Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-67-2018.pdf
PDF · 178.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B.. D. L., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XB, U., 2/ B.. Q. L., D.., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XB, U., obaja zastúpení právnym zástupcom: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Ing. C. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XA, U., 2/ G.. C. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XA, U., 3/ H. T., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/X, U., 4/ B.. arch. R. R., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, U., 5/ B.. Q. R., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX/X, U., o správnej žalobe žalobcov v 1. a v 2. rade zo dňa 02. 04. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP4-2018/008628-2 zo dňa 30. 01. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratým účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 22. 08. 2017 bolo na správny orgán prvého stupňa (mesto Nitra) v písomnej forme doručené podanie navrhovateľov (B.. D. L., B.. Q. L., D.., B.. C. G., G.. C. G., H. T.) označené ako „návrh podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka o uloženie zákazu zasahovať do pokojného stavu, návrh na uloženie povinnosti obnoviť pôvodný stav/zdržať sa protiprávneho konania“. V predmetom podaní opísali skutkový stav týkajúci sa oplotenia susediacich pozemkov a boli toho názoru, že konaním B.. K.. R. R. a B.. Q. R. došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Navrhli, aby mesto Nitra, na území ktorého došlo k tomuto zásahu a zároveň ako príslušný stavebný úrad B.. K.. R. R. a B... Q. R. ako stavebníkom podľa stavebného povolenia mesta Nitra č. SP 1859/2017-006-Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017 zakázal zasahovať do pokojného stavu odstránením plota vo vlastníctve navrhovateľov vybudovaného na hranici parciel č. 3692/490 a č. 3692/147 na strane jednej a parc. č. 3692/155 na strane druhej v katastrálnom území D. T. a v tomto rozsahu výstavbou vlastného oplotenia a zároveň, aby im uložil, uvedením plotu navrhovateľov do pôvodného stavu, obnoviť predošlý stav. Prílohou návrhu bol okrem iného záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 19. 06. 2017 na stavbe „rodinný dom SO 05 - oplotenie“ stavebníkov B.. K.. R. R. a B.. Q. R. na H. ulici v U. (ktorého sa zúčastnili N.. B.. Q. L., stavebníci a zamestnankyne stavebného úradu) a taktiež i výzva navrhovateľov zo dňa 20. 08. 2017 adresovaná stavebníkom.
2. Mesto Nitra vydalo dňa 24. 08. 2017 oznámenie o začatí konania a predvolanie účastníkov konania na ústne pojednávanie na deň 08. 09. 2017.
3. Na základe podnetu B.. C. G. a G.. C. G. zo dňa 24. 08. 2017 vykonalo mesto Nitra, oddelenie stavebného poriadku dňa 25. 08. 2017 štátny stavebný dohľad vo veci uskutočňovania stavby „SO 05 Oplotenie“ na parc. č. 3692/147 a č. 3692/490 stavebníkov B.. K.. R. R. a B.. Q. R. v katastrálnom území D. T., o čom bol v uvedený deň spísaný záznam so záverom, že stavebný úrad bude postupovať podľa stavebného zákona. Stavebného dohľadu sa zúčastnili N.. B.. Q. L., stavebníci a zamestnankyne stavebného úradu. Predmetný záznam bol postúpený príslušnému orgánu pre účely konania vo veci ochrany pokojného stavu.
4. Súčasťou spisu je i návrh žalobcov (B.. D. L., B.. Q. L., D.., B.. C. G., G.. C. G., H. T.) zo dňa 22. 08. 2017 na Okresný súd Nitra na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/41/2017-85 zo dňa 14. 09. 2017, ktorým súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Dňa 08. 09. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci poskytnutia predbežnej ochrany obcou v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka, ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľov predmetného konania, N.. B.. Q. L., D.., stavebníci a zamestnankyňa stavebného úradu, ktorá vykonala štátny stavebný dohľad. Pojednávanie bolo ukončené s tým, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode a mesto Nitra bude pokračovať v konaní podľa správneho poriadku a Občianskeho zákonníka a vydá rozhodnutie.
6. Stavebníci predložili písomné stanovisko zo dňa 15. 09. 2017.
7. Mesto Nitra v podaní zo dňa 02. 10. 2017 oznámilo účastníkom správneho konania (resp. ich právnemu zástupcovi), že mu boli doručené ďalšie konkrétne listiny, s ktorými sa môžu oboznámiť v určenej lehote, pričom právnemu zástupcovi navrhovateľov konania bolo zaslané písomné stanovisko stavebníkov.
8. Dňa 09. 10. 2017 bola za účasti právneho zástupcu navrhovateľov konania spísaná zápisnica o oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutie, ktorý oznámil, že dnes, t. j. 09. 10. 2017 podal vyjadrenie zo dňa 09. 10. 2017 k písomnému stanovisku stavebníkov, ktoré sa nachádza v administratívnom spise a prílohou ktorého bolo podanie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 05. 10. 2017 vo veci prešetrenia žiadosti o preverenie konania o zameraní a vytýčení hranice medzi nehnuteľnosťami reg. C KN č. 3692/490, č. 3692/147 a č. 3692/155 v katastrálnom území D. T..
9. Dňa 19. 10. 2017 bola spísaná ďalšia zápisnica o oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutie za účasti stavebníka B.. K.. R. R..
10. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 137374/2017/OSPaVP zo dňa 26. 10. 2017, ktorým zamietol návrh zo dňa 22. 08. 2017 na poskytnutie ochrany pokojného stavu vo veci navrhovateľov (B.. D. L., B.. Q. L., D.., B.. C. G., G.. C. G., H. T.) proti odporcom - stavebníkom (B.. K.. R. R., B.. Q. R.) z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia správneho konania odvolanie zo dňa 20. 11. 2017.
11. Súčasťou predloženého spisu je i uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/328/2017-124 zo dňa 31. 10. 2017, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/41/2017-85 zo dňa 14. 09. 2017.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
12. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2018/008628-2 zo dňa 30. 01. 2018 tak, že odvolanie navrhovateľov (v tomto súdnom konaní žalobcov) zamietol a rozhodnutie mesta Nitra č. 137374/2017/OSPaVp zo dňa 26. 10. 2017 potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mesto Nitra ako správny orgán prvého stupňa zamietlo návrh navrhovateľov podaný podľa ust. § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov o uloženie zákazu zasahovať do pokojného stavu, návrh na uloženie obnoviť pôvodný stav/zdržať sa protiprávneho konania zo dňa 21. 08. 2017. Týmto návrhom navrhovatelia
požiadali mesto o zabezpečenie predbežnej právnej ochrany v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že B.. R. napriek výzve štátneho stavebného dozoru nepokračovať v stavbe oplotenia zasahoval do pokojného stavu a zároveň zasahoval do subjektívnych práv navrhovateľov.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaný zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 21. 08. 2017 bolo na mesto Nitra mailom doručené podanie označené ako „návrh podľa ust. § 5 OZ o uloženie zákazu zasahovať do pokojného stavu, návrh na uloženie povinnosti obnoviť pokojný stav/zdržať sa protiprávneho konania“. V podaní sa uvádza, že pokojný stav navrhovateľov narušil B.. K.. R. R. s manželkou B.. Q. R., ktorí kúpili susediace nehnuteľnosti a bez ohlásenia a dohody strhli pôvodný plot, odpílili železnú bránu a začali stavať vlastný betónový plot na pozemku, ktorý dovtedy dobromyseľne užívali navrhovatelia. Navrhovatelia B.. L. a spol. namietali priebeh vlastníckej hranice medzi parc. č. 3692/155, č. 3692/147 a parc. č. 3692/490 a na ochranu svojho majetku obnovili dňa 17. 06. 2017 pôvodné oplotenie novým pletivom na pôvodnom mieste. Na základe podnetu podaného B.. L. a spol. vykonal odbor stavebného poriadku Mestského úradu v Nitre dňa 19. 06. 2017 štátny stavebný dohľad vo veci uskutočňovania stavby „SO-05 Oplotenie“. Nakoľko stavebníkmi nebolo predložené vytýčenie hranice pozemku parc. č. 3692/155 geodetom, stavebný úrad práce zastavil. Dňa 16. 08. 2017 odporca predložil na stavebný úrad vytyčovací náčrt č. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017 na vytýčenie hranice medzi nehnuteľnosťami parc. č. 3692/490, č. 3692/147 a parc. č. 369/155 v katastrálnom území D. T. vyhotovený B.. J. E., ktorý nepreukázal, že by sa stavba „SO-05 Oplotenie“ uskutočňovala na cudzom pozemku. Stavebný úrad v podaní zo dňa 21. 08. 2017 upovedomil stavebníka o možnosti pokračovať v stavebných prácach, pričom kópia listu bola zaslaná aj navrhovateľom spoluvlastníkom - parc. č. 3692/155. Stavebníci dňa 21. 08. 2017 začali s odstraňovaním nového pletiva navrhovateľov, aby mohli pokračovať vo výstavbe nového oplotenia. Dňa 25. 08. 2017 odbor stavebného poriadku Mestského úradu Nitra vykonal štátny stavebný dohľad na podnet B.. G. a manželky a v zázname zo štátneho stavebného dohľadu konštatoval, že vytyčovací náčrt vyhotovený B.. J. E.. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017 preukazuje, že stavba sa realizuje iba na pozemku stavebníka. V spise sa nachádza i rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/41/2017-85 zo dňa 14. 09. 2017, ktorým súd návrh žalobcov B.. L. a spol. na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorým žiadali, aby súd uložil žalovaným - B.. R. s manželkou zdržať sa stavebných prác na oplotení ich stavby podľa stavebného povolenia č. SP 1859/2017-006-B.. H. zo dňa 16. 03. 2017) zamietol a taktiež aj uznesenie Krajského súdu v Nitre vydané v konaní pod sp. zn. 5Co/328/2017 dňa 31. 10. 2017, ktorým krajský súd potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Nitra.
14. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že skutkovým základom pre rozhodnutie obce v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a rieši len skutkové otázky, neskúma, ani nemôže skúmať, komu právo skutočne patrí a aká je právna pozícia jednotlivých strán. Spornú právnu stránku medzi účastníkmi právneho vzťahu môže v konečnom dôsledku vyriešiť na návrh až súd, pričom tento nie je viazaný rozhodnutím obce. Obec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale posudzuje len faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o tzv. posesórnu ochranu, v rámci ktorej obecný úrad vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa ust. § 46 a nasl. správneho poriadku. Výrok rozhodnutia by mal zodpovedať ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Predbežne sa zakáže zásah do posledného pokojného stavu, ktorý sa opíše, alebo sa uloží obnovenie predošlého stavu, ktorý sa takisto musí presne opísať, prípadne sa obe tieto možnosti kombinujú podľa povahy prípadu. Iný výrok je neprípustný. Právoplatné rozhodnutie je po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá sa v ňom musí uviesť, vykonateľné.
Zo spisového materiálu je preukázané, že odporcovia B.. R. s manželkou demontovali pôvodné oplotenie za účelom výstavby nového oplotenia, stavba „SO-05 Oplotenie“ na základe stavebného povolenia č. SP 1859/2017-006-Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017 právoplatného dňa 18. 03. 2017 na parc. č. 3692/147 a č. 369/490 v katastrálnom území D. T. je v ich vlastníctve. Ďalším dokladom, ktorý preukazuje túto skutočnosť je záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 25. 08. 2017, ktorý vykonal odbor stavebného poriadku MsÚ v Nitre, v ktorom správny orgán konštatuje, že stavebníci uskutočňujú stavbu oplotenia na parc. č. 3692/147 a parc. č. 3692/490 v katastrálnom území D. T.. Vytyčovací náčrt
vyhotovený B.. J. E.. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017 taktiež preukazuje, že stavba sa realizuje iba na pozemku stavebníka.
V danom prípade teda nejde o zásah do pokojného stavu, ktorý ak sa nedorieši zmierom, môže by dočasne upravený rozhodnutím obce. Nakoľko vlastníci vzájomne susediacich pozemkov nesúhlasia s vytýčenou vlastníckou hranicou a došlo k výstavbe nového oplotenia na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom táto stavba je už zrealizovaná, jedná sa o spornú vec, o ktorej môže v konečnom dôsledku rozhodnúť až súd. Z uvedeného potom vyplýva, že v danom prípade nejde o zásah do pokojného stavu, ale je to spor o vlastnícke práva a spor o umiestnenie povolenej stavby. Obec nie je oprávnená postúpiť vec súdu ako príslušnému orgánu.
Z uvedených dôvodov potom žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
III. Argumenty žalobcov v podanej žalobe
15. V podanej žalobe žalobcovia v 1. a v 2. rade namietali, že rozhodnutia sú založené na formálnej, jednostrannej, až účelovej, a teda nesprávnej aplikácii relevantnej právnej úpravy ust. § 5 Občianskeho zákonníka, na nesprávnom právnom posúdení bez toho, aby sa orgány verejnej správy skutočne zaoberali relevantnými, resp. namietanými skutočnosťami a bez toho, aby sa s nimi náležite a zrozumiteľne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach, najmä v ich odôvodneniach, ako keby bez toho, aby orgány verejnej správy chápali podstatu inštitútu ochrany pokojného stavu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V návrhu žalobcov zo dňa 21. 08. 2017 je jednoznačne popísaný (posledný) pokojný, t. j. nespochybnený, nenarušený alebo narušovaný faktický stav, t.j. až do rozpornej výstavby manželov R., nesporné užívanie parc. č. 3692/155, ktorá je okrem žalobcov v podielovom spoluvlastníctve ďalších spoluvlastníkov, ktorí ju nadobudli vkladom ich vlastníckeho práva v roku 1997, resp. 1999. Návrh v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka bol podaný v čase, kedy tento (posledný) pokojný stav mohol byť a mal byť orgánom verejnej správy ochránený, čo sa však z namietaných dôvodov nestalo.
Správny orgán prvého stupňa (mesto Nitra) návrh na ochranu pokojného stavu zamietol. Nebolo a nie je zrejmé, z akých pre vec relevantných dôvodov odmietol poskytnúť predbežnú a dočasnú ochranu zachovaním pokojného stavu, čím by sa vytvoril priestor pre občianskoprávne, prípadne aj súdne riešenie veci. S viacerými skutočnosťami, či už boli alebo zostali spornými, alebo aj nespornými sa správny orgán nijako nevysporiadal napriek tomu, že boli a sú podľa názoru žalobcov pre vec podstatné.
16. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, v ktorom namietali všetky nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. Namietali, že správny orgán de facto zmaril ochranu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka, keď postupoval a rozhodoval v rozpore so samotnou podstatou tohto inštitútu, čím namiesto predbežnej a preventívnej ochrany umožnil založiť protiprávny stav. Napriek (od počiatku) namietanej spornosti vytyčovacieho náčrtu odporcov (stavebníkov, manželov R.), ktorého nepoužiteľnosť bola potvrdená aj predbežným stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 05. 10. 2017, správny orgán prvého stupňa sa s touto podstatnou skutočnosťou vysporiadal formálne, až účelovo, neadekvátne a teda nesprávne, bez akéhokoľvek kontextu s predmetným konaním (o ochrane pokojného stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka), keď Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky konštatovanú spornosť vlastníckej hranice ustálil ako vec, spadajúcu pre rozhodnutie do právomoci všeobecných súdov bez toho, aby sa s vlastníctvom, ale najmä doterajším užívaním predmetných pozemkov, ktoré nepochybne a priamo zo svojej podstaty súvisí s doterajším pokojným stavom a podstatou ochrany podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka prakticky nijako nezaoberal ani nevysporiadal.
Absurdne vyznieva aj konštatovanie, že nebolo možné jednoznačne zistiť posledný pokojný, resp. faktický stav, čo nemôže obstáť, keď o poslednom pokojnom stave boli žalobcami predložené viaceré dôkazy, pričom tento doterajší stav nebol medzi účastníkmi ani sporný, keď aj samotní odporcovia uviedli, že kúpou pozemkov (v roku 2016) vstúpili do ich užívania, pričom je nesporné, že v tom čase bola vlastnícka, resp. užívateľská hranica pozemkov v teréne jednoznačne zrejmá.
Správny orgán nevykonal ani ohliadku podľa ust. § 38 správneho poriadku. Táto bola vykonaná dňa 25. 08. 2017, ale bolo tak v rámci výkonu štátneho stavebného dozoru odboru stavebného poriadku v rámci prenesenej pôsobnosti a prenesených úloh štátnej správy, teda nie v pôsobnosti mesta Nitra ako (samo)správneho orgánu v intenciách ust. § 5 Občianskeho zákonníka. V rámci prenesenej pôsobnosti a prenesených úloh štátnej správy boli výkonom štátneho stavebného dozoru overované iné skutočnosti, a to súlad stavby so stavebným povolením, a nie zisťovanie posledného pokojného, resp. faktického stavu. V prípade, ak by správny orgán považoval návrh na obnovu pokojného stavu v predmetnej veci za neurčitý alebo nedostatočný, mal postupovať v zmysle ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku a vyzvať navrhovateľov na odstránenie nedostatkov. Keďže tak neurobil, návrh bol nepochybne spôsobilý na pokračovanie konania a rozhodnutie o ňom. Taktiež bola odmietnutá spornosť vlastníctva pôvodného plota, keď v tejto súvislosti bolo na pojednávaní dňa 08. 09. 2017 poukazované na geodetickú značku v navrhovateľmi predložených geometrických plánoch, ktorá určovala ako vlastníka pletivového plota navrhovateľov tým, že ani správnym orgánom, ani odporcami nebol produkovaný akýkoľvek dôkaz o opaku.
V podanom odvolaní navrhovatelia ako absurdné a irelevantné označili i úvahy správneho orgánu o tom, že vyhovenie návrhu bolo vylúčené aj skutočnosťou, že odporcovia konali, teda zasiahli do pokojného stavu na základe úradného rozhodnutia, či povolenia, teda nie protiprávnym konaním.
Ďalej v podanom odvolaní namietali, že správny orgán prvého stupňa nerozhodol o podanom návrhu podľa ust. § 49 ods. 2 správneho poriadku, teda v lehote 30 dní.
17. Napriek konkrétnym námietkam a pochybeniam, nesprávnostiam v postupe, záveroch a neudržateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací orgán s podanými námietkami nevysporiadal, keď de facto len skonštatoval, že budovaním oplotenia v súlade so stavebným povolením, čo bolo zistené namietanou obhliadkou štátneho stavebného dozoru, a to všetko naviac pri spornosti priebehu vlastníckej hranice, už nejde o zásah do pokojného stavu.
Žalobcovia nesúhlasili ani s arbitrárnym záverom žalovaného, podľa ktorého v návrhu musí byť presne opísaný predošlý posledný pokojný stav, do ktorého sa predbežne zakáže zasahovať, alebo ktorý sa uloží obnoviť, keď v čase podania návrhu bol predošlý pokojný stav zrejmý a bolo ho možno zachovať uložením povinností (zákazu) pokračovať vo výstavbe oplotenia podľa stavebného povolenia zo dňa 16. 03. 2017 na hranici parciel č. 3692/490 a 3692/147, resp. obnoviť pôvodný stav demontáží už zabudované oplotenia odporcov, resp. obnovením pôvodného oplotenia žalobcov.
Rozhodnutie odvolacieho orgánu trpí nedostatkom dôvodov a je nepreskúmateľné. Žalovaný sa vôbec nezaoberal ani viacerými namietanými skutočnosťami, keď niektoré zrejmé pochybenia (napr. nevykonanie ohliadky s odkazom na vykonanú ohliadku v rámci štátneho stavebného dozoru, resp. spochybnenie vytyčovacieho náčrtu B.. E., ktorý odporcovia predkladali ako podklad súladnosti ich konania so zákonom) úplne obišiel alebo ich dokonca odobril, keď ich sám akceptoval a použil vo svojom odôvodnení. Z hľadiska zákonnosti rozhodnutia ako aj ochrany subjektívnych práv osôb, nemôže postačovať len jednoduché konštatovanie orgánu verejnej správy bez toho, aby sa akokoľvek vysporiadal so žalobcami namietanými skutočnosťami, ich tvrdeniami, čo samo osebe predstavuje nezákonnosť rozhodnutí, ktoré naviac vyúsťuje do ďalších dôvodov a vád, pre ktoré by malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy súdom zrušené. Odmietnutie tvrdení žalobcu a ním predložených dokladov bez akéhokoľvek, čo i len náznaku vysvetlenia, prečo ich orgán verejnej správy odmietol, prečo nevykonal ďalšie dôkazy, prečo akceptoval porušenie základnej povinnosti správneho orgánu v zmysle us. § 32 správneho poriadku (napr. vykonaním vlastnej ohliadky a pod.) je nepochybne vadou, ktorá predstavuje nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a je nepostačujúce na riadne posúdenie veci.
Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 10. 2017 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 08. 2018 uviedol, že zo spisového materiálu je preukázateľné, že odporcovia B.. R. s manželkou demontovali pôvodné oplotenie za účelom výstavby nového oplotenia (stavba „SO-05 Oplotenie“ na základe stavebného povolenia č. 1859/2017-006-Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017, právoplatné dňa 18. 03. 2017) na parc. č. 3692/147 a parc. č. 3692/490 v katastrálnom území D. T. v ich vlastníctve. Ďalším dokladom, ktorý túto skutočnosť preukazuje je záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 25. 08. 2017, ktorý vykonal odbor stavebného poriadku MsÚ v Nitre, v ktorom správny orgán konštatuje, že stavebníci uskutočňujú stavbu oplotenia na parc. č. 3692/147 a č. 369/490 v katastrálnom území D. T. a vytyčovací náčrt vyhotovený B.. J. E.. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017 preukazuje, že sa stavba realizuje iba na pozemkoch stavebníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/41/2017-85 zo dňa 14. 09. 2017, ktorým súd zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k 5Co/328/2017-124 zo dňa 31. 10. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie a do pozornosti súdu dal i rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/98/2015 zo dňa 25. 08. 2016.
V súvislosti s námietkou žalobcov, že sa správny orgán neriadil predbežným stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 05. 10. 2017 žalovaný konštatoval, že toto vyjadrenie bolo prvostupňovému správnemu orgánu poskytnuté právnym zástupcom žalobcov až dňa 09. 10. 2017 ako príloha k „vyjadreniu k písomnému stanovisku B.. K.. R. s manž.“ V tom čase bol plot B.. R. s manželkou už dostavaný, ako to vyplýva z listu zo dňa 15. 09. 2017 „písomné stanovisko k pojednávaniu zo dňa 08. 09. 2017.“
K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v konaní vykonal niekoľko úkonov a z toho dôvodu nemohol rozhodnúť v lehote 30 dní. Táto skutočnosť však nie dôvodom na zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, bol toho názoru, že jeho rozhodnutie je vecne správne, dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisového materiálu je preukázané, že vlastníci vzájomne susediacich pozemkov nesúhlasia s vytýčenou vlastníckou hranicou a došlo k výstavbe nového oplotenia na základe rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom táto stavba je už zrealizovaná, jedná sa spornú vec, o ktorej môže v konečnom dôsledku rozhodnúť až súd. V danom prípade nejde o zásah do pokojného stavu, ale spor o vlastnícke práva a spor o umiestnenie povolenej stavby.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
19. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 11S/67/2018-62 zo dňa 28. 09. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania a to 1/ B.. C. G., 2/ G.. C. G., 3/ H. T., 4/ B.. K.. R. R. a 5/ B.. Q. R..
20. Pribratí účastníci konania B.. C. G. a G.. C. G. sa k žalobe vyjadrili v podaní zo dňa 18. 02. 2019. Uviedli, že stavebníci - manželia R. nadobudli do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy v roku 2016 pozemok parc. č. 3692/147 a č. 3692/494 susediaci s pozemkom parc. č. 369/155, ktorý je v ich spoluvlastníctve od roku 1997. Tieto susediace pozemky boli oddelené pletivovým plotom, ktorý manželia R. hneď od začiatku stavby odstránili a stavbu svojho nového plota posunuli ďalej od pôvodného plota smerom do pozemku parc. č. 3692/155. Tento pozemok parc. č. 3692/155 slúži ako prístupová cesta k ich rodinným domom a jeho zúženie na menej ako 3,5 m spôsobuje pre nich značné obmedzenia. Na túto skutočnosť upozornili stavebný úrad, ktorý po vykonaní štátneho stavebného dohľadu stavbu oplotenia manželov R. pozastavil a v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu vyzval stavebníka p. R., aby zastavil stavebné práce na oplotení s tým, že práce môžu pokračovať po dohode s dotknutými stranami. Manželia R. však neboli ochotní pristúpiť k dohode a odmietli aj podpísať zápisnicu zo stretnutia.
Stavebnému úradu oznámili, že k dohode medzi nimi a stavebníkmi nedošlo a teda mal jasnú vedomosť o tom, že k dohode medzi dotknutými stranami nedošlo. Napriek tejto závažnej skutočnosti, ktorou stavebný úrad v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu podmienil ďalšie pokračovanie stavby plota stavebníkov manž. R., vydal dňa 21. 08. 2017 povolenie pokračovať v stavbe. Toto rozhodnutie podnietilo narušenie pokojného stavu a považujú za scestné vyjadrenie správneho orgánu že „je na menšiu ujmu účastníkov konania zamedziť rušenie pokojného stavu výstavbou nového oplotenia odporcami, a to až do vyriešenia veci súdom, než poskytnúť predbežnú a preventívnu ochranu predošlého pokojného stavu“.
Správny orgán prvého stupňa svojím rozhodnutím povoliť pokračovanie stavby plota umožnil zásah do pokojného stavu v čase, kedy ešte nešlo o spor o vlastnícke právo, pretože plot ešte postavený nebol a správny orgán mohol tomuto sporu zabrániť, pretože by pravdepodobne medzi dotknutými stranami došlo k dohode. Zamietnutím návrhu na ochranu pokojného stavu zo strany mesta Nitra a následne aj zamietnutím odvolania zo strany žalovaného bol znemožnený akýkoľvek pokus o vyriešenie veci dohodou medzi vlastníkmi parc. č. 3692/155 a stavebníkmi manž. R..
21. Právny zástupca žalobcov podal v podaní zo dňa 03. 06. 2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobcovia trvajú na dôvodoch podanej žaloby. Nie je zrejmé, z akých dôvodov sa žalovaný opakovane odvoláva na skutočnosti, ktoré boli žalobcami namietané ktoré boli ustálené, resp. sú minimálne sporné. Poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre, v zmysle ktorých súdy nemali preukázaný zásah do pozemku vo vlastníctve žalobcov, ale napokon podľa stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 05. 10. 2017 vyšlo najavo, potvrdzujúc od začiatku vznášané námietky žalobcov, že vytýčená vlastnícka hranica je sporná pričom, ak sa vlastníci susedných pozemkov nedohodnú, do doby rozhodnutia príslušného súdu nie je možné realizovať výsledky uvedené vo vytyčovacom náčrte B.. E.. 3/2017. Pravdivým a relevantným dôkazom nie je ani odkaz žalovaného na to, že stavebníci mali demontovať pôvodné oplotenie za účelom výstavby nového na základe právoplatného stavebného povolenia zo dňa 16. 03. 2017. Neobstojí ani odkaz na právoplatné stavebné povolenie, ako tvrdený rámec práv stavebníkov, ktorý mal podľa žalovaného brániť tomu, aby bola poskytnutá ochrana posledného pokojného stavu, nakoľko zásah do pokojného stavu mal byť vykonaný v dôsledku úradného rozhodnutia či povolenia, ak stavba plota mala byť vykonaná na oplotenie pozemku parc. č. 3692/147 na parcelách stavebníkov č. 3692/460 (nesprávne uvedené číslo) a č. 3692/147 s tým, že k parc. č. 3692/155 mali mať iné právo, ktoré sa však napokon ukázalo ako neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho dôvodu a titulu zapísané na LV.
Neobstojí ani obrana žalovaného uvedená v jeho vyjadrení, kde namieta, že stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 05. 10. 2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu poskytnuté až dňa 09. 10. 2017, ak nebolo ani úlohou ani oprávnením obce čokoľvek ohľadom náčrtu skúmať alebo posudzovať, okrem toho, že spornosť náčrtu bola žalobcami namietaná už v návrhu na poskytnutie ochrany doterajšieho pokojného stavu. Jediným zákonným postupom je taký postup, kedy obec bez skúmania právnych otázok zakáže rušiteľovi zasahovať do pokojného stavu, resp. mu uloží obnoviť pôvodný pokojný stav. Ide o rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje nie o práve, ale o určitom poslednom faktickom stave, ktorý vytvorí rámec na to, aby o veci, v jej celej občianskoprávnej podstate rozhodol súd. Stavebníci zrejmým spôsobom a v takej intenzite, ktorá je ľahko poznateľná na prvý pohľad bez zložitého dokazovania narušili doterajší pokojný stav, do ktorého vstúpili kúpou pozemku parc. č. 3692/147. Konštatovanie žalovaného, že v čase podania žalobcov - vyjadrenie k písomnému stanovisku B.. K.. R. s manž. zo dňa 09. 10. 2017 bol už plot stavebníkov postavený, len usvedčuje z nesprávnosti, resp. protiprávnosti postupu prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, ktoré mali na návrh žalobcov poskytnúť predbežnú faktickú ochranu pokojného stavu. Záver žalovaného, že v danej veci vlastne nejde o zásah do pokojného stavu, ale spor o vlastnícke práva a spor o umiestnenie povolenej stavby, svedčí o nepochopení podstaty ochrany podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka, čo len potvrdzuje dôvodnosť podanej správnej žaloby.
K vyjadreniu pribratých účastníkov konania manželov G.alobcovia uviedli, že sa s ním stotožňujú. Návrh na ochranu pokojného stavu bol podaný v čase, kedy tento pokojný stav mohol jednoducho a efektívne ochrániť. Prístup štátnych orgánov, resp. obce bol v rozpore so základnou zásadou ich postupu podľa ust. § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda predchádzať ohrozovaniu a porušovaniu práv a riešiť prípadné spory primárne dohodou.
22. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadril právny zástupca žalobcov, zástupca žalovaného a pribratí účastníci konania v 1., 2. a v 3. rade (B.. C. G., G.. C. a H. T.).
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 02. 04. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2018/008628-2 zo dňa 30. 01. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
Súd s poukazom na ust. § 114 SSP takto rozhodol v neprítomnosti pribratých účastníkov konania v 4. rade (B.. K.. R. R. mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, ale svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie) a v 5. rade (B.. Q. R. si zásielku s predvolaním v odbernej lehote neprevzala).
24. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018 (teda v čase rozhodovania žalovaného), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
25. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 38 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky alebo strpieť ohliadku na mieste. Na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2018, základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. 1a)
Podľa § 13 ods. 5 vyššie citovaného zákona, starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
Podľa § 27 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis.18ba) ___________________________________________ 18ba) § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
27. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 d/ je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
28. V preskúmavanom prípade súd z administratívneho spisu zistil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade spolu s pribratými účastníkmi súdneho konania v 1. až 3. rade ako navrhovatelia sa návrhom zo dňa 21. 08. 2017 (adresovanom mestu Nitra) domáhali konania v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Skutkový stav opísali tým spôsobom, že pozemok parc. č. 3692/155, nadobudli v roku 1997, resp. 1999, tento je v ich podielovom spoluvlastníctve, užívali ho po dobu posledných 18, resp. 19 rokov v pôvodnom vymedzení, teda vo vymedzení pôvodným pletivovým plotom, betónovými doskami a železnou bránou. Do tohto nerušeného a pokojného vlastníckeho a užívacieho stavu vstúpil B.. R. s manželkou nadobudnutím parciel č. 3692/490 a 3692/147, ktoré bezprostredne susedia s parcelou č. 3692/155. Namiesto rešpektovania tohto dlhoročného pokojného a nerušeného stavu, bez ohlásenia, oznámenia alebo dohody strhli pôvodný plot, odpílili železnú bránu a začali stavať vlastný betónový plot na pozemku, ktorý doposiaľ nerušene a dobromyseľne užívali žalobcovia. Títo na ochranu svojho majetku obnovili pôvodné oplotenie novým pletivom na pôvodnom mieste. B.. R. však dňa 21. 08. 2017 pristúpil k odstraňovaniu existujúceho oplotenia vo vlastníctve žalobcov, čím narúša posledný faktický stav.
V predmetnom podaní zo dňa 21. 08. 2017 navrhovatelia (žalobcovia v 1. a v 2. rade spolu s pribratými účastníkmi súdneho konania v 1. až v 3. rade) navrhli, aby mesto Nitra (na území ktorého došlo k aktuálnemu zrejmému zásahu do pokojného stavu) ako obec a zároveň ako príslušný stavebný úrad B.. K.. R. R. a B.. Q. R., ako stavebníkom podľa stavebného povolenia mesta Nitra č. SP 1859/2017-006- Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017, zakázalo zasahovať do pokojného stavu odstránením plota vo vlastníctve navrhovateľov vybudovaného na hranici parciel č. 3692/490 a č. 3692/147 na strane jednej a parc. č. 3692/155 na strane druhej v katastrálnom území D. T. a v tomto rozsahu výstavbou vlastného oplotenia a zároveň, aby im uložil, uvedením plotu navrhovateľov do pôvodného stavu, obnoviť predošlý stav.
29. Mesto Nitra nariadilo na prejednanie podaného návrhu ústne pojednávanie na deň 08. 09. 2017, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, žalobkyňa v 2/ rade N.. B.. Q. L., stavebníci B.. K.. R. R. a B.. Q. R., zamestnankyne mesta Nitra, vrátanie zamestnankyne stavebného úradu, ktorá vykonala na predmetnej stavbe oplotenia dňa 25. 08. 2017 štátny stavebný dohľad, o čom bol spísaný záznam z uvedeného dňa. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 08. 09. 2017 vyplýva, že bol zrekapitulovaný obsah podania navrhovateľov zo dňa 21. 08. 2017 (žalobcovia v 1. a v 2. rade spolu s pribratými účastníkmi súdneho konania v 1. až v 3. rade) so zameraním na to, v čom podľa nich spočíval pôvodný pokojný stav (predmetnú parcelu č. 3692/155 užívali po dobu posledných 18, resp. 19 rokov v pôvodnom vymedzení, a to vo vymedzení pôvodným pletivovým plotom, betónovými doskami ako aj železnou bránou). Zrejmý zásah do pokojného stavu podľa nich spočíval v tom že stavebníci „bez ohlásenia, oznámenia alebo dohody s navrhovateľmi odpílili železnú bránu a začali stavať vlastný betónový plot na pozemku, ktorý doposielať nerušene a dobromyseľne užívali navrhovatelia“. Následne podľa navrhovateľov vznikol nový fakticky pokojný stav, ktorý spočíval v tom, že navrhovatelia „na ochranu svojho majetku obnovili dňa 17. 06. 2017 pôvodné oplotenie novým pletivom na pôvodnom mieste“. K ďalšiemu zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa navrhovateľov došlo tým, že stavebníci dňa 21. 08. 2017 „pristúpili k odstraňovaniu existujúceho oplotenia vo vlastníctve navrhovateľov, čím narušili posledný faktický stav“.
Na pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa vyjadrila zamestnankyňa stavebného úradu, ktorá dňa 25. 08. 2017 vykonala štátny stavebný dohľad spojený s miestnou ohliadkou a
konštatovala, že v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu došlo k chybe, keď je v nej uvedené že „stavebníci uskutočňujú stavbu oplotenia na parc. č. 3692/147, č. 3692/155 v katastrálnom území D. T.. Vytyčovací náčrt vyhotovený B.. J. E.. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017 nepreukazuje, že sa stavba realizuje iba na pozemkoch stavebníka. Bola vyhotovená fotodokumentácia“. Uviedla, že slovo „nepreukazuje“ je potrebné nahradiť slovom „preukazuje“, nakoľko stavebníci uskutočňujú stavbu oplotenia na svojich pozemkoch parc. č. 3692/490 a č. 3692/147, čo bolo preukázané vytyčovacím náčrtom aj fotodokumentáciou, kde sú zachytené značky vytýčenia hranice geodetkou.
Právny zástupca navrhovateľov správneho konania na pojednávaní k definovaniu predmetu konania uviedol, že nevznikol nový faktický pokojný stav obnovením pôvodného oplotenia navrhovateľmi novým pletivom na pôvodnom mieste, nakoľko nový plot bol vybudovaný na základe odporúčania hliadky Policajného zboru SR, vychádzal z pôvodného pokojného stavu podľa predchádzajúceho dlhoročného užívania pozemku navrhovateľmi a slúžil aj k ochrane ich majetku. Z jeho prednesu ďalej vyplýva, že B.. K.. R. od počiatku vedel o námietkach navrhovateľov, ktoré sa týkajú priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami č. 3692/155, č. 3692/490 a č. 3692/147 a zabezpečil vymeranie a vytýčenie hraníc, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľov, pričom geodetka B.. E. bola upozornená na spornosť vlastníckej hranice. Navrhovatelia správneho konania predpokladali, že po doručení náčrtu príde k rokovaniu so stavebníkmi, na ktorom sa pokúsia o dohodu. Namiesto toho stavebník vyzval navrhovateľov, aby odstránili oplotenie. Keďže k dohode neprišlo a navrhovatelia nemali k dispozícii náčrt od geodetky, plot neodstránili. Dňa 21. 08. 2017 stavebník pristúpil svojvoľne k odstráneniu plota a pokračoval vo výstavbe oplotenia, ktoré je ku dnešnému dňu kompletne dokončené, napriek tomu, že odborom stavebného poriadku nemal dňa 21. 08. 2017 povolené pokračovať v stavbe. Z uvedených dôvodov nie je možné riešiť vec zmierne, trval na tom, že stavebníci zasiahli do pokojného stavu a žiadal, aby im bolo uložené obnovenie stavu predošlého. Obnovenie pôvodného stavu má spočívať v odstránení oplotenia stavebníkov z pozemku navrhovateľov. Bol toho názoru, že stavebníci zasiahli do pokojného stavu vlastníckych a užívacích práv navrhovateľov a realizujú stavbu oplotenia v rozpore so stavebným povolením, pričom boli opakovane upozornení na spornosť hranice. Napriek tomu bez dohody vybudovali plot.
30. Stavebníci v písomnom podaní zo dňa 15. 09. 2017 k veci uviedli, že pokojný stav nenarušili, predmetný plot nestrhli, ale demontovali za účelom výstavby nového oplotenia. Navrhovatelia ako účastníci stavebného konania mali o tom vedomosť a svojimi podpismi zároveň poskytli súhlas. Vytyčovací náčrt predložili stavebnému úradu, ktorý následne pozastavenie stavby oplotenia zrušil. Navrhovateľov vyzvali na odstránenie ich dočasného ohradenia - vypratanie pozemku, nakoľko vytyčovaním v teréne bolo preukázané, že voľne natlčené ohradenie sa nachádza na ich pozemku, bolo vybudované neoprávnene dňa 17. 06. 2017 bez splnenia oznamovacej povinnosti, priamo v rozpore s právoplatným stavebným povolením zo dňa 16. 03. 2017. Nakoľko k vyprataniu pozemku nedošlo, tak odstránili ohradenie na vlastné náklady a materiál z demontovaného ohradenia vrátili majiteľom, teda navrhovateľom.
31. Súd na prejednanie správnej žaloby žalobcov v 1. a v 2. rade nariadil pojednávanie, nakoľko to žalobcovia v žalobe žiadali. Zadovážil si i právoplatné stavebné povolenie č. SP 1859/2017-006-Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017, ktoré vydalo mesto Nitra a ktorým bola stavebníkom (B.. K.. R. R. a B.. Q. R.) povolená stavba rodinného domu na parc. č. 3692/147 a č. 3692/490 v katastrálnom území D. T. v rozsahu tam uvedenej stavby, vrátane SO 05 - oplotenie parc. č. 3692/147 a č. 3692/155. V stavebnom povolení je uvedené, že stavebníci majú k parc. č. 3692/147 a č. 3692/490 vlastnícke právo na základe LV č. XXXX a k parc. č. 3692/155 majú iné právo na základe LV č. XXXX (vecné bremeno).
32. Po preskúmaní predloženého administratívneho spisu a na základe dokazovania vykonaného na pojednávaní výsluchom pribratých účastníkov konania v 1. až v 3. rade, zadovážení si listinných dokladov (stavebné povolenie č. SP 1859/2017-006-Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/328/2017-124 zo dňa 31. 10. 2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 7C/41/2017-85 zo dňa 14. 09. 2017) súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. 01. 2018 vo veci poskytnutia ochrany v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná.
33. Inštitút ochrany pokojného faktického stavu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je príkladom zverenia právomoci rozhodovať vo veciach občianskoprávnych správnym orgánom - obciam.
Úlohou obce je urýchlené poskytnutie ochrany pred zrejmým zásahom do posledného pokojného faktického stavu a zabezpečiť poriadok a kľud. Aj keď zmyslom ust. § 5 Občianskeho zákonníka je v čo najkratšej dobe odvrátiť zásahy do pokojného stavu, príp. obnovenie pôvodného pokojného stavu, obec je povinná si aj v tomto prípade zabezpečiť nevyhnutné dôkazy, napr. preukazujúce vlastníctvo k nehnuteľnostiam v susedskom spore a pod.. Obec v konaní zisťuje skutkové otázky, t. j. aký bol naposledy existujúci pokojný stav medzi účastníkmi (teda pokojný stav obidvoma účastníkmi tolerovaný, odsúhlasený), kto tento pokojný stav narušil, akým spôsobom došlo k narušeniu pokojného stavu. Pre obec sú rozhodujúce skutočnosti preukazujúce, že určitý pokojný stav medzi účastníkmi existoval, obaja účastníci ho pred zásahom akceptovali a dodržiavali. Obec sa nezaoberá, ani nerieši právne otázky sporu, ani to, či posledný existujúci pokojný stav bol stavom právnym alebo protiprávnym. Napokon v konaní podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka ide o ochranu faktického stavu a nie o ochranu stavu právneho. Obec svojím rozhodnutím poskytuje ochranu jednotlivcom a pokojnému, faktickému stavu.
34. V predmetnej veci správny súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu a tento považoval za zistený správne a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľov zo dňa 21. 08. 2017 v zmysle ust. 5 Občianskeho zákonníka. Stavebníci po nadobudnutí nehnuteľností v katastrálnom území D. T. vybudovali oplotenie parc. č. 3692/147 v ich vlastníctve na základe právoplatného stavebného povolenia č. SP 1859/2017-006-Ing.Va zo dňa 16. 03. 2017 (žalobcovia boli účastníkmi stavebného konania a nevzniesli žiadne námietky proti stavbe), pričom oplotenie stavebníci budovali na svojom pozemku (čo bolo zistené pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 25. 08. 2017) a ku dňu 08. 09. 2017 bolo kompletne dokončené (čo potvrdil i právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2017 na správnom orgáne prvého stupňa). Pred začatím výstavby tohto oplotenia stavebníci odstránili pôvodné oplotenie vybudované podľa tvrdenia žalobcov na hranici pozemkov parc. č. 3692/490 a č. 3692/147 (vo vlastníctve stavebníkov) a parc. č. 3692/155 (v spoluvlastníctve žalobcov a pribratých účastníkov konania). Pribratá účastníčka súdneho konania v 2. rade na pojednávaní uviedla, že stavebníci nové oplotenie nepostavili na pôvodnom mieste, ale ho posunuli za pôvodné oplotenie (teda do pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a pribratých účastníkov konania v 1. až v 3. rade), pričom miesto záberu je cca 40 cm, ale nie po celej dĺžke.
35. Z dokazovania vykonaného v rámci správneho konania ako i z vyjadrení právneho zástupcu žalobcov a pribratých účastníkov súdneho konania na pojednávaní podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva spornosť hranice pozemkov parc. č. 3692/490 a č. 3692/147 (vo vlastníctve stavebníkov) a parc. č. 3692/155 (v spoluvlastníctve žalobcov a pribratých účastníkov konania v 1. až v 3. rade) a spornosť toho, či pôvodné oplotenie bolo, resp. terajšie nové oplotenie stavebníkov je na hranici týchto pozemkov, príp. či výstavbou nového oplotenia bola posunutá hranica pozemkov v neprospech žalobcov v 1. a v 2. rade a pribratých účastníkov konania v 1. až 3. rade.
36. Predpokladom pre postup podľa ust. § 5 Občianskeho zákonník nie je riešenie susedských sporov, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa vytvoril a nerušene trval počas takej dlhej doby, ktorú možno považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, t.j. stav, ktorý sa dotknutými osobami mlčky alebo výslovne akceptoval. O zásah do pokojného stavu pôjde v tom prípade, keď do neho bude zasiahnuté náhlym svojpomocným konaním. Obec nemôže ochranu poskytnúť v takom prípade, ak sa zasiahlo do pokojného stavu v dôsledku vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo na základe úradného rozhodnutia či povolenia.6) Orgány štátnej správy pri poskytovaní právnej ochrany podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka neskúmajú právne otázky, t. j. či skutočne došlo k zásahu do cudzieho subjektívneho občianskeho práva, alebo či sa tak stalo protiprávne, alebo či v súlade s právom, pretože nejde o spor o právo. Ich úlohou je len poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu, a teda faktického stavu, a tak zabezpečiť medzi dotknutými osobami poriadok a pokoj. Skutkovým základom pre rozhodnutie obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a rieši len skutkové otázky. Práva a právnych otázok sa nedotýka, ani sa nesmie dotýkať. Pri svojom rozhodovaní obec zisťuje, či boli splnené podmienky požadované Občianskym zákonníkom pre rozhodnutie. Tie podmienky sú dve, a to: a/ zrejmé porušenie pokojného stavu; za také porušenie treba považovať zásah, ktorý nevylučuje pochybnosti, že sa ním mení pokojný stav (posledný); typické sú predovšetkým zásahy v oblasti tzv. susedských vzťahov (§ 127 OZ); b/ existencia pokojného stavu; ide o faktický, posledný pokojný stav pred zásahom. Rozsah poskytnutej ochrany je daný predmetným ustanovením Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka je obec oprávnená zásah do pokojného stavu: zakázať alebo rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav. Právna ochrana poskytnutá obcou môže teda spočívať v zakázaní rušiteľovi zasahovať do existujúceho pokojného stavu, ktorý sa opíše, príp. v odstránení závadného alebo obnovení predošlého stavu, ktorý sa takisto musí opísať, prípadne sa obe tieto zákonné možnosti kombinujú podľa povahy prípadu. Výrok rozhodnutia by mal zodpovedať ust. § 5 Občianskeho zákonníka.
37. V predmetnej veci bolo v priebehu správneho konania medzi jeho účastníkmi sporné, čo je posledný pokojný stav na hranici ich susediacich pozemkov. Stavebníci nadobudli predmetné nehnuteľnosti parc. č. 3692/147 a č. 3692/490 v roku 2016 na základe kúpnej zmluvy a dňa 10. 02. 2017 podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, vrátane oplotenia pozemkov, pričom povolenie im bolo vydané dňa 16. 03. 2017 a ako uviedol i pribratý účastník konania v 1. rade najprv začali s výstavbou oplotenia medzi pozemkami, čomu predchádzalo odstránenie pôvodného oplotenia. V priebehu výstavby si vyžiadali i vypracovanie vytyčovacieho náčrtu zo dňa 08. 08. 2017. Žalobcovia v 1. a v 2. rade spolu s pribratými účastníkmi súdneho konania v 1. až 3. rade podali ako navrhovatelia návrh na začatie konania v zmysle ust. 5 Občianskeho zákonníka dňa 22. 08. 2017 a ich právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2017 konštatoval, že oplotenie je k tomuto dňu kompletne dokončené. Taktiež stavebníci v podaní zo dňa 15. 09. 2017 v rámci správneho konania oznámili, že oplotenie je dostavané. Z uvedeného potom vyplýva, že neprichádzalo do úvahy, aby správny orgán prvého stupňa (mesto Nitra) po vykonanom dokazovaní rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2017 stavebníkom zakázal zasahovať do posledného pokojného stavu, existenciu ktorého stavebníci (ako noví vlastníci pozemkov parc. č. 3692/147 a č. 3692/490) od začiatku správneho konania namietali. Podľa názoru súdu neprichádzala do úvahy ani alternatíva, aby správny orgán stavebníkom zakázal zasahovať do pokojného stavu odstránením ich oplotenia vybudovaného na základe právoplatného stavebného povolenia, resp. aby im uložil povinnosť obnoviť predošlý stav uvedením oplotenia navrhovateľov do pôvodného stavu. Je potrebné si uvedomiť, že obnovenie predošlého stavu by nepochybne muselo znamenať odstránenie oplotenia stavebníkov (uloženia tejto povinnosti sa navrhovatelia v podaní zo dňa 09. 10. 2017 v rámci správneho konania i domáhali), ktoré bolo vybudované na základe právoplatného stavebného povolenia zo dňa 16. 03. 2017.
38. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 26. 10. 2017 zamietol návrh žalobcov v 1. a v 2. rade a pribratých účastníkov súdneho konania v 1. až 3. rade na začatie konania v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka a správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutím zo dňa 30. 01. 2018 ich odvolanie zo dňa 20. 11. 2017 zamietol a rozhodnutie zo dňa 26. 10. 2017 ako vecne správne potvrdil.
39. Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú podrobný popis skutkového stavu v predmetnej veci, sú v potrebnom rozsahu a dostatočne zdôvodnené, vychádzajú zo správnej aplikácie hmotnoprávneho i procesného predpisu, pričom žalovaný sa zákonným spôsobom vysporiadal s námietkami vznesenými v podanom odvolaní.
K týmto námietkam, ktoré sú i súčasťou podanej žaloby, správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Žalobcovia v 1. a v 2. rade spolu s pribratými účastníkmi súdneho konania v 1. až v 3. rade ako navrhovatelia podali návrh v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka na správny orgán prvého stupňa dňa 22. 08. 2017, čomu predchádzalo zo strany stavebníkov odstránenie pôvodného oplotenia navrhovateľov, obnovenie pôvodného oplotenia navrhovateľmi novým pletivom na pôvodnom mieste a následné opätovné odstránenie tohto nového pletiva stavebníkmi. Už z uvedeného je zrejmé, že medzi účastníkmi správneho konania sa jedná o spor a nie je v kompetencii správneho orgánu tento spor riešiť. Stavebníci v stavebnom konaní pri výstavbe oplotenia vychádzali i z vytyčovacieho náčrtu č. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru geodézie a kartografie B.. J. E.. Pokiaľ sa žalobcovia v 1. a v 2. rade dovolávali toho, že tento náčrt spochybnil i Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v podaní zo dňa 05. 10. 2017, k tomu je potrebné uviesť, že tento úrad sa predmetným vytyčovacím náčrtom zaoberal na základe podania žalobcu v 1. rade a konštatoval, že vytýčená vlastnícka hranica je spornou hranicou, nakoľko vlastníci susediacich pozemkov s vytýčeným priebehom hranice nesúhlasia a jedná sa o spornú vec, ktorú prejednáva a rozhoduje súd. Nemožno sa potom stotožniť s tvrdením žalobcov v podanej žalobe, že nepoužiteľnosť vytyčovacieho náčrtu č. 3/2017 zo dňa 08. 08. 2017 skonštatoval i Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, pretože z obsahu
podania úradu zo dňa 05. 10. 2017 toto tvrdenie nevyplýva. Z predmetného podania úradu je zrejmé, že úrad považoval hranicu za spornú výlučne z dôvodu nesúhlasu vlastníkov susediacich pozemkov s vytýčeným priebehom hranice.
40. K namietanému nevykonaniu ohliadky v zmysle ust. § 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov je potrebné uviesť, že ohliadku stavby rodinného domu SO 05 - oplotenie vykonal stavebný úrad dňa 25. 08. 2017, kedy vykonal na stavbe štátny stavebný dohľad za účasti stavebníkov a doc. B.. Q. L., D.. (žalobkyňa v 2. rade), o čom bol spísaný záznam. Tento záznam bol potom použitý ako dôkaz v správnom konaní, čo podľa názoru správneho súdu neodporuje zákonu, naopak je v súlade s ust. § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Účastníci konania boli s týmto záznamom oboznámení a zamestnankyňa, ktorá dohľad vykonala, jeho závery podrobne vysvetlila na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2017. Námietka žalobcov, že dohľad vykonal stavebný úrad (mesto Nitra v rámci prenesenej pôsobnosti overovalo súlad výstavby so stavebným povolením) a nie mesto Nitra v rámci výkonu originálnej samosprávnej pôsobnosti (ktoré malo zisťovať posledný pokojný, resp. faktický stav) nemožno považovať za dôvodnú. Podstatné je, že ohliadka miesta stavby oplotenia bola vykonaná k tomu oprávneným orgánom v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu a s jej závermi boli účastníci konania oboznámení na pojednávaní konanom dňa 08. 09. 2017. Výsledkom ohliadky bolo zistenie, že stavebníci stavbu oplotenia realizujú na svojom pozemku a v zmysle právoplatného stavebného povolenia zo dňa 16. 03. 2017.
41. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia, t. j. lehoty 30 dní od začatia konania, správny súd uvádza, že lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov majú poriadkový charakter. Ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Návrh navrhovateľov konania podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka zo dňa 21. 08. 2017 bol doručený adresátovi (mesto Nitra odbor stavebného poriadku) dňa 22. 08. 2017 a následne bol dňa 25. 08. 2017 postúpený na vybavenie príslušnému odboru, o čom právny zástupca navrhovateľov upovedomený. Následne bolo dňa 24. 08. 2017 vydané oznámenie o začatí konania a účastníci boli predvolaní na pojednávanie na deň 08. 09. 2017. Na tomto pojednávaní už právny zástupca navrhovateľov konštatoval, že k dnešnému dňu je oplotenie kompletne dokončené. Uvedené potom znamená, že už v tomto čase sa na pôvodnom mieste nenachádzalo pôvodné oplotenie (navrhovatelia v správnom konaní tvrdili, že stavebníci ich oplotenie, resp. pletivo dvakrát odstránili) a ani prípadnou novou ohliadkou na mieste dňa 08. 09. 2017, resp. v neskoršom dátume by nebolo možné zachytiť pôvodný stav.
42. Žalobcovia ďalej namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že správne orgány sa nezaoberali viacerými nimi namietanými skutočnosťami. K uvedenej námietke správny súd udáva, že úlohou správnych súdov nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcov vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
43. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď zamietol návrh žalobcov v 1. a v 2. rade a pribratých účastníkov konania v 1. až v 3. rade na ochranu pokojného v zmysle
ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 10. 2017 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
44. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Náhradu trov konania nepriznal ani pribratým účastníkom konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov. Správny súd uznesením č. k. 11S/67/2018-62 zo dňa 27. 09. 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 05. 02. 2019 zaslanú pribratým účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
46. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.