rokov a tak

možno skonštatovať, že sa medzi nimi vytvoril už trvalý nepokojný stav. Odporca má za to,

že v konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. bolo nepochybne

preukázané, že v predmetnom správnom konaní odporca vychádzal zo správne zisteného

skutkového stavu a rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. S ohľadom na uvedené

skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne a právne správny.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie krajského súdu,

ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaných odvolaní

( v spojení s veta prvá ), odvolania prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a po oboznámení sa so spisovým materiálom

dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu nemožno priznať

úspech a odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu krajského súdu je potrebné ako neprípustné

odmietnuť.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy

a jej s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

8

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa , ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať

ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený

predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, že správne konanie

bolo začaté na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 06.02.2014, v zmysle ktorého sa

domáhal vydania rozhodnutia proti zásahu do pokojného stavu, týkajúceho sa odstránenia

opadaných konárov a lístia, ktoré znečisťujú pozemok vo vlastníctve navrhovateľa,

pravidelného orezávania konárov tuji presahujúcich na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa,

odpratania ťahavých burín z pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, odstránenia starých

železných hákov a hrdzavého železa z drobnej stavby pri hranici pozemkov vo vlastníctve

navrhovateľa a odporcu a odstránenia zeminy z drobnej stavby navrhovateľa z dôvodu,

že uvedené zásahy znehodnocujú pozemok vo vlastníctve navrhovateľa a tým zasahujú

do jeho pokojného stavu.

Odporca rozhodnutím č. 2014/00352/PRA zo dňa 08.04.2014 návrh navrhovateľa

na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zásahu do pokojného stavu zamietol. Predmetnú vec

posúdil tak, že boli zistené spory dlhodobého charakteru medzi navrhovateľom a odporcom.

Podľa názoru odporcu takto vzniknutému stavu nemožno s prihliadnutím na aplikačnú prax

súdov poskytovať ochranu podľa , a to aj s ohľadom na skutočnosť, že posledný

pokojný stav v konaní nebolo možné spoľahlivo zistiť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok. Uviedol

nasledovné: ,,Pokladám za neuveriteľné, že napriek 4 - násobnému zrejmému zásahu

do pokojného stavu žalovaným na mojom pozemku, ste môj návrh na vydanie kladného

rozhodnutia zamietli. V celej veci bol neúplne zistený skutkový stav, z čoho vyplynuli

absurdné závery a Vaše rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

,,Zámer zákonodarcu sledovaný v citovanej novele bol v danom

9

prípade zmarený, za pravdu bolo dané nie navrhovateľovi, ktorý je poškodený,

ale žalovanému, ktorý hrubo narušuje susedské vzťahy, strihá pletivo na susedovom plote,

robí na ňom diery, zasypuje hlinou jeho objekty, neošetruje svoje porasty, z ktorých

presahujúce konáre špinia cudzí pozemok, zapchávajú odtok vody z pozemku, núti suseda

neustále čistiť a upratovať špinu po jeho porastoch.“ ,,Neexistuje právna úprava premlčania

resp. preklúzie v prípade zrejmého zásahu do pokojného stavu“. ,,Ďalšou negatívnou črtou

celého konania je, že celá zápisnica z ústneho pojednávania je zbagatelizovaná v tom zmysle,

aby narušenie pokojného stavu, ktorého som sa dožadoval odstrániť, vyzeralo ako malicherné,

nepodstatné a teda vhodné na zamietnutie.“ ,,Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem

správnemu orgánu v rámci autoremedúry zrušiť predmetné rozhodnutie a vyhovieť môjmu

návrhu zo dňa 06.02.2014 na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zásahu do pokojného

stavu v zmysle .“ ,,K opravnému prostriedku navrhovateľ

predložil súdu fotodokumentáciu na č.l. 4 až 11 spisu, dokumentujúcu stav na hranici

pozemkov navrhovateľa a účastníka konania Ing. L. H..“ „Po obdŕžaní zápisnice z ústneho

pojednávania na Miestnom úrade MČ Košice - Sever som zistil, že ide o účelovo vyrobený

dokument, ktorý mi nebol naviac predložený k podpisu, a ktorý neodráža podstatné

skutočnosti, ktoré boli prejednané na ústnom pojednávaní dňa 02.04.2014.“,,Záverom som

nútený konštatovať, že odporca - Miestny úrad MČ Košice - Sever nielen, že neurobil

opatrenia proti porušeniu Čl. 12 Listiny základných práv a slobôd o nedotknuteľnosti obydlia,

ale odmietol zásah zakázať a rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav, hoci mu to

zákon ukladá.“ ,,Doteraz provizórne drôtujem poderavený plot (hoci riadnu opravu možno

urobiť až po odstránení navŕšenej zeminy), čistím permanentne upchatý odtok vody, tak isto

čistím 5 cm škáru medzi žalovaného oporným múrom a mojím plotom, zakrývam hrdzavé

železá medzi kvetmi, na ktoré sme nútení pozerať sa z obývačky, obchádzam kopy

vyschnutých burín, ktoré prehodila manželka žalovaného a náš pozemok a hoci sa žalovaný k

tomu na pojednávaní priznal, odporca mu neuložil, aby ich odpratal. A keďže sa jedná o

prevažne zrejmý zásah do pokojného stavu s nebezpečenstvom jeho opakovania, popínavé

buriny rastúce na susedovom pozemku (pozri bod 4. návrhu na vydanie rozhodnutia na

ochranu do pokojného stavu) znovu enormne narástli, šplhajú sa po mojom živom plote a

vytvárajú doslova „džungľu“ medzi mojím domom a susedovým pozemkom (na omietke

domu začína rásť zelená huba), je nevyhnutné tieto buriny niekoľko metrov vysoké

bezozbytku odstrániť“.

10

Účastník administratívneho konania doc. Ing. L. H., PhD. v písomnom podaní zo dňa

27.11.2014 uviedol, že v predmetnej právnej veci uviedol svoje stanovisko a argumenty

vyčerpávajúcim spôsobom pri ústnom pojednávaní na Mestskej časti Košice - Sever dňa

02.04.2014 a v písomnom vyjadrení k veci pre správny orgán. Reagujúc na obsah podania

navrhovateľa zo dňa 30.07.2014 uviedol, že obsahuje klamlivé tvrdenia, pričom podotkol, že

„citovaný spis sťažovateľa je už cca 30-tym v poradí, ktorým sťažovateľ od roku 1985

cieľavedome otravuje život mojej rodiny, ale aj ďalším svojim susedom.“ V ďalšej časti

podania zo dňa 27.11.2014 uviedol konkrétnosti popisujúce sporné situácie medzi ním a

navrhovateľom vznikajúce na hranici im patriacich susediacich pozemkov.

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu č. 2014/00352/PRA

zo dňa 08.04.2014 potvrdil.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu,

ktorý rozhodol podľa . Ide o ochranu proti tomu, kto právo poruší (porušuje)

alebo ohrozí (ohrozuje) a takúto ochranu môže poskytnúť aj obec. Obec neposkytuje ochranu

akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba takému, ktoré nastalo tým, že sa bez

právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom.

Ide o ochranu doterajšieho stavu bez toho, aby obec skúmala, či ten, kto zasiahol

do pokojného stavu, je na to oprávnený, alebo nie.

K zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle spravidla dôjde

pri protiprávnom konaní. Obnovenie predošlého stavu by bolo možné spravodlivo požadovať

len v prípade, pokiaľ by bolo evidentne preukázané, že zmenený stav, ktorý nastal v dôsledku

nejakého konania, znamená zásah do subjektívnych občianskych práv a je v súvislosti

s protiprávnym konaním porušovateľa, t.j. je možné takto vzniknutý stav považovať

za závadný stav, ktorý nie je možné objektívne tolerovať. Avšak aj pri preukázaní takéhoto

stavu, môže obec len predbežne zásah zakázať, alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav,

avšak z predbežnej povahy rozhodnutia obce vyplýva, že to nie je možné dosiahnuť uložením

konkrétnej povinnosti – rozhodnutím na plnenie.

11

Obec nemôže ochranu poskytnúť v takom prípade, ak sa zasiahlo do pokojného stavu

v dôsledku vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo na základe úradného rozhodnutia,

či povolenia.

Skutkovým základom pre rozhodnutie obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval

pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a rieši len skutkové otázky. Obec neskúma

a ani nemôže skúmať, komu právo skutočne patrí, aká je právna pozícia jednotlivých strán.

Tieto otázky môže preskúmavať a rozhodnúť o nich iba súd.

Ak obec dôjde k záveru, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu,

rozhodne tak, že sa tým dosiahne obnovenie stavu, ktorý existoval pred zásahom.

Obec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje faktický stav,

ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o tzv. posesórnu ochranu,

v rámci ktorej vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a nasl. zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,správny poriadok“).

Obec sa v konaní nezaoberá otázkou, či zásah do pokojného stavu bol po práve

alebo v rozpore s ním. Zisťuje iba, či boli splnené podmienky požadované

pred rozhodnutím. Tieto podmienky sú dve, a to:

a/ zrejmé porušenie pokojného stavu – za také porušenie je treba považovať zásah,

ktorý nevylučuje pochybnosti, že sa ním mení pokojný stav (posledný). Typické sú najmä

zásahy do oblasti tzv. susedských práv ( ),

b/ existencia pokojného stavu – ide o faktický, posledný pokojný stav pred zásahom.

Rozsah poskytnutej ochrany je opätovne daný predmetným ustanovením .

Obec je oprávnená zásah do pokojného stavu:

a/ zakázať,

12

b/ rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav alebo

c/ zakázať a rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav.

Posledná uvedená možnosť nie je síce výslovne v zákone uvedená, nič menej

ju nemožno podľa povahy veci vylúčiť.

Vzhľadom na ochranu, ktorú poskytuje obec, a na jej povahu, možno vyvodiť,

že rozhodnutie obce podľa má úplne iný charakter ako rozhodnutie súdu,

a preto občianskoprávny súd nie je a ani nemôže byť viazaný rozhodnutím obecného úradu

vydaného podľa . Konanie podľa tohto ustanovenia je konaním, kde sa zabezpečuje

predbežná ochrana len v súvislosti s konkrétnym zrejmým zásahom do pokojného stavu.

Nerieši susedské spory v ich merite a nemôžu sa v ňom ukladať účastníkom konkrétne práva

či povinnosti v súvislosti s riešením susedských sporov. Najvyšší súd zdôrazňuje,

že v preskúmavanej veci v konaní podľa nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľa,

aby obec komplexne vyriešila susedské spory, dokonca uloženia povinnosti, lebo povinnosť

môže uložiť jedine súd v občianskom súdnom konaní v zmysle .

Právna ochrana podľa ustanovenia je formulovaná

ako predbežná a správny orgán pri jej poskytovaní nevyhlasuje ani nevytvára právny stav,

ale stav pokojný – teda určitý konkrétny faktický stav. O právnom stave potom rozhoduje

súd (napríklad v občianskom súdnom konaní). Úlohou správneho orgánu je urýchlené

poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu

a zabezpečiť poriadok a kľud. Konanie podľa prebieha podľa

režimu Správneho poriadku. Predbežnosť rozhodnutia podľa ustanovenia § 5 Občianskeho

zákonníka teda nespočíva v predbežnej povahe v rámci správneho konania, ale jeho

predbežnosť spočíva vo vymedzení vzťahu k možnému súdnemu konaniu a rozhodovaniu

(pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 12.01.2010).

Obec pri rozhodovaní podľa vychádza z posledného pokojného stavu,

ktorý predchádzal zrejmému zásahu. Zmysel tejto ochrany, ktorú poskytuje obec spočíva tom,

že ide o predbežnú ochranu pokojného stavu, ktorú urýchlene poskytuje najbližší

13

kompetentný orgán. Rozhodnutie vo veci samej však prislúcha až súdu v konkrétnom

občianskoprávnom konaní na návrh niektorého z účastníkov daného právneho vzťahu.

Obec pri poskytovaní ochrany podľa nie je oprávnená skúmať právo, právny stav

ani právne vzťahy, keďže ide len o faktický pokojný stav a zásah doň. Subjekt takéhoto

právneho vzťahu sa môže následne domáhať ochrany na súde, pričom súd nie je

v občianskoprávnom konaní viazaný rozhodnutím obce podľa . Obec skúma

skutočnosti, či tu existoval faktický pokojný stav pred zásahom a uskutočnenie zrejmého

porušenia pokojného stavu. Ak súd rozhodne v občianskoprávnom konaní vo veci samej,

rozhodnutie obce už stráca účinnosť a právne vzťahy medzi účastníkmi konania sú upravené

rozhodnutím súdu, keďže takéto rozhodnutie má väčšiu právnu silu ako rozhodnutie obce.

Predpokladom pre postup podľa nie je riešenie dlhodobých susedských sporov,

ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa tu vytvoril a nerušenie trval počas takej dlhej doby,

ktorú možno považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, t.j. stav, ktorý sa

dotknutými osobami mlčky alebo výslovne akceptoval. O zásah do pokojného stavu pôjde

v tom prípade, keď do neho bude zasiahnuté náhlym svojpomocným konaním. (Segeč, M.:

Rozhodovanie správnych súdov vo veciach obchodeného a občianskeho práva;

Justičná revue, 65, 2013, č. 8-9, s. 1098 – 1111).

Orgány štátnej správy pri poskytovaní právnej ochrany podľa

neskúmajú právne otázky, t.j. či skutočne došlo k zásahu do cudzieho subjektívneho

občianskeho práva, či sa tak stalo protiprávne alebo v súlade s právom atď., keďže nejde

o spor o právo. Ich úlohou je len poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu

pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu, a teda faktického stavu, a tak

zabezpečiť medzi dotknutými osobami poriadok a pokoj (z uznesenia Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. zo dňa 29.05.2001).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

14

Odvolací súd má za to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol také skutočnosti,

ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa,

v konaní nepreukázali a súdu sa nepodarilo zistiť existenciu posledného pokojného stavu.

Navrhovateľ môže využiť žalobu v civilnom konaní.

Najvyšší súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia

krajského súdu, ktorý konštatoval, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom.

Odvolacie dôvody navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť takto ustálený právny záver

krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd stotožnil v celom rozsahu a preto odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa a potvrdil ako vecne správny.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ podal odvolanie len proti dôvodom

uznesenia krajského súdu č. k. -62 zo dňa 28.04.2015, čo je v zmysle ust. § 202

ods. 4 neprípustné, odvolací súd postupujúc podľa zákonného ustanovenia

písm. c/ v spojení s veta prvá odvolanie navrhovateľa odmietol

ako odvolanie podané proti rozhodnutiu (jeho odôvodneniu), proti ktorému odvolanie

nie je prípustné. Odvolací súd sa nemohol zaoberať obsahom napadnutého rozhodnutia,

pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý vedie k nemeritórnemu rozhodnutiu. Preto odvolanie

navrhovateľa neobsahujúce zákonom predpísané dôvody nebolo možné vecne prejednať

a o ňom rozhodnúť. Navrhovateľovi vzniká povinnosť zaplatiť súdny poplatok

až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa povinnosť zaplatiť súdny poplatok

uložila. Ak by súd rozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu vo veci samej, rozhodol

by aj o zrušení rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá a

v spojení s tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania,

pretože bol v odvolacom konaní neúspešný a odporcovi a ďalšiemu účastníkovi konania

preto, lebo im zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.

15

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý bol zrušený (),

ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny

poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej

veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, .

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. augusta 2016

Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská