Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b13/400256.a3d854.pdf
PDF · 151.84 KB
No categories available
9Sžso/184/2015
N a j v y š š í s ú d 9Sžso/184/2015
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej
v právnej veci žalobkyne: J. P., bytom P., právne zastúpená spol. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č.: 37438-2/2014 zo dňa 17. júna 2014 o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 01. apríla 2015, č.k.
13S/155/2014-67, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 01. apríla
2015, č.k. 13S/155/2014-67, p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím č.: 37438-2/2014 zo dňa 17. júna 2014
zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza
č. 10134-12/2014-PD zo dňa 07. apríla 2014 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 2150 €. Z odôvodnenia jej rozhodnutia vyplýva, že u žalobkyni došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.09.1988. Žalovaná
vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. J. Z., č. 1/2013 zo dňa 30.08.2013 doplneného
20.01.2014 a 10.03.2014, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotil 1975
bodmi. Po prešetrení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky sociálnej
poisťovne bolo jej sťaženie spoločenského uplatnenia ustálené ku dňu 20. januára 2014
a počet bodov jej bol znížených o 900 bodov (hodnotené podľa položky 302f – poúrazové
ťažké obmedzenie pohybu), ktoré boli započítané znalcom M. K. dňa 31. januára 1999.
Priznané jej bolo 1075 bodov s určením hodnoty 1 bodu/2,00 €.
Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu namietala len
výšku hodnoty jedného bodu. Podľa žalobkyne výška náhrady mala byť určená v zmysle
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2014 tak,
že hodnota jedného bodu mala byť určená výškou 16,48 €, t.j. za 1075 bodov jej mala byť
priznaná suma 17 716 €.
Žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky sociálnej poisťovne lebo táto správne určila
hodnotu podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 19/1999 Zb. ako súčin 1075 bodov
a sumy 2,00 € za jeden bod. Poukázala pritom na ustanovenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.
v znení vyhl. č. 19/1999 Zb., podľa ktorej pri odškodnení pracovného úrazu je zákonný
postup prikázaný bez možnosti spätnej účinnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 03.októbra 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2012 ako judikát č. 42/2012, v ktorom sa uvádza „Pretože
v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu až počnúc aprílom 2005,
riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č. 32/1965 Zb.
v znení novely vykonanej vyhláškou č. 19/1999 Z.z. To znamená, že výška tejto náhrady
je 60 Sk za jeden bod“. Z toho dôvodu žalovaná pri určení hodnoty bodu nevzala do úvahy
skorší judikát najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009.
Krajský súd rozsudkom z 01. apríla 2015, č.k. 13S/155/2014-67, zrušil rozhodnutie
žalovanej č.: 37438-2/2014 zo dňa 17. júna 2014 pre nesprávny právny názor a vec jej vrátil
na ďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
v sume 714,53 € k rukám jej právneho zástupcu.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola sporná hodnota
jedného bodu, patriaca za ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia, hodnotené 1075 bodmi.
Krajský súd vychádzal najmä z ustanovení § 4 ods. 1, 2, 4, § 5 ods. 2, § 10 ods. 7, § 11 ods. 1
zákona č. 437/2004 Z.z. a dospel k názoru, že podľa doterajších predpisov treba posudzovať
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich ohodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 437/2004 Z.z.
Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Nesúhlasila
s právnym názorom krajského súdu a to z dôvodu, že najvyšší súd vydal po roku 2008 ďalšie
rozhodnutia, v ktorých prijal opačný právny názor ako bol uvedený v rozsudku sp. zn.
4Sžso/23/2008, na ktorý poukazovala aj žalobkyňa a z obsahu ktorého vychádzal aj krajský
súd. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/105/2011 a najmä rozhodnutie
sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 03. októbra 2011, ktoré v obdobnom prípade, kedy išlo o poistnú
udalosť pred rokom 1999 a k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v apríli 2005, vyslovil,
že výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi vyhláškou č. 32/1965 Zb.
v znení vyhlášky č. 19/1999 Zb.
Namietla, že zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. nevyplýva a ani
zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty
upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho
účinnosťou, upravuje vyhláška č. 32/1965 Zb., okrem výšky náhrady. Pokiaľ by to bolo tak,
potom by sa logicky mal zákon č. 437/2004 Z.z. aplikovať aj na zásady hodnotenia bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie
nevzťahuje na niektorú z náhrad upravených v zákone č. 437/2004 Z.z., potom by také
negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Právny poriadok
Slovenskej republiky spätnú účinnosť právnej normy vylučuje, ak právny predpis výslovne
neustanovuje inak. V danom prípade by sa preto mala uplatniť zásada „lex posterior derogat
lex priori“, čo znamená, že neskoršie rozhodnutie súdu by malo mať prednosť pred riešením
určitého typu situácií, vysloveným v skoršom súdnom rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil
a žalobu zamietol.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila, pričom sa pridržiavala obsahu svojej
žaloby.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (zákona č. 99/1963 Zb.) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Spornou otázkou medzi účastníkmi je výška odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, teda suma odškodnenia patriaca za jeden bod.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav
v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá
bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu
a obmedzuje sa len na zdôraznenie správnosti tohto rozsudku a uvádza:
Vo vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia“ ide o dva rozličné pojmy. Najvyšší súd v tomto
zmysle vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v rozsudku sp. zn.
4Sžso/23/2008 z 28. apríla 2009 tak, že toto ustanovenie predpokladá, že podľa doterajších
predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich
ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Takýto výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. považuje odvolací súd
za správny a stotožnil sa s názorom krajského súdu, že výšku náhrady za ďalšie sťaženie
spoločenského uplatnenia je potrebné určiť sumou 16,48 € za jeden bod podľa § 5 ods. 2
Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovanej, že neskoršími
rozhodnutiami najvyšší súd prijal iný výklad tohto ustanovenia.
Uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sp. zn. 5Cdo/105/2011
z 21.09.2011 bolo odmietnuté dovolanie účastníka konania vo veci mimoriadneho
odškodnenia pracovného úrazu.
V rozsudku sp. zn. 6Cdo/146/2011 z 03.10.2011 dovolací súd taktiež neriešil otázku,
či sa má výška náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa doterajších
predpisov alebo podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Dovolaním napadnutý rozsudok preskúmaval
len v medziach dovolania. Z obsahu tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd v danej veci
priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z výšky náhrady 60 Sk
za jeden bod, pričom účastníci v časti priznanej náhrady odvolanie nepodali. V dovolacom
konaní bola vznesená námietka, že výška tejto náhrady mala činiť iba 30 Sk, nie 60 Sk
za jeden bod. Dovolací súd poukázal na to, že v tejto časti (v časti výšky náhrady za jeden
bod) účastníci odvolanie nepodali a uviedol, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška
náhrady mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto
nároky ešte nevznikli. V tomto kontexte treba chápať aj rozsudok dovolacieho súdu, ktorý
de facto konštatoval, že okresný súd správne neurčil výšku náhrady za jeden bod iba v sume
30 Sk.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja
ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1, 2
O.s.p. lebo žalobkyňa trovy nevyčíslila v zákonnej lehote.
Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2017
JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová