Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/316/2014

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36865141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, v konaní o vymoženie 951,97 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 16282/14.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.3.2014.

odôvodnenie:

1. Oprávnený spísal do zápisnice súdneho exekútora dňa 20.3.2014 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia sumy vo výške 951,97 eur a jej príslušenstva, a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06542/13, ktorý vydal dňa 20.9.2013 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“). Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. -35 zo dňa 11.12.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 20.3.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymoženia sumy 593,97 eur, v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 951,97 eur od 27.3.2013 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa vymoženie zákonného úroku prevyšujúcej 6 % ročne zo sumy 358,- eur od 2.5.2013 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa vymoženia trov rozhodcovského konania vo výške 270,45 eur a v časti týkajúcej sa vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní prevyšujúcej 50,62 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2015.

3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. -38 zo dňa 11.12.2014 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. . Súdny exekútor a oprávnený podali proti predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie a navrhli uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vrátil vec bez rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko išlo o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a zákon proti nemu odvolanie nepripúšťal, teda zákonným dôsledkom podaného odvolania bolo zrušenie uznesenia o vylúčení súdneho exekútora a vo veci musí opätovne rozhodnúť sudca.

4. Podľa veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,P“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ustanovenia účinného do 31.12.2014, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

6. Podľa ustanovenia účinného do 31.12.2014, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

7. Podľa ustanovenia účinného do 31.12.2014, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

8. Podľa ustanovenia účinného do 31.12.2014, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

9. Podľa v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

10. Podľa v znení účinnom do 31.3.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

11. Podľa v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy („ďalej len “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa 53 ods. 5 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

16. Podľa a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

18. Podľa rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

19. Podľa nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

20. Vzhľadom na zrušenie uznesenia tunajšieho súdu č.k. -38 zo dňa 11.12.2014 o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie, súd v prvom rade opätovne posúdil dôvody pre jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor súdu podľa ust. oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zároveň súdny exekútor uviedol rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález sp. zn. zo dňa 13.04.2011, v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Upozornil pri tom na skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. . Spomínaný nález ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do základných práv súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že uvedený nález Ústavného súdu SR je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného proti označenému rozhodnutiu, ktoré ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

21. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti,

resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.

22. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom exekučného konania ( ) alebo na základe oznámenia exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený ( ).

23. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť objektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti.

24. Z existencie ustanovenia v našom právnom poriadku vyplýva, že súbežné vykonávanie funkcie exekútora a akéhokoľvek pracovného pomeru by bolo prekážkou jeho nestrannosti. Avšak podľa názoru exekučného súdu aj skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom (právneho oddelenia) oprávneného, bez ohľadu na jeho konkrétnu pracovnú náplň a väzby s inými zamestnancami oprávneného, spolu v spojení s ďalšími skutočnosťami známymi súdu z úradnej činnosti z minulosti (pred nadobudnutím novely Exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017), ako je enormne vysoký počet exekúcii vedených týmto exekútorom v prospech oprávneného, vrátane vysokého počtu návrhov oprávneného na zmenu z pôvodných exekútorov na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. podávaných prv, než im tento exekútor v zmysle oznámil skutočnosti, že možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti vzhľadom na vzťah k oprávnenému, ako aj v spojení so skutočnosťou, že na rozdiel od iných súdnych exekútorov v obdobných veciach súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v rozpore so znením účinným od 1.6.2010 (novela Exekučného poriadku ) nepredkladal exekučnému súdu podnety na zastavenie resp. čiastočné zastavenie exekúcie pre neprijateľné podmienky v základných spotrebiteľských zmluvách (je pritom všeobecne známe a súdu známe z jeho úradnej činnosti, že značné množstvo exekúcií vedených v prospech oprávneného, boli pre neprijateľnosť niektorej zmluvnej podmienky v základnej spotrebiteľskej zmluve čiastočne alebo úplne zastavované, ktoré uznesenia boli zasielané aj exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., čiže mu musela byť táto skutočnosť známa) je okolnosťou, ktorá v zmysle teórie zdania môže vyvolať v očiach ostatných účastníkov exekučného konania (predovšetkým povinného) pochybnosť o jeho nezaujatosti. Exekučný súd tak v danom prípade dospel k záveru, že u JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. sú splnené podmienky pre jeho vylúčenie z tejto exekúcie, ak by danú exekúciu vykonával on, preto súd rozhodol o jeho vylúčení v danej veci. Ďalej sa súd zaoberal žiadosťou súdneho exekútora o vydanie poverenia.

25. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2013 a vykonateľnosť dňa 14.11.2013. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere č. 707300102 uzavretej dňa 5.6.2012, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blamkozmenka) vystavenou dňa 5.6.2012. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k uvedenej zmluve o úvere, uzavretá medzi oprávneným a povinným.

26. Zo zmluvy o úvere č. 707300102 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 5.6.2012 vyplýva, že povinný je v nej označený nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom,

miestom podnikania a IČO-m. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z takto uzavretej zmluvy o úvere nie je jednoznačne zrejmé, že vo veci bola zmluva uzavretá s fyzickou osobou živnostníkom, keďže bola podpísaná len osobou, označenou ako fyzická osoba. Exekučný súd zastáva názor, že v priebehu exekúcie nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. V tomto prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil, preto súd skonštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným považoval za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí spĺňať požiadavky upravené v a nasl. a ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 8. 2017, č.k. , Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2019, č.k. , zo dňa 27.8.2019, č.k. ).

27. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení a obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

28. Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. , ako aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

29. Podobne Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,

ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

30. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ).

31. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej zmluvy resp. doložky osobitný, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

32. V posudzovanom prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 5.6.2012. Podľa čl. II. bodu 1. tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 707300102 uzavretej dňa 5.6.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

33. Podľa čl. II. bodu 2. rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

34. v ustanovení za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle je takáto absolútne neplatná.

35. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.

Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade za to, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

36. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd vyvodzuje aj z skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na rozhodcovský súd podávajú výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

37. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasledujúcich . Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva v zmysle neplatná.

38. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola daná, pretože uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú, čo spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).