Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžf/28/2016

Identifikačné číslo spisu: 1014201052 Dátum vydania rozhodnutia: 24.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201052.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MIDO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pekárenská 14/160, 917 01 Trnava, IČO: 45 711 682, zast.: Mgr. Boris Holcinger, advokát, so sídlom Gallayova 25, 841 02 Bratislava proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. novembra 2015 č. k. -199, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislave zo dňa 27. novembra 2015 č. k. -199 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zastavil konanie z dôvodu, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu môže byť rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť a žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie č. 9104402/5/795229/2014/Luk z 03.03.2014, voči ktorému bolo prípustné odvolanie, ktoré žalobca v zákonom určenej lehote podal. Predmetom súdneho prieskumu mohlo byť len oznámenie č. 9104402/5/1440179/2014/ Luk z 10.04.2014, ktorým žalovaný reagoval na odvolanie žalobcu.

Krajský súd v priebehu konania zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 06.05.2015 (právoplatným 26.04.2015) v konaní vedenom pod sp. zn. zrušil hore uvedené oznámenie žalovaného z 10.04.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný má povinnosť, rešpektujúc právny názor súdu, rozhodnúť o odvolaní voči rozhodnutiu z 03.03.2014 napadnutému v tomto konaní, a tak

nebol žalobca ukrátený vo svojich právach v rámci súdneho konania. Uvedeným spôsobom došlo k následku, ktorý žiadal žalobca aj v tomto konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie z 05.01.2015, v ktorom žiadal zmenu uznesenia krajského súdu tak, že odvolací súd rozhodnutie žalovaného z 03.03.2014 zruší. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť uznesenia v rozhodujúcej časti a mal za to, že bolo povinnosťou súdu zrušiť prvostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko v dôsledku privlastnenia si neexistujúcej právomoci odvolacieho orgánu porušil žalovaný svoju povinnosť odvolanie predložiť nadriadenému orgánu, čím zaťažil celé konanie nezákonnosťou. Žalobca poukázal na odopretie jeho práva na dvojinštančné daňové konanie a v tejto súvislosti nesúlad výroku rozhodnutia krajského súdu s vyjadreným záväzným právnym názorom.

Ak prvostupňový súd v uznesení konštatoval porušenie zákona tým, že žalovaný sám rozhodol o odvolaní, musí podľa právneho posúdenia, ktoré sám ustálil, podľa názoru žalobcu posudzovať aj existenciu prvostupňového rozhodnutia žalovaného a vplyv realizovaného odvolacieho konania na zákonnosť daňového konania ako takého s prihliadnutím na nezákonné zjednotenie daňového konania.

Žalobca dôvodil, že dôsledky posúdenia zákonnosti postupu žalovaného nemožno konvalidovať tak, ako uviedol krajský súd, ale k ujme na zaručených právach žalobcu už prišlo a jediným možným spôsobom nápravy je zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Na ochranu práv žalobcu nepostačuje, aby súd vrátil žalovanému, ktorým nie je druhostupňovým orgánom, aby odvolanie prípadne postúpil, najmä keď dôvodom jeho zrušenia je právny názor, že žalovaný nemá právomoc odvolacieho orgánu. Záverom namietal, že záver súdu neobstojí ani preto, že žalovaný nemôže a priori vec postúpiť nadriadenému orgánu, nakoľko Krajský súd v Bratislave prikázal rozsudkom v konaní sp. zn. konať vo veci odvolania, čo však bez zrušenia prvostupňového rozhodnutia nie je možné, lebo žalovaný nie je oprávneným orgánom konať vo veci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.

II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne ( Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dospel k záveru, k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a .

Podľa až 3 sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu spisu má krajský súd rovnako ako odvolací súd za preukázané, že žalobca žalobou napadol

prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 9104402/5/795229/2014/Luk z 03.03.2014, voči ktorému bolo prípustné odvolanie, ktoré žalobca v zákonom určenej lehote podal. V konaní bolo taktiež preukázané, že v ďalšom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. bol žalobou napadnutý úkon žalovaného (oznámenie č. 9104402/5/1440179/2014/Luk z 10.04.2014), ktorým reagoval na opravný prostriedok žalobcu voči rozhodnutiu z 03.03.2014. Oznámenie z 10.04.2014 bolo rozsudkom z 06.05.2014 zrušené.

Žalobca v odvolaní poukazoval na nezrozumiteľnosť uznesenia krajského súdu, s čím sa odvolací súd nestotožňuje. Krajský súd v uznesení jasne vysvetlil, z akého dôvodu došlo k zastaveniu konania. Nemožno poprieť, že k právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaného došlo bez zavinenia žalobcu, ktorý odvolanie podal, avšak táto skutočnosť nebola dôvodom zastavenia konania. Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že predmetom súdneho prieskumu môže byť rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť a aj právoplatné prvostupňové rozhodnutie, no len za predpokladu, že zákon voči nemu nepripúšťa opravný prostriedok.

Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa atribúty rozhodnutia spôsobilého súdneho prieskumu, krajský súd správne ustálil, že konanie je nutné v zmysle zastaviť.

Ďalšie argumenty žalobcu uvedené v odvolaní smerujú voči nesprávnosti postupu žalovaného, ktorý po vydaní žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia nerozhodoval o podanom odvolaní, resp. nepredložil vec nadriadenému orgánu, čím porušil právo žalobcu na opravný prostriedok a podľa tvrdenia žalobcu tým zaťažil nezákonnosťou celý rozhodovací proces. Tieto námietky žalobcu však nepovažuje odvolací súd za spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu a aj keď sa v správnom súdnictve bezpochyby preskúmava aj postup správneho orgánu, je predmetom súdneho prieskumu postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že sa nepreskúmava postup prvostupňového orgánu po podaní odvolania, teda postup následný, ktorý nemohol mať na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia vplyv. Tento postup môže byť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodovalo, resp. v danom prípade nerozhodovalo o podanom odvolaní. Odvolací súd nepopiera, že došlo v konaní žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu k nesprávnemu postupu, keď nebolo o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodované, avšak táto nezákonnosť spočívajúca v nepredložení odvolania nadriadenému orgánu v lehote bola odstránená v konaní Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Rovnako neobstojí námietka žalobcu o porušení jeho práva na dvojinštatnčnosť konania, a to práve s ohľadom na súdom uloženú povinnosť rozhodnúť o podanom odvolaní. Práve rozhodovaním o odvolaní možno dosiahnuť žalobcom žiadaný stav, a to zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia, preto je rozhodovanie o prvostupňovom rozhodnutí v súdnom konaní jednoznačne predčasné. Práve táto skutočnosť je aj dôvodom, pre ktoré sa prvostupňové rozhodnutia, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom nepreskúmavajú v správnom súdnictve.

Účelom správneho súdnictva nie je v prípadoch, ak je zákonná možnosť podať voči rozhodnutiu správneho orgánu opravný prostriedok, nahrádzať činnosť druhostupňového správneho orgánu, a preto nemal krajský súd inú možnosť ako konanie zastaviť, nakoľko žaloba smerovala voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.

Najvyšší súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne

orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd aj ďalšie odvolacie námietky žalobcu odkazujúce na vadu nezákonnosti celého daňového konania a nedostatok právomoci žalovaného konať o podanom odvolaní v prejednávanej veci za právne irelevantné.

Záverom odvolací súd dodáva, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä a ) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto je súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia oprávnený rozhodovať len v rámci žalobou vymedzeného priestoru.

Odvolací súd má s poukazom na predchádzajúce skutočnosti a právne závery za preukázané, že sa krajský súd správne nezaoberal dôvodmi žaloby, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu.

Nakoľko odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, uznesenie o zastavení konania ako vecne správne potvrdil ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá v spojení s a analogicky podľa , keďže výsledok konania je obdobný ako pri zastavení konania a nemožno hovoriť o procesnom úspechu, resp. neúspechu v spore ani o procesnom zavinení skončenia konania, preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

S poukazom na ustanovenie postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.