Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-18-2017.pdf
PDF · 258.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, N., bývajúca na adrese N. 6, N., štátna občianka Z. republiky a L., zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008 proti jej manželovi: M. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XX, apartment XXXX, H. V., L. štát, štátny občan Z. štátov amerických a L., zast. advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, AK so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO: 42 254 396, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom: C. A. C., nar. XX.XX.XXXX a H. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja štátni občania Slovenskej republiky, L. a Z. štátov amerických, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava , takto
rozhodol:
I. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. A. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. Z. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode každý utorok a štvrtok od 19:00 hod. do 19,30 hod. a nedeľu od 18:30 hod. do 19:30 hod. formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Skype.
II. Matka je povinná deti a súčasne technicko - komunikačné zariadenie s nainštalovaným Skype určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom, zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení, umožniť deťom komunikovať s otcom bez svojej prítomnosti.
III. Súd zamieta návrh matky na neupravenie styku otca s deťmi.
IV. Vo zvyšku súd návrh otca na úpravy jeho styku s deťmi zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode s tým, aby okrem iného boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné a Styk otca s deťmi navrhla neurčiť. Konanie je vedené od roku 2017, v časti rozvodu je právoplatné, v časti úpravy styku otca s deťmi doposiaľ neskončené.
1.1. Po návrate detí z X. otec na Z. doposiaľ neprišiel (z nižšie uvedených dôvodov) a navrhuje upraviť jeho styk s deťmi nasledovne: 1) na každý párny týždeň od stredy od 16,00 hod. do pondelka do 17,00 hod.; 2) počas školských prázdnin navrhuje upraviť jeho styk s deťmi: - každý nepárny rok počas jarných prázdnin od piatku pred jarnými prázdninami od 15,00 hod. do nedele nasledujúcej po skončení jarných prázdnin do 18,00 hod.; - každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatka od 16,00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 16,00 hod.; - každý rok počas letných prázdnin od
01.07. od 10,00 hod. do 16.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 16.8. do 18,00hod.; - každý nepárny rok od 30.12. od 16,00 hod. do 06.01. do 16,00 hod. nasledujúceho párneho roka; - každý párny rok od 22.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 16,00 hod. Otec v podaní zo dňa 21.10.2021 nevedel uviesť, kedy bude môcť prísť na Z., preto žiadal upraviť mu kontakt s deťmi aj na diaľku. Žiadal uložiť matke povinnosť: a) umožniť kontakt s deťmi cez Z. každý utorok, stredu a štvrtok v čase od 19,00 hod. do 19,30 hod. a každú sobotu a nedeľu od 18,30 hod. do 19,30 hod.; b) riadne pripraviť zariadenie s nainštalovaným Z. určený na kontakt otca s deťmi. V závere konania žiadal upraviť mu vyššie uvedená kontakt cez Z. bez prítomnosti matky.
2. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov rodičov a matky, písomnými vyjadreniami rodičov, svedeckou výpoveďou O.. A. (zo dňaXX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX), rozsudkom oblastného súdu X. pre severnú oblasť štátu L. (Memorandum order and opinion) - prípad č. 19 C 7298 zo dňa 21.07.2020, správou znalca Z. R. F., Ph.D., V., potvrdením Dr. B. N. (na čl. 2295 v slovenčine), e- mailovou komunikáciou medzi rodičmi detí a medzi otcom s deťmi, prepismi hovorov medzi otcom a deťmi doložené matkou, zoznamom zrealizovaných videohovorov od oboch rodičov, zápisnicou o hlavnom pojednávaní z 12.01.2022 vo veci sp. zn. 1T/37/2019 (čl. 2594), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
3. Rodičia detí uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom č. k. 20P/18/2017 - 1374 z 19. 02. 2019 (právoplatný v časti rozvodu dňa 04.12.2019).
4. Z pojednávaní konaných pred prvým rozhodnutím okresného súdu vyplynulo, že otec na pojednávaní v roku 2018 (7.8.2018) uviedol, že po slovensky vie len pár slov a žiada zveriť deti do SOS v dvojtýždňových intervaloch. Tvrdil, že bol v kontakte s učiteľmi z MŠ aj lekármi, terapeutmi, ktorí buď rozumejú po anglicky alebo mu cez telefón prekladá priateľ. Otec tvrdil, že sa chce učiť po slovensky. Na pojednávaní dňa 20.11.2018 otec uvádzal, že si prenajal v N. byt a že sa od minulého mesiaca rozhodol zostať v SR na neurčito dlhý čas, aby mohol byť súčasťou života detí. Urobí všetko, aby bol súčasťou života a výchovy detí, súhlasil s žitím detí na Z. a chcel sa o deti starať striedavo s ich matkou. Kolízny opatrovník navrhol v roku 2018 ( kedy bol otec na Z.) vykonať znalecké dokazovanie za účelom preukázania psychického stavu detí. Právna zástupkyňa matky nepovažovala znalecké dokazovanie za účelné, lebo psychológ nie je diagnostik, nedokáže definovať príčinu, keďže sa venuje len aktuálnemu psychickému stavu detí. Z obsahu bodu 2 rozsudku OS Bratislava V č. k. 20P/18/2017 -24 z 19.02.2019 sa súd oboznámil s vyjadrením otca v začiatku konania (v roku 2017) k návrhu matky detí. Otec vo svojom prvotnom vyjadrení uviedol, že „sa chcel dôstojne rozviesť, dohodnúť na rovnocennej starostlivosti o deti. To bolo spúšťačom podania návrhov manželky na súd dňa 17.01.2017, v ktorých uviedla nepravdivé údaje a jeho očiernila z únosu detí do L.. Tvrdil, že ona zobrala deti bez jeho súhlasu do SR a odmieta mu adekvátny kontakt s nimi. Od 28.02.2017 (vtedy deti nechcel uniesť, iba ich ochrániť vzhľadom na vulgárnu a obscénnu komunikáciu manželky a jej partnera O. Z.) mu neumožňuje styk s deťmi ani v rozsahu rozhodnutia súdu z 15.04.2017, č.k. 20P/123/2017-113, styk neprípustne podmieňuje. O deťoch rozhoduje sama, neposkytuje mu riadne informácie o nich, neakceptuje jeho prítomnosť v ich živote. Poklesol mu príjem a zvýšili sa mu výdavky, nakoľko musí cestovať každý druhý týždeň do SR, aby mohol byť s deťmi, ale s nimi mnohokrát nebol z dôvodu choroby niektorého syna alebo oboch, choroby matky či jej pracovných povinností. Na území SR sa zdržiaval v režime turistického víza. Matka deťom upierala právo na starostlivosť a výchovu z jeho strany, chcela ich odtrhnúť od neho i jeho rodiny. Konflikty medzi rodičmi prekrúcala vo svoj prospech. Styk s deťmi mu začala umožňovať až po doručení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 20CoP/218/2017), a to niekedy len s jedným synom pre ochorenie druhého, od 28.10.2017 mu bezdôvodne styk neumožňovala. Realizoval sa opäť po nariadení asistovaného styku v priestoroch X. - U. detskej istoty /U./, pokým toto rozhodnutie nebolo zrušené. Následne sa viackrát styk nerealizoval pre chorobu detí, matky (pritom S.), počas pobytu detí v kúpeľoch. Výnimočne mu za dni, kedy nemohol byť s deťmi, poskytla náhradný čas. Matka vyberala deťom sama lekárov a psychológov, predkladala neobjektívne správy o zhoršenom psychickom stave C., nakoľko vychádzali len z jej tvrdení. Sama zmenila C. škôlku. Otcovi neumožňovala kontakt s deťmi ani na diaľku, zobrala im telefón a iPad, ktorý im zakúpil a poskytuje mu informácie o deťoch, ktoré sama uzná za vhodné. Od januára 2018 sa deti stali nástrojom boja proti nemu. Deti sú s ním šťastné, otec im chýba. Otec rešpektoval rodičovskú rolu matky a žiadal zveriť deti na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch striedania."
5. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/18/2017 - 1374 z 19. 02. 2019 okrem rozvodu manželstva rozhodol obligatórne o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode nasledovne: výrok II.: Na čas po rozvode zveril súd deti C. - C. A. a H. Z. do osobnej starostlivosti matky; výrok III: Určil, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok.; výrok IV: Otcovi určil povinnosť platiť výživné na C. A. v sume XXX eur mesačne a na H. Z. v sume XXX eur mesačne.; výrok V: Otcovi určil oprávnenie stýkať sa s deťmi každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho piatka do 08.00 hod.; výrok VI: Súd zakázal otcovi vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky a prítomnosti matky alebo bez rozhodnutia súdu, ktorým by otcovi udelil súhlas na vycestovanie s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky.
6. Dňa 04.11.2019 doručila matka na Krajský súd v Bratislave podanie (bolo to ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní účastníkov konania voči rozsudku prvého stupňa) a oznamovala (správa je na čl. 1675) , že po deťoch bolo vyhlásené pátranie ako po nezvestných osobách, lebo otec bez jej súhlasu a vedomia s deťmi odišiel.
7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 11CoP/241/2019 - 1726 z 12. 11. 2019 zmenil výrok VI. okresného súdu ohľadom zákazu otca tak, že otcovi zakázal vycestovať s obomi deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu matky alebo bez rozhodnutia súdu o nahradení súhlasu matky s vycestovaním s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky. Vo zvyšnej napadnutej časti výroky I, II, III a IV potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd zrušil celý výrok V o úprave styku otca s deťmi a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku (bod 22.) odvolací súd vyslovil názor, že je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, zameraného na zistenie formy a rozsahu styku otca s deťmi tak, aby zodpovedal ich najlepšiemu záujmu a práva na rovnocenný styk s obidvomi rodičmi. Tento záver vyslovil aj vzhľadom na to, že mal informáciu o premiestnení detí otcom do cudziny bez súhlasu matky.
8. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/18/2017 -1374 zo dňa 19.02.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2019 čo do výroku I., II., III., IV. v spojení s rozsudkom KS v BA č.k. 11CoP/241/2019-1726 zo dňa 12.11.2019 ; právoplatnosť dňa 04.12.2019 čo do výroku VI; právoplatnosť dňa 06.05.2019 čo do výrokov VII. a VIII.; čo do výroku V. bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený rozsudkom KS v BA č.k. 11CoP/241/2019-1726 zo dňa 12.11.2019.
9. OS Bratislava V uznesením č. k. 20P/18/2017 - 1778 zo dňa 5. mája 2020 (právoplatné dňa právoplatnosť dňa 01.06.2020) prerušil konanie o úprave styku otca s deťmi do právoplatného skončenia konania o nariadenie návratu detí na územie Slovenskej republiky, ktoré sa vedie na X. Z. W. Y. for the D. W. of L. (Y. W.), pod spis. zn. 1:19-cv-07298 ; No. 19 C 07298 . Z obsahu spisu a celého konania bolo zistené, že otec bez súhlasu matky dňa 24.10.2019 premiestnil deti do cudziny, kde ich zadržiaval v čase vyhotovenia vyššie uvedeného uznesenia. Z dôvodu konania otca - neoprávnené premiestnenie maloletých deti bez súhlasu matky do cudziny, matka podala dňa 05.11.2019 návrh na príslušný súd - X. Z. W. Y. for the D. W. of L. (Y. W.), na nariadenie návratu maloletých detí na územie Slovenskej republiky.
10. Oblastný súd X. pre severnú oblasť štátu L. (Memorandum order and opinion), prípad č. 19 C7298 zo dňa 21.07.2020 vyhovel žalobe matky a nariadil, aby boli obaja chlapci vrátení na Z.. Týmto rozhodnutím odpadol dôvod prerušenia konania vedeného na tunajšom súde a súd mohol pokračovať v konaní.
11. Uznesením OS Bratislava V č. k. 68P/35/2021 - 88 zo dňa 05.03.2021 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. 20CoP/48/2021-133 zo dňa 12.05.2021 (právoplatné dňa 10.06.2021) bola matke formou neodkladného opatrenia uložená povinnosť dočasne umožniť otcovi Z. kontakt s deťmi každý utorok a štvrtok v čase od 19,00 hod. do 19,30 hod. a každú nedeľu v čase od 18,30 hod. do 19.30 hod. Matke bola uložená povinnosť deti a zariadenie s nainštalovaným Z. určeným na kontakt detí s otcom riadne pripraviť za účelom komunikácie s otcom. Doba trvania predmetného neodkladného opatrenia bola ohraničená do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 20P/18/2017 o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
12. Matka detí trvá na tom, aby súd neupravil styk otca s deťmi. Práva styku sa domáha otec, ktorý aktuálne nie je na území SR, prebiehajú videohovory otca s deťmi a preto je matka toho názoru, rozsah
styku by mal navrhnúť v prvom rade otec. Otec presne vymedzil návrh ohľadom styku , je špecifikovaný v bode 1.1 odôvodnenia tohto rozsudku.
13. Od rozhodnutia prvostupňového súdu v roku 2019 o rozvode, zverení detí matke a celkovej úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode okrem úpravy styku otca s deťmi došlo k viacerým podstatným udalostiam v živote detí a ich rodičov. Zo strany otca došlo k prevozu detí do X. bez súhlasu a vedomia matky, v USA sa v rámci súdneho návratového konania zrealizovalo znalecké dokazovanie, aktuálne má otec upravený kontakt s deťmi cez neodkladné opatrenie formou Z.. Nakoľko súd rozhoduje podľa zisteného aktuálneho stavu v čase vyhlásenia rozsudku, súd sa oboznámi s celým obsahom spisu a osobitne s vyjadreniami rodičov dokladanými do spisu po ich rozvode a hlavne po návrate detí z X..
14. Matka v rámci svojich vyjadrení dokladaných do spisu po návrate detí z X. poukázala na fakt, že od posledného rozhodnutia uplynuli takmer dva roky. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o rozvode otec žil na Slovensku a prezentoval sa, že tu chce podnikať, usadiť sa. V čase rozhodovania odvolacím súdom sa deti s otcom už v SR nenachádzali, matka nevedela o ich pobyte. Deti boli u otca v X. X mesiacov a X dní, v X. sa konalo návratové konanie detí na Slovensko. Deti pricestovali na Slovensko XX.X.XXXX spolu s matkou a od vtedy sa matka osobne o deti stará, otec doposiaľ za deťmi neprišiel, na Slovensku sa nezdržiava. Podľa jej tvrdenia má otec kontakt s deťmi cez videohovory každý utorok a štvrtok od 19,00 hod. do 19,30 hod. a v nedeľu od 18,30 hod. do 19,30 hod. (v zmysle uznesenia OS Bratislava V č. k. 68P/35/2021 - 88 z 5.3.2021 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. 20CoP/48/2021
- 133 z 12.5.2021). Po vyššie uvedenom vydanom neodkladnom opatrení vytvára podľa názoru matky otec intenzívnejšie psychický nátlak na deti, emocionálne ich vydiera. Najprv im priamo vysvetľoval, že čoskoro príde na Slovensko, aby sa mohol o nich starať, ale že môže prísť len ak bude vedieť, že sa ho nikto nebude pokúšať dostať do väzenia. Deťom tvrdí, že s ním musia volať každý deň a použiť svoj hlas. Otec deti poučuje, že neexistujú pravidlá na ich vzájomný kontakt. Ďalej im tvrdí, že je zlé, ak jeden rodič bráni deťom byť v kontakte s druhým rodičom. Neskôr otec pri komunikácii s deťmi zvolil manipuláciu podvedomia detí tým, že im číta vymyslené príbehy, ktoré pomenoval „V. C. and T. the H.". V príbehoch ide o dvoch malých bratov pochádzajúcich z L., ktorí hľadajú svojho otca. Cez príbehy deťom podsúva podľa matky informácie. Matka na preukázanie svojich tvrdení o tom, čo otec deťom rozpráva počas videohovorov dokladala od októbra 2021 prepisy častí rozhovorov otca tvrdiac, že disponuje aj celými nahrávkami, ktoré vie predložiť súdu na porovnanie (prepisy matky v anglickom aj slovenskom jazyku sú v spise sú založené na čl. 2218 až 2234, 2249 -2250, 2316-2322, 2324-2349, 2352-2354, 2578-2583). Podľa názoru matky otec aj formou e - mailov deťom vysvetľuje a podsúva postoje ( e maile doložila na čl. 2209-2216) . Čiže podľa matky je pre deti zaťažujúci kontakt otca s nimi, H. sa začal pomočovať v noci a C. sa obnovila tiková porucha (písala matka v podaní z 04.10.2021). Z týchto dôvodov deti pokračujú v terapii u psychologičky O.. R. A., ktorá s nimi zvláda záťažové situácie. Tým aj matka zdôvodnila jej potrebu sledovať a analyzovať obsahy rozhovorov otca s deťmi.
14.1. Z obsahu správy klinického psychológa a psychoterapeuta, O.. R. A., zo dňa XX.XX.XXXX (správu doložila matka) bolo zistené nasledovné: C. veľmi dobre prosperuje, je veselý a spontánny. Matka opakovane referuje psychologičke, že otec deťom rozpráva príbehy s hlavnými hrdinami C. a H., ktorí zachraňujú svojho otca. Priebežne sleduje psychologička dopad na deti. Koncom leta mala matka u C. zaznamenať zvýšenú podráždenosť a opäť tik. Matka jej zasiela prepis hovor a ona ich sleduje. Podľa psychologičky sú príbehy veľmi pútavé, podané detskou rečou. Avšak prvky zakomponované do príbehov (pr. záchrana uväzneného otca) sú cieleným manipulovaním detskou mysľou. Podľa psychologičky majú príbehy za úlohu vytvárať pocit viny, ohrozenia. C. nevie prerozprávať celý príbeh, ale referuje introjekty o záchrane otca. Záverom uviedla, že takýto spôsob komunikácia otca s deťmi považuje za nevhodný, škodlivý pre psychické zdravie detí. K mal. H. psychologička doplnila, že dobre prosperuje, je veselý a spontánny. Matka jej referovala, že H. sa koncom leta opakovane A.l, čo nadväzovalo vždy na ďalší dištančný hovor.
14.2. Deti chodili na terapiu k psychologičke O.. R. A. aj pred únosom do X., otec s tým súhlasil a chodil na stretnutia. Po návrate z X. deti u nej len pokračujú v terapii, osobne ich psychologička vidí a nevychádza len z tvrdení matky. Podľa tvrdení matky však otec deti citovo vydiera, je agresívnejší, nátlakový a najviac deti ovplyvňujú otcom čítané príbehy. Matka si začala hovory nahrávať, ale osobne prítomná pri hovoroch nie je. Deti majú svojho otca radi, ale často sú počas videohovorov dohnané otázkami do kúta, pretože sú pre nich zraňujúce alebo nekomfortné. Deti často otcovi odpovedajú, že si
nepamätajú alebo sa snažia témy zahovoriť. Po skončení hovorov bývajú deti takmer vždy podráždené, bijú sa a nevedia sa upokojiť. Podľa slov matky sa o deti primárne stará ona, počas jej pracovných aktivít jej rodiča, aktuálne opatrovateľku pre deti nemá vzhľadom na pandemické opatrenia.
14.3. Podľa matky sa hovory medzi otcom a deťmi realizovali aj pred neodkladným opatrením s tým, že ešte v X. (v decembri roku 2019) bolo jasne definované predčasné ukončenie hovoru, ak bude otec s deťmi komunikovať nevhodným spôsobom a o nevhodných témach. Boli určené témy rozhovorov, ktorým sa majú rodičia vyhýbať, pr. informovať deti o prebiehajúcich súdnych konaniach, o súdnych rozhodnutiach, bolo zakázané očierňovať druhého rodiča. Rok sa snaží deti stabilizovať, prinášať im pozitívne emočné zážitky, ale v poslednom čase sa H. znova pocikáva, C. má neovládateľné tiky tváre. Otcove ubezpečenia takmer v každom videohovore (pr. že konečne budú spolu, že sa bude o deti starať ako v X.) počúvala pred únosom v októbri 2019 a všetky sľuby otec Q. naplnil. A. rozprávané otcom počas videohovorov sú o hľadaní strateného otca a že deti musia podstupovať rôzne prekážky, aby sa dostali za pokladom - ukradnutým otcom a v L. ich čaká celá rodina. Matka žije v permanentnom strachu.
14.4. Matka nesúhlasí s otcovým návrhom úpravy styku z dôvodu, že návrh nereflektuje na aktuálnu situáciu. Otec nie je na Z. prítomný, doposiaľ súdu neoznámil či a kedy tak mieni urobiť a podľa matky nie je možné za tejto situácie vyhovieť návrhu otca na realizovanie osobného styku otca s deťmi. Taktiež nesúhlasí so zverením detí do Z., čo navrhoval otec v rámci pokusu o dohodu. Podľa jej vyjadrenia je zachytená len na niekoľko málo fotografiách (pri realizácii Z.) doložených od otca. Pritom deti realizujú videohovory v obývačke, kde je lepší signál a obývačka je spojená s kuchyňou. Stáva sa, že deti ju počas hovoru požiadajú pr. o vodu. Matka popiera, že by zasahoval do rozhovoru detí s otcom a tvrdí, že ich nevníma. Podľa názoru matky otcovi prekáža jej občasná prítomnosť, lebo s deťmi rozoberá nevhodné témy, pred deťmi ju osočuje, deti manipuluje, dáva deťom zaťažujúce informácie. Deti však na otca reagujú pozitíve z dôvodu jej nemanipulatívneho a správneho výchovného postupu k deťom. Matka ďalej zastáva názor, že ak otec navštevuje Dr. N., tak jeho terapie potrebuje riešiac traumy spôsobené odlúčením od detí. Otcove subjektívne podozrenia o pedofilných sklonoch hodnotí iba ako sprievodný jav otcovej indikovanej diagnózy, lebo v konaniach v SR ani X. to jeho podozrenie nebolo potvrdené. Otcove podania chápe matka ako nedostatočné pochopenie situácie a absenciu jeho sebareflexie.
14.5. Matka uvádza k realizácii styku otca s deťmi, že po návrate detí z X. dobrovoľne umožňovala kontakt otca s deťmi a to od 06.08.2020 najskôr jeden krát do týždňa, neskôr dva krát týždenne a od 13.6.2021 podľa matky má otec kontakt s deťmi v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/48/2021 - 133 zo dňa 12.05.2021. Hovory sa realizovali cez Z., pričom súdu priebežne dokladala zoznam všetkých dátumov (pr. na čl. 2118,2119). Otec je s deťmi v pravidelnom kontakte a túto situáciu si podľa matky zavinil sám. Matka popiera, že by zasahovala do hovorov otca s deťmi, ale ak jej deti položia otázku alebo vypýtajú vodu, tak im odpovie. Poukázala na to, že v závere hovoru otec vždy opakuje deťom, že môžu spolu volať akýkoľvek dlhý čas alebo že im bude čítať príbeh než mama nezloží. Matka potvrdila, že O.. A. preposielala otcove príbehy v angličtine, ktoré otec rozpráva deťom. Prepisy vznikli pomocou diktovacieho softwaru v PC, slová otca boli automaticky prepisované do dokumentu. Podľa matky psychologička O.. A. prejavila obavy, pretože pri komunikácii s deťmi majú príbehy a symbolické postavy dôležitejší vplyv na detský vývoj, ich vedomé a podvedomé procesy. Deti nie sú schopné používať pri týchto príbehoch vedomé obranné mechanizmy tak ako pri otvorenej komunikácii otec kladie deťom otázky. Matka uviedla, že pri videohovoroch sa deti s otcom striedajú. Na pojednávaní 25.01.2022 spomenula posledný hovor otca s C., ktorý po 20 minútach prišiel za ňou do izby a bol mĺkvy. Povedal jej, že otec rozprával veľa nudných vecí. Po ďalších 20 minútach prišiel H. pre C., lebo ho volal otec a bude im rozprávať príbeh, C. sa nechcelo ísť. Následne jej C. povedal, že to bolo horšie ako inokedy a otec rozprával veľa zlých vecí o tete R. (svedkyňa O.. A. ).
15. Otec sa po návrate detí z X. v tomto konaní taktiež písomne vyjadroval, ústne na pojednávaní tak činila v jeho mene jeho právna zástupkyňa. Podľa jeho názoru je jeho vzťah so synmi dobrý a konštatovali to tunajšie súdy aj americký súd. Potvrdil, že prebiehajú telefonické hovory s deťmi, ale nie vždy v potrebnom čase. Tvrdenia matky o tom, že cez komunikáciu s deťmi (pr. čítanie príbehov a e maile deti) manipuluje deti označil za nepravdivé a účelové tvrdenia. Správu psychologičky (O.. A.) hodnotí ako neobjektívnu, jednostrannú. Matkou spomínané zvukové nahrávky považuje za nezákonný dôkaz.
15.1. Otec zdôraznil, že nenamietal psychoterapiu detí u psychologičky A. do času odchodu detí do X., ale v súčasnosti ju už namieta. Išlo mu o to, že psychologička ho žiadnym spôsobom neinformovala
o pokračovaní terapie a o svojom závere. Otec je presvedčený, že psychologička je ovplyvnená opisom situácií matkou detí a prepisom rozhovorov. Poukázal na to, že v minulosti sa stalo, že matka si účelovo poprepisovala a preložila nahrávky. Zdôraznil, že on sa len bráni proti popieraniu jeho práv a objektívnou realitou nie je to, čo si predstavuje matka. Podľa otca mu deti povedali, že podľa matky s ním môžu hovoriť iba toľko, koľko im vyplýva zo súdneho rozhodnutia. A práve z tohto dôvodu im aj povedal, že môžu spolu komunikovať, aj nad rámec súdneho rozhodnutia, ak to budú chcieť a matka to dovolí.
15.2. Otec vo vyjadrení z 21.10.2021 uznal, že deti si od januára 2017 prešli ťažkým obdobím, matka sa snažila minimalizovať jeho výchovný vplyv na deti. V priebehu celého konania sa od januára 2017 do októbra 2019 vyjadroval podrobne k správaniu matky. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie pochopil, že bez ohľadu na výsledok rozhodnutia sa bude matka snažiť styk s deťmi čo najviac obmedziť. Bol zúfalý, psychicky a finančne vyčerpaný a to viedlo aj k tomu, že s deťmi opustil Z.. Dnes je videohovor s deťmi jedinou možnosťou, ako vidieť a komunikovať s deťmi. Avšak matka nie je schopná ani na diaľku poskytnúť styk v dostatočnom rozsahu. Od 17.12.2020 mal s deťmi kontakt max. 2 x v týždni po 15-30 minút, pritom realizácia styku závisela len od vôle matky. Podľa otca aktuálne je nemožný jeho osobný styk s deťmi. Otec však poukázal na fakt, že ak bol s matkou a deťmi v X. tak sa ako rodičia striedali v starostlivosti o deti, každý z nich bol s deťmi v dennom kontakte na diaľku 1 hodinu a to bez rušenia či nahrávania druhým rodičom. Podľa názoru otca je od príchodu detí na Z. situácia rovnaká aká bola od januára 2017. Otec sa domnieva, že matkina predstava je, aby mali deti život bez otca. Pokiaľ sa aj stretnutia na diaľku uskutočnia, tak matka do toho zasahuje, odmieta mu poskytnúť dostatočný časový priestor na komunikáciu s deťmi a už vonkoncom nie súkromie. Správaním matky je on pozbavený svojich rodičovských práv. Popiera matkine tvrdenia o tom, že by deťom hovoril, že s ním musia telefonovať každý deň alebo že neexistujú pravidlá. Deti sa samé dožadujú dlhšieho styku, pýtajú sa na jeho príchod do N.. Jeho kontakt s deťmi aktuálne prebieha prirodzene, deti sa tešia a užívajú si. Aj stretnutia na diaľku sa snaží efektívne využiť na porozprávanie sa s deťmi. Tvrdenia matky ohľadom rozprávok, ktoré deťom číta hodnotí ako poprekrúcané. Tie príbehy im začal rozprávať ešte v X. a deti prejavili záujem cez príbehy prežívať svoje dobrodružstvá. On deťom nehovorí nič zlé. Matkou doložené prepisy ich hovorov hodnotí ako účelové, vytrhnuté z kontextu, preložené len matkou detí. Otec odmieta autenticitu týchto prepisov hovorov. Za terajšími aktuálnymi problémami detí (pr. tiky, pomočovanie) vidí to, že on ako otec nemá dostatočný prístup k deťom. K správe O.. A. otec konštatoval, že táto nemôže byť hodnotená objektívne, lebo vychádza len z tvrdení matky. Vo vyjadrení uviedol, že psychologička ho neinformovala, že deti po návrate z X. začali chodiť ku nej na terapiu, aj keď na neho kontakt má. On na deti nie je agresívny a ani ich nevydiera, neohrozuje ich psychický a fyzický vývin. Otec súhlasí s tým, že deťom je treba vytvoriť pocit bezpečia a istoty.
15.3. Vo vyjadrení zo dňa 02.12.2021 (čl. 2369) reagoval na vyjadrenie matky z 15.11.2021. Podľa neho ním opisované skutočnosti v jeho vyjadreniach nie sú jeho subjektívnymi pocitmi a presvedčeniami, ale popísaním skutočného stavu od októbra 2019 po súčasnosť. Nie on ale matka nereflektuje najlepší záujem detí, lebo celé roky koná s jediným cieľom úplného vylúčenia otca zo života detí. Matku nepovažuje za kompetentného rodiča, lebo ten by akceptoval úlohu druhého rodiča v živote detí a tiež právo detí na výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Matkine pochybnosti či sa on vôbec podrobil terapii hodnotí len ako osočovanie a subjektívne pocity matky. Podľa otca jeho terajšia neprítomnosť na Z. je stav dočasný a nenavrhoval by aj osobný styk s deťmi, ak by vedel, že sa nebude realizovať. Matka využíva len jeho terajšiu situáciu, že nemôže prísť na Z.. Matka zneužíva aj ten minimálny čas, čo trávi s deťmi na diaľku a účelovo popisuje v jeho neprospech. Správanie matky počas stykov sa nezmenilo, matka je vždy prítomná, snaží sa odpútavať pozornosť detí, hovory opakovane prerušuje alebo preruší bez možnosti rozlúčenia.
15.4. Otec vo vyjadrení doručenom súdu 13.01.2022 doložil fotografie so svojimi synmi z obdobia realizácie jednotlivých videohovorov (screenshoty) za obdobie od júna 2021 do 09.01.2022 (čl. 2384-2570). Nimi chcel súdu dokázať, že si on i deti takto strávený čas užívajú a matka je pri videohovoroch prítomná a niekedy aj mimo záberu. Taktiež odpovedal na dôvod voľby Dr. N. - vybral si ho, lebo je kvalifikovaným psychoterapeutom zameriavajúcim sa na traumy spôsobené odlúčením rodiča a celej jeho rodiny od detí, spôsobené konaním rodiča trpiacim psychickou poruchou ( poruchou osobnosti). Otec ďalej uviedol, že má stále podozrenie na pedofilné sklony priateľa matky, lebo podozrenia neboli vyvrátené ani v znaleckom dokazovaní pred americkým súdom. Otec už skôr v konaní poukazoval na diagnostikovanú poruchu osobnosti u matky odvolávajúc sa na predloženú whatsapp komunikáciu medzi nimi. Taktiež podľa názoru otca v znaleckom dokazovaní v X. nebolo vylúčené, že
matka môže mať psychické ťažkosti. Teda otec má obavy o zdraví vývin detí, preto potrebuje pomoc odborníka a našiel ho v osobe Dr. N.. Jediný čas, kedy boli deti po januári 2017 v starostlivosti oboch rodičov bol čas strávený v X.. Matka sa v médiách prezentuje, aké peklo si prežila, ale neberie už do úvahy traumu jeho traumu prežívanú od januára 2017, lebo matka sa rozhodla deti vychovávať sama.
15.5. Podľa tvrdení otca jeho hovory síce s deťmi prebiehajú, ale matka do hovorov zasahuje alebo hovor ukončí bez možnosti rozlúčenia sa s deťmi. Žiadal prihliadať na jeho terajšiu komplikovanú situáciu, na pojednávania vytyčované po návrate detí z X. sa nedostavil z dôvodu, že by po príchode na Z. išiel s vysokou pravdepodobnosťou do väzby. Otec súdu tiež priebežne dokladal jeho evidenciu zrealizovaného kontaktu s deťmi s uvedením aj času trvania hovoru (pr. na čl. 2134, 2291) od 17.12.2020 poukazujúc na to, že netrvali vždy v dostatočnom rozsahu.
16. Súd sa oboznámil z obsahom rozsudku oblastného súdu X. pre severnú oblasť štátu L. (O. order and opinion), prípad č. XX C XXXX rozhodnutý sudkyňou S. M. G. v občianskoprávnom spore žalobkyne S. C. proti žalovanému M. C. zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „rozsudok X.") a zistil , že súd vyhovel žalobe matky a nariadil, aby boli obaja chlapci vrátení na Z.. Z obsahu predmetného rozhodnutia (preloženého do slovenského jazyky súdom ustanoveným prekladateľom) sa súd oboznámil aj z skutočnosťami, ktoré vyhodnotil za dôležité pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode vzhľadom na vyjadrenia a argumentáciu rodičov dokladanú do spisu po návrate detí na Z.. G. boli pre súd v X. dôležité tieto zistenia (vyjadrenia sudkyne G.):
16.1. Otec premiestnil svojich synov vo veku osem a šesť rokov z územia Z. v období okolo XX.XX.XXXX bez súhlasu matky a matka podala 05.11.2019 žalobu s cieľom získať deti do svojej starostlivosti. Z. súd pred tým vyhlásil, že deti narodené v L. mali miesto obvyklého pobytu na Z.. Otec priviedol deti do Y. v štáte L. , kde sa odvtedy nachádzajú. Súd v konaní primárne bral ohľad na deti, aby boli v bezpečí, aby sa konalo v ich najlepšom záujme a „aby mali kontakt s oboma rodičmi". Aj počas prázdnin a celosvetovej pandémie kolízny opatrovníci pracovali s deťmi a rodičmi, kontrolovali ich, podávali súdu správy a zaisťovali, aby deti boli zapísané do školy, aby deti mali pravidelný kontakt s „oboma rodičmi" a aby sa o súdnom konaní nehovorilo v ich prítomnosti. Súd ako aj kolízni opatrovníci jasne formulovali, že obaja rodičia ľúbia svoje deti a želajú si pre ne len to najlepšie.
16.2. Matka sa žalobou domáhala návratu detí na Z., otec nenamietal voči tomu, že deti uniesol (v zápisnici na str. 644 advokát otca nazval jeho čin odôvodneným únosom), ale odvolával sa na dve výnimky z medzinárodnej zmluvy, ktoré pri ich preukázaní by boli dôvodom zamietnuť návrat detí na Z. (1. S.: deti budú na Z. vystavené nebezpečenstvu fyzickej a psychickej ujmy, lebo si myslí, že matkin milenec O. Z. má pedofilné sklony a s deťmi nadväzuje vzťah s cieľom sexuálneho zneužívania; 2. Výnimka: návratom detí na Z. by boli porušené základné princípy platné v X. týkajúce sa ochrany ľudských práv a základných slobôd). Z. v X. konštatoval, že v priebehu konania otec nepreukázal existenciu ním uvádzaných výnimiek.
16.3. Z sudkyňou zisteného skutkového stavu vyplýva, že v čase rozhodovania bola matka občiankou Z. aj L., býva v N. na Z.. Otec detí bol občanom L. a Z. štátov, býval v Y.. Rodičia mali spolu dve deti, obe narodené v L., obe majú V.. Päť týždňov po narodení ich mladšieho syna Theodora sa v máji 2014 presťahovali z prenajatého bytu v H. V. do N. z dôvodu, že nepovažovali L. za bezpečné miesto na život. Na Z. bývali v trojizbovom byte (adresa: N. 6, N.). Rodina uvažovala presťahovať sa do X., matka požiadala aj o zelenú kartu, ktorú získala v roku XXXX vďaka sponzorstvu švagra P. C.. D. ešte v roku XXXXsa začal kaziť vzťah rodičov. Matka sa vzdala zelenej karty 14.08.2017. Matka považovala dátum XX.XX.XXXX za dátum začiatku oddeleného života s otcom detí. Obe deti navštevovali v roku XXXX školu, chodili na rôzne krúžky. V roku 2017 a aj v čase opisovania skutkových okolností americkou sudkyňou mala matka milenca Z. (vyššie spomínaný), s ktorým mala ľúbostný pomer ešte v decembri XXXX. Otec si myslel, že menovaný pán Z. sa k jej deťom správa sexuálne neprimerane a preukazoval to J. V. komunikáciou medzi matkou detí a menovaným (je presne uvedená v preklade na strane 7, v spise je to čl. XXXX). Otec sa snažil deti poučiť o A. pomocou detských kníh. V roku XXXX bývala matka s deťmi naďalej v byte jej otca, deti chodili do inej školy, pokračovali v mimoškolských aktivitách. Rodičia boli v roku XXXX rozvedení. Dňa XX.XX.XXXX využíval otec svoje právo tráviť čas s deťmi pod dohľadom otca matky, otec unikol z dohľadu, zobral deti autom do O., súkromným lietadlom do U., bežnou leteckou linkou následne do H. a autom do Y., všetko bez súhlasu a vedomia matky.
16.4. Okresný súd (OS Bratislava 1) konajúc na návrh otca dňa 08.01.2018 rozhodol, že miestom obvyklého pobytu detí je Z., rozsudok potvrdil aj odvolací súd. Ústavný súd SR otcovo odvolanie zamietol. Európsky súd pre ľudské práva konajúc na základe návrhu otca nezistil, že by si slovenské súdy zle vykladali Dohovor alebo inak poškodili otcove ľudské práva. Na súde v X. bola právna zástupkyňa matky vypočúvaná len ako bežný svedok (M.. D.) a nie ako znalec, lebo súd mal vážne pochybnosti o jej nestrannosti a spoľahlivosti, keďže matku ako advokátka zastupuje aj na Z.. Z. v X. osobitne posudzoval obvyklý pobyt detí a dospel k záveru, že v čase otcovho premiestnenia detí zo Z. mali obe deti „domov" na Z. a nikde inde.
XX.X. Súd v X. ustanovil znalca z odboru psychológie, psychológa Dr. Z. F. za účelom vykonania znaleckého posúdenia nebezpečenstiev, ktoré by deťom hrozili, keby boli vrátané na Z.. A. F. zistil, že pán Z. pravdepodobne nemá pedofilné sklony a nemyslí si, že by deťom hrozilo nebezpečenstvo, že ich bude Z. sexuálne obťažovať. Sudkyňa k tomuto záveru konštatovala, že záver psychológa by bol veľmi nápomocný, ak by bol úplne nezávislý od vplyvu jednotlivých strán. Výslovne uviedla, že má istý dôvod predpokladať, že jeho analýza nebola až taká nezávislá, lebo počas krížového výsluchu psychológa advokátom sa zistilo, že Dr. F. a advokátka matky (pani T.) sa dosť dlho poznali , psychológ bol u nej raz doma na večeri a psychológ hovoril s ňou o svojom svedectve pred tým, ako ho poskytol. Z. konštatovala, že advokátka matky a psychológ mali súd a advokátov upovedomiť o vzťahu z minulosti. Preto aj sudkyňa konštatovala, že názory pána F. považovala za menej spoľahlivé a jeho svedectvu prikladal malú váhu. Preto sa o závery F. opierala len do takej miery, do akej by „so zdravím rozumom" dospela k podobným záverom, keby jej boli predložené rovnaké fakty. Otec podporil svoje tvrdenia prizvaním znalca z odboru súdnej psychológie ( Dr. A. T.) a ten vyvracal svedectvo Dr. F. a že F. nemohol na 100 % vylúčiť sexuálne zneužívanie a sexuálny grooming, lebo nemal informácie o všetkom, čo mohli deti zažiť. Sudkyňa v X. sa vyporiadala s obomi závermi odborníkov a dospela k záveru, že otec nepreukázal hroziace nebezpečenstvo vážnej nebezpečnej ujmy deťom na Z.. Sudkyňa konštatovala, že chápe J. komunikáciu o masturbácii pána Z. v prítomnosti vlastného syna presne naopak ako ju interpretuje otec detí a to tak, že prítomnosť syna znížila jeho sexuálne vzrušenie a radšej išiel masturbovať do kúpeľne, ako by to mal robiť v prítomnosti svojho syna. A. Z. podstúpil test falopletyzmografie, preto sudkyňa dospela k záveru, že mu na deťoch záleží, keďže takú záležitosť vôbec podstúpil, len aby dokázal, že môže byť v ich prítomnosti. Preto aj dospela k záveru, že menovaný nepredstavuje pre deti vážne nebezpečenstvo ujmy.
17. Súd sa oboznámil z obsahom správy znalca Z. R. F., Ph.D., V., psychológa v oblasti klinickej psychológie a klinickej psychológie detí a mládeže z inštitútu súdnej psychológie pre severnú oblasť L. (správa je preložená do slovenského jazyka na čl. 2045 až 2083 v spise), lebo znalecké dokazovanie bolo vykonané na súde v X.. Pri znaleckom dokazovaní sa používal anglický jazyk, v ktorom komunikovali obaja rodičia, priamo a bez tlmočníka. Súd pritom prihliadla aj na zistenia a závery sudkyne v X. uvádzané už vyššie v bode 16., 16.1 až 16.5 odôvodnenia toho rozsudku X..
17.1. Znalec z pozorovaní rodičov k deťom dospel k záveru, že obaja rodičia pristupovali k deťom pozitívne, deti reagovali na oboch rodičov. Obaja rodičia sa o deti živo zaujímali a vedeli utešiť obe deti, ak boli rozrušené. Znalec vykonal rozhovor aj s každým z detí. O.. C. pripustil, že keď sa rodičia rozviedli, jeho mama a stará mama si s ním dobre nevychádzali, mama na otca nadávala; neskôr uviedol, že nie a že na tom nezáleží. O. C. uviedol, že mama má kamaráta O. (O. Z.) a že sa im s O. nikdy nič zlé nestalo a teda nevie, prečo si otec myslí, že je O. nebezpečný. Podľa neho rodičia na seba nekričia, niekedy hovoria o tom druhom v zlom a tvrdí, že otec sa k mame správa krajšie ako mama k otcovi. Vedel , že rodičia sú rozvedení, pýtal sa s bratom otca na dôvody, ale otec im mal povedať, že im to porozpráva keď budú väčší. Matky sa na dôvody ani nepýtal. Pýtal sa jej prečo nie sú spolu s otcom a mama mu mala povedať , že to je preto, že o nej hovoril otec zlé veci. Na druhom sedení C. znalcovi povedal, že rodičia už na seba nehovoria zlé veci. Tretí rozhovor znalec absolvoval s C. v škole a vyjadril sa k tomu, že na Z. trávil čas s otcom podľa zákonov. Zvykol otcovi volávať, mal telefóny od otca, ale telefóny zmizli alebo sa zamokrili. Ale mama mu hovorila, že otec o nej vravel zlé veci. A otec mu zase povedal, že sa ho snažili dostať do väzenia mama, stará mama a O.. Potvrdil znalcovi, že máva s rodičmi videohovory tak, že keď je u jedného rodiča, dopoludnia komunikuje s druhým rodičom. Druhý rodič je vždy v inej izbe.
17.2. Znalec vykonal pohovory aj s mal. H. (ďalej len „H."), ktorý mu uviedol, že keď boli rodičia spolu, tak sa za všetko hádali. Z. s bratom im hovorili, aby prestali. P. mu povedal, že O. je zlý človek, ale on verí, že je dobrý. Znalec konštatoval, že H. má rečovú vadu a potrebuje pomoc logopéda. Podľa
neho mama hovorila zle na otca. H., že otec nehovorí zlé veci o mame a neskôr dodal, že si nepamätá. H. aj začal niečo hovoriť znalcovi, následne opakovane dodal, že zabudol. Tiež uviedol, že nesmie prezrádzať tajomstvá, aby o nich nik nevedel.
17.3. Každý z rodičov vyplnil u znalca rovnakú sadu testov a znalec z toho vytvoril svoje závery k rodičom:
Matka vyplnila osobnostný psychologický test a bola u nej zistená defenzivita vo väčšej miere ako je bežné. Preto je pravdepodobné, že ak má matka psychické problémy, tak nemohli byť v teste odhalené pre úroveň defenzivity. Zvýšené hodnoty mala na škále potláčania pocitov a škále nadmernej kontroly nepriateľstva, pritom to súviselo s opatrným prístupom k životu. Zvýšené hodnoty mala na škále sociálnej zodpovednosti, lebo test vypĺňala tak, aby nielen poprela svoje slabé stránky, ale aj vylepšila svoje pozitívne charakteristiky správania. Z výsledkov znalca nevyplynula žiadna psychická porucha matky. Z testu na posúdenie osobnosti znalcovi vyplynulo, že pociťuje stres. Otec vyplnil rovnaké testy ako matka. Znalec dospel k záveru, že otec hovoril pravdivo a otvorene. Z vyjadrenia otca mu vyplynulo, že vzhľadom na to, čo sa dialo počas posledných rokov podozrieva iných ľudí, teda perzekučné bludy u neho trvajú dlhšiu dobu. To aj ovplyvňuje jeho názor na situácie v živote. Preto je pre neho aj ťažké zvážiť názor, že pán Z. nie je A. Podľa znalca otec nikomu a ničomu nedôveruje. Neboli však u neho naznačené žiadne významné psychické poruchy. Otec podstúpil aj test na posúdenie osobnosti a najvyššie hodnoty v teste dosiahol na škálach, ktoré merajú stres a paranoju, ktorá nie je veľmi zvýšená. Pri porovnaní oboch rodičov znalec uzavrel, že (na str. 20 preloženej správy v poslednom odseku), že u matky je možné, že má nejaké psychické ťažkosti, ktoré neboli odhalené , testy ich nezistili. Ale vzhľadom na všetky záznamy a aj záznamy od jej predchádzajúceho terapeuta nemá znalec obavy, že by mala významnejšie psychické ťažkosti, ktoré by mohli negatívne vplývať na jej schopnosť postarať sa o deti. Testy mu neposkytli jasný dôkaz o tom, že trpí depresiou a naznačili, že trpí istou mierou úzkosti a to nie je prekvapivé vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzala. Podľa znalca sa u nej niekedy prejavujú príznaky depresie a úzkosti, kvôli tomu chodí na terapie a berie lieky. Z určitých dôkazov zistil, že má posttraumatickú stresovú poruchu (v skratke: A.; vyplynulo mu to aj zo záznamov terapeuta). To môže ovplyvňovať aj jej váhavosť, či pustí deti na stretnutie s otcom. Niektoré informácie o správaní otca detí dávajú však matke oprávnený dôvod na znepokojenie, keď majú deti tráviť čas s otcom. Znalec nemohol uviesť, že by táto porucha ovplyvňovala jej schopnosť postarať sa o deti. Otec bol otvorený a úprimný pri vypĺňaní testov, ale v teste posúdenia osobnosti mu vyšli určité znaky defenzivity. Otec trpí do istej miery perzekučnými bludmi, ktoré sú dlhodobejšie a nevyplývajú len z momentálnych okolností. Okrem týchto perzekučných bludov a paranoje sa u otca nedokázali žiadne iné psychické problémy. Podľa znalca mali názory otca negatívny vplyv na deti, lebo ich podľa terapeuta detí konfrontoval s niektorými tvrdeniami.
17.4. Znalec sa ďalej vyjadril k deťom. Podľa znalca majú (teda mali v čase písania správy) problémy so sebaovládaním, lebo boli svedkami veľkých konfliktov medzi rodičmi a môže to vyústiť v neschopnosť regulovať svoje správanie, ktoré môže súvisieť s prejavom sexuálnych prvkov v správaní detí. Podľa znalca pri návrate na Z. deťom nehrozí nebezpečenstvo fyzickej ujmy ani od jedného z rodičov. Avšak deti utrpeli psychickú ujmu kvôli tomu, čo sa udialo v ich životoch - veľké konflikty medzi rodičmi, ktorých boli svedkom a ich únos do X.. Vo vzťahu k návratu na Z. môžu utrpieť psychickú ujmu jedine v tom, že budú zmätení pre neporozumenie, prečo žili na Z. s mamou, potom s otcom v X., prečo sa potom o nich starali rodičia na polovicu, prečo sa matka dočasne presťahovala do X., prečo sa zrazu sťahujú na Z., kde nebudú alebo budú málo v kontakte s otcom. Nebezpečenstvo psychickej ujmy u detí je nižšie pri návrate na Z. než ak by ostali v X. a matka by žila na Z., vídali by ju málo. Deti strpia návrat na Z., ale nemusia dokázať strpieť (hlavne C.) pokračovanie konfliktov medzi rodičmi, či podávanie negatívnych správ o M. Z.. Otec znalcovi uviedol, že po návrate detí na Z. ich nebude môcť vídať, lebo na Z. bude zatknutý a že aj keby ho neobvinili z únosu, tak by sa tam nevrátil. Podľa znalca však existuje spôsob, ako by sa otec mohol zapojiť do výchovy detí a to tak, že by matka niekoľkokrát v roku priviedla deti za otcom do X.. Podľa znalca sa deti dokážu prispôsobiť a zvyknúť si na to, že budú žiť najmä s matkou na Z..
17.5. Znalec nemal k dispozícii údaje, ktoré by poukazovali na to, že by matkina depresia, úzkosť alebo A. mali negatívny vplyv na jej schopnosť poskytnúť deťom adekvátnu opateru a rozvíjať ich. Ale jej diagnóza A. mohla mať vplyv na jej ochotu nechať deti ísť na stretnutie s otcom, keď boli choré alebo ak mala dojem, že by s s ním nemali dobre kvôli ich ťažkostiam. Jej správanie sa však dá pochopiť po tom,
akým spôsobom sa k nej a deťom otec správa. Znalec uviedol, že si prešiel viac ako XXX mailov, ktoré otec poslal matke počas 3 rokov, vzorku z toho poslal aj otcovi na kontrolu a ten potvrdil, že ich písal a odpovedal, že písal aj ostatné. Deti budú však profitovať z toho, ak nebude matka o otcovi hovoriť pred deťmi negatívne. Znalec ďalej poukázal na to, že existujú dôkazy, že otec opakovane hovoril deťom, že pán Z. je pedofil, hovoril s nimi o groomingu a znalec má obavy z takéhoto správania otca a toho vplyvu na deti.
17.6. Úlohou znalca bolo aj vyjadriť sa k tomu, či sú deti vystavené manipulácii jedným rodičom proti druhému s cieľom odcudzenia dieťaťa od rodiča. Podľa znalca nič nepoukazovalo na to, že by sa deti odcudzili otcovi po manipulácii matky. Deti sa nebránili stretávaniu s otcom. Problémy týkajúce sa vzťahu otca a detí mohli v minulosti vyplývať z toho, ako sa k nim otec správal a aj z toho, čo hovorila pred deťmi ich matka. Niektoré veci deti urobili z potreby chrániť matku, ktorá sa o nich starala. Z dokazovania znalec zistil (a povedal mu to aj mal. C.), že otec použil pred deťmi výraz „odcudzenie detí od rodičov po manipulácii druhým rodičom". Matka mu uviedla, že otec dal deťom telefóny a ona nechcela, aby boli pripojené na jej Wi -Fi sieť. Znalec konštatoval, že rodičia sa ku sebe vzájomne správali tak, že mohli deťom spôsobiť ujmu. Znalec nemal dôkazy, že by jeden z rodičov pracoval na odcudzení detí k druhému rodičov viac ako druhý rodič. Matka ukracovala otca o čas s deťmi do istej miery odôvodnene, lebo mala obavy zveriť mu deti vzhľadom k tomu, ako sa k nej správal pred deťmi a bála sa, že ich unesie. Po väčšinu života detí sa o nich starala matka, hlavne od rozvodu rodičov v januári XXXX do únosu v októbri XXXX, preto sa aj deti spoliehajú pri uspokojovaní každodenných potrieb viac na matku. Ale deti sa ani tak neodcudzili ani jednému z rodičov, užívajú si čas strávený s každým z rodičov, majú však ťažkosti z konfliktov rodičov. Podľa znalca však matka zbytočne obmedzovala styk otca s deťmi, keď mu ich nedávala a nedohliadala na stretnutie, keď bolo jedno alebo obe deti choré.
17.7. V závere znalec uviedol návrhy liečby , ktorá by deťom pomohli vzhľadom na takúto požiadavku od advokátov rodičov. Podľa znalca bez ohľadu na to, kde budú deti žiť, každé z detí potrebuje absolvovať individuálnu psychoterapiu, aby dokázali zvládnuť a popasovať sa so všetkým, čo sa odohralo v súvislosti s únosom do X.. Bez ohľadom na výsledok sporu bolo znalcovi jasné, že jeden z rodičov bude s deťmi veľmi málo. Preto by aj obaja rodičia mali chodiť na individuálnu terapiu, lebo sa musia zlepšiť v zvládaní svojho hnevu a ostatných pocitov, ktoré ich nútia na nevhodné poznámky pred deťmi či hádať sa v prítomnosti detí. Rodičia musia pochopiť, že deťom škodí, ak jeden o druhom hovorí negatívne pred deťmi. Tiež deťom škodí, ak otec pred deťmi opakovane hovorí, že pán Z. je A.. Odporučil otcovi, aby sa jeho terapia sústredila aj na problémy týkajúce sa jeho vnímania a úsudku, aj na problémy s paranoiou. Matka potrebuje zamerať svoju terapiu na prejavy posttraumatickej stresovej poruchy.
18. Otec predložil súdu potvrdenie Dr. B. N. (na čl. XXXX) , ktorý sa potvrdení označil ako licencovaný klinický kriminalista (forezný psychológ) vykonávajúci psychoterapie v štáte L. (šz. U. č. XX-XXXXXX). V potvrdení uviedol, že ovláda rôzne formy terapie, je odborníkom na posudzovanie psychopatie, posudzovanie rizika násilného správania a sexuálneho rizika. Jeho terapeutická činnosť je zameraná najmä na pomoc obetiam traumy súvisiacej s psychopatickými a inými poruchami. V závere potvrdil, že od januára 2021 lieči otca M. C., je jeho konzultantom v súvislosti s jeho núteným odlúčením od jeho detí a následným odcudzením sa. Dr. N. doložil na preukázanie svojej kvalifikácie aj osvedčenia, certifikáty ( čl.XXXX, XXXX) a výpis z databázy Ministerstva zdravotníctva štátu L. ( čl. XXXX), podľa ktorého je Dr. B. evidovaný ako klinický kriminológ od 19.10.2015 pod číslom licencie XX-XXXXXX.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že deti absolvovali terapeutické sedenia u psychologičky O.. A. pred odletom do X. a začali ich postupne absolvovať aj po ich návrate. V záujme objektívneho posúdenia všetkých aktuálnych skutočností súd v konaní vypočul psychologičku O.. R. A. ako svedka.
19.1. Svedkyňa má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, Filozofickú fakultu, vyštudovaný odbor psychológia s atestáciou z klinickej psychológie, má udelenú licenciu na psychoterapeuta. V týchto oblastiach vykonáva prax 20 rokov. Svedkyňa ovláda anglický jazyk, teda mohla s rodičmi aj deťmi komunikovať aj v anglickom jazyku. Podľa svedkyne je aktuálne v kontakte s deťmi od januára 2019. Najprv ju kontaktovala advokátka otca, neskôr záujme potvrdila aj advokátka matky. Pri osobnom stretnutí s rodičmi komunikovala v anglickom jazyku.
19.2. Svedkyňa sa nazačiatku stretla naraz s obomi deťmi. Pri prvom kontakte boli deti opatrné, chceli byť spolu na terapii a boli si vzájomne oporou. Bolo vidno, že sú na seba veľmi naviazaní. Bolo náročné s nimi naviazať kontakt s dôverou, lebo obaja unikali do spoločnej hry medzi sebou alebo do individuálnej hry, vyhýbali sa vzájomnej interakcii. Pred odchodom detí do X. ich vnímala ako napäté, neboli prístupné psychoterapeutickým intervenciám, preto mohla pôsobiť len podporne a edukačne. U C. pozorovala smútok, odmietal kresliť, bol vždy zamyslený a pozeral sa inde. H. bol menší, mal nezrelosť reči, vôbec s ňou nerozprával, individuálne hral sa od nej otočený chrbtom. Svedkyňa vedela, že je už niekoľkou terapeutkou v poradí detí, preto potrebovali dlhší čas zvyknúť si. C. H. sa hral s figúrkami alebo vecami a nepotreboval jej spoločnosť. Podľa svedkyne to bola typická obranná reakcia úniku pred záťažovou situáciu. Svedkyňa mala 5-7 sedení s obomi deťmi, neskôr si deti rozdelila na osobitné sedenia, lebo mali rozdielne potreby - C. bol starší, H. bol mladší - bol medzi nimi vekový rozdiel dvoch rokov a ona sa im potrebovala venovať individuálne. Tiež matka jej od začiatku hlásila, že H. sa občas pomočuje v noci, ale dôkaz k tomu nemala. H. mal veľký problém s hnevom a zvládaním hnevu. H. nahromadený hnev sa prejavil v spojení s bratom, ktorého provokoval, snažil sa vyvolávať konflikty v snahe zbaviť sa hnevu. Niekedy si H. vyžiadal, že chce mať stretnutie aj s bračekom. Deti na stretnutia privádzala väčšinou matka, ale väčšinou starí rodičia a otec už čakal v čakárni. Čiže deti vždy prešli neideálnym nastavením, deti sa vždy stretli s ockom. Ak sa mama s otcom stretli v čakárni, svedkyňa vnímala napätie medzi rodičmi, deti to mohlo ovplyvniť pri vstupe do tej terapie. Na druhej strane pozitívne vnímam, že obaja rodičia tak vyjadrovali podporu a súhlasili s terapiou a obaja chlapci videli, že rodičia súhlasili s terapiou. Pred odchodom do X. k somatickým ťažkostiam detí počas stretnutí u nej uviedla, že H. bol náchylnejší k infektom (častokrát prišiel nachladnutý a chorý), C. sa pýtal niekedy na WC (syndróm dráždivého močového mechúra). U H. videla obrovské napätie, zhrbené ramená. Pozorovali vždy, ako sa deti zvítali s rodičmi. C. sa privítal väčšinou pekne, mal s obomi rodičmi telesný kontakt dobrý, napr. sa vypýtal s otcom ísť na WC. Otec vždy deťom priniesol niečo na pitie a jedenie. H. reagoval na otca niekedy negatívne a odmerane, napr. videl otca v čakárni a odišiel, odmietal kontakt s ním.
19.3. Pri procese terapie bol C. taký, že jeho nervová sústava bola predráždená, bol hyperaktívny, nechcel moc robiť kľudnejšie hry. Na priame otázky zväčša odpovedal úprimne, ale ohľadom rodičov a rodinnej situácie reagoval vyhýbavo. Podľa svedkyne deti nechytali ani jednému z rodičov stranu a snažili sa nezraniť nikoho z rodičov. U C. odpájanie charakterizovala ako narušenie pozornosti a obrana osobnosti v prípade traumatizácie. Charakterizovala to ako disociáciu - prirodzenú obranu organizmu, ktorá nastáva pri nejakom preťažení organizmu pod fyzickým alebo emočným tlakom. Napr. C. odpovedal slovne na niečo iné ako sa ho ja pýtala, alebo zámerne nereagoval. Podľa svedkyne pri individuálnych stretnutiach s deťmi sa jej podarili s C. viac nadviazať kontakt, lebo už bol starší oproti H.. C. bol veľmi citlivé senzitívne dieťa, ktoré sa staralo o potreby mladšieho brata a vnútorne prežíval konflikt medzi rodičmi ako konflikt lojality. Nikdy sa nevyjadroval sám, spontánne a negatívne. Deti boli veľmi opatrné v tom, čo povedia. H. bol uzavretý, menej komunikoval. H. s ňou málo nadväzoval kontakt, hral sa sám, bol smutný, vyhýbal sa popisu svojich emócii. Svedkyňa to vyhodnotila tak, že deti sú vo veľmi veľkom strese, napätí a pod tlakom dlhodobého rozvodového konfliktu rodičov. Deti boli bezmocné, nevedeli mať kontrolu nad situáciou. Svedkyňa sa snažila, aby došlo k dohode medzi rodičmi. Venovala čas otcovi a hovorila mu, aby si podržal svoje úvahy pre seba a nezaťažoval tým deti, lebo otec sa bál, že sú deti sexuálne zneužívané. Svedkyňa však vnímala vyjadrenia otca k tejto téme, dávala si pozor, pozorovala deti a možné symptómy a konštatovala, že podľa jej najlepšieho svedomia a vedomia nemala dôkaz, že by deti boli zneužívané. Preto aj upokojovala otca. Samotná komunikáciu rodičov bola už ďaleko za hranicou, že medzi nimi nebola neúspešná žiadna dohode. Aj keď navrhovala nejaké ústupky matke napr. nejaký čas sa nestretávať s jej partnerom, tak u nej vnímala rezistentnosť. Dodala, že na dopyt súdneho znalca z X. tiež vypracovala správu na jeho otázky. 19.4. Informácie o priebehu stretávania sa otca s deťmi mala svedkyňa od otca, ktorý jej ukazoval videá a každý z rodičov jej prinášal svoj pohľad. Svedkyňa sa snažila v tom zorientovať a vnímať, čo pociťuje od detí. Dôrazne uviedla, že ona stojí za deťmi .
19.5. Osobitne sa svedkyňa vyjadrila k jej terapiám s deťmi po ich návrate z X.. Podľa svedkyne v terapiách pokračovala z dôvodu, že terapia nebola pred odchodom do X. ani zrušená ani ukončená, len prerušená. Z tohto dôvodu ani nekontaktovala otca a nežiadala ho o súčinnosť. Jej cieľom nebolo niečo vyšetrovať a vnímala, že pre deti je dôležité pokračovať v terapii, na začiatku pre C.. Situácia bola uvoľnená, dokázala sa sústrediť na terapiu s deťmi. Nevznikla potreba niečo objektivizovať a riešiť. Až od septembra 2021 sa dozvedela o príbehoch (čo otec rozpráva synom) a vtedy potreba vznikla, no to už ju kontaktoval aj otec. Podľa svedkyne zrealizovala s deťmi doposiaľ cca 22 stretnutí. Čiže po návrate
detí z X. ju kontaktovala matka, dali si 2 týždne na adaptáciu detí po návrate a začala sa pravidelne stretávať najprv s C. každé dva týždne od septembra 2020. H. bol podľa matky vtedy fajn a nebolo treba s ním pracovať. S H. mala len občasný kontakt, keď prišiel s bratom. S H. sa začala pravidelne stretávať až v lete XXXX a polroka sa stretáva s obomi deťmi na pravidelnej báze každé dva týždne. Svedkyňa konštatovala u detí vývinový progres, upokojenie situácie, deti sú úplne vymenené, spokojné a veselé. C. v škole dobehol zameškané, zlepšila sa mu grafomotorika, zlepšil sa vo výslovnosti aj v školskom prospechu, začal kresliť, začal s ňou rozprávať, má primeraný očný kontakt. V X. bol C. podľa svedkyne v takom stave, že sa jej znalec z X. pýtal, či ho nepovažuje za autistu. V. C. je dieťa empatické, naďalej u neho pretrváva silná opatrnosť voči každému z rodičov. Príde v sprievode matky, matky a brata alebo starých rodičov, komunikuje spontánne, rozpráva o výletoch. H. chodí do L. detskej reči, kde robí veľký progres vo vývine reči. H. je veselý, vysmiaty, hra je u neho už kooperatívna, vie sa primerane presadiť v hre, koriguje svoje impulzy, nie je agresívny.
19.6. Svedkyňa uvádza, že sa snaží dať deťom priestor, aby podporila ich vzťah k obom rodičom. H. je naďalej vyhýbavý, nechce sa o otcovi veľmi baviť, ale na priame otázky odpovie. Ak sa pýta na kontakt s otcom, H. jej povie pr. že bolo dobre, hovorili si príbeh. Pred dvoma týždňami sa s C. otvorene rozprávali o tom ako sa má, ako to je s otcom a svedkyňa s jeho vyjadrenia usúdila, že ako keby vďačný za tie hovory. Hovoril, že s otcom majú nejaké tajnosti, že sa dohodli, že budú hrať nejakú hru a otec mu sľúbil, že keď bude v nejakom levely, že budú mať nejakú miestnosť na skrytom mieste s telefónom. Ale keď sa ho svedkyňa pýtala, či by chcel žiť v X. alebo a aké by to bolo , keby tu bol otec tak jej C. povie, že takto je to pre neho fajn, nemá potrebu to meniť alebo sa presťahovať, či zmeniť intenzitu kontaktu. C. nevníma, že by mu bolo bránené v telefonovaní s otcom. On je za ten kontakt rád a svedkyňa si myslí, že dieťa si kontakt aj užíva. Podľa vyjadrenia svedkyne jej C. povedal, že otec sa s deťmi rozpráva buď priamo alebo cez príbehy; tiež im hovorí, že ho chce dať mama do väzenia a on sa ubráni, že všetko podniká aby boli spolu. C. sa jej zveril, že ho to trápi a preťažuje, dostáva sa do konfliktu lojality. H. o tom nie je ochotný hovoriť. Podľa svedkyne ona si to síce vypočuje, ale nekomentuje, lebo jej úlohou je byť neutrálnym prostredím. H. sa vrátil v lete do terapie z dôvodu, lebo v marci XXXX sa objavil príbeh, ktorý im otec rozpráva na pokračovanie. Mama jej začala hlásiť, že H. zle spí, jeden až dva krát sa v noci pomočil. Svedkyňa potvrdila, že matka jej posiela prepisy hovorov otca s deťmi. Svedkyňa to vníma ako podsúvanie potrieb a názorov otca pod symbolickým pomenovaním postáv v príbehu. Deti hodnotia príbeh ako pútavý, lebo otec využíva veci, ktoré deti bavia, používa dobré a zlé postavy. Celý príbeh ( ktorého text má od matky) chápe svedkyňa tak, že deti musia zachrániť otca, lebo je zakliaty a uväznený vo väzení. Podľa nej sú chlapci bystrí, aby čítali podprahový podkast. Otec v príbehoch diktuje, kto je dobrý a kto zlý v príbehu. O. to ohroziť ich vývin do budúcna. Podľa rozprávok si nastavujú morálne hodnoty do budúcnosti. Ona nie je súdny znalec a ako psychológ nie je oprávnená rodičov vyhodnocovať, ale vníma, že je tu obrovská snaha otca udržať si vzťah s deťmi. Robí preto všetko, ale používa na to nevhodné prostriedky. Svedkyňa nemá znalosť o výsledkoch vyšetrení osobnosti rodičov v X.. Je nejaká črta osobnosti, ktorá môže mať miernu strednú či ťažkú symptomatiku. Pri porovnaní komunikácie pred odchodom do X. a po návrate z X., tak pozorujem vo vzťahu otca k deťom zintenzívnené prejavy podozrievavosti, naliehavosti. Vníma u otca úzkosť a strach, úprimnú snahu udržať si pozornosť s deťmi. Tento vplyv však prekračuje zdravé hranice. Bolo by dobré, keby bol otec ochotný počúvať a bol ochotný urobiť zmeny v správaní. D. by stačilo málo, lebo ten základ je dobrý. Pred odchodom do X. boli deti sociálne a emočne menej vyspelé, ale teraz vnímam sociačný progres a deti sú rozumovo vyspelé porozumieť čo sa deje.
19.7. Pred odchodom do X. sa otec snažil v kontakte so svedkyňou dokázať, že matka nie je spôsobilá sa o deti postarať, že je narušená a obviňoval ju z hraničnej poruchy osobnosti. Hovoril jej, že matka zneužíva drogy, že jej partner sexuálne zneužíva deti. Pri každom príchode dieťaťa na terapiu tam bol otec a mal potrebu so svedkyňou prehovoriť. Priamo pred svedkyňou sa vypytoval na O.. Dodala, že raz je to v poriadku, ale nie opakovane. Keď mal otec určený styk s deťmi, tak mal tendenciu vysvetľovať výrazy ako syndróm zavrhnutého rodiča a nevnímal, že deti sú preťažené. Snažil sa im vtedy vysvetliť, že matka ich hucká proti nemu a C. jej hovoril, že on si vtedy zapchá uši a spieva si. Svedkyňa si však nemyslí, že by C. konkrétne rozumel tomu pojmu. Dodala, že aj jej opakovane otec e-mailom písal k tomuto pojmu. Snažil sa ju dostať do aliancie s ním, ale kvôli deťom sa snažila zostať racionálna, všetko vyhodnocovať objektívne a snažiť sa zostať pokojná, aby tlak neprenášala na deti. Podľa svedkyne sa snažila otca upokojiť a ventilovať. H. nepovedal nikdy nič. C. nepochopil ani význam slova, vykazoval známky distresu a nechcel o tom hovoriť, odpovedal jednoslovne, pojem nevysvetlil. Svedkyňa mala vedomosť o tom, ako často a za prítomnosti koho sa realizoval styk otca s deťmi pred odchodom do
X. a vzhľadom na konflikt rodičov sa jej nepodarilo dostať rodičov do jednej miestnosti. Veľmi stresovo a negatívne reagovala matka, keď videla otca, nebola schopná komunikovať. Dokonca svedkyňa e - mailom pripravila rodičom nejaké opatrenia, ale ani jeden rodič sa toho nedržal. Podľa jej názoru boli deti odovzdávané otcovi starými rodičmi, aby nedochádzalo ku konfliktom. K otázke autentickosti matkou zasielaných príbehov svedkyňa uviedla, že ona narába len s tým, čo jej poslala matka a považuje ich za autentické. A nepovažovala za potrebné kontaktovať otca.
19.8. Potvrdila, že pre matku vystavila k deťom správu z 3.10.2021. K správe uviedla, že za 1,5 roka kontaktu s C. a polroka kontaktu s H. vníma u nich redukciu napätia a progres. Potom sú ojedinelé reakcie, ktoré jej matka popisuje ako následok po čítaní príbehu alebo po skype otcom. Má len vyjadrenie matky a vychádza z toho, keď jej C. na otázku otvorene odpovedá. Ona sa pýta detí na tie príbehy od otca a oni jej ich opíšu, pritom to korešponduje s tým, čo má v informáciách od matky. Podľa svedkyne je priamo v príbehoch uvedené, že sú o otcovi a synoch. Osobitne svedkyňa vysvetlila svoje tvrdenie v správe z 3.1.02021, že deti nevedia prerozprávať príbeh. Podľa nej sú príbehy kvetnaté, rozsiahle a trvajú niekoľko mesiacov, sú tam rôzne dejové línie. Deti jej teda povedia že bol príbeh, otec ho rozpráva a že ide o záchranu otca z väzenia. Povedia jej, ktorý z nich je za ktorú postavu. H. úplne príbeh neprerozprávajú, ale len takto útržkovito. Dištančné budovanie vzťahu je komplikovanejšie ba až nemožné u menších detí, ale vzťahová väzba sa buduje vo veku do 5 rokov a potom ju treba udržiavať. V tomto prípade si deti otca už pamätajú, majú s ním zážitky. Preto je možné tu takýto vzťah udržiavať, ale nevýhodou je, že chýba dotyk a vôňa, ktoré posilňujú vzťah. Takto sú odkázaní len na hlas a zrak a obsah rozhovorov. Vo všeobecnosti je otec veľmi dôležitý pre vývin detí, ale pre vývin C. a H. sa svedkyni zdá prospešnejšie, že majú mierne dištančný vzťah s otcom. Nie preto, že by ich otec nemal rád alebo oni by nemali rád otca. Svedkyňa nevníma, že by bol narušený vzťah detí s otcom, ale intenzita a spôsob komunikácie detí s otcom ich výrazne preťažuje, sťažuje ich vývin. Otec zakladá sľuby do budúcnosti a to nie je dobré - keby otec odbúral obrovský pocit neistoty a tlaku, venoval by sa vo svojich voľných chvíľach napr. svojej psychoterapii. Keby bol schopný sústrediť sa len na vzťah s deťmi tak aj deťom by sa uľavilo. V prípade, ak dlhodobo očierňuje jeden rodič pred deťmi blízke osoby druhého rodiča, tak z hľadiska celkového vývinu to môže viesť k tomu, že sa v osobnosti ukotví neistota, podozrievavosť. Ďalej uviedla, že ak jeden z rodičov počas styku dlhodobo a opakovane očierňuje druhého rodiča či označuje ho za únoscu a odpútava pozornosť detí od styku, tak by to sa zase zväčšovalo záťaž na deti, vyvolávalo by to napätie v otázke lojality, znova by sa oslaboval a narušoval vzťah. Podľa svedkyne bol rozumový progres detí spôsobený viacerými vplyvmi. Ona sa začala pravidelne vídať s mal. H. od septembra XXXX a s mal. C. dva týždne po návrate z X.. Ide tu aj o vekový progres a o celkový vývin detí. Podľa svedkyne obaja rodičia v rámci situácie urobili to najlepšie čo sa dalo robiť, aby ochránili deti pred traumatizáciou. Matka odletela do X. a tam mali deti neustále kontakt s oboma rodičmi. V minulosti sa C. pýtala, či mu matka bránila v styku s otcom pri telefonovaní, ale jasne povedal, že matku mu nebráni a ani matka o otcovi negatívne nevyjadruje. Ale od C. vie, že mama sleduje čas a otec vraví, že môžu volať koľko chcú. Tiež sa detí pýtala, či chcú častejšie skypové hovory a deti jej povedali, že nie.
20. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12.01.2022 mal súd preukázané, že sa na tunajšom súde viedlo konanie proti ušlému vo veci obžalovaného M. N. C. v jeho neprítomnosti (sp. zn. 1T/37/2019). V zápisnici je ako svedok - poškodená uvedená matka detí. Súd rozsudkom uznal obžalovaného za vinného za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.1 písm. b), c), e), ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) TZ. Bol mu uložený trest odňatia slobody 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. V závere zápisnice je uvedené, že obhajca obžalovaného po vyhlásení rozsudku hneď podal odvolanie proti všetkým výrokom a aj voči konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Čiže rozsudok nie je právoplatný.
21. Z obsahu rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „OR PZ") Bratislava V a OR PZ Pezinok č. k. 1 Tp/99/2019 z 11.5.2021 (čl. 2141 v spise) mal súd preukázané, že bol odvolaný príkaz na zatknutie a európsky zatýkací rozkaz otca detí z dôvodu, že európsky zatýkací rozkaz bol vydaný bez návrhu Okresnej prokuratúry.
22. Mal. C. je v treťom ročníku základnej školy, mal. H. v prvom ročníku základnej školy. W. navštevujú G.y (2x týždenne od 17:00 hod. do 18:00hod.), krúžok M. raz do týždňa, C. krúžok bicích (raz týždenne
14:00 hod. do 15:00 hod.). Individuálne absolvujú plávanie s trénerom. N. majú deti raz týždenne od 15:30 hod. do 16:30 hod. Každý z chlapcov chodí samostatne dva krát do mesiaca na terapiu k psychologičke O.. A., vždy na hodinu.
23. Prokurátorka v priebehu konania k veci uviedla, že podľa nej sa otec nevhodne vyjadruje vo vzťahu k justícii a skorumpovanosti, k reálnym skutočnostiam, napr. k trestnému konaniu. Otec nikdy nepriznal, že pochybil napríklad Q. Poukázala na výchovný vplyv otca na deti do budúcna.
24. Právna zástupkyňa otca navrhla doplniť dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu (bod 22) znaleckým dokazovaním. Prepis zvukových nahrávok dokladaných matkou do spisu považuje za nezákonný dôkaz. Matka tieto prepisy do spisu zakladá a tým podľa jej názoru ovplyvňuje mienku všetkých zúčastnených. Pritom otec tieto skutočnosti popiera. Ním predloženými fotografiami preukazuje prítomnosť matky počas styku v dvoch prípadoch s priamym výrazom do kamery, vie preukázať aj dni kedy to bolo.
25. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že rozhodnutím súdu ( ohľadom videohovorov) nebola zakázaná matke prítomnosť pri styku otca s deťmi. Vykonávanie znaleckého dokazovania za terajšej situácie nepovažuje sa hospodárne vzhľadom na neprítomnosť otca na Z., jeho jazykovú bariéru a ďalšie okolnosti.
26. V záverečnom vyjadrení :
26.1. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že od návratu detí z X. v roku XXXX sú v starostlivosti matky, kontakt otca s deťmi riadne prebieha, začal prebiehať na dobrovoľnej báze a následne na to sa otec domohol videokontaktu cez neodkladné opatrenie. Matka mu v kontakte nebráni, ale vzhľadom na vyjadrenie psychologičky a nezmenený postoj otca sú deti aktuálnym kontaktom preťažované, pociťujú emocionálnu záťaž. Matka nechce otca vymazať, rešpektuje kontakt otca s deťmi v mierne dištančnej forme. Navrhla upraviť styk cez videohovory 2x do týždňa v utorok a štvrtok od 19.00 hod. do 19.30 hod. Nedeľné rozhovory trvajú hodinu, C. sa pripravuje do školy a je to nevhodné. Žiadala zamietnuť návrh otca na úpravu styk formou osobného kontaktu , lebo otec nie je od 24.10.2019 na území SR a nie je zrejmý jeho príchod. Nebolo preukázané, že otec má vytvorené podmienky pre deti.
26.2. Právna zástupkyňa otca odkázala na všetky jej doterajšie vyjadrenia. Vzťah otca s deťmi je dobrý. Žiadala zohľadňovať objektívne dôkazy a nie subjektívne pocity, príbeh od matky, ktoré otec popiera, lebo ich autenticita nie je dodnes preukázaná. Deti sú pod výlučným výchovným vplyvom matky za minimálneho nepriameho kontaktu s otcom. Preto je zrejmé, že ich prežívanie a pocity môžu byť ovplyvnené aj výchovným prostredím, v ktorom žijú a nedostatkom priestoru otca v ich životoch. Jediné obdobie, kedy bolo deťom dopriate právo na oboch rodičov, bol čas strávený deťmi v X., kedy obaja rodičia rešpektovali pravidlá, spoločne sa starali a vychovávali deti. Trvala na celom návrhu na úpravu styku s doplním, aby pri nepriamom styku mohol byť realizovaný bez prítomnosti matky.
26.3. Podľa kolízneho opatrovníka otec svoje konanie nikdy neoľutoval a preto hrozí riziko, že by sa konanie otca mohlo opakovať. Odporúčal styk prostredníctvom audiozariadenia s rozsahom tri krát týždne, ako to je aj v súčasnosti.
26.4. Prokurátorka konštatovala, že kontakt otca s deťmi prebieha podľa rozhodnutia krajského súdu, matka kontakt umožňuje, v styku nebráni. Navrhla ponechať styk v rozsahu určenom v rozhodnutí krajského súdu (utorok, štvrtok, nedeľa). Návrh na úpravu osobného styku navrhla zamietnuť, lebo otec sa nachádza aktuálne v X. a O.. Z dôvodu neprítomnosti otca na území SR je objektívne nemožné osobný styk realizovať a je možné ho upraviť až po jeho návrate na Z..
26.5. Matka sa v závere ohradila voči idealizácii pobytu detí v X.. Bol tam upravený styk s deťmi striedavo s oboma rodičmi, ktorý bol z rozhodnutia amerického súdu každú sekundu monitorovaný a supervizovaný treťou osobou. V. súd im prikázal, aby ani jeden z rodičov s deťmi nediskutoval o prebiehajúcom súdnom konaní. Rodičom bolo zakázané hovoriť o druhom rodičovi v prítomnosti detí a rovnako očierňovať ich blízke osoby.
26.6. Právna zástupkyňa otca využila právo záverečnej reči osobitne v prospech samotného otca. Žiadala vžiť sa do situácie otca, ktorú prežíval od januára roku 2017, akým spôsobom sa nerealizoval styk s deťmi, všetky informácie sú v súdnom spise. Koľkokrát priletel na územie Z. a polhodinu pred realizáciou styku sa zrušil z dôvodu choroby detí a pritom deti sa vtedy nachádzali cez víkend v nákupných centrách. Táto situácia sa opakuje aj po návrate detí z X..
27. Podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p."), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
28. Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zákona č.36/2005 Z.z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
XX. Manželstvo S. C. a M. N. C. bolo rozvedené rozsudkom OS N. V č. k. 20P/18/2017 - 1374 z 19. 02. 2019, ktorý v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2019. Krajský súd v Bratislave v rámci odvolacieho konania rozsudkom č. k. 11CoP/241/2019 - 1726 z 12. 11. 2019 zveril deti do výlučnej starostlivosti matky, určil obom rodičom oprávnenie deti zastupovať a spravovať ich majetok. Nakoľko však zrušil výrok o úprave styku otca s deťmi ( výrok V) a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd v tejto časti postupujúc v intenciách odvolacieho súdu súc viazaný jeho názorom doplnil dokazovanie.
30. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v D. K. XX. novembra XXXX vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
31. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
33. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
34. Podľa § 25 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
35. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
36. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
37. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
38. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
39. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
40. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
41. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
42. Predmetom konania je úpravu spôsobu a rozsahu styku otca s maloletým deťmi na čas po rozvode.
43. Odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok v časti úpravy styku otca s deťmi z dôvodu potreby doplniť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, zameraného na zistenie formy a rozsahu styku otca s deťmi tak, aby zodpovedal ich najlepšiemu záujmu a právu na rovnocenný styk s obidvomi rodičmi (bod 22. rozsudku KS v Bratislave rozsudkom č. k. 11CoP/241/2019 - 1726 z 12. 11. 2019). K takémuto záveru dospel odvolací súd majúc už vedomosť o neoprávnenom prevoze detí do X. ako aj informácie (vyplývajúce zo spisu), že otec neovláda slovenský jazyk. Na prvé miesto súd kládol záujem detí ako aj potrebu zachovania rovnakých práv rodičov podieľať sa na výchove svojich detí. Pre prvostupňový súd z toho vyplýval záväzok doplniť dokazovanie, ale zo záverov nevyplývalo, že by bol viazaný a obmedzený dokazovaním len na územie Z. republiky. Čiže okresný súd si musel odpovedať na otázku, ako má splniť povinnosť nariadenú odvolacím súdom a vykonať dokazovanie znalcom z odboru psychológia, ktorému by rozumeli obaja rodičia a ktorý by mal možnosť v záujme rovnosti strán hovoriť s obomi rodičmi, mal možnosť hovoriť s deťmi a dospieť k odborným záverom.
44. Otec v období do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave doložil do spisu znalecký posudok č. 63/2019 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie Klinickej psychológie detí, Klinickej psychológie dospelých a poradenskej psychológie, A.. O. C., A.,. (čl. 156 spisu) ako aj odborné vyjadrenie č. 14/2019 (čl. 1655 spisu) znalkyne A.. V. G., A.., znalkyne z odboru psychológie a odvetvie Klinická psychológia detí a Poradenská psychológia. Súd však nemohol na tieto listinné dôkazy prihliadať, lebo boli vyhotovované pred neoprávneným prevezením detí do X., pritom samotný čin otca a následné udalosti v X. (súdom upravené stretávanie sa a starostlivosť rodičov o deti v X.) mali podstatný vplyv na psychiku detí.
45. Po odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo konanie na území Z. prerušené, súd začal vo veci konať. Z dokazovania mal preukázané, že na území Z. sa vrátila len matka s deťmi a doposiaľ otec na Z. neprišiel a ani len nie je predpoklad, že by v skorej budúcnosti prišiel. Súd vyhodnocoval, či bude na Z. hľadať v zozname znalcov znalca z odporu psychológia perfekte ovládajúceho odbornú terminológiu z požadovanej oblasti v anglickom jazyku alebo skôr použije znalecký posudok vyhotovený v X. v konaní, keďže matka detí ovládajúca anglický jazyk (keďže ho aj študovala nie len v SR ale aj v zahraničí) podstúpila znalecké dokazovanie priamo v X.. Súd aplikujúc princíp proporcionality zvolil jedinú možnosť, ktorá sa mu javila ako najoptimálnejšia, najhospodárnejšia a najspravodlivejšia vo vzťahu k obom rodičom a aj k deťom. Súd mal pritom preukázané, že práve v X. bol ustanovený znalec z odboru psychológia, ktorý vykonal podrobný znalecký posudok skúmajúci okrem iného aj otázky súvisiace s predmetom konania na súde na Z.. Súd sa oboznámil aj s námietkami otca voči osobe znalca F. (v X.) ako aj preukázanými skutočnosťami v rámci krížového výsluchu, kedy znalec potvrdil, že sa s advokátkou matky poznal pred podaním jeho výpovede na súde ( odkazujem na obsah bodu 16.5. odôvodnenia tohto rozsudku). Vzhľadom na to, že od roku 2020 nebol otec v osobnom kontakte s deťmi ako aj faktu, že otec po toto obdobie ani na Z. neprišiel, súd (obdobne ako sudkyňa na súde v X.) použil okrem zákonných ustanovení aj zdravý rozum a použil obsah tých častí znaleckého posudku, ktoré sú rovnako prospešné pre deti aj rodičov a sú aplikovateľné na skutkový stav v čase rozhodovania, t.j. že otec sa na území SR nezdržiava a nie je ani len predpokladaný termín, kedy by sa sem mohol dostaviť. V záujme hospodárnosti konania a mysliac na to, že je tu nutné nastaviť pravidlá rodičom, pravidelnosť a potrebu, aby mal otec kontakt s deťmi, súd požiadal príslušný súd v X. o poslanie: a) rovnopisu rozsudku z X., b) znalecký posudok znalca Z. R. F., Ph.D., V., psychológa v oblasti klinickej psychológie a klinickej psychológie detí a mládeže z inštitútu súdnej psychológie pre severnú oblasť L.. Oba dokumenty si dal preložiť, lebo aj keď matka ovláda anglický jazyk, na území SR má právo používať svoj materinský jazyk. Z tohto dôvodu sa súd následne pri vyhodnocovaní návrhov rodičov ohľadom styku oboznámil zo závermi rozsudku X. ako aj závermi znalca (podrobne sú uvádzané v bodoch 16., 16.1-16.5., 17., 17.1.-17.7. odôvodnenia tohto rozsudku).
46. Vo všeobecnosti platí, že právo na styk rodiča s maloletými deťmi je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorej starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pritom ide o obojstranné právo. Obsahom práva na styk je právo rodiča na kontakt s deťmi, ako aj na právo detí na starostlivosť zo strany rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, resp. s nimi nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Práve realizáciou styku dochádza k ich výkonu, preto styk rodiča s maloletými deťmi významne ovplyvňuje ďalší život dieťaťa (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 26/05 z 6.7.2006). Záujem maloletých detí vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľal nielen jeden z rodičov - ten, ktorému boli deti zverené súdom, lebo jeho výchovné predpoklady majú zahŕňať aj to, aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 1206/09 z 23.2.2010). Druhý rodič ( tu otec) má totiž tiež nezastupiteľné právo podieľať sa postupne na jeho vyvíjajúcej sa životnej orientácii (uznesenie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3082/10 z 17.03.2011). Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov v tomto konkrétnom prípade preukázané, že obom záleží na deťoch. Otec prejavuje záujem podieľať sa v čo najširšom rozsahu na výchove svojich detí. Súd rešpektujúc právo mal. C. a H. na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako dlho sa každý z rodičov podieľal na starostlivosti o deti a v akom režime, ako aj na schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany „oboch" rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
47. Zo záverov znalca Z. R. F., Ph.D., V. súd zistil, že z výsledkov znaleckého dokazovania mu nevyplynula psychická porucha matky, ktorá však v čase jej vyšetrovania pociťovala stres aj vzhľadom na prežívanú situáciu. Testy mu neposkytli jasný dôkaz o tom, že trpí depresiou a naznačili, že trpí istou mierou úzkosti. Znalec uviedol, že testami nezistil u matky psychické ťažkosti, ale vzhľadom na záznamy od jej predchádzajúceho terapeuta nemá obavy, že by mala významnejšie psychické ťažkosti, ktoré by mohli negatívne vplývať na jej schopnosť postarať sa o deti. Zistil, že má posttraumatickú stresovú poruchu (vyplynulo mu to aj zo záznamov terapeuta), ale to neovplyvňuje schopnosť matky postarať sa o deti. U otca znalec nenašiel ani naznačené psychické poruchy, stres a paranoja neboli u neho veľmi zvýšené. Otec len nikomu a ničomu nedôveruje, trvajú u neho dlhšiu dobu perzekučné bludy, preto je u
neho aj ťažké vyporiadať sa s názorom, že pán Z. D.. Nakoľko otec v rámci tohto konania opäť prišiel s jeho obavou, podozrením na pedofilné sklony priateľa matky (p. Z.), bolo nutné odkázať na závery rozsudku z X., z ktorého jasne vyplýva záver sudkyne, že otec nepreukázal nebezpečenstvo pána Z. voči deťom v SR.
48. Otec chápe obdobie pobytu detí v X. za prítomnosti oboch rodičov a rovnodielne podieľanie sa na starostlivosti rodičov za jediné obdobie, kedy sa o deti starali rovnako obaja rodičia. Čiže otec do popredia dáva svoj osobný kontakt s deťmi. Na druhej strane matka detí uvedený stav v X. opisuje to, že každú sekundu bol kontakt detí s rodičom pod drobnohľadom monitorovaný treťou osobou a nevyjadrovala sa o tomto modely spokojne a pozitívne. Čiže súdu z toho vyplynulo, že matka nebola so stálym monitorovaním stotožnená. Pre súd však z toho vyplýva niečo iné , pozitívne pre obe deti. V tom období mali deti oboch rodičov v rovnakej miere a rodičia boli prísne kontrolovaní, čo deťom povedia, aké informácie im poskytnú. Situácia nebola ideálna, išlo len o dočasný umelo vykonštruovaný model, ale jedno z toho vplynulo: ak majú rodičia presne nastavené pravidlá a otec mal rovnako prístup k deťom ako matka, ani jeden z rodičov sa nevyjadroval o súdoch, deti prospievali. Postupne rástli, vekovo dospievali a samotná psychologička O.. A. konštatovala, že už dva týždne po príchode z X. boli deti iné, úplne vymenené. Čiže jediný problém, ktorý tu súd vidí, je vzájomný negatívny postoj rodičov - z jednej strany matkin pochopiteľný strach, že otec opäť deti unesie a na druhej strane otcova obava, že nebude mať priestor byť s deťmi.
49. Z čl. 8 ods. 1,2 Európskeho dohovoru o ľudských právach vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré možno od nich vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu rozumne očakávať na umožnenie styku rodiča s maloletými deťmi (pr. D. proti T., rozsudok z XX.XX.XXX, ods. 128). Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s deťmi , ktorí spolu nežijú, však nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených strán tu má tiež dôležitú úlohu. Pritom najlepší záujem detí môže za istých okolností aj prevážiť záujme rodiča (S. proti T. republike, rozsudok z XX.X.XXXX, ods. 118). Všeobecne platí, že základným záujmom každého dieťaťa je mať oboch rodičov, primerane sa stretávať s každým z rodičov a umožniť každému rodičovi podieľať sa na ich výchove (rozhodnutie I. vo veci Z. vs. D., č. XXXXX/XX z XX.X.XXXX). Právo styku rodiča, ktorý nežije so svojím maloletým dieťaťom, patrí medzi základné rodičovské práva. Treba si však uvedomiť, že ani toto právo však nie je absolútne, preto ho súd posudzoval v tomto konkrétnom prípade individuálne na základe jednotlivých zistení a v prvom rade z pohľadu záujmu maloletých detí, ktoré je pri rozhodovacej činnosti súdu v konaní o starostlivosti o maloleté deti prioritný (rozsudkom Krajský súd v Bratislave zo dňa 17. mája 2016, sp.z zn. 11 CoP 587/2015). Aktuálna situácia je taká, že otec na Z. nie je a ako dôvod neprítomnosti uvádza, že by išiel s vysokou pravdepodobnosťou do väzby. Avšak iný dôvod, pre ktorý by nemohol byť osobne s deťmi neuvádza, pritom za túto situáciu, t.j. jeho obavu prísť na Slovensko, je zodpovedný sám otec. Na druhej strane súd konštatuje, že deti otca potrebujú a to hneď a teraz, aby bolo zabezpečené budovanie citového puta k obom rodičom. Úprava styku rodičov, ktorý nežijú s maloletými deťmi je ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností inštitútom, pri ktorom zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi a do tejto úpravy zasahuje len vtedy, ak sa rodičia nevedia na tejto otázke dohodnúť. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je rozhodujúcou podmienkou zachovanie práva detí mať vzťah k obom rodičom. Až po tejto podmienke sa odvíjajú ostatné kritériá pre posudzovanie záujmov maloletých s ohľadom na ich citové a vývinové potreby. Súd sa tu odvoláva podporne aj na čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného či oboch rodičov udržiavať pravidelný kontakt s obomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmom detí. Prioritou súdu je vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmami detí a rodičov, lebo zvláštny význam sa kladie na záujem detí, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje si vynútiť také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj detí.
50. Z tohto vyplýva, že pokiaľ nie je otec prítomný na území Z., je jediným spôsobom ako mu zabezpečiť kontakt s maloletými synmi práve komunikácia elektronickými prostriedkami. Súd zvolil kontakt prostredníctvom Z., lebo takouto formou sa v súčasnosti aj stretávania realizujú. Je to aktuálne ojedinelá možnosť, ako sa otec s chlapcami môže vidieť, počuť, smiať, ako mu deti môžu rozprávať zážitky zo života. Je už na otcovi, aby takéto stretávania hoc formou na diaľku využil v maximálnej miere v prospech detí. Pozitívom Z. hovorov je, že deti sa na neho tešia a chcú si hovory užívať, avšak otec by si mal uvedomiť hranice jeho rozhovorov. Deti otca ľúbia, ale nechcú byť opäť vťahovaný do otcových
myšlienok ohľadom ich matky. Táto téma by mala byť medzi otcom a deťmi zatvorená. Deti rýchlo rastú a čas ide proti nim, preto je treba maximálne sa snažiť vyťažiť zo situácie a užívať si rozhovory s deťmi. Otcove príbehy psychologička ocenila ako pútavé a zaujímavé, teda otcovi stačí aby ich dejový obsah len presmeroval mimo tém ako je zachraňovanie otca svojimi synmi, alebo tvrdenie o snahe matky dostať otca do väzenia. Bolo by vhodné, aby si otec uvedomil (a podľa súdu aj si uvedomuje), že má veľmi šikovné a inteligentné deti, ktoré vedia v jeho príbehoch čítať medzi riadkami. Preto súd na neho apeluje, nech sa s deťmi rozpráva čo najviac ako môže (do príchodu do SR zatiaľ cez Skype), nech rozpráva deťom príbehy, svoje zážitky, ale nie o zachraňovaní otca či detí resp. negatívne voči matke, psychologičke, prípadne príbuzným matky.
51. Súd mal dokazovaním preukázané, že aktuálne je otec s deťmi v kontakte v týždni ako aj v nedeľu vo večerných hodinách prostredníctvom Skype. Matka sa prezentuje, že jej nebola odňatá možnosť byť prítomná pri kontakte otca s deťmi, teda ak deti niečo počas skype potrebujú a oslovia ju za tým účelom, je im nápomocná. Otec takéto vstupy zo strany matky však hodnotí ako zásah do jeho časového skypového priestoru s deťmi. Zo záverov svedkyne O.. A. (viď body. 19.1.-19.8. odôvodnenia tohto rozsudku), ktorej terapie deti navštevujú resp. navštevovali do odvolania súhlasu otca s terapiami, mal súd preukázané, že deti si videohovory s otcom užívajú, C. je za rozhovory s otcom vďačný, ale deťom to nateraz takto stačí. Deti sú spokojné a veselé, užívajú si čas strávený s každým z rodičov, ale majú ťažkosti z konfliktov rodičov. Otec s deťmi počas skype kontaktov veľa rozpráva, číta im pútavé príbehy, ktoré sám napísal. U otca je obrovská a úprimná snaha udržať si vzťah s deťmi a ich pozornosť. Z vyjadrení svedkyne vyplynulo, že C. trápi, že otec im rozpráva o tom, že matka chce dať otca do väzenia a tak sa dostáva do konfliktu lojality.
52. Súd má za to, že je v záujme mal. detí, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, finančnej gramotnosti, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Tieto všetky záujmy je možné v súčasnosti zabezpečiť úpravou styku otca s maloletým vzhľadom na doterajšiu osobitnú situáciu. Súd pri rozhodovaní musí vychádzať z aktuálne zisteného skutkového stavu a z existujúcich pomerov účastníkov v čase samotného súdneho rozhodnutia. Okrem iného mal súd preukázané, že otec detí nie je minimálne od 24.10.2019 na území Slovenskej republiky, kedy si bez súhlasu a vedomostí matky deti previezol do X.. Dňa 29.7.2020 pricestovali deti spolu s matkou na Z., otec sa doposiaľ na Z. nedostavil, podľa prokuratúry je voči nemu stále vedený medzinárodný zatykač.
53. Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy a aj vyjadrenia detí (hlavne C.) na terapii u psychologičky súd nateraz upravil rozsah styku otca s deťmi na každý utorok a štvrtok od 19:00 hod. do 19,30 hod. formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Z.. Takúto formu styku nechal upravenú aj na nedeľu od 18:30 hod. do 19:30 hod. mysliac na to, že toto je jediný spôsob komunikácie otca s deťmi. Matka síce nesúhlasila so stretnutiami v nedeľu tvrdiac, že C. sa pripravuje do školy, ale súd nepresvedčila, že by sa popri voľnom piatku, sobote mal C. pripravovať do školy vždy až v nedeľu vo večerných hodinách. Čas o 19,00 hod. a hlavne v nedeľu je časom, kedy by školou povinné deti vo veku C. a H. mali mať už domáci kľudový režim, popísané úlohy, preskúšaní do školy. Samotnej psychologičke sa tiež C. nesťažoval, že by mu mali nedeľné telefonovania s otcom vadiť. Preto aj súd v záujme maloletých detí nechal otcovi upravený styk s deťmi aj na nedeľu. Súd zároveň uložil povinnosť matke pripraviť na kontakt deti aj technicko - komunikačné zariadenie s nainštalovaným Z.. Matka bude povinná zabezpečiť prítomnosť detí pri zariadení. Otec namietal osobnú prítomnosť matky pri telefonovaní s deťmi (hoc aj občasnú), matka ju ani nepoprela aj keď ju odôvodnila len pomocou pre deti a súd otcov návrh na realizovanie styku bez prítomnosti vyhodnotil ako dôvodný. Súd pritom vychádza z preukázanej skutočnosti, že matka si otcovi telefonické rozhovory vrátane príbehov nahráva a prepisuje cez osobitný PC program (to tvrdí). Čiže úlohou matky bude zabezpečiť deti tak, aby mali na ten určený čas všetko pripravené a nepotrebovali jej sekundovanie. Takto upravený bežný styk súd nateraz hodnotí ako za najprospešnejší pre deti .
54. Vo zvyšku súd zamietol návrhy rodičov na ostatnú úpravu styku. Otcov návrh na osobné stretávanie sa s deťmi zamietol primárne z dôvodu, že súd rozhoduje teraz za terajšieho stavu, kedy otec reálne na Z. dlhodobo nie je a ani len predpoklad príchodu nie je súdu známy.
55. V závere súd dopĺňa, že nepripustil vykonanie dôkazov matkinými preloženými prepismi z rozhovorov a príbehov od otca ( prepisy matky v anglickom aj slovenskom jazyku sú v spise sú založené na čl. 2218 až 2234, 2249 -2250, 2316-2322, 2324-2349, 2352-2354, 2578-2583), lebo dal za pravdu otcovi, že ich autentickosť nebola preukázaná. Otec popieral matkou uvádzané tvrdenia, čo mal deťom hovoriť a tvrdil, že v minulosti už matka nahrávky prepisovala, ale dôkaz k svojmu tvrdeniu nedoložil. Matka síce súdu uvádzala, že má celé znenie hovor v anglickom jazyku a vie ich poskytnúť, ale súdu ich nedoložila. Avšak aj pokiaľ by ich do konania predložila, súd by ich vyhodnotil za nehospodárne a predlžujúce konanie, lebo tento dôkaz pre účely „tohto konania o úprave styku otca s deťmi" za situácie, že „otec nie je ani na území SR". V X. boli obaja rodiča pod drobnohľadom sociálnych pracovníkov po celý čas starostlivosti o deti, či je aj ich spôsob výchovy detí bol monitorovaný. Čiže ani otcovi nič nebráni, aby si každé stretnutie s deťmi nahrával, čím by mal v budúcnosti rovnakú možnosť preukazovať, o čom sa s deťmi rozpráva.
56. K vyjadreniu psychologičky O.. A. k obsahu prepisov príbehov otca súd uvádza, že ide o prepisy, ktoré má k dispozícii len od matky. Menovaná však nedopytovala otca na verifikovanie obsahu príbehov s tým, čo on deťom číta. Pritom otec v konaní obsah príbehov a svojich vyjadrení vrátane preložených slovenských verzií popiera. Z týchto dôvodov súd nemohol vychádzať z vyjadrenia psychologičky k obsahu príbehov, ktoré má k dispozícii matky. Z obsahu vyjadrenia svedkyne však vyplýva, že jej prvoradým záujmom je zdravý vývin detí, záleží jej aby deti mali kontakt s otcom, ale apeluje na spôsob a výber komunikácie otca. Pre súd bolo podstatné jej vyjadrenie o tom, čo jej samej deti rozprávali či už o príbehoch alebo o tvrdeniach otca na adresu matky.
57. Súd sa osobitne vyporiadal aj s tým, prečo konal a rozhodol bez prítomnosti otca detí, za osobnej účasti jeho právnej zástupkyne. Z obsahu znaleckého posudku robeného znalcom v X. vyplýva, že otec priamo znalcovi uviedol, že po návrate detí na Z. ich nebude môcť vídať, lebo na Z. bude zatknutý a že aj keby ho neobvinili z únosu, tak by sa tam nevrátil. Súd v záujme hospodárnosti konania a vzhľadom na fakt, že nebol zrejmý viac ako rok ani len predpokladaný termín príchodu otca na Z. využil možnosť, aby sa rodičia vyjadrovali k veci aj písomne. Súd dbal na to, aby im boli vzájomne vyjadrenia preposielané, aby mohli na ne reagovať či už písomne alebo na pojednávaní cez svojich advokátov. Súd akceptoval túto osobitnú situáciu a fakt , že bolo nutné dať aspoň takýmto spôsobom otcovi priestor sa cez svoju právnu zástupkyňu vyjadrovať.
57.1. Otec podaním doručeným súdu dňa 26.07.2021 (čl. 2133) žiadal odročiť pojednávanie vytýčené na 29.7.2021 z dôvodu, že má záujem osobne sa zúčastniť pojednávaní a osobne vypovedať, ale aktuálne nemôže na Z. prísť z dôvodu, že sú na Z. voči nemu vedené trestné konania a stále je platný medzinárodný zatýkací rozkaz, proti ktorému bola podaná ústavná sťažnosť. Zároveň uviedol, že európsky aj slovenský zatýkací rozkaz už boli zrušené a teda čaká na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Súd vyzval právnu zástupkyňu na preukázanie okrem iného tvrdenia, že na ÚS SR bolo začaté konanie vo veci medzinárodného zatýkacieho konania. Žiadal vytýčiť termín pojednávania od októbra 2021, kedy predpokladal možnosť príchodu na Z.. Právna zástupkyňa oznámiac, že otcov advokát zastupujúci ho na Z. v trestných veciach je na dovolenke, doložila zoznam spisov pridelených na konanie na ÚS SR dňa XX.XX.XXXX, medzi ktorými bola aj sťažnosť otca z XX.X.XXXX pod č. 425/2021 (čl. 2144). Súd akceptoval žiadosť o odročenie pojednávania. Z obsahu uznesenia ÚS SR č. k. II. ÚS 124/2021 - 39 z 18.03.2021 mal súd preukázané, že bola odmietnutá sťažnosť otca ako sťažovateľa. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že pod sp. zn. II. ÚS 124/2021 sa riešia trestné konania otca (t.j. 1T 37/2019 a 1 Tp 99/2019) a sťažovateľ sa domáhal prikázať všeobecnému súdu konať v trestných veciach a rozhodnúť o jeho námietkach zaujatosti. Súd odročil dňa 29.7.2021 pojednávanie bez toho, aby vo veci pojednával , vytýčil nový termín na 08.10.2021 a v záujme dať otcovi priestor vyjadriť sa hoc prostredníctvom technických prostriedkov k veci ho súd upovedomil o zvažovaní výsluchu cez R., J., alebo H.. K organizácii takého pojednávania súd oznámil advokátke predstavu, že ona bude s dvomi tlmočníkmi v pojednávacej miestnosti, otec bude mať doma zapnutý príslušný program a tak bude mať možnosť sa plnohodnotne k veci vyjadriť. Pred dňom pojednávania by sa zrealizovala skúška. Cez technika tunajšieho súdu bola zistená možnosť kontaktu otca videokonferenciou cez Z., súd plánoval nahrávať aj zvuk z videokonferencie.
57.2. Podaním z 03.09.2021 otec súdu oznámil, že trvá na osobnej účasti na pojednávaní (čl. 2179). Taktiež sa vyjadril s odkazom na § 175 ods. 2 CSP , že nesúhlasí, aby sa jeho výsluch resp. komunikácia s ním počas pojednávania realizovala cez videokonferenciu alebo použitím iného technického
zariadenia. Otec to odôvodnil tým, že takúto formu komunikácie nepovažuje za vhodnú s prihliadnutím na charakter konania, potrebu tlmočenia a možnosť dezinterpretácie jednotlivých skutočností, ktoré sa budú počas konania prezentovať. Taká forma znižuje bezprostrednosť vyplývajúcu z osobnej prítomnosti všetkých osôb v jednej miestnosti. Tiež by nemuselo dôjsť k zachyteniu všetkých prejavov jeho komunikácie. V závere dodal, že najneskôr do 30.09.2021 oznámi, či sa osobne zúčastní na pojednávaní dňa 08.10.2021.
57.3. Advokátka otca doručila súdu dňa 28.9.2021 žiadosť o zrušenie pojednávania vytýčeného na 08.10.2021 z dôvodov ústavnej sťažnosti (voči zatýkacím rozkazom) vedenej na ÚS SR pod sp. zn. Rvp 741/2021 , o ktorej nie je doposiaľ rozhodnuté, preto sa otec nemôže osobne zúčastniť na pojednávaní. Trval na osobnej účasti a nesúhlasil s komunikáciou s ním cez videokonferenciu alebo cez iné technické zariadenie. Žiadal vytýčenie termínu pojednávania na čas, keď sa bude môcť otec osobne zúčastniť pojednávania. Súd obratom oznámil advokátke, že neakceptuje jej žiadosť o zrušenie termínu pojednávania, akceptoval nesúhlas otca realizoval jeho výsluch prostredníctvom videokonferencie či iného technického zariadenia.
57.4. Dňa 05.10.2021 požiadala právna zástupkyňa otca o zrušenie termínu vytýčeného na 08.10.2021 z dôvodu, že len teraz prevzala vyjadrenie od právnej zástupkyne matky s množstvom listinných dôkazov a obsah listín musí prekonzultovať s otcom, ktorý má záujme sa k vyjadreniu matky vyjadriť. Pritom matka spôsobila, že žiada o zrušenie termínu. Súd jej obratom oznámil, že neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania, ale akceptuje otcov záujem vyjadriť sa k vyjadreniu právnej zástupkyne matky (na čl. 2247). Podaním doručeným súdu 30.11.2021 oznámila právna zástupkyňa otca, že otec sa na pojednávanie dňa14.12.2021 nemôže osobne zúčastniť.
58. V rámci konania otec žiadal doplniť dokazovanie (podaním zo dňa 19.4.2021, je na čl. 1945) vyžiadaním zo spisu z konania vedeného v návratovom konaní v X. prepis výpovede matky a jej právnej zástupkyne M.. D.. Dokazovaním nebolo zrejmé kedy príde otec na Z.. Pre účely konania o úprave styku otca s deťmi by to bolo nehospodárne. Súd nepripustil ani otcom navrhovaný dôkaz požiadať súd v X. o zaslanie znaleckého posudku znalca Dr. T. vrátane jeho výsluchu, ktorý posudok dokladal do konania priamo otec . Dôvodom nepripustenia tohto dôkazu bolo , že pre účely styk otca s deťmi a zistenia, že je v najlepšom záujme detí byť v kontakte s obomi rodičmi, vyplynuli súdu aj z znaleckého posudku znalca Z. R. F., Ph.D., V. . Záverom už len súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
59. Podľa § 52 CMP, Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
60. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
61. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP a § 396 ods. 3 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho návrhom alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.