Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f7c/435005.60b813.pdf
PDF · 106.25 KB
No categories available
4Cdo/375/2015
Najvyšší súd 4 Cdo 375/2015
Slovenskej republiky 4 Cdo 164/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R., bývajúcej v P., zastúpenej J.,
advokátkou v P., proti žalovanej S., so sídlom v P., za účasti intervenienta na strane žalovanej
A., so sídlom v B., o zaplatenie 2.390,83 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 11 C 596/1997, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v
Prešove z 10. marca 2015 sp. zn. 19 Co 199/2014 a proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 28. apríla 2015 sp. zn. 19 Co 200/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná a intervenient majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Poprad rozsudkom z 23. mája 2013 č.k. 11 C 596/1997-391 zamietol
žalobu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
2. Proti tomu rozsudku, ktorý bol doručený právnej zástupkyni žalobkyne J. 4. júla
2013 podala žalobkyňa 29. júla 2013 odvolanie a zároveň aj žiadosť o odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odvolania.
3. Okresný súd Poprad uznesením z 1. júla 2014 č.k. 11 C 596/1997-424 zamietol
návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 58 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Po posúdení okolností daného prípadu mal súd prvej inštancie
za to, že v predmetnej veci nejde o ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie
odvolania. Uviedol, že právna zástupkyňa žalobkyne J., ani žalobkyňa, ktorá bola riadne
zastúpená v konaní touto právnou zástupkyňou na základe plnomocenstva zo 16. januára 2008
do 23. júla 2013 nepodali v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku. Dôvodom zmeškania
lehoty tak nebola objektívna situácia, ale subjektívne nekonanie zo strany žalobkyne, resp. jej
právnej zástupkyne.
4. Krajský súd v Prešove uznesením z 10. marca 2015 sp. zn. 19 Co 199/2014
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
a uznesením z 28. apríla 2015 sp. zn. 19 Co 200/2014 odmietol odvolanie žalobkyne proti
rozsudku súdu prvej inštancie ako podané oneskorene podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
5. Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2015 sp. zn. 19 Co 199/2014
napadla žalobkyňa dovolaním, ktorého prípustnosť odôvodnila odňatím možnosti konať
pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), keď nebolo vyhovené jej návrhu na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nemala tak
k dispozícií zákonnú 15-dňovú lehotu na podanie odvolania. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhla uznesenie odvolacieho súdu zmeniť tak, že jej odpustí zmeškanie lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku, resp. uznesenie odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie.
6. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
7. Intervenient vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
považuje za vecne správne a dovolanie za nedôvodné. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhol dovolanie odmietnuť.
8. Žalobkyňa napadla dovolaním aj uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 28. apríla 2015 sp. zn. 19 Co 200/2014, ktorého prípustnosť odôvodnila tiež odňatím
možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), keď odvolací súd odmietol
jej odvolanie proti rozsudku ako podané oneskorene po tom, čo nebolo vyhovené jej návrhu
na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. Nemala tak k dispozícií
zákonnú 15-dňovú lehotu na podanie odvolania. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
10. Intervenient vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že aj toto rozhodnutie odvolacieho
súdu považuje za vecne správne a dovolanie za nedôvodné. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhol dovolanie odmietnuť.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [(§ 35 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie
podala včas strana sporu (žalobkyňa, ďalej aj dovolateľka) zastúpená v súlade
s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec
a dospel k záveru, že dovolania žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smerujú proti
rozhodnutiam, proti ktorým nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
12. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 22. apríla 2015 a 20. júna 2015,
t.j. pred 1. júlom 2016, za účinnosti O.s.p., dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia
§ 470 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré
nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované
a prípustnosť dovolaní posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O.s.p v znení účinnom
do 22. decembra 2015.
13. Dovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie a proti uzneseniu, ktorým odmietol odvolanie proti rozsudku
ako podané oneskorene. Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné, boli
uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolania žalobkyne nesmerujú proti uzneseniam,
ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolaní preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nevyplýva.
14. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám,
ktoré boli uvedené § 237 O.s.p. Žalobkyňa poukazovala vo svojom dovolaní, že konanie
je zaťažené vadou, ktorá bola uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., jej existencia však
nevyšla v dovolacom konaní najavo.
15. Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv,
priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo
na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo
na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).
16. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa
§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď nebolo
vyhovené jej návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku
súdu prvej inštancie a keď následne odvolací súd odmietol z tohto dôvodu jej odvolanie proti
rozsudku ako podané oneskorene.
17. Po preskúmaní veci dovolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa bola v konaní
zastúpená advokátkou J. na základe plnomocenstva zo 16. januára 2008 (č.l. 227) do jeho
vypovedania advokátkou 23. júla 2013 (č.l. 399), ktorá skutočnosť bola súdu oznámená 25.
júla 2013. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom z 23. mája 2013 č.k. 11 C
596/1997-391, ktorý bol doručený právnej zástupkyni žalobkyne 4. júla 2013. Zákonná 15-
dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku uplynula žalobkyni v piatok 19. júla 2013.
Žalobkyňa odvolanie ako aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
proti rozsudku podala 29. júla 2013. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania proti rozsudku odôvodnila skutočnosťou, že jej právna zástupkyňa ju o doručení
rozsudku upovedomila telefonicky 15. júla 2013 a nasledujúci deň 16. júla 2013 jej oznámila,
že odvolanie proti rozsudku nepodá a odovzdala jej rozsudok. Zostal jej tak krátky čas do
uplynutia zákonnej lehoty na vypracovanie odvolania proti rozsudku, pričom ide o skutkovo
i právne náročnú vec, na ktorú sama nemá potrebné znalosti. Advokátku, ochotnú zastupovať
jej spor, sa jej podarilo vyhľadať až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania proti
rozsudku 23. júla 2013. Podľa jej názoru, bez toho, aby sa o to nejakým spôsobom pričinila,
bola postupom svojej právnej zástupkyne ukrátená na svojich právach podať v zákonnej
lehote odvolanie, a tak bola vylúčená z úkonu, ktorý jej patrí. Je tak daný dôvod na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku.
18. Podľa § 58 ods. 1 O.s.p., súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho
zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.
Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný
úkon. Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
19. Súd prvej inštancie podľa citovaných zákonných ustanovení zamietol návrh
na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie
a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Stotožnil sa so záverom súdu
prvej inštancie, že v danej veci nebola preukázaná existencia ospravedlniteľného dôvodu
zmeškania lehoty na podanie odvolania, pre ktorý by bolo možné zmeškanú lehotu odpustiť.
Na základe zistených skutkových okolností mali za to, že dôvodom zmeškania lehoty bolo
subjektívne nekonanie zo strany žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne, ktorá ju v čase
plynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania proti rozsudku zastupovala.
20. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru dovolacieho súdu nie je daný dovolací
dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd totiž neodníme strane sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že zamietne jej návrh na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, keď neuzná ňou tvrdený dôvod
za ospravedlniteľný podľa § 58 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. totiž
dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou procesnou
činnosťou súdu, nie však s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom
rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom sa vo všeobecnosti neodníma účastníkovi
možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. To platí
aj v prípade posúdenia opodstatnenosti návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Aj tu ide
o právne posúdenie zisteného skutkového stavu, ktorého prípadná nesprávnosť zakladala vadu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nie však vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (pozri
ZSP 1/2003 str. 2; tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 50/2002, 3 Cdo 232/2005, 3 Cdo 155/2010).
21. Keď odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento súd
zamietol návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty, a potom odmietol odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie ako oneskorene podané, ani týmto rozhodnutím žalobkyni
neodňal možnosť konať pred súdom, pretože žalobkyňa odvolanie nepodala v zákonnej
15-dňovej lehote na podanie odvolania a jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty bol
právoplatne zamietnutý.
17. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolaní
žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako
procesne neprípustné odmietol.
18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2016
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
členka senátu
JUDr. Alena S v e t l o v s k á, v.r.
členka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Adriána Güntherová