Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/184/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej

v právnej veci žalobkyne: J. P., bytom P., právne zastúpená spol. Fridrich Paľko, s.r.o.,

so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,

Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej

č.: 37438-2/2014 zo dňa 17. júna 2014 o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 01. apríla 2015, č.k.

-67, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 01. apríla

2015, č.k. -67, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím č.: 37438-2/2014 zo dňa 17. júna 2014

zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza

č. 10134-12/2014-PD zo dňa 07. apríla 2014 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 2150 €. Z odôvodnenia jej rozhodnutia vyplýva, že u žalobkyni došlo

2

k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.09.1988. Žalovaná

vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. J. Z., č. 1/2013 zo dňa 30.08.2013 doplneného

20.01.2014 a 10.03.2014, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotil 1975

bodmi. Po prešetrení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky sociálnej

poisťovne bolo jej sťaženie spoločenského uplatnenia ustálené ku dňu 20. januára 2014

a počet bodov jej bol znížených o 900 bodov (hodnotené podľa položky 302f – poúrazové

ťažké obmedzenie pohybu), ktoré boli započítané znalcom M. K. dňa 31. januára 1999.

Priznané jej bolo 1075 bodov s určením hodnoty 1 bodu/2,00 €.

Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu namietala len

výšku hodnoty jedného bodu. Podľa žalobkyne výška náhrady mala byť určená v zmysle

o sociálnom poistení podľa

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2014 tak,

že hodnota jedného bodu mala byť určená výškou 16,48 €, t.j. za 1075 bodov jej mala byť

priznaná suma 17 716 €.

Žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky sociálnej poisťovne lebo táto správne určila

hodnotu podľa vyhl. č. v znení vyhl. č. ako súčin 1075 bodov

a sumy 2,00 € za jeden bod. Poukázala pritom na ustanovenie vyhl. č.

v znení vyhl. č. , podľa ktorej pri odškodnení pracovného úrazu je zákonný

postup prikázaný bez možnosti spätnej účinnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. z 03.októbra 2011, publikovaný v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2012 ako judikát č. 42/2012, v ktorom sa uvádza „Pretože

v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu až počnúc aprílom 2005,

riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č.

v znení novely vykonanej vyhláškou č. To znamená, že výška tejto náhrady

je 60 Sk za jeden bod“. Z toho dôvodu žalovaná pri určení hodnoty bodu nevzala do úvahy

skorší judikát najvyššieho súdu sp. zn. z 28. apríla 2009.

Krajský súd rozsudkom z 01. apríla 2015, č.k. -67, zrušil rozhodnutie

žalovanej č.: 37438-2/2014 zo dňa 17. júna 2014 pre nesprávny právny názor a vec jej vrátil

na ďalšie konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania

v sume 714,53 € k rukám jej právneho zástupcu.

3

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola sporná hodnota

jedného bodu, patriaca za ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia, hodnotené 1075 bodmi.

Krajský súd vychádzal najmä z ustanovení § 4 ods. 1, 2, 4, § 5 ods. 2, § 10 ods. 7, § 11 ods. 1

a dospel k názoru, že podľa doterajších predpisov treba posudzovať

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich ohodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa riadi

Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Nesúhlasila

s právnym názorom krajského súdu a to z dôvodu, že najvyšší súd vydal po roku 2008 ďalšie

rozhodnutia, v ktorých prijal opačný právny názor ako bol uvedený v rozsudku sp. zn.

, na ktorý poukazovala aj žalobkyňa a z obsahu ktorého vychádzal aj krajský

súd. Poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. a najmä rozhodnutie

sp. zn. z 03. októbra 2011, ktoré v obdobnom prípade, kedy išlo o poistnú

udalosť pred rokom 1999 a k ustáleniu zdravotného stavu došlo až v apríli 2005, vyslovil,

že výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi vyhláškou č.

v znení vyhlášky č.

Namietla, že zo znenia nevyplýva a ani

zo systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty

upravené pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho

účinnosťou, upravuje , okrem výšky náhrady. Pokiaľ by to bolo tak,

potom by sa logicky mal aplikovať aj na zásady hodnotenia bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak by zákonodarca predpokladal, že sa toto ustanovenie

nevzťahuje na niektorú z náhrad upravených v , potom by také

negatívne vymedzenie malo byť v tomto zákone jednoznačne uvedené. Právny poriadok

Slovenskej republiky spätnú účinnosť právnej normy vylučuje, ak právny predpis výslovne

neustanovuje inak. V danom prípade by sa preto mala uplatniť zásada „lex posterior derogat

lex priori“, čo znamená, že neskoršie rozhodnutie súdu by malo mať prednosť pred riešením

určitého typu situácií, vysloveným v skoršom súdnom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil

a žalobu zamietol.

4

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila, pričom sa pridržiavala obsahu svojej

žaloby.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny

poriadok (ďalej len „SSP“).

Podľa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku () začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Spornou otázkou medzi účastníkmi je výška odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia, teda suma odškodnenia patriaca za jeden bod.

Podľa sťaženie spoločenského uplatnenia je stav

v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné

úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo

na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového

hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa na bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

5

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá

bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Odvolací súd sa v zásade stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu

a obmedzuje sa len na zdôraznenie správnosti tohto rozsudku a uvádza:

Vo vzťahu k výkladu pojmov „sťaženie spoločenského uplatnenia“ a „náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia“ ide o dva rozličné pojmy. Najvyšší súd v tomto

zmysle vyložil ustanovenie v rozsudku sp. zn.

z 28. apríla 2009 tak, že toto ustanovenie predpokladá, že podľa doterajších

predpisov sa bude posudzovať len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich

ohodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Takýto výklad ustanovenia považuje odvolací súd

za správny a stotožnil sa s názorom krajského súdu, že výšku náhrady za ďalšie sťaženie

spoločenského uplatnenia je potrebné určiť sumou 16,48 € za jeden bod podľa § 5 ods. 2

Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovanej, že neskoršími

rozhodnutiami najvyšší súd prijal iný výklad tohto ustanovenia.

Uznesením najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sp. zn.

z 21.09.2011 bolo odmietnuté dovolanie účastníka konania vo veci mimoriadneho

odškodnenia pracovného úrazu.

V rozsudku sp. zn. z 03.10.2011 dovolací súd taktiež neriešil otázku,

či sa má výška náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa doterajších

predpisov alebo podľa Dovolaním napadnutý rozsudok preskúmaval

len v medziach dovolania. Z obsahu tohto rozsudku vyplýva, že okresný súd v danej veci

priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z výšky náhrady 60 Sk

za jeden bod, pričom účastníci v časti priznanej náhrady odvolanie nepodali. V dovolacom

konaní bola vznesená námietka, že výška tejto náhrady mala činiť iba 30 Sk, nie 60 Sk

za jeden bod. Dovolací súd poukázal na to, že v tejto časti (v časti výšky náhrady za jeden

6

bod) účastníci odvolanie nepodali a uviedol, že neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška

náhrady mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 v znení platnom v čase, keď tieto

nároky ešte nevznikli. V tomto kontexte treba chápať aj rozsudok dovolacieho súdu, ktorý

de facto konštatoval, že okresný súd správne neurčil výšku náhrady za jeden bod iba v sume

30 Sk.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja

ods. 3 v spojení s

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku v súlade s v spojení s a ,

lebo žalobkyňa trovy nevyčíslila v zákonnej lehote.

Toto rozhodnutie senát najvyššieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2017

JUDr. Judita K o k o l e v s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová